Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 10T/5/2025 1625010052 17. 04. 2025 Mgr. Denisa Drúžková ECLI:SK:OSMA:2025:1625010052.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. apríla 2025 v Malackách, takto rozhodol: Obžalovaný: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX v Malackách, trvale bytom C. XXXX/XX, D.
sa uznáva za vinného, že dňa 07.06.2024 v čase približne o 07.40 h v meste Malacky na ulici C. E. bez súhlasu a proti vôli oprávnenej vlastníčky a užívateľky domu vošiel cez neuzamknutú bránu do dvora rodinného domu č. 476/6 patriaceho poškodenej D. D., nar. XXXX, kde cez neuzamknuté dvere vošiel do vnútra rodinného domu a podišiel k poškodenej D. D., pričom majúc vedomosť o jej skutočnom veku a zdravotnom postihnutí – obojstrannej nedoslýchavosti, poškodenú chytil za vlasy, zhodil na zem a ťahal do kuchyne, kde ju donútil ľahnúť si na zem zviažuc odzadu ruky poškodenej plastovou páskou a upevniac jej na tvár lepiacu pásku, aby poškodenej zabránil kričať o pomoc, následne sa poškodenej spýtal, kde má uložené peniaze a šperky, potom ju zodvihol zo zeme a odniesol do haly, kde ju posadil na stoličku a poškodenej nalepil ďalšiu pásku na ústa a ruky, z uší poškodenej násilím stiahol 1 pár náušníc a opakovane sa snažil jej strhnúť prsteň z ruky, čo sa mu ale nepodarilo, potom ju odtiahol do spálne, kde ju sotil dole tvárou na posteľ a opakovane sa poškodenej pýtal, kde má peniaze a šperky, pričom prezeral skrine a zásuvky v dome poškodenej, počas čoho našiel šperkovnicu s nápisom Ebner s obsahom 2 ks zlaté retiazky, 2 ks zlaté náramky, 2 ks párov zlatých náušníc a 4 ks zlaté prstene, všetko zo 14 karátového zlata a 1 ks dámske hodiny značky Pulsar, spolu v hodnote najmenej 1.860,- eur, ktoré si obžalovaný zobral so sebou, potom obžalovaný poškodenú vyvliekol na chodbu, kde ju posadil na stoličku a chcel, aby si dala ruky za operadlo, čo však poškodená nedokázala, preto obžalovaný zobral z humpačky horolezecké lano, ktorým poškodenú zviazal a na nohy poškodenej pripevnil plastové sťahovacie pásky, aby poškodenej zabránil v pohybe a mohol opakovane prehľadať celý dom, kedy na chodbe našiel ruksak, z ktorého vybral peňaženku s dokladmi, kde sa nachádzala i debetná platobná karta VISA č. XXXXXXXXXXXXXXXX k účtu poškodenej IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Československej obchodnej banke, a.s. a pod hrozbou použitia mačety, ktorú obžalovaný držal v ruke a opakovane ju prikladal ku krku poškodenej, týmto poškodenú prinútil nadiktovať mu PIN od platobnej karty VISA č. XXXXXXXXXXXXXXXX, následne poškodenú rozviazal a prinútil ju vyjsť na povalu domu, kde ju donútil si sadnúť na zem s rukami za jej telom, ktoré jej prelepil lepiacou páskou, na nohy dal poškodenej plastové sťahovacie pásky, ktoré spojil dve dokopy a dvomi lanami poškodenú uviazal k drevenému trámu, a to tak, že poškodenú uviazal okolo brucha, pod prsami a pod plastovou sťahovacou páskou na nohách to upevnil a povedal poškodenej, aby takto zotrvala a ani nepohla, na to obžalovaný zišiel z povaly domu dole, zhasol svetlo a následne v čase okolo 10.45 h odišiel
z rodinného domu na ul. C. E. G. D. smerom na ulicu Hurbanova v Malackách a následne na neznáme miesto, pričom následne dňa 07.06.2024 v čase okolo 11.09 h na Kláštornom námestí v Malackách obžalovaný bez súhlasu poškodenej D. D. z bankomatu pomocou odcudzenej platobnej karty VISA č. XXXXXXXXXXXXXXXX z účtu poškodenej D. D. IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., vykonal neoprávnený výber hotovosti vo výške 800,- eur, čím poškodenej D. D. spôsobil násilným zmocnením sa šperkov a hodiniek v rodinnom dome škodu vo výške najmenej 1.860,- eur a neoprávneným výberom hotovosti prostredníctvom platobnej karty škodu vo výške 800,- eur, teda - proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a na chránenej osobe – osobe vyššieho veku a chorej osobe, - neoprávnene vnikol do obydlia iného, - neoprávnene si obstaral platobný prostriedok, - neoprávnene použil platobný prostriedok, čím spáchal - zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona, - prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, - prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, - prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to - 3 ks obhorených textílií - 1 ks roztrhané tričko s nápisom Oliver - 2 ks oranžovej lepiacej pásky - 2 ks bielej plastovej sťahovacej pásky. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát Slovenská republika. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej D. D., narodenej XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX D. škodu vo výške 730,- eur. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky dňa 10.02.2025 doručila tunajšiemu súdu obžalobu sp. zn. 1 Pv 194/24/1106 zo dňa 10.02.2025 na obžalovaného A. B., za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku. Súd na prejednanie veci samej nariadil na deň 17.04.2025 hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný po poučení o jeho právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny, jeho kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a po vyjadrení prokurátorky a splnomocnenca poškodenej, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, dané vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb, b) a spôsobí ním väčšiu škodu, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) z osobitného motívu. Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157. Podľa § 139 ods. 1 písm. e), f) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie e) osoba vyššieho veku, f) chorá osoba. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že skutok uvedený v obžalobe prokurátorky spáchal, uznal obžalovaného za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Následne súd vykonal dokazovanie len k výroku o treste a náhrade škody, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne H. E., ďalej oboznámil podstatné listinné dôkazy najmä aktualizovaný odpis Registra trestov, aktualizovanú Centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov, list obžalovaného adresovaný poškodenej z 21.01.2025 č. l. 89, nájomnú zmluvu z 09.06.2024 č. l. 96, hodnotenie dcéry obžalovaného zo školy č. l. 100, e-mailovú správu poškodenej z 16.01.2025 č. l. 132, vyjadrenie poškodenej z 21.01.2025 č. l. 134, príkaz na domovú prehliadku č. l. 175, zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky č. l. 190, zápisnicu o ohliadke miesta činu č. l. 195, listiny k bankomatovej karte č. l. 200-201, zápisnicu
o vydaní veci č. l. 278, vyhodnotenie plánu spoločného postupu č. l. 231, bankové údaje č. l. 287, odborné vyjadrenie k výške škody č. l. 298, rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/27/2021 č. l. 326, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11T/47/2022 č. l. 359, správu o povesti Obec Gajary č. l. 451, správu o povesti Mesto Malacky č. l. 454, poštový poukaz z 16.04.2025, čestné prehlásenie D. I. z 15.04.2025 a uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/33/2022 zo 16.03.2022. Obžalovaný A. B. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku nemali kde bývať, bývali u svokrovcov, on so synom A. býval na chodbe. Boli u nich rok, nevedeli nájsť podnájom, následne sa im podarilo nájsť byt v Gajaroch, nemali ale žiadny príjem, to ho donútilo kradnúť. Robil to pre svoje deti, teraz toho ľutuje. Odcudzené peniaze hneď v ten deň odovzdal družke a tá z nich zaplatila nájom. V tom čase mali zaplatiť 3 nájmy po cca 400,- eur na mesiac, teda si 1.200,- eur. Svokrovcom prekážalo, že u nich bývajú, dávali im to najavo. D. bola u bývalej partnerky na ubytovni, aj táto bývalá priateľka mu robila nátlaky. D. s nimi nemohla bývať u svokrovcov, nemala tam priestor, obžalovaný spal s A. na malej posteli. Matka detí sa o nich nestará, nechala ich vtedy v nezaplatenom byte. Všetky tri deti sú teraz na ubytovni s bývalou partnerkou. Predtým než išli bývať k svokrovcom, bývali všetci na Záhoráckej ulici asi 2 roky, majiteľ im zrušil zmluvu kvôli nedoplatku na vode. Vtedy s deťmi nebol žiadny problém v škole, obžalovaný to dal do poriadku, v škole sa deti dobre učili. Teraz čo počul, sa deti zhoršili. F. je teraz s mamou na ubytovni, bývalá partnerka je vraj nezamestnaná. Družka H. E., s ktorou má syna C., bola na materskej dovolenke, mala sa vrátiť do práce, ale zatiaľ teda nepracuje, nemá žiadny príjem. Keď obžalovaný pracoval pred nástupom do väzby, mal príjem asi 1.500,- eur. Keď uviedol, že pred skutkom nemal žiadny príjem, myslel to tak, že v tom momente nemal nič, keďže všetok svoj príjem musel rozdeliť tak, že dal svokrovcom, svojmu bratovi, tiež bolo potrebné poplatiť výdavky deťom. Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že na vyplatenie sumy nájomného použil 200,- eur, ktoré dostal za zlato, čo predal na ulici. Predal len časť zlata, zvyšok postrácal. Z čoho vyplatili zvyšnú sumu nájomného, si už nepamätá, bolo to dávno. Ak bude obžalovaný zaviazaný na náhradu škody, priateľka túto bude splácať. Svedkyňa H. E., družka obžalovaného, pri výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že to, čo obžalovaný spravil, bolo zlé, nechce ho nijako ospravedlňovať. V tom čase boli u rodičov, mali ťažkú situáciu. Obžalovaný mal prácu, chodil na fušky, to však museli odovzdávať rodičom, teda platiť im za to, že tam bývali. Vtedy bola tehotná, rodičia ich tam nechceli, vyhadzovali ich, aj potratila. Ich situácia bola ozaj zlá. U rodičov boli rok, potrebovali podnájom, tento našli v Gajaroch, bolo to za 380,- eur, bolo to narýchlo, museli zaplatiť 2+1 nájom, vtedy na to nemali peniaze. Peniaze zabezpečil obžalovaný a hneď toho 09.06.2024 sa presťahovali. D. už s nimi nemala u rodičov kde bývať, bola u babky, ale boli tam problémy, babka sa o ňu ani veľmi nechcela starať. Keď pre ňu obžalovaný potom išiel, čakala vonku v daždi. Deti sú teraz na ubytovni s matkou, v jednej izbe. Zo začiatku jej aj volala, že nevie ako sa o nich bude starať, aby si ich zobrala ona, svedkyňa ale nevie, či by to zvládla. Býva naďalej v podnájme, kde platí 380,- eur, teraz je na podpore, má príjem 450,- eur. Čo sa týka F., túto si chceli zobrať, ale ona nechcela, býva s priateľom na ubytovni, nechodí do školy. D. a A. chodia do škody, ale D. mala teraz problémy, bola zavšivavená. Keď bol obžalovaný na slobode, o deti sa staral. Jeho bývalá partnerka o deti nemala záujem, ani na deti nič neplatila. Čo sa týka náhrady škody, tento mesiac niečo poslala. Chcela by sa zamestnať na živnosť, potom by vedela isto splácať väčšie sumy. V liste zo dňa 21.01.2025 adresovanom poškodenej D. D. obžalovaný uviedol, že ho veľmi trápi, že spôsobil poškodenej takéto trápenie, nepočítal s tým, že bude poškodená doma, bol to moment prekvapenia a rýchlo nevedel čo má robiť, preto zareagoval tak ako zareagoval. Je pravdou, že chcel poškodenú vykradnúť, hanbí sa za to. V podstate ho k tomu dohnalo zúfalstvo, nemali peniaze na vyplatenie nájmu, tieto peniaze potreboval pre svoju rodinu dosť súrne. Ďalej uviedol, že poškodenej rozhodne nechcel ublížiť, za svoje konanie sa ospravedlnil a poškodenú poprosil o odpustenie. Z nájomnej zmluvy zo dňa 09.06.2024 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi J. K. ako prenajímateľkou a obžalovaným ako nájomcom; predmetom zmluvy bol prenájom bytu nachádzajúceho sa na 1. poschodí, na ul. F. XXX, B.. Zmluvné strany si dohodli nájomné vo výške 380,- eur mesačne. Podľa poznámky na zmluve dňa 09.06.2024 bolo zaplatené nájomné vo výške 380,- eur. Z hodnotenia žiačky maloletej D. B., dcéry obžalovaného, jej triednou učiteľkou zo dňa 16.12.2024 vyplynulo, že maloletá je žiačkou 2. ročníka L. M., D.. V školskom roku 2023/2024 nepostúpila do 3. ročníka z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky. V tomto čase žila D. u matky. Dňa
13.06.2024 oznámil otec triednej učiteľke, že D. bude bývať u neho s tým, že do školy nastúpil až ju dá do poriadku. Bola zanedbaná, špinavá, všivavá. V školskom roku 2024/2025 dosahuje veľmi dobré učebné výsledky. Do kolektívu sa začlenila. Od 18. novembra žije opäť s matkou, do školy chodí, od tohto dátumu vymeškala 2 dni, ktoré nemá od matky ospravedlnené (9 hodín). V závere hodnotenia triedna učiteľka vyslovila názor, v zmysle ktorého by na základe informácií od predchádzajúcej pani učiteľky a skúseností do 17.11.2024 bolo dobré, aby D. žila v rodine otca. V čestnom prehlásení zo dňa 05.04.2025 p. D. I. prehlásila, že býva v spoločnom dvore s rodinou E., ku ktorej sa prisťahoval A. B. za svojou družkou H. E., s ktorou má trojročného syna C.. Nakoľko táto rodina bývala v časti rodinného domu otcových rodičov a nemali tam miesto, preto si A. s H. zaobstarali podnájom, kde sa museli zariadiť, nakoľko A. tu mal i svoje dve deti z manželstva. Vie, že si hľadal prácu. Čo sa týka spoločného bývania vo dvore, nemá s ním žiadne zlé skúsenosti, ba ešte jej pomohol pri oprave jej domu. V skutočnosti vie, že mal záujem sa postarať o svoju rodinu, aj to, že sa ujal tých dvoch detí, keď ich ich matka odvrhla. Dňa 15.04.2025 p. D. I. na záver prehlásenia doplnila, že s menovaným nikdy nemala žiaden problém, ani že by jej siahol na jej majetok či financie. Okresný súd Malacky uznesením č. k. 9P/33/2022-26 zo dňa 16.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2022 a vykonateľnosť dňa 06.04.2022, nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého sa maloleté deti B.: F. nar. XX.XX.XXXX, A. nar. XX.XX.XXXX a D. nar. XX.XX.XXXX dočasne zverujú do osobnej starostlivosti otca A. B., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 9P/32/2022. Zároveň súd matke D. L. uložil povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 50,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc vydaním neodkladného opatrenia do vykonateľnosti rozhodnutia v časti výroku o výživnom v konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 9P/32/2022. Súd zároveň počas trvania neodkladného opatrenia pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/220/2019 zo dňa 15.07.2020 v časti výroku o zverení a výživnom na maloleté deti B.. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že so strany ÚPSVaR bolo dňa 08.03.2022 vykonané šetrenie pomerov v domácnosti otca maloletých detí, výsledkom ktorého bolo zistenie, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje otec, pričom v domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky pre poskytovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti v záujme maloletých detí. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 18.11.2024 vyplýva, že pri prehliadke rodinného domu súp. č. XX, k.ú. B., vrátane priestorov k nemu patriacich a k nemu priľahlých pozemkov, boli zaistené 3 ks obhorených textílií a 1 ks roztrhaného trička s nápisom K.. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 07.06.2024 vyplýva, že miesto činu sa nachádza v meste D., ul. C. E., ide o rodinný dom. Na mieste činu bola z kuchynskej linky zaistená oranžová lepiaca páska (In natura – stopa č. 2), biela plastová sťahovacia páska (In natura – stopa č. 3). V druhej časti povaly pri dvierkach z vonku bola zaistená oranžová lepiaca páska (stopa č. 7 – In natura) a biela plastová sťahovacia páska (stopa č. 8 – In natura). Zo zápisnice o vydaní veci z 18.11.2024 vyplýva, že obžalovaný dobrovoľne vydal 1 ks telefónu Redmi 9C čiernej farby a súhlasil s jeho prípadným znaleckým skúmaním. Z listiny označenej ako Vyhodnotenie plánu spoločného postupu – zaslanie z 10.01.2025 vyplynulo, že v predmetnej veci bola vykonaná analýza z priloženej kópie DVD s názvom Príloha č. 3 zo znaleckého posudku č. 72/2024, ktoré obsahovalo dáta a informácie extrahovaného mobilného telefónu čiernej farby, zn. Xiaomi, model Redmi 9C, IMEI 1: 862775054779578, IMEI 2: 862775054779586 s obsahom nano SIM Tesco mobile s ICCID 894210469920506404 a tiež obsahujúci pamäťovú kartu typu micro SD HC o kapacite 4GB s označením 0927803479D3W patriaci obžalovanému, pričom touto analýzou neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, kde by obžalovaný komunikoval s nejakou osobou o danom skutku alebo o predmetných veciach a taktiež sa tam nenachádza žiadna fotografia šperkov odcudzených poškodenej D. D.. Zo Žiadosti o vydanie a používanie debetnej platobnej karty z 10.06.2021 súd zistil, že poškodená D. D. je majiteľkou účtu číslo IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., a zároveň držiteľkou platobnej karty VISA číslo XXXXXXXXXXXXXXXX. Podľa výpisu z
účtu dňa 07.06.2024 bol z predmetného účtu poškodenej vykonaný výber hotovosti z bankomatu v sume 800,- eur na mieste: Malacky, Kláštorné nám. 64. Z ústrižku poštového poukazu súd zistil, že družka obžalovaného H. E. dňa 16.04.2025 odoslala poškodenej D. D. sumu vo výške 70,- eur. Zo správy o povesti Obce Gajary z 23.01.2025 súd zistil, že obžalovaný nebol riešený cestou komisie ochrany verejného poriadku zriadenej pri OZ v Gajaroch; do verejného života v obci sa nezapája. Zo správy o povesti Mesta Malacky z 24.01.2025 vyplynulo, že obžalovaný je evidovaný v databáze priestupkov MsP v Malackách v rokoch 2023 a 2024 za zanedbanie starostlivosti o povinnú školskú dochádzku. Voči mestu Malacky má dlh za spáchané priestupky v sume 422,- eur, ktoré sú vymáhané exekučne. Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v registri 2 záznamy a to z roku 2022 a 2023. Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/27/2021 zo dňa 07.04.2022 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, t.j. do 14.06.2025; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/68/2022 zo dňa 14.06.2023. Posledným odsúdením bolo odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I (teraz Mestský súd Bratislava I) sp. zn. 11T/47/2022 zo dňa 06.02.2023, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s určením skúšobnej doby 2 roky, t.j. do 27.08.2025; trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2023. Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že u obžalovaného nie je evidovaný žiaden záznam. V súvislosti s výrokom o treste súd poukazuje na to, že Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby tým, že jednotlivé trestné činy zaraďuje podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovení § 33a Trestného zákona a § 34 a nasl. Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy a v neposlednom rade prihliadol aj na právom chránené záujmy poškodenej. Pri ukladaní trestu obžalovanému bolo nevyhnutné vychádzať predovšetkým z § 41 ods. 1 Trestného zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Najprísnejšie trestným činom je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého je výška trestnej sadzba v rozpätí 7 rokov až 12 rokov.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Zároveň súd ustálil dve priťažujúce okolnosti a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, ako aj v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, keď s ohľadom najmä na povahu odsúdenia Mestským súdom Bratislava I sp. zn. 11T/47/2022 zo dňa 06.02.2023 nepovažoval túto okolnosť za takú, na ktorú by nemal prihliadať. Čo sa týka obhajobou navrhovanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), túto súd obžalovanému nepriznal, nakoľko má za to, že na jej priznanie neboli splnené podmienky. Súd poukazujúc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uvádza, že aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného, resp. obžalovaného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie takých údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti sa teda vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov činných v trestnom konaní. V tomto smere súd žiadnu aktívnu významnú spoluprácu obžalovaného nevzhliadol a táto nebola v konkrétnostiach ani obhajobou tvrdená. Obžalovaný sa síce v závere prípravného konania priznal, popísal priebeh skutku, avšak takáto jeho výpoveď neumožnila vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu. V danom prípade teda súd nevzhliadol žiadne ďalšie aktivity obžalovaného, resp. obžalovaný neposkytol žiadnu ďalšiu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, ktorú by bolo potrebné povyšovať na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Zároveň ani vyhlásenie obžalovaného o vine a priznanie sa ku skutku nemožno stotožňovať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko medzi nimi navyše neexistuje objektívny súvis (obdobne pozri stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod sp. zn. R 44/2017). S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona súd v danom prípade uložil trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, keď mal za to, že použitie zákona účinného v čase rozhodovania súdu je pre obžalovaného priaznivejšie ako znenie účinné v čase skutku (aj z ohľadom na to, že novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. zaviedla do Trestného zákona iný mechanizmus prihliadania na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vrátane zániku povinnosti súdu zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu pri prevahe počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich). Po zvážení všetkých okolností prípadu súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k trestnej činnosti, túto oľutoval, čo prejavil aj písomným ospravedlnením sa poškodenej a najmä urobil vyhlásenie o vine, ďalej s poukazom na dikciu § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, súd prihliadol aj na rodinné pomery obžalovaného. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný je otcom štyroch maloletých detí – jedného syna má s aktuálnou družkou H. E. a ďalšie tri maloleté deti pochádzajú z jeho predchádzajúceho partnerského vzťahu, pričom tieto boli v období pred vzatím obžalovaného do väzby rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Uloženie trestu odňatia slobody vo väčšej výmere by tak rozhodne malo zásadne negatívny vplyv na jeho deti, ktoré by tak neprimerane dlho boli odlúčené od svojho otca, ktorý sa do času vzatia do väzby o ne osobne staral, neopomínajúc tiež vyživovaciu povinnosť obžalovaného k deťom. Síce na jednej strane aj uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepochybne na maloleté deti obžalovaného nebude mať priaznivý vplyv, na druhej strane, čo tiež treba zdôrazniť, obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti, navyše v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia plynúcej mu v dvoch iných trestných veciach. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že výška takto uloženého trestu je primeraná aj vo vzťahu k osobe obžalovaného, aj vo vzťahu k jeho pomerom. Takýto trest zároveň považuje súd za dostatočný, spravodlivý a primeraný závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby sa v budúcnosti
už trestnej činnosti nedopúšťal, ako aj funkcie generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o argumenty obhajoby, týkajúce sa mimoriadneho zníženia trestu, v tejto súvislosti súd konštatuje, že okolnosti podmieňujúce tento (celkom výnimočný) postup v predmetnej veci nezistil. Predovšetkým je potrebné opätovne zdôrazniť, že trestná činnosť, ktorej sa obžalovaný dopustil, je skutočne závažného charakteru, čo vyplýva aj z trestnej sadzby, ktorú Trestný zákon za spáchanie tohto zločinu v kvalifikovanej skutkovej podstate, ktorú obžalovaný svojím konaním naplnil, ustanovuje, a to potrestanie páchateľa takéhoto trestného činu trestom odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov. Tiež je nevyhnutné poukázať na to, že hoci obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie o vine a súd jeho vyhlásenie prijal, čím na hlavnom pojednávaní nebolo potrebné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine, uvedená skutočnosť nie je jediným kritériom pri úvahách súdu o uložení primeraného a spravodlivého trestu v danom prípade. Pokiaľ sa obžalovaný z tohto dôvodu domáhal aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, je potrebné zdôrazniť, že vyhlásenie viny obžalovanej osoby pred súdom prvého stupňa neznamená obligatórnu povinnosť súdu pri ukladaní trestu aplikovať mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ide teda len o možnosť a nie povinnosť súdu takto postupovať. Súd uvedenú skutočnosť pritom neodignoroval, ale ju primerane zohľadnil, keď samotné priznanie obžalovaného, tak ako už bolo vyššie uvedené, bolo zohľadnené v priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a pri určení výmery trestu na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V danom prípade sa spôsob spáchania skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu a ku ktorému sa aj priznal, tak ako to vyplýva aj zo skutkovej vety, vyznačoval výraznou mierou agresivity, namierenej voči bezbrannej osobe vyššieho veku, naviac telesne zdravotne ťažko postihnutej, kde intenzita útoku na jej telesnú integritu bola zjavne neprimeraná jej fyzickej sile, obrane, ako i cieľu, ktorý obžalovaný činom dosiahol. Obžalovaný sa tohto konania dopustil obzvlášť útočným spôsobom, s mačetou, ktorú opakovane prikladal ku krku poškodenej, navyše poškodenú po spáchaní skutku v spútanej polohe ponechal na povale jej domu, s prelepenou páskou cez ústa, čím sa nielenže nemohla pohybovať, ale ani kričať o pomoc. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že nerátal s tým, že poškodená bude v tom čase doma, tomuto podľa názoru súdu nezodpovedá samotný priebeh skutku tak ako bol ustálený v skutkovej vete a z ktorého vyplýva, že obžalovaný vstupoval do odomknutého domu, do domu došiel s prinesenou mačetou, s lepiacou páskou a plastovými páskami, ktoré postupne voči poškodenej použil s cieľom umlčať ju a znemožniť jej pohyb. Vzhľadom na to, že trest bol ukladaný (aj) za zločin (lúpeže), kedy nemohol zostať tiež v tomto smere nepovšimnutým spôsob spáchania stíhaného skutku, ako aj prihliadajúc na trestnú minulosť obžalovaného (obžalovaný je recidivista trestnej činnosti, aktuálne súdenej trestnej činnosti sa dopustil v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia plynúcej mu v dvoch iných trestných veciach), súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za aplikácie § 39 ods. 5 Trestného zákona, a to s ohľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože v danom prípade by mimoriadne zníženie trestu bolo podľa názoru súdu neprimerane mierne a takto uložený trest by nezabezpečil účel trestu. Rovnako súd trest obžalovanému mimoriadne neznížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby ani podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko na to podľa názoru súdu neboli splnené zákonné podmienky. Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že skutočnosť, že sa obžalovaný riadne stará o početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, sa môže považovať za mimoriadne pomery páchateľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu z 02.03.1967 sp. zn. 9Tz 69/66), k tomu súd uvádza, že použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Okrem mimoriadnych pomerov páchateľa teda musí pristúpiť aj splnenie ďalších podmienok uvedených v citovanom ustanovení, a síce, že súd vzhľadom na takto zistené pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a zároveň na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, splnenie ktorých podmienok však súd v danom prípade s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu nevzhliadol. V tomto smere súd pritom zdôrazňuje, že uvedenú skutočnosť (rodinnú
situáciu obžalovaného) v žiadnom prípade neodignoroval, keď túto zohľadnil práve v skutočnosti, že trest uložil na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zároveň však súd hodnotil nielen osobu obžalovaného a jeho osobné pomery, ale dbal aj na to, aby dĺžka uloženého trestu poskytla dostatočný čas na splnenie sankčného charakteru trestu, vytvorila časový priestor na výchovné pôsobenie uloženého trestu odňatia slobody u obžalovaného, a rovnako aby uložený trest plnil aj zákonom požadovanú ochrannú funkciu spoločnosti a bol signálom smerom k občanom, že konanie presahujúce rámec zákona nie je v rámci občianskej spoločnosti prípustné a ani tolerovateľné, pretože také konanie narúša demokratické princípy. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia vecí zaistených počas domovej prehliadky a obhliadky miesta stíhaného skutku, použitých na spáchanie trestného činu, s výnimkou mobilného telefónu Redmi 9C čiernej farby dobrovoľne vydaného obžalovaným, o ktorom nebolo preukázané, že bol použitý na spáchanie stíhaného skutku alebo by bol na jeho spáchanie určený a rovnako ani, že by bol výnosom z trestnej činnosti. Uvedené ostatne korešponduje aj s vyjadrením prokurátorky, ktorá v rámci záverečnej reči vzhľadom na vykonané dokazovanie ponechala na úvahe súdu, či tento telefón vráti obžalovanému. S týmto konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, keďže poškodená D. D. si uplatnila nárok na náhradu škody, v zmysle posledného vyjadrenia splnomocnenca poškodenej vo výške 730,- eur, a to titulom neoprávneného výberu hotovosti z účtu poškodenej. Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej D. D. škodu v uplatnenej výške 730,- eur, keďže si poškodená uplatnila svoj nárok riadne a včas a bolo preukázané spôsobenie škody v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Súd pritom vychádzal z dokladov predložených do vyšetrovacieho spisu ešte počas prípravného konania, z ktorých bolo preukázané, že dňa 07.06.2024 bol z účtu poškodenej vykonaný výber hotovosti z bankomatu v sume 800,- eur, pričom takto obžalovaným neoprávnene vybratú sumu súd ponížil o úhradu vo výške 70,- eur, realizovanú dňa 16.04.2025 zo strany družky obžalovaného. Napokon súd poukazuje na to, že takto uplatnený nárok poškodenej obžalovaný ani nenamietal, a preto súd túto sumu považoval za nespornú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.