Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 8P/127/2024 1624202147 06. 11. 2024 JUDr. Andrea Kralovičová ECLI:SK:OSMA:2024:1624202147.2
Uznesenie Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloleté deti A. B. C. D. E. F. B. G., H., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, obe št. prísl. SR, t. č. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, záhorácka ul. č. 2942/60A, deti rodičov J. A., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom I., K. ul. č. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Sninčákom, PhD., LLM., so sídlom Bratislava, Žabotova ul. č. 2/B a F. A., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom L., M. N. O. XX, v konaní o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Otec je povinný na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.8P/128/2024 prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 250 Eur mesačne a na výživu maloletej I. výživným vo výške 300 Eur mesačne, na obe deti počnúc vydaním neodkladného opatrenia, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2024 sa matka domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 250 Eur mesačne a na výživu maloletej I. výživným vo výške 200 Eur mesačne. Ako dôvod podania svojho návrhu uviedla skutočnosť, že s otcom detí sú manželia, avšak od 27.12.2022 nežijú v spoločnej domácnosti, pretože otec detí sa z nej odsťahoval. Po odchode začal zasielať na výživu maloletých detí 200 a 300 Eur mesačne, od januára 2024 však boli jeho príspevky už nepravidelné – v januári na výživu detí neprispel, vo februári zaslal sumu 400 Eur, v marci sumu 200 Eur, v máji 60 Eur a v auguste 100 Eur. Matka s deťmi žijú v súčasnosti v rodinnom dome v I., ktorý s otcom detí vlastní formou podielového spoluvlastníctva, pričom danú nehnuteľnosť obývajú aj rodičia matky, ktorí majú zriadené vecné bremeno doživotného bývania. Poplatky za nehnuteľnosť hradí matka, rodičia matke pomáhajú. Otec detí žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou. Matka je zamestnaná v spoločnosti P. s.r.o., s príjmom cca. 2000 Eur mesačne, otec pracuje ako vyšetrovateľ na Okresnom riaditeľstve PZ SR P. Q. B. P., jeho predpokladaný príjem je cca. 2500 Eur mesačne. Maloletá H. je žiačkou základnej školy v Stupave, navštevuje športovú triedu, maloletá I. navštevuje materskú školu. Matka vyčíslila náklady maloletej H. sumou 646 Eur mesačne, poukázala aj na mimoriadne výdavky H. – športové sústredenia, lyžiarsky výcvik, výlety, náklady s nástupom do ďalšieho ročníka školy. Náklady maloletej I. matka vyčíslila sumou 641 Eur mesačne, taktiež poukázala na jednorazové výdavky súvisiace so športovou činnosťou maloletej. Matka zdôvodnila neodkladnosť úpravy pomerov súdnym opatrením – nariadením neodkladného opatrenia skutočnosťou, že otec sa podieľa na nákladoch maloletých detí veľmi nepravidelne, resp. sa nepodieľa vôbec, pričom skutočnosť, že maloleté deti sú aktívnymi športovcami vyplynula z dohody medzi matkou a otcom maloletých detí, toto je však spojené s vysokými finančnými nákladmi, ktoré ž nie je schopná hradiť sama.
2. K svojmu návrhu matka doložila sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o svojom príjme a výpisy zo svojho účtu. 3. Súd zistil, že dňa 16.09.2024 matka podala aj návrh na rozvod manželstva s otcom maloletých detí, v ktorom uviedla v podstate totožné skutočnosti, týkajúce sa maloletých detí. Konanie sa vedie pod sp. zn. 8P/128/2024, nie je doposiaľ právoplatne skončené. 4. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 5. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 a nasl. Zákona o rodine), tieto práva sú pre oboch rodičov rovnaké a rovnako aj obaja rodičia sú povinní zabezpečovať starostlivosť o svoje deti ako aj prispievať na ich výživu (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby neurčuje. 14. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. 15. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. 16. Vzhľadom k návrhu matky a k skutočnosti, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie i bez preukazovania tvrdených skutočností, sa z návrhu matky javí dostatočne preukázané, že otec v súčasnosti na výživu maloletých detí prispieva nepravidelne, v poslednej dobe iba minimálnymi sumami, resp. vôbec. . Podľa vyjadrenia matky otec je riadne zamestnaný, je štátnym zamestnancom, teda jeho príjem je pravidelný, pričom otec preukázal svoju schopnosť platiť výživné pre maloleté deti po odchode zo spoločnej domácnosti, kedy platil výživné 300 a 200 Eur mesačne, nepravidelne a v minimálnych čiastkach otec začal platiť až v roku 2024, pričom matka neuviedla dôvod takéhoto konania otca. Takisto sa javí ako pravdivé tvrdenie matky, že sa otec žiadnym iným spôsobom
nepodieľa na hradení potrieb maloletých detí spojených so školskou dochádzkou a športovou činnosťou, keďže matka preukázala výpismi zo svojho účtu hradenie nákladov na maloleté deti. 17. Aj keď otec v súčasnosti hradí výživné pre maloleté deti, súd musí konštatovať, na základe vyjadrenia matky, že takéto príspevky otca (keď otec sám má pravidelný príjem – podľa tvrdenia matky na úrovni cca 2.500 Eur mesačne), sú nepravidelné a v nedostatočnej miere, keď maloletá H. (podľa veku už žiačka druhého stupňa základnej školy) a aj maloletá I., majú okrem bežných potrieb zvýšené výdavky spojené s ich športovou činnosťou. 18. Pokiaľ sa týka výšky výživného pre maloleté deti, neodkladným opatrením síce možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba v nevyhnutnej miere, avšak súd v danej situácii, aj vzhľadom k tomu, že matka sa nedožadovala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu a vzhľadom na predpokladaný príjem otca súd vyhovel návrhu matky a otca zaviazal na čas do právoplatného skončenia konania prispievať na výživu maloletých detí tak, ako matka požadovala. Súd konštatuje, že maloletá H. je žiačkou druhého stupňa základnej školy, maloletá I. navštevuje materskú školu, obe sú aktívne športovkyne, čo zvyšuje náklady maloletých detí. Súd poukazuje, že matka minimálne od roku 2024 hradí takmer všetky poplatky za maloleté deti sama, príspevky otca v tomto roku nepokrývajú ani len základné potreby na stravu maloletých detí, nieto na ostatné potreby detí podporujúce ich rast a všestranný rozvoj, takisto matka hradí v plnej miere náklady detí na bývanie. 19. Súd upustil od uloženia povinnosti matke podať návrh vo veci samej – matka je zastúpená advokátom, aj keď s otcom detí nežijú spolu od decembra 2022 doposiaľ sa nedožadovala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov, podala iba návrh na rozvod manželstva, preto sa súd matku iba poúča o možnosti takýto návrh podať; zároveň súd poúča aj otca, že rovnakú možnosť – podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva má aj on. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keď ani jednému z rodičov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon číslo 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).