Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 8P/33/2024 1624200730 19. 03. 2025 JUDr. Andrea Kralovičová ECLI:SK:OSMA:2025:1624200730.8
Uznesenie Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B. C. D. E. D. F. G., H., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, deti rodičov B. A., J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., H. L. M. N. XXX/XX, doručovacia adresa K., O. M. N. XX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Schmidlom, advokát so sídlom Borský Svätý Jur č. XXX a J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., H. L. M. N. XXX/XX, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto rozhodol: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia: „Otec má na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedenému pod sp. zn. 8P/33/2024 právo stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň - v piatok v čase od 16,00 hod. do 19,30 hod., - v sobotu v čase od 12,00 hod. do 19,30 hod., - v nedeľu v čase od 12,00 hod. do 18,00 hod. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.02.2024 sa navrhovateľka - matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Návrh odôvodnila, tým že s otcom maloletých detí sú manželia, ich manželstvo však prestalo fungovať vtedy, keď ju manžel začal podozrievať z nevery a obviňovať ju, že on nie je biologickým otcom detí narodených počas manželstva – H., I. a J.. Uviedla, že sa s otcom detí pokúšali manželstvo zachrániť návštevou manželského poradcu alebo mediátora, avšak bezúspešne. Manžel – otec detí odmietal navštíviť odborníka, lebo bol presvedčený, že ho nepotrebuje a je úplne zdravý. Nakoniec navštívili psychiatra, ktorý jednotlivo vypočul oboch, file_0.jpg file_1.wmf manželovi predpísal lieky (J., ktorý sa užíva na liečbu schizofrénie, pričom jej bolo lekárom vysvetlené že manžel javí známky bludov) a ona si vzhľadom na stresové situácie na dennodennej báze sama vyžiadala lieky na stres a úzkosť. Manžel s výsledkami u lekára nebol stotožnený a lieky odmietal brať. Od manžela odišla aj s maloletými deťmi dňa 04.12.2023. Neodopiera manželovi možnosť tráviť s deťmi čas, ponúka mu možnosť stretnutia s deťmi, keď ju požiada sám alebo si to prajú samotné deti, otec detí však neprispieva doteraz na výživu detí žiadnou sumou, a to ani vtedy, keď ho o to požiadala. Najstarší syn H. pociťuje k otcovi nevôľu, odmieta sa s ním stretávať, schováva sa pred ním a je rozrušený, ak si má otec prísť prevziať dve mladšie deti. Maloletých H. a J. prihlásila na osobné konzultácie so školskou psychologičkou a tak isto aj na program podpornej skupinky, ktorú škola poskytuje pre krízové situácie. Otcovi detí navrhla možnosť dohody ohľadne výživného a jeho stretávania sa s deťmi, návrh priložila
ako prílohu, avšak zo strany otca detí nebola vôľa sa dohodnúť. Konanie sa začalo viesť pod sp. zn. 8P/33/2024. 2. Dňa 13.03.2024 podal otec maloletých detí návrh na rozvod manželstva s matkou detí, ako dôvod uviedol, že od roku 2014 spolu s matkou „nezdieľajú spoločnú posteľ“, pričom v roku 2023 sa konflikt medzi nimi stupňoval. On manželku – matku detí nikdy fyzicky nenapadol, naproti tomu manželka ho v júli 2023 udrela päsťou do hlavy, následne sa za to ospravedlnila. Na konci roku 2023 (november, december) počas hádok dvakrát zvýšil hlas a použil vulgarizmy, za čo sa aj on následne ospravedlnil. V novembri 2023 sa manželka aj s deťmi odsťahovala k svojmu bratovi, dňa 25.12.2023 mu sľúbila, že sa vráti, ak sa bude liečiť na „žiarlivosť a schizofréniu“. Konanie sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 8P/39/2024, nie je doposiaľ právoplatne skončené. 3. Dňa 03.05.2024 sa v rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/33/2024 konalo informatívne stretnutie rodičov detí za účelom dosiahnutia možnej dohody, na ktorom sa rodičia dohodli na stretávaní sa otca s deťmi do doby rozvodu ich manželstva a to tak, že na čas do rozvodu je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v piatok od 16:00 hod. do 19:30 hod., v sobotu od 12:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod., pričom otec si deti prevezme v mieste aktuálneho bydliska matky a tu ich aj matke odovzdá. Na ostatnom (zverení detí, výživnom) sa rodičia dohodnúť nevedeli. Uznesením č. k. 8P/33/2024-110 zo dňa 05.11.2024 súd neodkladným opatrením nariadil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých H. a J. výživným vo výške 140 Eur mesačne na každé z detí a na výživu maloletého I. výživným vo výške 100 Eur mesačne, z dôvodu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na prispievaní na výživu detí – otec detí síce prispieval, avšak sumami podľa vlastného uváženia, resp. zakupovaním vecí bez dohody s matkou, pričom tieto nákupy považoval za svoj príspevok na výživu detí; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2024. 4. Na pojednávaní dňa 21.01.2025 súd rodičom odporučil uzavretie rodičovskej dohody, dokončenie procesu psychologického poradenstva, pričom kolízny opatrovník odporučil rodičom pokračovať stretávaní sa otca s deťmi tak, ako sa rodičia dohodli (rodičia sa dohodli v rámci informatívneho stretnutia, pričom pokiaľ sa otec dohodol s matkou na rozšírení doby stretnutia, matka bola v tomto smere voči otcovi ústretová), zároveň súd v rámci uvedeného (aktuálne dohody rodičov o stretnutí sa detí s otcom) poznamenal, rodičia môžu byť iniciatívni pri participácii na terapii maloletého H. a že takisto môžu byť iniciatívni pri rozširovaní styku otca deťmi – podľa matky otec po danom pojednávaní sám, svojvoľne si predĺžil kontakt s deťmi aj na prespatie, bez toho, aby to s matkou mal prekonzultované a dohodnuté, matke to len ultimatívne oznámil. 5. Konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie sú doposiaľ právoplatne skončené, rodičia spolu s deťmi absolvujú proces výchovného poradenstva, v prípade že rodičia nedospejú k dohode, matka navrhuje vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, k tomuto postupu sa priklonil aj kolízny opatrovník. 6. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu; preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. 13. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. 14. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. 15. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení však musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 16. Súd skúmajúc splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil s návrhom matky, priloženými listinnými dôkazmi, zápisnicou z informatívneho stretnutia rodičov ako aj ústnymi vyjadreniami rodičov v rámci pojednávaní v konaniach o rozvod manželstva sp. zn. 8P/39/2024 a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu sp. zn. 8P/33/2024, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia je dôvodný, keď je súd toho názoru, že deti potrebujú istotu a stabilitu nielen vo vzťahu k starostlivosti matky o ne, ale aj vo vzťahu k zachovaniu a udržaniu kontaktu s otcom, avšak je potrebné uviesť, že predovšetkým rodičia musia mať nastavené aspoň minimálne pravidlá tohto kontaktu tak, aby s nimi boli uzrozumení a deti neboli vystavené svojvôli otca, ktorý prestal rešpektovať dohody s matkou a na druhej strane ani svojvôli matky, ktorá by mohla kontakt otca s deťmi zamedziť. Súd poukazuje na skutočnosť, že rodičia sa v otázke stretávania sa otca s deťmi dohodli v rámci stretnutia rodičov na súde (tzv. „Cochemská prax“), túto dohodu obaja dodržiavali, pričom postupne sa naučili tento základný styk otca s deťmi predĺžiť po vzájomnej dohode – teda spolu komunikovali a každé rozšírenie styku sa realizovalo po ich vzájomnej dohode. Takýto systém však medzi rodičmi fungoval iba do pojednávania vo veci dňa 21.01.2025, po ktorom otec prestal s matkou komunikovať ohľadne jeho stretnutia s maloletými deťmi a jednostranným svojím rozhodnutím tento systém narušil – vystavil tak neistote jednak deti, jednak matku, s ktorou už nie je ochotný komunikovať. Preto návrhu matky vyhovel a stretávanie sa otca s deťmi upravil tak, ako sa rodičia dohodli v rámci informatívneho stretnutia zo dňa 03.05.2024. 17. Záverom súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. V konaní vo veci samej rozhodne súd na základe podrobne vykonaného dokazovania, zároveň uvádza, že pokiaľ sa rodičia dohodnú, teda odkomunikujú a obaja odsúhlasia, môžu si stretávanie sa otca s maloletými deťmi upraviť aj v inom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, ku Krajskému súdu v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. CMP).