Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 32C/6/2020 1620200224 08. 01. 2025 Mgr. Zuzana Albert ECLI:SK:OSMA:2025:1620200224.12
Uznesenie Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, IČO: 00 304 913, Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, Twin City A., B. C. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX D., 2. B. G. F., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., 3. H. G. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX D., 4. B. K., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX, XXX XX F. M., 5. B. D. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX N. O., 6. H. P. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX D., 7. B. G. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX D., žalovaní v 2., 5., 6. a 7. rade zastúpení: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o odstránenie stavieb, takto rozhodol: I. Súd konanie proti žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade z a s t a v u j e . II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 30.01.2020 sa žalobca proti žalovaným domáhal odstránenia stavieb žalovaných z pozemkov vo vlastníctve žalobcu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu neuzavretia nových nájomných zmlúv na pozemky vo vlastníctve žalobcu so žalovanými ako vlastníkmi rekreačných chát postavených na týchto pozemkoch. 2. Dňa 31.10.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žalobného návrhu, ktorým žalobca vzal návrh proti žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade v celom rozsahu späť a žiadal konanie proti týmto žalovaným zastaviť. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania, pretože zo strany uvedených žalovaných prišlo k uzavretiu kúpnych zmlúv k predmetným pozemkom a zastavenie konania sa uskutoční výlučne kvôli správaniu žalovaných. Žalovaní totiž uzavretie nových zmlúv pôvodne odmietali a žalobca bol vzhľadom na tento odmietavý postoj a ustanovenie § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. nútený podať žalobu. V prípade, že sa súd nestotožní s vyššie uvedeným názorom, v zmysle ktorého je povinnosťou priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, žalobca súd požiadal, aby nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, a teda aplikoval právne závery Krajského súdu v Bratislave (vyslovené v rámci súvisiaceho a fakticky totožného súdneho konania vedeného Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 31C/6/2020). 3. Žalovaní v 2., 5., 6. a 7. rade, naopak, žiadali, aby súd priznal nárok na náhradu trov konania im, pretože neuznali žalobou uplatnený nárok, počas celého konania nárok žalobcu popierali, samotnú žalobu považujú za nedôvodnú a vychádzajú z predpokladu, že súd by žalobu zamietol. Uzavretie kúpnych zmlúv je výsledkom konsenzu, ktorý vychádza z návrhu žalobcu a nezodpovedá predmetu konania (žalobca sa nedomáhal uloženia povinnosti uzavrieť kúpne zmluvy, ale domáhal sa odstránenia stavieb). Z aktuálnej situácie je zrejmé, že skutočným zámerom žalobcu bolo dosiahnuť zvýšenie nájomného a expirácia pôvodných nájomných zmlúv v spojitosti s účelovou žalobou o odstránenie
legálnych stavieb, bola zneužitá iba ako prostriedok nátlaku na nájomcov, čo samo o sebe vylučuje priznanie nároku na náhradu trov zastaveného konania žalobcovi. 4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 5. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť proti žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade v celom rozsahu, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie proti vyššie uvedeným žalovaným zastavil. 6. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci vo vzťahu k dotknutým žalovaným končí, súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. 8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. 9. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napríklad v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne, a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Nerozhoduje teda, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme návrh späť (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/304/2018-101 zo dňa 30.12.2019). 10. Predmetom konania v danej veci bolo uloženie povinnosti žalovaným odstrániť z pozemkov žalobcu ich stavby. Účelom žaloby teda nebolo uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť novú kúpnu zmluvu či nahradenie ich prejavu vôle takú zmluvu uzavrieť. K späťvzatiu žaloby tak nedošlo z dôvodu, že by žalovaní splnili to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, a preto je to žalobca, ktorému je z pohľadu procesného práva nutné pripísať zavinenie na zastavení konania doručeným späťvzatím žaloby. Vzhľadom na uvedené nárok na náhradu trov konania patrí žalovaným, ktorým ho súd priznal v rozsahu 100 %.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 prvá veta C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).