Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 4Csp/29/2022 1622200719 20. 06. 2025 Mgr. Ján Pastirčík ECLI:SK:OSMA:2025:1622200719.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, D., o zaplatenie 6 805,06 € s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6 805,06 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 688,42 € od 23.6.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2022 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 6 805,06 € (pozostávajúcej z neuhradenej istiny úveru 5 688,42 €, ďalej zmluvných úrokov 950,92 €, úrokov z omeškania 130,36 € a poplatkov vo výške 35,36 €) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 688,42 € od 23.6.2021 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2021, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej tiež len „Slovenská sporiteľňa, a.s.“) a žalobkyňou, postúpil postupca žalobkyni pohľadávku voči žalovanému. V tejto súvislosti uviedla, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dňa 17.4.2014 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu, pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID kartou, SMS kľúčom alebo elektronickým osobným kľúčom). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania prostriedkov, ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a v obchodných podmienkach. Žalovaný i napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 3.3.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobkyne ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6 805,06 € a pozostávala z neuhradenej istiny úveru 5 688,42 €, ďalej zmluvných úrokov 950,92 €, úrokov z omeškania 130,36 € a poplatkov vo výške 35,36
€. Žalobkyňa si uplatnila aj úroky z omeškania počnúc dňom 23.6.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 2. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. K podanej žalobe sa nevyjadril. 3. Súd rozsudkom zo dňa 24.1.2024 č.k. 4Csp/29/2022-246 žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že Slovenská sporiteľňa, a.s. list zo dňa 30.1.2021, predstavujúci upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, doručila do dispozičnej sféry žalovaného, v dôsledku čoho neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru v zmysle spomínaného ustanovenia. Zosplatnenie úveru listom zo dňa 4.3.2021 je preto treba považovať za neúčinné. Vzhľadom na to, že k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo a termín konečnej splatnosti úveru nastane až 20.4.2024, súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanému zo Slovenskej sporiteľne, a.s na žalobkyňu bolo podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ neplatné. Keďže veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola D. D., E., teda banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nakoľko k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo, je zrejmé, že predmetná pohľadávka v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebola splatná a nebola preto splnená hneď prvá podmienka pre postúpenie pohľadávky. Aj keby bol úver účinne zosplatnený, žalobkyňa v konaní nepreukázala, že výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.3.2021 na úhradu dlžnej sumy s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, bola pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok doručená do dispozičnej sféry žalovaného. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že v prejednávanej veci neboli splnené ani podmienky pre postúpenie predmetnej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti tohto postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie je daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením zo dňa 28.2.2025 č.k. 15CoCsp/10/2024-287 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre postúpenie predmetnej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo zakladá dôvod neplatnosti postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky podľa vyššie uvedenej zmluvy napriek písomným výzvam, v ktorých bol upozorňovaný na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré tvrdenie preukázal. Jej právny predchodca výzvou zo dňa 30.1.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 829,84 € do 15 dní od doručenia výzvy z dôvodu, že je v omeškaní ku dňu 30.1.2021 so splácaním jeho pohľadávky a zároveň ho upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ďalšou výzvou zo dňa 18.3.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 6 543,36 €, nakoľko je jeho pohľadávka zo zmluvy splatná v celom rozsahu a že je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace. Listom zo dňa 4.3.2021 právny predchodca žalobkyne oznámil žalovanému, že ku dňu 3.3.2021 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedené skutočnosti žalovaný v konaní nepoprel. V danom spore bolo preto potrebné skutkové tvrdenie žalobkyne o vyzvaní žalovaného na zaplatenie dlhu považovať za nesporné podľa § 151 C.s.p. a malo byť vzaté za základ zisteného skutkového stavu bez toho, aby bolo potrebné posudzovať jeho existenciu a pravdivosť na základe dôkazov. V danom prípade nebol dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia žalobkyne o zaslaní písomných výziev žalovanému, pretože toto skutkové tvrdenie vyplývalo z dôkazov predložených na jeho preukázanie. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o dôkaznom bremene preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách za nedôvodnú. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v danom spore správne pri zisťovaní skutkového stavu, keďže považoval za nepreukázané odoslanie výzvy na uhradenie dlhu žalovanému. Vzhľadom na nespornosť vyzvania žalovaného na zaplatenie dlhu postupcom, neprípustne súd prvej inštancie zaťažil žalobcu dôkazným bremenom vo vzťahu k preukázaniu svojej aktívnej legitimácie v konaní. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2025.
5. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd nariadil pojednávanie na 20.6.2025, na ktoré predvolal strany sporu. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 3.6.2025 s použitím fikcie doručenia. Na pojednávanie sa však nedostavil a svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil. Žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 12.5.2025. Táto v podaní doručenom súdu dňa 12.6.2025 uviedla, že navrhuje, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme možno čo najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia vecí súhlasí s takýmto rozhodnutím vo veci samej aj bez svojej účasti a účasti jej právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, vec prejednal a rozhodol. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav: 7. V konaní nebolo sporné, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa 17.4.2014 so žalovaným prostredníctvom služby internetbanking písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z potvrdenia o uzatvorení zmluvy, ktorým Slovenská sporiteľňa, a.s. akceptovala návrh žalovaného, je zrejmé, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 10 000 €, s úrokovou sadzbou 10,90 % ročne. Úver mal byť žalovaným splatený v 120 mesačných splátkach po 143,08 € (vrátane poistného vo výške 4,84 € mesačne), pričom prvá splátka bola splatná 20.5.2014, ďalšie vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru bola 20.4.2024. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 17 166,54 € a RPMN 12,56 %. 8. Podľa bodu 8.1 písm. a/ v spojení s bodom 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, účinných od 1.2.2014, bola banka v prípade omeškania dlžníka so splatením pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 3 mesiace oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník bol povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky. 9. Z priloženého výpisu z predmetného úveru vyplýva, že žalovaný v období od 20.5.2014 do 20.1.2020 uhradil na úver vrátane splátok poistného celkom sumu 9 740,42 €, teda všetky mesačné splátky splatné od 20.5.2014 do 20.12.2019 a do omeškania sa tak dostal so splátkou splatnou 20.1.2020, z ktorej uhradil len sumu 10,98 €. Z vykonaných úhrad bolo žalovanému započítaných 4 311,58 € na istinu, 5 099,72 € na zmluvné úroky a 329,12 € na poplatky. 10. Listom zo dňa 30.1.2021 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že je ku dňu 30.1.2021 v omeškaní so splácaním pohľadávky banky z predmetného úveru vo výške 1 829,84 €, vyzývala ho na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní a zároveň ho upozornila, že v opačnom prípade je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. V takomto prípade žalovaný stratí výhodu splátok a pohľadávku bude musieť uhradiť v celku. Doručenie tejto zásielky žalovanému v konaní sporné nebolo. 11. Listom zo dňa 4.3.2021 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace vyhlásila ku dňu 3.3.2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Výška pohľadávky k uvedenému dňu predstavovala sumu 6 545,43 €. Uvedenú zásielku adresovanú žalovanému pošta vrátila Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 30.3.2021 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd vychádzal z toho, že tento list bol doručený žalovanému dňa 10.3.2021, teda dňom jeho uloženia na pošte, kedy sa dostal do jeho dispozičnej sféry. 12. Listom zo dňa 18.3.2021 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že pohľadávka banky z predmetnej zmluvy je splatná v celom rozsahu a je v omeškaní s jej splácaním viac ako tri mesiace. K uvedenému dňu predstavovala pohľadávka sumu 6 543,36 €. V prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Doručenie tejto zásielky žalovanému v konaní sporné nebolo. 13. Dňa 22.6.2021 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobkyňa ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX, pričom z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní. Podľa tejto
prílohy zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia pozostával z neuhradenej istiny 5 688,42 €, zmluvných úrokov 950,92 €, úrokov z omeškania 130,36 € a poplatkov 35,36 €, čo je spolu 6 805,06 €. 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 24. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere, na základe
ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 10 000 €. Následne bola pohľadávka z úverovej zmluvy riadne postúpená na žalobkyňu. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že táto zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ. 26. V konaní bolo žalobkyňou tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 10 000 € tento riadne nesplácal. Slovenská sporiteľňa, a.s. preto dôvodne po predchádzajúcom písomnom upozornení v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka úver k 3.3.2021 zosplatnila. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z úhrad žalovaného bolo na istinu úveru započítaných 4 311,58 €, ktorej neuhradený zostatok tak predstavuje sumu 5 688,42 €. Súd preto žalobkyni uvedenú sumu ako dôvodne uplatnenú priznal. 27. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na zmluvné úroky súd zohľadnil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020, ktoré bolo zverejnené pod R 5/2021, v zmysle ktorého po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z obsahu potvrdenia o uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalovaný pri riadnom plnení si zmluvných povinností mal zaplatiť na zmluvné úroky celkom sumu 6 585,74 € (celková čiastka na zaplatenie 17 166,54 € - istina 10 000 € – poistné 580,80 € (120 x 4,84)). Po odpočítaní sumy 5 099,72 €, ktorá bola z úhrad žalovaného započítaná na zmluvné úroky, tak má žalovaný uhradiť žalobkyni na zmluvných úrokoch ešte sumu 1 486,02 € (6 585,74 – 5 099,7). Keďže žalobkyňa požadovala titulom neuhradených zmluvných úrokov iba sumu 950,92 €, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej len túto sumu. 28. Vychádzajúc z obsahu prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok súd považoval za dôvodný aj nárok žalobkyne na úhradu poplatkov vo výške 35,36 €. 29. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Súd ako dôvodne uplatnené priznal žalobkyni vyčíslené úroky z omeškania do postúpenia pohľadávky (do 22.6.2021) vyplývajúce z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky vo výške 130,36 €. Žalobkyni však vznikol nárok aj na úroky z omeškania za obdobie po tomto postúpení. Vychádzajúc z toho, že k prvému dňu omeškania žalovaného, t.j. 4.3.2021 bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne, súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy dlžnej istiny 5 688,42 € od 23.6.2021 do zaplatenia. 30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd je priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).