Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 5C/78/2024 1624200977 03. 10. 2024 JUDr. Miroslav Rudinský ECLI:SK:OSMA:2024:1624200977.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, Janka Kráľa 5/A, Lučenec proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 so sídlom Mlynské Nivy, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739 so sídlom Prievozská 2, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca doručil Okresnému súdu v Malackách dňa 25.03.2024 žalobu, ktorou sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého začatie výkonu je zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom E., katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie D. ako Poznámka v znení: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou dobrovoľnej dražby – XX/XX, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok: registra „C“ p. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba: rodinný dom súpisného čísla 793 na pozemku registra „F.“ p. č. XXX a XXX, všetko vedené Okresným úradom E., katastrálny odbor pre obec a kat. úz. D.. 2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.05.2019 bola uzavretá medzi ním a žalovaným Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB Hypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Súčasne bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. G. XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX zo dňa 22.05.2019, ktorou bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere k nehnuteľnostiam žalobcu vedeným na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. D.. 3. Žalobca uviedol, že v predmetnom vzťahu je v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto je nutné na právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák.. Zmluva o úvere sa spravuje zákonom č. 90/2016 Zz. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnenie niektorých zákonov. 4. Žalobca uviedol ďalej, že žalovaný mu zaslal list – pokus o zmier zo dňa 20.09.2022, ktorým ho vyzýva na zaplatenie dlžnej pohľadávky 1 670,88 Eur v lehote 15 dní a upozorňuje, že v opačnom prípade využije právo požadovať jednorazové splatenie celého zostatku úveru. Žalovaný však následne už nepristúpil k právnemu úkonu, ktorým by jednostranne zosplatnil zmluvu o úvere, resp. takýto právny úkon nebol
žalobcovi doručený. Žalobcovi bolo doručené až Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 01.02.2023. 5. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uvádza, že úverová zmluva bola uzatváraná medzi dodávateľom – žalovaným (spĺňajúc kritéria podľa § 52 ods. 3 Obč. zák.) a spotrebiteľom – žalobcom (spĺňajúc kritéria podľa § 52 ods. 4 Obč. zák.). Na predmetný vzťah sa aplikuje aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zák. a zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobca poukázal ďalej na to, že hmotnoprávny predpokladom začatia realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby je existencia splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom zosplatnenie musí byť vykonané zákonným spôsobom podľa § 565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.. Tiež uhradzovacia funkcia záložného práva môže nastúpiť až po tom, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložný veriteľ inak nemôže pristúpiť k výkonu záložného práva. 6. Žalobca poukázal na dve podmienky, ktoré musia byť podľa zákona splnené kumulatívne na to, aby bol výkon zosplatnenia požadovaný za v súlade so zákonom a to upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní, pri čom „upozornenie spotrebiteľa“ je adresovaná písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry spotrebiteľa. Ide tiež o právny úkon, ktorý musí spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony, najmä § 37 ods. 1 Obč. zák.. Druhým úkonom je samotný úkon zospaltnenia. 7. Keďže „upozornenie spotrebiteľa“ a „zosplatnenie“ sú písomné jednostranné právne úkony dodávateľa, ktoré sa musia dostať do sféry spotrebiteľa a je nevyhnutné skúmať, či bola pri tom dodržaná písomná forma, keď dodávateľ musí preukázať, že zásielky mali písomnú formu, tiež či jednotlivé listiny spĺňajú všeobecné kritéria pre právne úkony, keď dodávateľ musí preukázať, že písomnosti boli dostatočne určité a zrozumiteľné, a tiež či jednotlivé písomnosti sa dostali do dispozičnej sféry dlžníka – dodávateľ musí preukázať, že k jednotlivým zásielkam existujú doručenky. Žalobca považoval právny úkon zosplatnenia za neplatný právny úkon pre nesplnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák., ako aj pre rozpor s § 37 Obč. zák. z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. 8. Podľa žalobcu údajnú pohľadávku žalovaného nemožno považovať za predčasne splatnú. Žalobca preto navrhuje, aby žalovaný preukázal platné zosplatnenie úveru zákonom aprobovaným spôsobom, t.j. za splnenia podmienok § § 53 ods. 9 a 565 Obč. zák. a tiež, aby predložil vo vzťahu k úkonu zosplatnenia zo dňa 20.07.2018 listiny preukazujúce splnenie § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák., aby bolo možné posúdiť platnosť, prípadne neplatnosť úkonov zosplatnenia z dôvodu, že je nevyhnutné skúmať, či niektorý z právnych úkonov zosplatnenia je urobený zákonným spôsobom, nakoľko zosplatnenie spôsobuje zásadné právne účinky a je hmotnoprávnym predpokladom dražby. Ďalej žalobca žiadal, aby žalovaný konkretizoval splátky, ktoré vyvolali jednotlivé zosplatnenie úveru, t.j. splátky, s ktorými mal byť v omeškaní viac ako tri mesiace. 9. Žalobca ďalej žiadal, aby žalovaný vierohodne preukázal, že bola dodržaná odborná starostlivosť pri skúmaní jeho bonity pred poskytnutím úveru. 10. Žalobca je toho názoru, že predmet dražby nie je možné dražiť, keďže bolo porušené ustanovenie § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Zz. o dobrovoľných dražbách a nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby. 11. Žalovaný nemá podľa návrhu ku dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky, ktorá má byť uspokojená dražbou je neznáma. 12. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že jeho zámerom je zamedziť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá je založená na nezákonnom vyhlásení žalovaného podľa § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Zz. a zapísaná v evidencii katastra na LV č. XXXX pre kat. úz. D. formou poznámky: H./XXXX: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou dobrovoľnej dražby – 60/23. 13. Žalobca uviedol, že žalovanému ostane aj v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní zachované právo výkonu záložného práva, ale bude na žalovanom, aby do budúcna uskutočnil právne úkony
potrebné k predčasnému zosplatneniu zmluvy o úvere platným spôsobom zodpovedajúcim zákonu a až následne opätovne pristúpi k právnemu úkonu podľa § 151 l Obč. zák.. 14. Žalobca uviedol názor, že dražba ako inštitút uspokojenia záložného veriteľa má byť inštitútom ultima ratio. Dobrovoľná dražba totiž podstatným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR. To všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas trvania záložného práva vystavený rozhodnutiu a vôli záložného veriteľa. Podľa žalobcu zákon o dobrovoľných dražbách odporuje základným súkromnoprávnym zásadám, a to najmä v zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Súkromné osoby zúčastnené na dražobnom procese v pozícii dražobníka nemôžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva. Právna úprava zákona o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov. Žalobca v žalobe uviedol, že v prebiehajúcom konaní bude potrebné dôsledne sa zaoberať absolútnou neplatnosťou predpokladov pri danej dražbe. 15. Žalobca poukázal aj na to, že nehnuteľnosti, ktoré majú byť dražené sú jediným možným obydlím jeho a jeho rodiny, keď dražená nehnuteľnosť poskytuje obydlie šiestim osobám a to navrhovateľovi, jeho manželke, ich spoločnej dcére I., nar. XX.XX.XXXX, dvom synom manželky navrhovateľa z predchádzajúceho vzťahu a matke manželky navrhovateľa. 16. Žalovaný sa písomne k podanej žalobe vyjadril. Uviedol, že za jednu z najzásadnejších prekážok vyhovenia dražbe predstavuje podľa jeho názoru už samotný petit, ktorým je predmet konania meritórne vymedzený a ktorý rovnakým spôsobom posúdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR, uznesenie zo dňa 18.02.2020 sp. zn. 3Cdo94/2019. Podstatou tohto rozhodnutia je tá skutočnosť, že NS SR v tomto rozhodnutí uviedol, že ak súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej uloží záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na neobmedzený, vopred neurčený čas, neprimerane zasiahne do jeho práva v budúcnosti domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva cestou predaja vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. 17. Žalovaný bol toho názoru, že žalobcom uvádzaný petit je z procesnoprávneho a hmotnoprávneho hľadiska neprípustný a postačuje nanajvýš ako formulácia pre účely nariadenia predbežného opatrenia. Z vecnoprávneho charakteru záložného práva totiž vyplýva jeho pôsobnosť erga omnes. Z jeho akcesorickej povahy zároveň vyplýva závislosť od vzniku a trvania pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo teda predpokladá existenciu platne vzniknutej pohľadávky, ku ktorej je právom akcesorickým a bez ktorej nemôže existovať. Ide o tzv. subsidiárny zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa v prípade jej riadneho a včasného nesplácania dlžníkom. Obsahom záložného práva je oprávnenie veriteľa, aby záloh až do zročnosti zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca v dispozícii s predmetom záložného práva nie je obmedzený. Záložné právo má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. 18. Žalovaný vraj uviedol, že petit formulovaný žalobcom predpokladá uloženie povinnosti žalovanému (ako záložnému veriteľovi), zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, teda povinnosti zdržať sa realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva. Za daného skutkovo – právneho vzťahu podľa názoru žalovaného nemôže súd vo veci samej uložiť povinnosť záložnému veriteľovi zdržať sa bez akéhokoľvek časového obmedzenie výkonu záložného práva, ktoré je podporným zdrojom uspokojenia existujúcej, dlhodobo a v značnom rozsahu nesplácanej pohľadávky. Žalovaný poukázal na to, že neplatnosť zmluvy o úvere, ako ani záložnej zmluvy, prípadne neexistencia či zánik záväzkov z nich vyplývajúcich, pritom žalobca v podanom žalobnom návrhu nekonštatuje a táto z podoby predmetných zmlúv ani nevyplýva. Vyhovenie žaloby v navrhovanej podobe by znamenalo závažné obmedzenie žalovaného ako záložného veriteľa pri realizácii uhradzovacej funkcie záložného práva nad rámec potrebnej a prípustnej miery. 19. Žalovaný sa vyjadril aj k platnosti zosplatnenia, keď uviedol, že žalovaný si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalobcom v bode 8a Zmluvy o úvere. Žalovaný výzvou zo dňa 20.09.2022 vyzval žalobcu v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (formulácia: „ V opačnom prípade využijeme právo požiadať Vás o jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred
pôvodnou lehotou splatnosti“). Žalobca si takúto listinu prevzal dňa 26.09.2022 a nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom uplynula dňa 11.10.2022. Keďže zo strany žalobcu nedošlo, čo vyplýva z platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 20.10.2022 vyhlásil žalovaný mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný teda zastáva názor, že dodržal postup podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák.. Je zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podaním zo dňa 20.10.2022 mohlo dôjsť len z dôvodu neuhradenia splátky splatnej 3 mesiace pred zosplatnením úveru, teda 20.06.2022. 20. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval svojím podaním zo dňa 01.10.2024. Jeho argumentáciu o procesnoprávnej a hmotnoprávnej neprípustnosti petitu považoval za nesprávnu, keď žalobca nesleduje obmedzenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na časovo neobmedzené obdobie a zo žalobného petitu takéto časovo neobmedzené obdobie ani nevyplýva. Žalobca sa domáha určenia iba zdržania sa výkonu záložného práva, ktoré je zapísané ako Poznámka H./XXXX na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. D. na základe právneho úkonu oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou dobrovoľnej dražby – 60/23. 21. Žaloba je podľa žalobcu založená na argumentácii neplatnosti zosplatnenia zmluvy o úvere podľa § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 Obč. zák.. Právnym dôsledkom nezosplatnenia úveru je nemožnosť začať s výkonom záložného práva, a preto je právny úkon oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l Obč. zák. zapísaný v evidencii katastra neplatným úkonom. Preto pokiaľ úverový veriteľ zaregistroval začatie výkonu záložného práva neplatne, potom je takýto postup bez právnych následkov. Úverovému veriteľovi nič nebráni vykonať opätovnú platnú registráciu začatia výkonu záložného práva za predpokladu, že budú splnené zákonné podmienky, vrátane platného zosplatnenia úveru. 22. Žalobca sa vyjadril aj k listinám žalovaného označeným ako „ Pokus o zmier zo dňa 20.09.2022“ a „ Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 20.10.2022“. Uviedol k prvej z listín, že v predmetnej výzve absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace, t.j. zákonom vyžadovaná podmienka podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.. K druhej listine uviedol, že v predmetnom oznámení tiež absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Uvedené právne úkony potom nespĺňajú všeobecné kritériá určitosti a zrozumyseľnosti právnych úkonov, čo má podľa názoru žalobcu za následok ich neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.. 23. Žalobca považoval aj zmluvnú podmienku podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere zakladajúcu oprávnenie požadovať predčasnú splatnosť úveru za takú, ktorá nezodpovedá zákonným kritériám podľa § 53 od. 9 v spojitosti s § 565 Obč. zák. a jej obsah je vágny a neurčitý. 24. Žalobca opakovane poukazoval na ust. § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák.. 25. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný zanedbal odbornú starostlivosť veriteľa, keď nijako nezisťoval príjmy a výdavky žalobcu pred uzatvorením zmluvy o úvere, pričom táto povinnosť mu vyplýva z ust. § 8 ods. 1 zák. č. 90/2016 Z.z.. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dodržania odbornej starostlivosti, preto je potrebné aplikovať ust. § 15 ods. 2 zák. č. 90/2016 Z.z. a úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 26. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 27. Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, so Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie VÚB Hypotéka refinančná“, reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu, so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu, s oznámení o opakovanej dobrovoľnej dražbe dražobníka HeyPay s.r.o. so sídlom Mostová
2, Bratislava, IČO: 44 842 414 zo dňa 28.02.2024, s LV č. XXXX J. E., kat. odboru pre kat. úz. D., s pokusom o zmier žalovaného zo dňa 20.09.2022 adresovaného žalobcovi, s oznámením spoločnosti HeyPay s.r.o. zo dňa 01.02.2023 o začatí výkonu záložného práva, s písomným vyjadrením PZ žalovaného zo dňa 15.05.2024, s výzvou žalobcu zo dňa 20.10.2022 na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zasielanou žalobcovi, s doručenkami, s prehľadom pohybov na úverovom účte žalobcu, so zmluvou o splátkovom úvere (úver na bývanie) uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným zo dňa 09.08.2016 a s ďalším obsahom spisu. 29. Z predložených dokladov má súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 22.05.2019 k uzavretiu zmluvy o úvere, „Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie VÚB Hypotéka refinančná“, reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi 98.016 Eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako základná úroková sadzba 0,41 % p.a. a hrubá marža 0,88 % p.a., spolu úroková sadzba 1,29 % p.a. ako fixovaná úroková sadzba. Výška anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania zmluvy bola 328,48 Eur, pričom bola vypočítaná za predpokladu vyčerpania celkovej čiastky úveru ku dňu uzavretia zmluvy. Bola dohodnutá RPMN 1,32 %. Celkové náklady dlžníka boli dohodnuté sumou 20.502,80 Eur. Celkový počet anuitných splátok bol 360, lehota splatnosti úveru 30 rokov. Výška úveru bola dohodnutá sumou 98.016 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 118.518,80 Eur. 30. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi žalovaným a žalobcom bola zabezpečená pohľadávka z vyššie uvedenej zmluvy o úvere a zmluvné strany zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX ako pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p .č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok: registra „F.“ p. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba: rodinný dom súpisného čísla XXX na pozemku registra „F.“ p. č. XXX a XXX, všetko vedené Okresným úradom E., katastrálny odbor pre obec a kat. úz. D.. 31. Listom zo dňa 20.09.2022, ktorý žalobca nazval pokusom o zmier oznámil žalovanému, že napriek zaslaným upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu hypotekárného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere a pohľadávka banky po lehote splatnosti ku dňu uvedenému v liste predstavovala sumu 1.670,88 Eur. Uvedený list žalobca prevzal dňa 26.09.2022. Listom zo dňa 20.10.2022 žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie celého zostatku úveru v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Pohľadávka žalobcu ku konkrétnemu dňu (20.10.2022) predstavovala sumu 92.682,87 Eur, z toho istina bola vo výške 91.486,69 Eur. Uvedený list žalobca prevzal dňa 26.10.2022. Listom zo dňa 01.02.2023 spoločnosť HeyPay s.r.o. oznámila žalovanému začatie výkonu záložného práva z poverenia záložného veriteľa – VÚB, a.s.. Žalobca bol ako dlžník upovedomený, že v zmysle ust. § 151l ods. 1 Obč. zák. banka ako záložný veriteľ začína v zmysle § 151j ods. 1 Obč. zák. výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka banky, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy č. 001/346947/19-001/000 zo dňa 22.05.2019. 32. K. L. I. vydal dňa 28.02.2024 oznámenie o dražbe zn. K. L. o opakovanej dobrovoľnej dražbe (3. kolo). 33. K. L. I. a žalovaný ako navrhovateľ dražby sa dohodli na vykonaní opakovanej dražby (3. kolo) predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX J. E., kat. odbor pre kat. úz. obec D.. Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom M. K. N., č. XX/XXXX zo dňa 01.02.2024 všeobecná cena odhadu bola stanovená na sumu 106.000 Eur. Z oznámenia o opakovanej dražbe súd zistil, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby nebola znalcovi sprístupnená a preto ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z.. 34. Podľa LV č. XXXX OÚ Malacky, kat. odbor pre kat. úz. a obec Gajary zo dňa 21.03.2024 bol vlastníkom nehnuteľností uvedených na tomto LV A. B., O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D.. Na predmetnom LV je pod poznámkou P-31/2023 zapísané oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom VÚB a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou dobrovoľnej dražby – 60/23. Pod poznámkou P-99/2023 je zapísané oznámenie o dobrovoľnej dražbe zn. DD HP010/23 v prospech dražobníka HeyPay s.r.o, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414.
– 216/23. Pod poznámkou P-162/2023 je zapísané oznámenie o opakovanej dražbe zn. DD HP010/23 v prospech dražobníka HeyPay s.r.o, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414. – 605/23. Pod poznámkou P-62/2024 je zapísané oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zn. DD HP010/23 v prospech dražobníka HeyPay s.r.o, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414. – 115/24. 35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako „ZoDD“), tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich. 36. Podľa § 2 písm. a) ZoDD, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. 37. Podľa § 3 ods. 1 ZoDD, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. 38. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. 39. Podľa § 5 ods. 1 ZoDD, účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. 40. Podľa § 6 ods. 1 ZoDD, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy. 41. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). 42. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 43. Podľa § 11 ods. 4 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. 44. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. 45. Podľa § 16 ods. 1až 4 ZoDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). 46. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. 47. Podľa § 16 ods. 10 ZoDD, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. 48. Podľa § 17 ods. 1 až 3 a 5 ZoDD, dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)]. 49. Podľa § 20 ods. 13 ZoDD, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety. 50. Podľa § 21 ods 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. 51. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 52. Podľa § 21 ods. 5 ZoDD, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. 53. Podľa § 21 ods. 6 ZoDD, neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.
54. Podľa § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. 55. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 56. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 57. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 58. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 59. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 60. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 61. Podľa § 151b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. 62. Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. 63. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
64. Podľa ust. § 151j ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. 65. Podľa ust. § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. 66. Podľa ust. § 151l ods. 4 OZ ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému OÚ, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. 67. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh urečený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 68. Podľa ust. § 1 ods. 3 Zákona č. 129/2010 ZZ o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľským úverom nie sú: b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, f) úver, ktorého výška je menej ako 100 Eur a viac ako 75 000 Eur, ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úver sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona. 69. Podľa § 151m ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba. Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania. Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. 70. Vo vzťahu k žalovanému súd žalobu preskúmal po meritórnej stránke. Zákon o dobrovoľných dražbách v zásade iba v jednom odseku koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. Ust. § 21 odseku 2 ZoDD predstavuje prakticky jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie
pohľadávky a preverenie splnenia podmienok pre výkon platnej dražby (hmotnoprávne podmienky platnosti dražby), je nevyhnutné dikciu prvej vety odseku 2 vykladať tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia záložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená dominantne plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi a pod. Uvedený záver nie je výsledkom výkladovej svojvôle, ale plynie z extenzívneho výkladu "porušenia ustanovení tohto zákona", keďže zákon o dobrovoľných dražbách vo svojej podstate pri regulácii jednotlivých inštitútov nadväzuje na esenciálnu hmotnoprávnu úpravu záložného práva a jeho výkonu. V žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je však nutné tvrdiť konkrétne porušenia určitých aplikovateľných právnych predpisov, keďže na vedenie konania o neplatnosť dražby nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také porušenie, ktorým je zároveň žalobca aj dotknutý na svojich právach. Ako vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 21 ZoDD, nebolo zámerom zákonodarcu kazuisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy by išlo o relevantné poškodenie práv osoby a riešenie tejto otázky je ponechané výlučne na súdnu prax. Je tak vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Stabilitu práva a právnu istotu jednotlivca (princíp legitímnych očakávaní) a v konečnom dôsledku aj mieru dôvery osôb v právo či inštitúcie právneho štátu ovplyvňuje najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri výklade noriem jednoduchého práva musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom (porov. napr. rozhodnutia ESĽP vo veciach Markt Interm Verlag GmbH a B. P. proti Nemecku zo dňa XX.XX.XXXX, B. H. Q. C. K. XX.X.XXXX). Súd musí vždy spravodlivo (článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad, pričom berie do úvahy všetkých, ktorých sa dražba dotýka. 71. Žalobca v konaní predovšetkým tvrdil, že hmotnoprávnym predpokladom začatia realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby je existencia splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom zosplatnenie musí byť vykonané zákonným spôsobom podľa § 565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.. Žalobca považoval právny úkon zosplatnenia za neplatný právny úkon pre nesplnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák., ako aj pre rozpor s § 37 Obč. zák. z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa názoru žalobcu navrhovateľ dražby postupoval v rozpore s ust. § 7 ods. 2 zák. ZoDD, nakoľko nebol oprávnený poskytnúť písomné vyhlásenie podľa § 7 ods. 2 zák. o ZoDD, nemá žalovaný ku dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky, ktorá má byť uspokojená dražbou je neznáma. 72. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie VÚB Hypotéka refinančná“, reg.č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu, tiež so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu. Zo zmluvy o poskytnutí úveru súd zistil, že bola uzatvorená podľa zák. č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Účelom úveru bolo splatenie skôr poskytnutého úveru. Bola dohodnutá fixná úroková sadzba (1,29 % p.a.), bola dohodnutá výška úveru 98.016 Eur, celkové náklady dlžníka 20.502,80 Eur, výška mesačnej anuitnej splátky 328,48 Eur, celkový počet anuitných splátok 360, lehota splatnosti úveru 30 rokov a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 118,518,80 Eur. 73. V článku 12 zmluvy o úvere bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky veriteľa a to záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzatvorenej medzi veriteľom a záložcom, ktorej predmetom je aj zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX OÚ Malacky, kat. úradu pre kat. úz. D.. Dňa 22.05.2019 bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. 74. Žalobca – dlžník čerpal úver v dohodnutej výške, čo nebolo medzi stranami sporné. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.10.2022 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že porušuje povinnosť splácať úver riadne a včas a už bol niekoľkokrát písomne upozornený a vyzvaný k pravidelnému splácaniu úveru. Túto povinnosť žalobca porušil, nakoľko sa dostal do omeškania s platením úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Boli preto naplnené skutočnosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný žalobcovi oznámil, že ku
dňu 20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere. Na základe toho bol vyzvaný vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá predstavovala vrátane príslušenstva sumu 92.682,87 Eur, z toho istina bola vo výške 91.486,69 Eur. 75. Žalobca v konaní primárne tvrdil, že úverová zmluva má tak závažné vady, že je potrebné ju prejudiciálne súdne preskúmať a najmä tvrdil, že pohľadávku žalovaného nemožno považovať za predčasne splatnú. 76. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so Zmluvou o úvere, ale aj so Zmluvou o zriadení záložného práva, pohľadávky z ktorej Zmluva zabezpečuje a predstavuje preto akcesorický záväzok k záväzku hlavnému zo Zmluvy o úvere. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dlžník uzavrel so žalovaným dňa 22.05.2019 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 98.016 Eur pri úrokovej sadzbe 1,29 % p.a. a žalobca sa zaviazal ho splatiť v 360 mesačných splátkach po 328,48 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V Zmluve je uvedené, že sa žalobcovi poskytuje úver v súlade so zák. č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Jedná sa teda o „úver na bývanie“. V zmluve o úvere je dohodnuté v čl. 12 (tiež čl. 1a, bod 8), že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzatvorenej medzi veriteľom a záložcom, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX J. E., kat. odbor pre kat. úz. obec D.. Dlžník podpísal ( dňa 22.05.2019) Zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva. V úverovej zmluve je presne uvedená výška mesačnej splátky, výška úrokovej sadzby úveru, počet splátok, sú v nej špecifikované poplatky a náklady (čl. 1a, bod 1 Zmluvy). V úverovej zmluve je dohodnutá aj mimoriadna splatnosť celého zostatku úveru (čl. 11 Zmluvy) a ďalšie dohodnuté podmienky. 77. Dlžník úver čerpal v dohodnutej výške 98.016 Eur, čo bolo medzi stranami nesporné. Bolo nesporné, že dlžník dlh zo Zmluvy o úvere nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere neplnil. Z výzvy zo dňa 20.09.2022 (pokus o zmier) a z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 20.10.2022 zasielanej VÚB a.s. žalobcovi súd zistil, že žalobca porušuje povinnosť splácať úver riadne a včas a na túto skutočnosť už bol niekoľkokrát písomne upozornený a vyzvaný k pravidelnému splácaniu úveru. Žalobca sa dostal do omeškania s platením vkladov na účet zmluvy o úvere a úrokov po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovaný preto žalobcovi oznámil, že ku dňu 20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru. K 20.10.2022 nesplatený úver predstavoval sumu 92.682,87 Eur. Súd uzavrel, že žalovaný platne vyzval dlžníka na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ vyhlásil úver za predčasne splatný. Dlžník nevyužil svoje právo Zmluvu o úvere vypovedať. 78. Súd preskúmal zmluvu o úvere aj po právnej stránke. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na dlžníka je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal na rozdiel od žalovaného v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať ako príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), tak i ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Uzavretá Zmluva o úvere nespadá pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zákon č. 129/2010 Z.z. sa nevzťahuje na zmluvy o úvere na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, jedná sa o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavbe nehnuteľnosti a o úver, ktorého výška je menej ako 100 Eur a viac ako 75 000 Eur. Zmluva o úvere pritom nepochybne spĺňala uvedené podmienky (úver podľa Zmluvy o úvere bol vo výške 98.016 Eur a jeho účelom bolo nadobudnutie nehnuteľnosti), čím došlo k naplneniu výnimky ustanovenej v § 1 ods. 3 písm. b), c), d) a f) zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže sa na uzavretú Zmluvu o úvere neuplatní úprava podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo bezpredmetné ju skúmať z pohľadu prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd preto Zmluvu o úvere preskúmal ďalej len z pohľadu všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov podľa OZ, kde žiadne pochybenie nezistil. Zmluva je zrozumiteľná a určitá, žiadna zo strán nespochybňovala jej uzavretie slobodne a vážne. Súd nezistil ani že by uzavretá Zmluva odporovala zákonu či dobrým mravom, úroková miera je primeraná (1,29 % ročne). Zistené neboli ani žiadne iné vady vôle či prejavu vôle
konajúcich strán. Zmluva neobsahuje ani žiadnu neprijateľnú podmienku. Preto bolo uzavreté, že Zmluva o úvere je platný právny úkon. Výška úveru bola v Zmluve o úvere uvedená správne. 79. K Zmluve o úvere uzavrel žalobca so žalovaným dňa 22.05.2019 záložnú zmluvu, ktorou zriadili v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach záložné právo na zabezpečenie jeho pohľadávok zo Zmluvy o úvere, a to ako práva na vrátenie istiny tak i práva na úhradu príslušenstva. Aj túto Zmluvu je podľa názoru súdu nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž za spotrebiteľskú zmluvu označuje každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je pritom nepochybné, že pri uzatváraní Zmluvy konal žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to na rozdiel od žalobcu, ktorý ako fyzická osoba v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti jednoznačne nekonal. Súd uzavretú Zmluvu preskúmal a nezistil akékoľvek vady, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Žalobca Zmluvu uzavrel slobodne a vážne, vediac, že na vlastných nehnuteľnostiach zriaďuje záložné právo v prospech žalovaného. Nemožno hovoriť o tom, že by žalobca nemal možnosť uzavretie záložnej zmluvy si za daných podmienok riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s odborníkmi na danú problematiku. Po posúdení danej veci tak súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa žalobca dobrovoľne zaviazal poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere. Keďže dlžník zo Zmluvy o úvere svoje povinnosti riadne neplnil, pristúpil žalovaný k realizácií svojich oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený. Pokiaľ bola uvedená Zmluva uzavretá platne (a súd po vykonanom dokazovaní nezistil opak) a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré taká Zmluva a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa, t.j. porušenie povinností dlžníka úver riadne splácať. Veriteľ je oprávnený svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť tým uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca ako osoba plne spôsobilá na právne úkony si musela byť pri uzatváraní záložnej zmluvy vedomá toho, že ak dôjde k porušeniu povinností dlžníka zo Zmluvy o úvere, môžu byť nehnuteľnosti použité na uspokojenie veriteľa. Žalovaný bol oprávnený spoliehať sa na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú zo strany dlžníka vrátené, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe a je možné predpokladať, že by dlžníkovi úver vôbec nebol poskytol, ak by mu zabezpečenie zo strany žalobcu nebolo dané. V civilnom práve platí základná zásada pacta sunt servada, teda zmluvy sa majú plniť a záložný veriteľ je naň oprávnený sa spoliehať. 80. Žalobca nikdy nenamietal neplatnosť zmluvy. Súd konštatuje, že podľa ust. § 151m ods. 4 OZ je záložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Podľa § 151m ods. 6 OZ pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Dohoda v akejkoľvek zmluve, ktorá sa odchyľuje od dispozitívnych ustanovení zákona (teda od takých, ktoré odlišnú dohodu strán umožňujú), je výrazom zmluvnej autonómie strán a nemožno ju považovať za vzdanie sa práva. 81. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.10.2022 dlžníka vyzval na splnenie jeho splatného dlhu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Následne dlžníka vyzval na splnenie jeho splatného dlhu zo Zmluvy o úvere. 82. Ďalej žalobca uvádzal, že pohľadávka zo zmluvy o úvere nebola správne vyčíslená a uplatňovaná v dražbe. Súd k tomu uvádza, že prípadná nesprávna výška uplatnenej pohľadávky v dražbe nie je porušením ustanovení ZoDD a skutočnosťou, ktorá by v nadväznosti na § 21 ods. 2 ZoDD spôsobovala neplatnosť dražby. Navrhovateľ dražby je v súlade s § 7 ods. 2 ZoDD povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť a výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. V prípade, ak je dané vyhlásenie navrhovateľa dražby nesprávne, a to sa týka aj nepresne určenej výšky pohľadávky, nespôsobuje to neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale zodpovednosť navrhovateľa dražby za škodu, ktorú týmto vyhlásením spôsobí. V rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd neskúma výšku uplatnenej pohľadávky v dražbe. Súd sa zameriava len na preskúmanie procesného postupu dražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a prípadné porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách (rovnako Krajský súd v Bratislave, sp.zn. 2Co/3/2018).
83. Konanie žalobcu, ktorý úver dlhodobo nesplácal a vedel, že ručí za svoj záväzok vlastnou nehnuteľnosťou, viedlo k dražbe predmetných nehnuteľností, je vo všeobecnosti možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ako veriteľ nemal inú možnosť domôcť sa svojej pohľadávky ako výkonom záložného práva na dražbe, keďže k dohode s dlžníkom, nedošlo, pričom celková výška pohľadávok vyplývajúca zo Zmluvy predstavovala sumu 118.518,80 Eur. Podmienky dražby ako formalizovaného procesu v rámci svojej zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým určil aj mieru primeranosti, či neprimeranosti zásahu do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako neprimerané v zmysle tohto zákona možno považovať iba také konanie, ktoré by sa počas dražobného procesu vymykalo zákonným podmienkam stanoveným v ZoDD. V rámci žalovaných dôvodov nebola zistená nezákonnosť vyhlásenej dražby pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Súd navyše uvádza, že z podstaty veci vyplýva, že navrhovateľ dražby, žalovaný ako záložný veriteľ v prejednávanej veci, nemá a priori záujem, aby sa predmet dražby predával pod hodnotu jeho reálneho ocenenia. V prípade, ak dražbu realizuje záložný veriteľ ako výkon záložného práva, tak má prioritný záujem, aby výťažok dosiahnutý dražbou dosahoval aspoň výšku pohľadávky, čím by došlo k jeho efektívnemu a úplnému uspokojeniu. Zámerom dražby nie je predať predmet dražby za každú cenu, ale dosiahnuť splatenie dlhu dlžníka voči žalovanému. Splatenie dlhu je prioritné aj počas procesu vymáhania nesplateného dlhu (mimo dražby aj v jej priebehu). Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná už o 3. kolo dražby. Z logiky veci vyplýva, že v prípade žalobcu ide o dlhodobé, niekoľkoročné riadne nesplácanie úveru. Dôvodom prečo súd vyhovel žiadanému neodkladnému opatreniu bolo práve to, aby bol žalobcovi poskytnutý čas a možnosť rokovať s bankou – veriteľom a riešiť svoj záväzok voči nemu. Z konania však vyplynulo, že sa tak evidentne nestalo. 84. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani Zmluvy o zriadení záložného práva a ani žiadne také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcu voči žalovanému pre jej nedôvodnosť zamietol. 85Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 86. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný boli v konaní plne úspešný, súd preto žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).