Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 10C/68/2024 1624200872 07. 04. 2025 JUDr. Renáta Nemčeková PhD. ECLI:SK:OSMA:2025:1624200872.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. XX, XXXX E., A., 2. F. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., 3. I. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX, XXX XX K. L., 4. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX N., 5. O. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. L. XXX, zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovaným: 1. F. K., neznámy, 2. J. K., A. F., neznáma, zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovaným voči žalobcom v 1. – 5. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2024 sa žalobca v 1. rade (vystupujúci pôvodne sám ako žalobca) domáhal proti pôvodným žalovaným v 1. až 3. rade určenia, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres: N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra "C", evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh pozemku: záhrada patrí do dedičstva po N. D., A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. L., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku, a nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres: N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra "C", evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXXX, o výmere 2651 m2, druh pozemku: orná pôda patrí do dedičstva po N. D., A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. L., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vnukom po poručiteľke, nebohej N. D., A. G.. Žalobca nepozná údaje o trvalom pobyte a dátume narodenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a v tejto súvislosti priložil k žalobe správu z obce K. L., že v evidencii obyvateľov nie sú informácie o týchto osobách, a rovnako tak priložil aj odpoveď z Ministerstva vnútra SR v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ nedá jednoznačne určiť a vo vzťahu k žalovanému 2/ ministerstvo uvádza, že daná osoba sa v registri nenachádza. Žalovaní sú formálne evidovaní ako vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú zapísané Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres: N., a to: 1/ na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh pozemku: záhrada, pričom žalovaný 1/ má evidovaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku a žalovaný 2/ podiel o veľkosti 1/2 k celku; 2/ na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXXX, o výmere
2651 m2, druh pozemku: orná pôda, pričom žalovaný 3/ má evidovaný podiel o veľkosti 1/1 k celku. Na oboch listoch vlastníctva figuruje ako správca Slovenský pozemkový fond, pričom tituly nadobudnutia sú datované do roku 2010, jednalo sa o pozemkové úpravy. Žalovaní boli do LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie K. L. zapísaní na základe rozhodnutia Okresného pozemkového úradu v Malackách pod č.j. I./141- Vr ako vlastníci, resp. spoluvlastníci. Sporné parcely boli predtým zapísané ako: PK vložka XXXX - parcela číslo XXX (predtým) - v súčasnosti parcely registra "C" s parc. č. XXXXX a PK vložka XXXX - parcela číslo XXX (predtým) - v súčasnosti parcela registra "C" s parc. č. XXXXX. V dôsledku rozhodnutia úradu v Malackách boli vyššie uvedené parcely prečíslované. Pozemkové úpravy, ktoré popisuje vyššie, však neprebehli správne. Vlastníkom pôvodných parciel č. XXX B. Q. XXX bol pôvodne R. N. (žalovaný 3), ktorý tieto zdedil po svojej matke G. N., A. G., a ktorý vlastníctvo k vyššie uvedeným parcelám previedol na poručiteľku N. D.. Právnym predchodcom žalobcu bola poručiteľka. Poručiteľka parcely PK XXX a PK XXX kúpila od pôvodného vlastníka, čo sa však z bližšie nezistených dôvodov nezaevidovalo do katastra nehnuteľností. Kúpnou zmluvou žalobca nedisponuje, avšak podarilo sa mu dohľadať Potvrdenku zo dňa 10.05.1968, ktorá potvrdzuje to, že poručiteľka kúpila parcelu PK XXX vo výmere 1180 m2 a parcelu PK XXX vo výmere 337 štvorcových siah, v súčasnosti približne 1.212 m2. Potvrdenka tiež potvrdzuje, že za vyššie uvedené parcely zaplatila poručiteľka 10.000 Kč. Potvrdenku vystavil namiesto žalovaného 3/ jeho zástupca K. H., ktorý konal na základe splnomocnenia udeleného žalovaným 3/. Od daného okamihu, teda roku 1968, poručiteľka tieto pozemky riadne užívala a obhospodarovala ako svoje vlastné, nakoľko za ne preukázateľne zaplatila kúpnu cenu a to až do svojej smrti dňa 26.10.1996. Inštitút vydržania bol zavedený v Občianskom zákonníku (OZ) s účinnosťou odo dňa 01.04.1983, pričom najskôr bolo možné vydržať nehnuteľnosť ku dňu 01.04.1984. Po smrti poručiteľky však tieto pozemky neboli predmetom dedičského konania. V rámci dedičského konania bol všetok majetok poručiteľky odkázaný žalobcovi a to na základe dohody dedičov. V rovnaký deň tiež žalobcova matka resp. dcéra poručiteľky, uvedomujúc si vyššie uvedené, spísala notársku zápisnicu slúžiacu ako osvedčenie o prehlásení účastníčky o nadobudnutí vlastníctva k sporným parcelám na základe vydržania podľa § 56 ods. 1 a § 63 zák. č. 323/1992 Zb. pri splnení podmienok v súlade s ust. § 134 OZ. Od uvedeného okamihu pozemky užíva žalobca. Po niekoľkých rokoch od dedičského konania sa však dozvedel informáciu, že sporné pozemky sú v súčasnosti evidované na iné jemu neznáme osoby. Nakoľko však došlo k prečíslovaniu parciel, tak tieto potreboval najprv identifikovať, čo sa mu podarilo až vďaka odpovedi OÚ Malacky, resp. ich identifikácie parciel zo dňa 03.10.2023. Inštitút vydržania bol zavedený novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.04.1983, pričom v zmysle § 135a „Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2)." Z dôvodu nemožnosti dohľadania kúpnej zmluvy a z dôvodu absencie záznamu v katastri nehnuteľností sa vlastnícke právo vyvodzuje primárne z titulu vydržania. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že poručiteľka splnila podmienky vydržania, nakoľko vyššie opísané parcely ako spôsobilý predmet vydržania oprávnene držala v dobromyseľnom domnení, že jej patria, a to nepretržite po zákonom ustanovenú dobu viac ako 10 rokov ešte pred rokom 1992. Sporné parcely totiž kúpila od pôvodného vlastníka, za čo aj zaplatila kúpnu cenu. Patrili teda iba výlučne jej. Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, nehnuteľnosti držala minimálne od roku 1968, čo do jej smrti predstavuje skoro tri desaťročia. Žalobca má z týchto dôvodov za to, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre kat. územie: K. L., vydržala jeho stará mama, resp. poručiteľka, a že táto v čase svojej smrti bola ich skutočnou výlučnou vlastníckou a žiada, aby súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nej. Žalovaní sú osoby zapísané na listoch vlastníctva popísaných vyššie, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb.. 3. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe odôvodnil ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 26/2007 z 16.12.2008. 4. Zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2024 uviedol, že v prípade žalovaného 3/ nie je na rozdiel od žalovaných 1/ a 2/ preukázané, že ide o nezisteného vlastníka. Uvedená osoba nar. XX.XX.XXXX žila a zomrela XX.XX.XXXX vo K. (podľa informácií plnomocenstva z 23.04.1968 a z Čestného vyhlásenia zo dňa 10.12.2022). Ak sú známi jej právni nástupcovia, uplatnený nárok by si mal žalobca prioritne riešiť s nimi. SPF v takomto prípade nie je oprávnený zastupovať žalovaného 3/. Poukázal na uznesenie NS SR 8Cdo/94/2018) a upozornil, že účastníkmi súdneho konania by mali byť všetci dedičia po N. D. podľa osvedčenia o dedičstve D2306/96, Dnot456/96. Čo sa týka splnenia podmienok vydržania právnou predchodkyňou žalobcu, SPF konštatuje, že v zmysle
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018 možno považovať za domnelý (putatívny) titul, podľa ktorého mohla byť uvedená osoba presvedčená o tom, že jej dotknuté nehnuteľnosti vlastnícky kúpnu zmluvu medzi ňou a pôvodným vlastníkom R. N.. O realizácii danej kúpy svedčí potvrdenka z 10.05.1968 a neskoršie dôkazy, a to Notárska zápisnica zo dňa 18.03.1998 a Čestné vyhlásenie matky žalobcu zo dňa 10.12.2022. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Čo sa týka splnenia ďalšej podmienky vydržania, ktorou je nakladanie s nehnuteľnosťami ako s vlastnými počas celej vydržacej doby, v už uvádzaných dôkazoch sa píše, že právna predchodkyňa žalobcu nehnuteľnosti od času kúpy až do jej smrti v roku 1996 užívala a tiež, že nehnuteľnosti užíva rodina žalobcu dodnes. SPF pripája mapku dotknutých nehnuteľností, podľa ktorej je CKN parcela XXXXX súčasťou väčšieho poľnohospodárskeho bloku a CKN parcela XXXXX je tiež súčasťou sčasti zarastenej trávnatej plochy. Pre SPF skutočnosť nakladania s nehnuteľnosťami ako vlastnými je sporná napr. s CKN parcelou XXXXX nemôže žalobca sám nakladať, keďže je súčasťou poľnohospodárskeho bloku ani ju nemôže prenajímať tretej osobe, keďže nie je jej vlastník podľa katastrálneho zápisu. Aj v období do roku 1989 bolo samostatné nakladanie v zmysle jej reálneho obhospodarovania podľa názoru SPF vylúčené, keďže všetky poľnohospodárske pozemky v poľnohospodárskych blokoch boli užívané družstvami príp. inými socialistickými organizáciami. Preukázanie nakladania s vecou automaticky nepreukazuje ani vyhlásenie o užívaní dotknutých parciel uvedené v notárskej zápisnici z 18.03.1998 právnou predchodkyňou žalobcu N. D.. V uvedenej súvislosti SPF odkazuje na uznesenie NS SR 6Mcdo17/2010 z 28.03.2012, podľa ktorého: „Pokiaľ sa žalovaná proti žalobe bránila tvrdením, že jej právna predchodkyňa (E. J.) nadobudla vlastnícke právo k tým istým pozemkom vydržaním, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať, teda preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva, t.j. oprávnenú (dobromyseľnú) držbu, trvajúcu po stanovenú dobu, a spôsobilý predmet vydržania. Ak žalovaná preukazovala nadobúdací titul svojej právnej predchodkyne predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčovala táto listina, iba pravdivosť toho, že ju spísala notárka a že (E. J.) urobila pred notárkou vyhlásenie. Neosvedčovala však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach). Predloženie tejto listiny, ktorú inak odvolací súd navyše nesprávne považoval za nadobúdací titul vlastníckeho práva, preto nemalo za následok prechod dôkazného bremena na žalobcov, t.j. ich povinnosť preukazovať neexistenciu oprávnenej držby (E.J.). Dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravdivosti obsahu uvedenej listiny zostalo na žalovanej.“ Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§126 a §134 OZ) a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R8/1991). Jedným zo znakov oprávnenej držby je nakladanie oprávneného držiteľa s vecou ako vlastnou. Spôsob nakladania s vecou ako vlastnou objektivizuje dobromyseľnosť držiteľa. Podstata nakladania s vecou ako vlastnou nespočíva v jej faktickom ovládaní. Fyzické ovládanie je len jedným z možných spôsobov nakladania s vecou, a to už preto, že niektoré veci fyzicky držať nemožno. Záleží teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto s ohľadom na zvyklosti a všeobecné názory nakladá s vecou ako vlastnou. (R., I. a kol. Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel, str. 745). SPF akceptuje skutočnosť nesprávneho zápisu projektu pozemkových úprav v k.ú. K. L. z roku 2010, podľa ktorého bola p.k. parcela XXX pôvodne patriaca R. N. zapísaná do vlastníctva F. K. a J. K., obaja v 1/2-ici. Z uvedeného dôvodu žalobca správne podal žalobu aj voči žalovaným 1 a 2 ako aktuálnym vlastníkom CKN parcely XXXXX.
5. Žalobca v replike, doručenej súdu dňa 25.06.2024, podal návrh na pristúpenie ďalších subjektov do konania, konkrétne dedičov po poručiteľke N. D., A. G., ktorými sú: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: G. X, XXX XX H., syn poručiteľky, namiesto dcéry poručiteľky I. B., ktorá dedičstvo odmietla nastupujú jej deti: I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXXX, XXX XX K. L., vnučka poručiteľky, A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: M. XX, XXX XX N., vnučka poručiteľky, O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: N. L. XXX, XXX XX N. L., vnučka poručiteľky. Dedičia súhlasili so vstupom do tohto konania na strane žalobcov, čo vyplýva aj z textu samotného splnomocnenia ktoré udelili. Okruh dedičov vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve, ktoré už tvorí súčasť súdneho spisu a ktoré bolo prílohou žaloby. Nakoľko I. B. dedičstvo odmietla, táto nie je v pozícií žalobcu s poukazom na ust. § 467 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež považoval za sporné, že boli dlhodobo užívané pozemky zo strany žalobcu a jej právnej predchodkyne. Za týmto účelom žalobca produkoval tvrdenia, ako aj priložil dôkaz v podobe notárskej zápisnice, ako aj čestné vyhlásenie matky žalobcu, ktoré nebolo zástupcom žalovaných spochybnené. 6. Zástupca žalovaných v duplike, doručenej súdu dňa 30.07.2024, zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe v bode I. Podľa žalovaného v konaní bolo preukázané, že žalovaný 3/ R. N. zomrel XX.XX.XXXX vo K., nemá hmotnoprávnu ani procesnoprávnu subjektivitu a preto (na rozdiel od právneho nároku žalobcov prezentovaného v zaslanej replike) nemôže byť tento účastníkom súdneho konania. Zápis rozhodnutia o vykonaní pozemkových úprav do katastra nehnuteľností predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných. Vykonanie pozemkových úprav znamená nemožnosť tretej osoby s úspechom sa domáhať určenia vlastníckeho práva na súde k novovytvorenému pozemku, ktorý má zodpovedať pôvodnému pozemku. Uvedený názor prezentuje aj rozhodovacia prax súdov napr. KS Trnava 25Co 134/2018, KS Trenčín 5 Co 344/2017, KS B. Bystrica 16Co 494/2016. Priložil článok F. N. N. G. s názvom Pozemkové úpravy a určovacia žaloby publikovaný v Bulletine Slovenskej advokácie 6/2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti SPF požaduje žalobu zamietnuť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobcovia si vlastnícke právo začali uplatňovať po cca. 55 rokoch od neformálnej kúpy dotknutých nehnuteľností v roku 1968 a cca. po 35 rokoch od zmeny spoločenských pomerov v bývalom Československu v roku 1989. Predmetné nekonanie žalobcov má za následok absenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby s následkom jej zamietnutia. O uvedenom nekonaní sa zmieňuje aj citovaný odborný článok, keď uvádza, že „ak je osoba dlhodobo nečinná pri uplatňovaní svojich práv ako vlastníka veci, nemožno jej donekonečna poskytovať ochranu a možnosť nápravy“. V priebehu času je potrebné zohľadňovať iné právne skutočnosti, ktoré majú vplyv na vlastnícke právo skutočného vlastníka, ako napr. vydržanie, dobromyseľnosť nadobúdateľa, originárne nadobudnutie vlastníckeho práva na exekučnej dražbe, obmedzená ochrana oprávneného dediča. Konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu o schválení vykonania pozemkových úprav je a má byť právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na možnosti ochrany prípadných tretích osôb, ktoré majú právny titul osvedčujúci ich vlastnícke právo k pôvodným pozemkom. Od zápisu schválenia rozhodnutia o vykonaní pozemkových úprav do katastra nehnuteľností OPÚ XXXXX XXXXXX XXX Vr právoplatné 14.07.2010, ktorým získali k dotknutým parcelám vlastnícke právo žalovaní, až do doručenia žaloby spochybňujúcej ich vlastníctvo uplynulo cca. 14 rokov. Počas uvedeného obdobia boli dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo k dotknutým parcelám reálne patrí. K absencii naliehavého právneho záujmu SPF v tejto duplike citoval z rozsudku NS SR 4Cdo130/2007 a z rozsudku NS ČR 31Cdo154/2006. SPF preukázanie užívania nehnuteľností považuje za sporné, podľa pripojenej mapky zo zbgis.sk je CKN parcela XXXXX zarastená a neudržiavaná. 7. Súd uznesením zo dňa 04.12.2024 rozhodol vo výroku I. tak, že pripustil, aby do konania na stranu žalobcu pristúpili ako žalobca 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., ako žalobkyňa 3/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX, XXX XX K. L., ako žalobkyňa 4/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX N. a ako žalobkyňa 5/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. L. XXX. Tým istým uznesením vo výroku II. súd zastavil konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres: N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXXX, o výmere 2651 m2, druh pozemku: Orná pôda patrí do dedičstva po N. D., A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. L., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku. Vo výroku III. toho istého uznesenia súd rozhodol, že v zastavenej časti konania žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2024 vo výroku I. a dňa 28.12.,2024 vo výroku II. a III.
8. Na pojednávaní žalobcovia pred súdom zotrvali na žalobe, na svojich písomných podaniach a žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: K. L., obec: K. L., okres: N., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra "C" evidovaný na katastrálnej mape s parcelným č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh pozemku: záhrada, patrí do dedičstva po N. D., A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 26.10.1996, naposledy bytom K. L., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku. 9. Žalobca v 1. rade A. B. na pojednávaní uviedol, že od malička býval v obci K. L., S. K. XX, ktorý hraničí so záhradou, ktorú kúpila jeho starenka N. D.. Bol pri kúpe tohto pozemku. Podrobnosti a spisy nebral na vedomie, pretože vtedy mal 8 rokov. Stará mama pozemky obhospodarovala, otec tam napríklad inštaloval závlahový systém. Po smrti N. D. boli pozvaní na pozostalostné konanie, kde boli spísané aj zápisnice ohľadne vydržania. Až po rokoch zistil, keď mu druh sestry povedal, že na LV sú uvedené neznáme osoby. Písal na kataster, na obec a SPF a všade dostal zamietavé odpovede. Čo sa týka udržiavania pozemku, matka má 84 rokov, je veľmi chorá, je nevládna a už sa o obhospodarovanie pozemku nemôže starať. Tak isto sa nestarajú ani jeho súrodenci ani on, keďže býva v zahraničí. Osobne navštívil kataster, kde mu nevedeli vysvetliť, ako sa mohlo zmeniť vlastníctvo na majiteľa F. a J. K.. Na katastri mu povedali, že sa stala chyba a ospravedlňovali to aj pozemkovými reformami. 10. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný. 11. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. 12. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. 13. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. 14. V prejednávanej veci v čase rozhodnutia súdu vo veci samej vystupujú v konaní na strane žalobcu dedičia po poručiteľke N. D., A. G.. Do úvahy prichádzajúci dedičia tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 78 ods. 1 CSP, čo potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie tohto súdu sp. zn. 8Cdo/94/22018 z 16.05.2019). Súd z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2306/96, D Not 456/96, spísaného dňa 18.03.1998 F. K. J., notárom ako súdnym komisárom (č.l. 8) zistil, že okruh súčasných žalobcov v 1. až 5. rade zodpovedá okruhu do úvahy pripadajúcich dedičov po spomínanej poručiteľke a z tohto dôvodu preto nebol daný procesný postup podľa ust. § 78 ods. 2 CSP. 15. V konaní nebolo sporné a obsahom vyjadrenia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, zo dňa 03.10.2023 (č. l. 17) bolo aj preukázané, že pozemok parcela registra C č. XXXXX, o ktorého vlastníctvo ku dňu smrti poručiteľky sa vedie tento súdny spor, bol vytvorený (vznikol) pozemkovými úpravami podľa zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“). Na účely posúdenia tejto žaloby (najmä ďalej súdom skúmanej otázky naliehavého právneho záujmu) súd použil znenie ustanovení tohto zákona účinné v roku 2010, v ktorom spomínaný pozemok vznikol. Podstatná časť týchto ustanovení je v tomto znení účinná aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku. 16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy zahŕňajú
a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. 18. V ust. § 2 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. sú uvedené dôvody pozemkových úprav. 19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak a) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona, b) došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav (§ 3), c) má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti, d) je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, e) má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov, f) sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskej pôdy, g) je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla naraz pre celé katastrálne územie, ktoré tvorí obvod pozemkových úprav. 21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkovým úpravám podliehajú všetky pozemky v obvode pozemkových úprav. 22. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. do obvodu projektu pozemkových úprav možno zahrnúť aj pozemky, ktoré svoju polohu, tvar a vlastníctvo nemenia, ak je to účelné pre vytvorenie súvislého mapového diela; postupy uvedené v prvej časti zákona sa na tieto pozemky nepoužijú. 23. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona č. 330/1991 Zb. obvodný pozemkový úrad rozhoduje v správnom konaní o pozemkových úpravách. (poznámka súdu: v súčasnosti o pozemkových úpravách rozhoduje príslušný okresný úrad) 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. účastníkmi pozemkových úprav (ďalej len „účastník“) sú a) vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem vlastníkov pozemkov podľa § 4 ods. 4, ak nejde o osoby uvedené v písmene d), b) nájomcovia pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám, c) vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa v obvode pozemkových úprav, d) fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté, e) investor, ak ide o pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. d), alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej záujme sa pozemkové úpravy vykonávajú, f) Slovenský pozemkový fond (§ 34 až 36), g) správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca"), h) obec alebo vyšší územný celok. 25. Podľa § 6 ods. 2 prvej vety zákona č. 330/1991 Zb. pôvodným pozemkom je pozemok alebo jeho časť, alebo spoluvlastnícky podiel, s ktorým vstupuje vlastník do konania o pozemkových úpravách a ktorý sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav. 26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na
nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 7. 27. Podľa § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 330/1991 Zb. vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len „nový pozemok"). 28. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou obvodný pozemkový úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať. 29. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. projekt pozemkových úprav je záväzný pre a) všetkých účastníkov pozemkových úprav, b) rozhraničenie pozemkov medzi lesným pôdnym fondom a poľnohospodárskou pôdou, c) zmeny druhu pozemku. 30. Podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových úprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné, obvodný pozemkový úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a vykonania projektu pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych rozhodnutiach, ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena týka. Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. 31. Podľa § 42c ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. podľa odseku 1 sa nepostupuje, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu.55) Poznámka 55) k § 42c ods. 2 pôvodne znela: § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Po zrušení Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok táto poznámka znie: § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. 32. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. 33. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 34. Podľa § 118 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 35. Podľa § 119 ods. 1 a 2 OZ veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. 36. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 37. Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 38. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
39. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. 40. Podľa § 194 ods. 2 CSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. 41. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 42. Pri spôsoboch nadobudnutia vlastníckeho práva právna teória a súdna prax rozlišuje medzi pôvodným (originárnym) nadobudnutím vlastníctva a odvodeným (derivatívnym) nadobudnutím vlastníctva. Z takéhoto rozlíšenia vychádza aj Občiansky zákonník v ust. § 132. Pri originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva nie je podstatné, kto bol pôvodným vlastníkom nadobúdanej veci, pretože ku vzniku vlastníckeho práva dochádza v dôsledku inej právnej skutočnosti ako je prevod či prechod vlastníckeho práva. Pri originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva nadobúdateľ, na rozdiel od derivatívneho nadobudnutia, neodvodzuje svoje právo od svojho právneho predchodcu (predchádzajúceho vlastníka). K tomu bližšie LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné I. 2. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2010. 43. Pozemkové úpravy, ktorými dochádza k nadobudnutiu vlastníctva spôsobom upraveným v § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., teda rozhodnutím štátneho orgánu (§ 132 ods. 1 OZ), sa zaraďujú medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri takomto zaradení sú právna teória a súdna prax v zhode (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M.a kol. Občiansky zákonník I.§ 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021). 44. Ako už bolo uvedené (a vyplýva to napokon aj zo samotného názvu tohto spôsobu nadobudnutia vlastníctva), pri originárnom nadobudnutí vlastníctva nadobúdateľ svoje vlastnícke právo neodvodzuje od iného – predchádzajúceho vlastníka a práve z tohto dôvodu tretia osoba, ktorá sa považuje tiež za vlastníka tej istej veci, nemá možnosť úspešne napadnúť (napr. na súde) nadobudnutie vlastníctva originárnym nadobúdateľom. Taká možnosť nie je daná ani platnou právnou úpravou pozemkových úprav. Zákon č. 330/1991 Zb. v ust. § 42c ods. 2 v časti vety za bodkočiarkou síce garantuje nedotknuteľnosť práva tretej osoby domáhať sa ochrany svojich práv na súde podľa § 137 písm. c) CSP, ibaže podľa názoru súdu, opierajúceho sa o výslovné znenie celého tohto zákonného ustanovenia, má tretia osoba takúto možnosť iba v prípade, ak po nadobudnutí vlastníctva k pozemku v rámci pozemkových úprav došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva tohto pozemku na inú osobu. To však nie je prípad posudzovaný v tomto súdnom spore. 45. Rozhodovanie o pozemkových úpravách zveril zákon č. 330/1991 Zb. obvodným pozemkovým úradom (v súčasnosti okresným úradom), ktoré v tejto veci rozhodujú v správnom konaní (§ 5 ods. 4 písm. b) s účastníkmi, ktorých výpočet vyplýva z ust. § 6 ods. 1 tohto zákona. Medzi účastníkmi tohto konania sa na prvom mieste uvádzajú vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám a pre tieto pozemky je v § 6 ods. 1 zákona definovaný pojem „pôvodný pozemok“. Účastníkmi konania sú aj ďalšie osoby označené zákonom ako osoby, ktorých práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté. Všetky tieto subjekty sú teda zo zákona účastníkmi správneho konania o pozemkových úpravách. Zároveň ten istý zákon používa aj označenie „nový pozemok“ pre pozemky, na ktorých sa účastníkom pozemkových úprav za ich pôvodné pozemky poskytuje vyrovnanie (§ 11 ods. 2 prvá veta). 46. Zo znenia ust. § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. nepochybne vyplýva, že rozhodnutie okresného úradu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav má konštitutívne účinky vo vzťahu k vlastníckemu právu k pozemku vytvorenému v rámci pozemkových úprav. Podľa tohto ustanovenia dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom. Výkladom tohto ustanovenia možno prísť k záveru, že pôvodné pozemky ako predmet vlastníctva pozemkovými úpravami zanikajú a vzniká nový predmet vlastníctva - nové pozemky (veci v právnom zmysle), ktorých vlastnícke právo sa nadobúda originárnym spôsobom, v tomto prípade rozhodnutím okresného úradu o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav. Správnosť tohto názoru potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo svojom vyššie uvádzanom rozsudku sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021. 47. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd ako právoplatným správnym rozhodnutím pozemkového úradu, vydaným v medziach jeho právomoci viazaný a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 38/2023). 48. Viazanosť súdu právoplatným rozhodnutím o schválení vykonania pozemkových úprav vyplýva z ust. § 194 ods. 2 CSP. 49. Žalobcovia sa žalobou (po zastavení konania voči pôvodnému žalovaného v 3. rade R. N.) domáhajú určenia, že pozemok s parc. č. XXXXX v k.ú. K. L., zapísaný na LV č. XXXX, patrí do dedičstva po N. D., zomr. XX.XX.XXXX. Z pohľadu zákonom rozlišovaného druhu žalôb ide v tomto prípade o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP a výslovnou zákonnou podmienkou procesnej prípustnosti takejto určovacej žaloby v zmysle tohto ustanovenia (obdobne to bolo aj podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) je právny záujem žalobcu, ktorý musí byť naliehavý. Súd potom pri takejto žalobe musí v prvom rade ešte pred jej samotným meritórnym prejednaním skúmať, či žalobcovia majú na jej podaní naliehavý právny záujem. Takúto povinnosť súd nemá, ak existencia naliehavého právneho záujmu vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) CSP časť vety za bodkočiarkou). 50. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 z 6.12.2012) 51. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c/ C. s. p.) vtedy, ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany práv (R 47/2020). 52. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn: II. ÚS 590/2017 z 06.10.2017). 53. V posudzovanej veci, ako súd už vyššie uviedol, zákon č. 330/1991 Zb. ani iný právny predpis neupravuje výslovne možnosť skutočného či domnelého vlastníka (tretej osoby) domáhať sa na súde určenia vlastníckeho práva k pozemku vzniknutému v rámci pozemkových úprav, ak po nadobudnutí tohto pozemku v procese pozemkových úprav nedošlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. V prejednávanej veci sa spor týka určenia, že pozemok parc. č. XXXXX vzniknutý pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb., patrí do dedičstva po N. D.. Tento pozemok
nadobudli pozemkovými úpravami do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí podľa zápisu v katastri nehnuteľností boli naďalej spoluvlastníkmi tohto pozemku aj v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP). 54. Zákonodarca v ust. § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. umožnil vykonať rozhodnutím v správnom konaní opravu chýb v projekte pozemkových úprav a súvisiacich rozhodnutiach v lehote do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. V nasledujúcom ust. § 42c ods. 2 tohto zákona však vylúčil takúto možnosť v prípadoch, v ktorých došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu a iba v týchto prípadoch zároveň výslovne zakotvil právo na podanie určovacej žaloby podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp. po jeho zrušení podľa § 137 písm. c) CSP). Výkladom argumentum a contrario (dôkaz opaku) dospel súd k právnemu názoru, že zákonodarca nemal v úmysle povoliť žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemkom vzniknutým v rámci pozemkových úprav a tým súdnymi spormi spochybňovať a narúšať výsledok pozemkových úprav v prípadoch, ak po vzniku tohto vlastníckeho práva nedošlo k zmene nositeľa tohto práva, teda nedošlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy sa žalobcovia domáhajú žalobou určenia vlastníctva ku dňu smrti poručiteľky voči pôvodným (a zároveň súčasným) nadobúdateľom pozemku vytvoreného pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb., ktoré sú vykonávané vo verejnom záujme (§ 1 ods. 1) a z tohto dôvodu vzhľadom na znenie ust. § 42c ods. 2 tohto zákona nemajú na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem. Odvolávajúc sa aj na vyššie citovaný rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021, súd je viazaný právoplatným správnym rozhodnutím o pozemkových úpravách a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť. 55. Podľa názoru súdu žalobcovia podľa platnej právnej úpravy nemajú právny dôvod, ktorý by im dovoľoval v civilnom súdnom konaní zasahovať do práv a oprávnených záujmov pôvodných nadobúdateľov pozemku parc. č. XXXXX v k.ú. K. L. (§ 3 ods. 1 OZ). 56. Procesným právnym následkom nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, podanej podľa § 137 písm. c) CSP, je zamietnutie takejto žaloby, k čomu súd aj pristúpil vo výroku I. tohto rozsudku. Samotným predmetom žaloby (určením práva) sa už súd nemusel potom zaoberať, ale ak by pri eventuálnej existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe skúmal jej vecnú dôvodnosť, tak by jej nemohol vyhovieť už len z toho dôvodu, že žalobcovia sa ňou domáhajú určenia, že do dedičstva po poručiteľke patrí pozemok vzniknutý v roku 2010 pozemkovými úpravami, ktorý ku dňu smrti tejto poručiteľky (26.10.1996) de iure neexistoval (bol vytvorený projektom pozemkových úprav až v roku 2010). 57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na výsledok sporu súd priznal procesne úspešným žalovaným voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 60. Súd pre úplnosť ešte uvádza, že ak sa v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal niektorou konkrétnou námietkou alebo argumentom strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre svoje rozhodnutie za rozhodujúce (k tomu judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.