Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 8Pc/32/2022 1622201599 03. 07. 2025 JUDr. Andrea Kralovičová ECLI:SK:OSMA:2025:1622201599.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v konaní o určenie otcovstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. rumunská, bytom F., D.. C., B., XX G. H. a matky maloletého dieťaťa I. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom K. L., B. M. N. XX, takto rozhodol: I. Súd konanie o určenie otcovstva k mal A. B. C. O. P. I. D. P., nar. XX.XX.XXXX, zastavuje. II. Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. B. schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení : ,, Mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. B. výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc práv. rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred. Stretávanie sa otca s mal. A. B. sa ponecháva na dohodu medzi rodičmi,, III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.07.2022 sa matka domáha rozhodnutia, ktorým by súd určil, že D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého A. B. J., nar. XX.XX.XXXX; súčasne žiada, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a muža, ktorého otcovstvo má byť určené, zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur počnúc podaním návrhu, styk navrhla ponechať neupravený. Matka uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, má ešte jedno maloleté dieťa - D. I. C., nar. XX.XX.XXXX. Matka v návrhu uviedla, že v decembri 2019 odcestovali s prvorodeným synom aj s jeho otcom do Írska, kde mali ostať žiť, avšak v januári 2020 zistila, že je znovu tehotná, pričom muž, ktorého otcovstvo má byť určené, po zistení, že je navrhovateľka tehotná, žiadal, aby podstúpila interrupciu, čo však navrhovateľka odmietla a po vzájomnej dohode sa vrátila na Slovensko. Tu mala porodiť druhé dieťa a vrátiť sa do Írska, keď bude mať dieťa pol roka. Matka uviedla, že s označeným mužom D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, udržiavala v rozhodnom období intímny vzťah, iného muža nemala. Navrhovateľka uviedla, že odporca platil výživné na prvorodeného syna, po narodení druhého dieťaťa na toto dieťa neprispieva. Vyjadrila sa, že keď maloletý A. B. dovŕšil pol roka, navrhla domnelému otcovi, že prídu za ním do Írska, avšak ten si ju zablokoval na všetkých sociálnych
sieťach a viac s ňou nekomunikoval. Matka uviedla, že následne zistila, že odporca je ženatý, pracuje v Írsku, je zamestnaný a jeho príjem je cca. 1200 Eur mesačne. K návrhu doložila fotokópiu rodného listu maloletého dieťaťa. 2. Na pojednávaní dňa 29.04.2025 matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené, súhlasne vyhlásili, že E. D. C., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého A. B. J., nar. XX.XX.XXXX a žiadali, aby bol zapísaný do rodného listu maloletého dieťaťa ako otec maloletého dieťaťa, pričom sa dohodli, že priezviskom maloletého dieťaťa bude priezvisko „C.“. 3. Matka a otec maloletého zároveň na pojednávaní dňa 29.04.2025 navrhli, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu, podľa ktorej by maloletý A. B. J. (C.), nar. XX.XX.XXXX, bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Stretávanie sa otca s maloletým A. B. navrhli ponechať neupravené teda na ich mimosúdnu dohodu. Obaja rodičia zároveň navrhli konanie o určenie otcovstva zastaviť a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu schváliť ich rodičovskú dohodu, otec zároveň súhlasil, aby súd po zaslaní nového rodného listu vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti v intenciách ich dohody s matkou maloletého. 4. Dňa 19.05.2025 bol súdu doručený nový rodný list maloletého A. B., s vyznačením otcovstva k maloletému, keď ako otec dieťaťa bol uvedený E. D. C., nar. XX.XX.XXXX v J., G., štátny občan Rumunska. 5. Na pojednávaní dňa 03.07.2025 matka a kolízny opatrovník zotrvali na svojich vyjadreniach ohľadne zastavenia konania o určenie otcovstva k maloletému a schválení rodičovskej dohody. 6. Na pojednávanie dňa 03.07.2025 sa nedostavil otec maloletého dieťaťa, nevyužil svoje právo osobne konať pred súdom, hoci bol na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaný dňom 05.06.2025; svoju neúčasť ospravedlnil na pojednávaní dňa 29.04.2025 s tým, že súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa s návrhom matky, rodným listom maloletého dieťaťa, lustráciou matky maloletého dieťaťa v registri Sociálnej poisťovne, lustráciou otca maloletého dieťaťa v registri Sociálnej poisťovne, s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/130/2019-73 zo dňa 19.01.2021, ako aj ostatným obsahom spisovného materiálu a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. 8. Matka maloletého dieťaťa je slobodná, žije v domácnosti spolu s maloletými deťmi. Okrem maloletého A. B. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému D. I. C., nar. XX.XX.XXXX, je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 700 Eur mesačne. 9. Otec maloletého dieťaťa je ženatý, okrem maloletého má ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom : D. I. C., nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/130/2019-73 zo dňa 19.02.2021 vo výške vo výške 200 Eur mesačne a D. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú platí výživné vo výške 100 Eur mesačne. Otec žije v Írsku, je zamestnaný ako šofér s príjmom 14 Eur na hodinu (pri 39 hodinovom pracovnom týždni má príjem 546 L/týždeň) 10. Maloletý A. B. je zdravý, navštevuje materskú školu. Otec na jeho výživu toho času prispieva podľa dohody s matkou. Iné výdavky prevyšujúce bežnú potrebu nemá. 11. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
12. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. 13. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. 14. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. 15. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 16. Vzhľadom k tomu, že k určeniu otcovstva k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, prišlo súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom, prišlo teda k uplatneniu druhej domnienky určenia otcovstva majúcej prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd konanie v časti určenia otcovstva zastavil. 17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 20. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a. sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b. zastupovanie maloletého dieťaťa, c. správa majetku dieťaťa. 23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 24. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
25. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dohodli už skôr na tom, ktorý z nich bude mať maloleté dieťa vo svojej výchove, a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov vo všetkých ich aspektoch /IV. ÚS 14/2000 (ÚS ČR)/. 26. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 29. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie. 33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 34. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. 35. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania. 36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 37. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 38. Podľa § 217 ods. 1, prvej vety, CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 39. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 40. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 41. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 42. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. 43. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966). 44. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 4 až 6 Zákona o rodine, keď schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že rodičia nie sú manželia, nežijú spolu, z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti – okrem maloletého A. B. aj maloletý D. I. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/130/2019-73 zo dňa 19.02.2021, právoplatným dňa 13.07.2021, zverený do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným e vo výške 200 Eur mesačne, styk otca s maloletým súd ponechal neupravený. Matka je slobodná, otec je ženatý, okrem toho má ďalšie maloleté dieťa - D. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú prispieva mesačne výživným vo výške 100 Eur. Matka v súčasnosti pracuje s priemerným mesačným príjmom vo výške 700 Eur, otec pracuje v Írsku ako vodič s príjmom 14 Eur netto/hodina. 45. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a vzhľadom k tomu, že rodičmi uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletého A. B., súd túto rodičovskú dohodu s poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia schválil. 46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP s výnimkou výroku II. o schválení rodičovskej dohody, kde rodičia toto právo s poukazom na § 122 nemajú, voči tomuto výroku môže podať odvolanie iba kolízny opatrovník dieťaťa. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).