Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 34P/23/2024 1624200599 21. 03. 2025 JUDr. Lucia Dlugolinská ECLI:SK:OSMA:2025:1624200599.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Luciou Dlugolinskou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX, E. A. a otca F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2024 sa otec maloletej domáhal zníženia výživného na maloletú. V návrhu uviedol, že momentálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený, takže nemá možnosť platiť výživné a tým mu narastá dlh. Vyživovacej povinnosti sa nijak nebráni, ale jeho momentálna situácia mu nedáva inú možnosť ako požiadať o zníženie danej sumy. 2. Matka sa na pojednávaní konanom dňa 21.03.2025 vyjadrila, že s podaným návrhom nesúhlasí. Kolízny opatrovník na uvedenom pojednávaní vyjadril názor, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej. Napriek tomu, že maloletá už nenavštevuje strednú školu, otec by sa mal podieľať na výžive maloletej. 3. Otec sa na nariadené pojednávanie dňa 21.03.2025 nedostavil. Súd musí v zmysle ust. § 31 C.m.p. v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletej, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu, že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. 4. Súd sa oboznámil s návrhom, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/244/2017-37 zo dňa 04.04.2019 a k nemu patriacim spisovým materiálom a vykonal dokazovanie výsluchom matky a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: lustráciou otca v Sociálnej poisťovni, výpisom z obchodného registra spoločnosti SIKA SK, s. r. o., odpoveďou ÚVTOS Bratislava zo dňa 22.04.2024, potvrdením z UPSVaR Malacky zo dňa 23.04.2024, Správou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 23.04.2024, potvrdením o výške príjmu matky, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2024, 2023, lustráciou otca v ZVJS a lustráciou otca v registri trestov, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav. 5. Z rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/244/2017-37 zo dňa 04.04.2019 súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy určená uvedeným rozsudkom na sumu 150,Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2017. V dobe rozhodovania súdu bola maloletá na druhom stupni
základnej školy, bola zdravá, platené krúžky nenavštevovala. Z dôvodu pasivity otca v konaní súd vychádzal z potencionality jeho príjmu, prihliadol na jeho vek a schopnosti. Súd mal za preukázané, že otec dlhodobo oficiálne „nepracuje“, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, dôchodkové, nemocenské ani úrazové poistenie, pravdepodobne naďalej pracuje v zahraničí. Počas výkonu trestu odňatia slobody pracoval. Nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Matka bola slobodná, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, bola zamestnaná v spoločnosti APM Automotive Protection M, s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 664,39 Eur brutto. Žila s maloletou v spoločnej domácnosti svojich rodičov, kde mesačne prispievala sumou 150,- Eur. 6. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol od 15.02.2024 zamestnaný vo výkone trestu odňatia slobody. Z obchodného registra súd zistil, že otec je od 21.05.2022 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti SIKA SK, s.r.o. Z odpovede ÚVTOS Bratislava dňa 22.04.2024 súd zistil, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody od februára 2024 zamestnaný, s výškou čistej odmeny za február 2024 v sume 64,26 Eur, za marec 2024 vo výške 137,75 Eur. Z odpovede UPSVAR Malacky zo dňa 23.04.2024 súd zistil, že v období od 01.01.2019 nebol otec vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 25.04.2024 súd zistil, že za obdobie od 01.01.2019 do 25.04.2024 nepoberal žiadne nemocenské dávky, z odpovede zo dňa 23.04.2024 zistil, že otec nie je od 01.01.2019 v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Z dokladov predložených matkou súd zistil, že matka je zamestnaná v spoločnosti I., a.s. s priemerným mesačným príjmom vo výške 913,87 Eur, matka poberala prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur, matka poberala náhradné výživné vo výške 150,- Eur. Z odpisu z registra trestov a úradnej činnosti súd zistil, že otec bol v období od 31.08.2023 do 29.08.2024 vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin neplatenia výživného podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona (Okresný súd Malacky sp. zn. 3T/43/2020), v období od 29.08.2024 do 28.12.2024 za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona (Mestský súd Bratislava 1, sp. zn. 43T/33/2023). 7. Matka pri výsluchu uviedla, že s otcom maloletej nie je v kontakte, minulý mesiac poslal na výživnom 20 Eur. A. zanechala v auguste 2024 školu, z tohto titulu jej náhradné výživné, na ktoré mala dovtedy nárok prestalo chodiť a odvtedy nemá nárok ani na prídavok na dieťa. Otec od augusta (2024) neplatil žiadne výživné, maloletú nekontaktuje, nijakým spôsobom sa nepodieľa na výžive. Ani po návrate z výkonu trestu sa neozval. Od začiatku tohto roka (2025) jej poslal raz 30 Eur a raz 20 Eur. Náklady na maloletú od posledného určenia výživného vzrástli, má vyššie náklady na maloletej drogériu, hygienu. Naďalej býva u svojich rodičov, pracuje už v spoločnosti I.. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť. 9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 17. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 18. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa. 19. Súd sa na základe návrhu navrhovateľa zaoberal otázkou, či od určenia posledného výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že sa v čase jeho podania nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, čo mu neumožňuje platiť výživné v súdom stanovenej výške. Súd je však toho názoru, že skutočnosť, že sa otec dostal do výkonu trestu odňatia slobody na základe svojej protiprávnej činnosti (spáchaním úmyselného trestného činu), nemôže byť na ťarchu dieťaťa. Navyše je nutné zdôrazniť, že v tomto prípade bol otec vo výkone trestu odňatia slobody v období od 31.08.2023 do 29.08.2024 práve za trestný čin neplatenia výživného. V období od 29.08.2024 do 28.12.2024 bol vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, teda za trestný čin spáchaný úmyselne. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Taktiež Ústavný súd ČR sa vyjadril, že ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 85, § 96 Zákona o rodine; u nás § 62 a § 75 Zákona o rodine), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu. (nález ÚS ČR zo dňa 06.02.2008, sp. zn. IV. ÚS 1181/07). Skutočnosť, že sa otec v období od podania návrhu na zníženie výživného až do 28.12.2024 nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody tak súd nevyhodnotil ako dôvodnú na zníženie vyživovacej povinnosti. 20. Otec iné dôvody na zníženie jeho vyživovacej povinnosti neuviedol, svoj aktuálny príjem nijakým spôsobom nedeklaroval. Súd už v pôvodnom konaní pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd zisťoval majetkové pomery otca dostupnými lustráciami, pričom nezistil takú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Práve naopak, na rozdiel od konania pod sp. zn. 8P/244/2017 súd zistil, že otec sa od 21.05.2022 stal spoločníkom v spoločnosti J. J., J.. Otec maloletej si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť dlhodobo riadne neplní,
maloletej na výživu neprispieva a vychádzajúc z vyjadrenia matky, keď prispeje tak len minimálnymi čiastkami a nepravidelne. Naopak je možné konštatovať, že výdavky na strane maloletej prirodzene vzrástli, keď od posledného určenia výšky výživného uplynulo už 6 rokov. Matka je naďalej zamestnaná, jej príjem vzrástol, naďalej vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú, býva s maloletou v dome svojich rodičov. Vychádzajúc z uvedeného preto súd návrh otca zamietol, keď nezistil žiadne okolnosti, ktoré by zníženie vyživovacej povinnosti otca odôvodňovali. 21. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).