Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 3T/20/2025 1625010197 27. 10. 2025 Mgr. Adriana Bordovská ECLI:SK:OSMA:2025:1625010197.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obž. A. B., narodená XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. októbra 2025 v Malackách, takto rozhodol: Obžalovaná A. B., rodné priezvisko C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko: E. XXXX/XX, XXX XX D., sa
uznáva
za
vinnú,
že
od presne nezisteného dňa u seba neoprávnene a bez povolenia prechovávala v plastovej zatavenej zrezanej injekčnej striekačke biely kryštalický materiál s hmotnosťou 159 mg s obsahom účinnej látky metamfetamín v množstve väčšom ako 30 mg s prímesou dimetylsulfónu (MSM), a to až do 29.09.2023 približne do 18.30 h, kedy tieto drogy podľa § 89a odsek 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydala hliadke Obvodného oddelenia PZ Malacky v okolí železničnej stanice v Malackách, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene prechovávala inú psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve,
čím
spáchala
prečin: neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, Za to sa odsudzuje podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona, s poukazom na §38 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej určuje skúšobná doba 3 (tri) roky. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 22.05.2025 tunajšiemu súdu obžalobu číslo 2Pv 258/23/1106 - 32 na v tom čase obvinenú A. B. pre prečin: neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie včítaním výpovede svedka por. F., ako i prečítaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom uvedenými v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že využíva svoje právo a nebude k veci vypovedať, taktiež uviedla, že neurobí žiadne vyhlásenie vo vzťahu k prednesenej obžalobe. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením, za splnenie zákonných podmienok a so súhlasom procesných strán bol čítaný aj znalecký posudok a výpoveď svedka uvádzané v texte rozhodnutia. Z výsluchu svedka por. D. F. súd zistil, že svedok pracoval ako príslušník policajného zboru, v deň skutku realizoval v hliadke s npor. G. výkon obchôdzkovej služby v meste Malacky v okolí železničnej stanice. Za železničnou spozorovali osobu ženského pohlavia, ktorá sa javila dezorientovane. Z tohto dôvodu sa ju rozhodli stotožniť, predložila im občiansky preukaz, bola nervózna a javila známky požitia omamnej alebo psychotropnej látky. Následne bola vyzvaná, že ak má veci pochádzajúce z trestnej činnosti, je povinná ich vydať. Ona im uviedla, že má pri sebe veci z trestnej činnosti a to drogy. Uviedla, že sú to drogy pre vlastnú spotrebu, pervitín, ktorý mala v zatavenej striekačke, ktorú dobrovoľne vydala. Na to s ňou bolo spísané na mieste potvrdenie o dobrovoľnom vydaní veci, bola obmedzená na osobnej slobode a eskortovaná na príslušné oddelenie PZ. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz (ďalej aj ako „KEÚ PZ), číslo PPZ-KEUBA-EXP-2023/14583 zo dňa 13.12.2023, vyplynulo, že skúmaným predmetom – stopou bola plastová zatavená zrezaná injekčná striekačka s modrým piestikom obsahujúci biely kryštalický materiál, bez viditeľných prímesí, s hmotnosťou 159 mg. Analýzou tejto stopy bolo následne zistené, že obsahovala účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 30 mg s prímesou dimetylsulfónu (MSM). Uvedené závery znaleckého dokazovania verifikuje tiež fotodokumentácia založená na č.l. 43 predmetného vyšetrovacieho spisu. Z zápisnice Obvodného oddelenia Policajného zboru v Malackách o vydaní veci na účely dokazovania zo dňa 29.09.2023, 18.30 hod. súd zistil, že po zákonnom poučení (zákaz seba obviňovania) obžalovaná dobrovoľne vydala 1 ks zatavenej striekačky s modrým piestikom s obsahom neznámej bielej kryštalickej látky. Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplynuli 3 záznamy, v jednom prípade sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Naposledy bola odsúdená Okresným súdom Malacky trestným rozkazom sp. zn. 1T/15/2021 zo dňa 03.03.2021, právoplatným 22.03.2021, pre drogový trestný čin podľa § 172 ods. 1 trestného zákona k nepodmiečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, súčasne je bola uložená ochranná protitoxikomanická liečba ambulantnou formou. Z výpisu registra priestupkov obžalovanej nevyplynul žiaden záznam.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky vo svojej záverečnej reči navrhol uznať obžalovanú vinnou skutkovo a právne v zmysle podanej obžaloby. Obhajca obžalovanej uviedol, že skutok za ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činnom ale môže byť priestupkom a to z dôvodu, že množstvo materiálu s hmotnosťou 150 mg s obsahom účinnej látky metanfetamín nie je trestným ide o priestupok podľa zákona č. 172/1990 Zb. uvedený v § 30 ods. 1 písm. c) a teda neoprávnené prechovávanie inej návykovej látky ako je alkohol a preto navrhol, aby súd v zmysle ust.§280 ods.2 Tr. por. Postúpil trestnú vec inému orgánu, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona, návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Podľa § 135 ods. 1 Trestného zákona, prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu. Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore), pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore, policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti) podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, kedy súd dôkladne vyhodnotil dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní a zisťoval, či je možné vysloviť nepochybnú istotu o obžalobou predloženej verzii skutku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa odohral tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovanej išlo o konanie v priamom úmysle, keďže obžalovaná súc si vedomá, že metamfetamín je zaradený do skupiny omamných látok, ktorých prechovávanie je nezákonné, tento zmesový biely kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu v množstve väčšom ako 30 mg mala vo svojej držbe od presne nezisteného času až do 29.09.2023 približne do 18.30 hodiny. Uvedené konanie obžalovanej bolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané vyššie popísanými vykonanými dôkazmi, pričom v konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorým by bolo možné vinu obžalovanej vyvrátiť. Obžalovaná po jej zastavení policajnou hliadky, dobrovoľne vydala po zákonnom poučení vec a to v plastovej zatavenej zrezanej injekčnej striekačke biely kryštalický materiál s hmotnosťou 159 mg, ktorého obsah bol následne podrobený znaleckému skúmaniu s výsledkom, že sa jedná o látku s obsahom účinnej látky metamfetamín v množstve väčšom ako 30 mg s prímesou dimetylsulfónu. Súd predovšetkým poukazuje na výpoveď svedka por. D. F., ktorý podrobne popísal policajný zásah vykonaný za účelom stotožnenia osoby s podozrivým správaním, v rámci ktorého po podozrení z páchania drogovej trestnej činnosti, bola obžalovanej zaistená plastová striekačka s obsahom bielej kryštalickej látky, ktorú obžalovaná prechovávala a po poučení policajnej hliadke dobrovoľne vydala. Trestné konanie vo veci bolo teda začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu a to vydaním vyššie uvedenej veci podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku dňa 29.09.2023 o 18.30 hodine. O uvedenom procesnom úkone spísali členovia zasahujúcej policajnej hliadky úradný záznam. Obžalovaná bol pritom riadne poučená podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku, a taktiež, že nie je povinná usvedčovať sama seba z trestnej činnosti, o čomu svedčí výpoveď svedka a aj Zápisnica o vydaní veci na účely dokazovania spísaná dňa 29.09.2023 o 18.35 hod, opatrená vlastnoručným podpisom obžalovanej a členom hliadky policajného zboru vykonávajúcej v čase skutku kontrolu obžalovanej. Z uvedeného postupu je zrejmé, že členovia policajnej hliadky konali v súlade s ústavnými princípmi zakotvenými v článku 2 ods. 2 a článku 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže dodržali zásadu zákazu sebaobviňovania, teda zásadu, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval samého seba a to ani pri výkone verejného záujmu na odhaľovaní páchaní trestného činu. Zákaz sebaobviňovania má pritom chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov a tým prispieť k zaisteniu spravodlivého procesu (R 92/2015). Vzhľadom k uvedenému súd s ohľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že v danom prípade boli dodržané všetky zákonné procesné úkony na zaistenie vydanej veci, ktorej vydaniu predchádzalo riadne poučenie obžalovanej podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku. V posudzovanej veci súd nemá pochybnosti o zákonnom postupe zasahujúcej policajnej hliadky, ktorý viedol k dôkazu rozhodujúcemu k vzneseniu obvinenia. Na dôvetok súd uzatvára, že postup polície nebol v konaní spochybnený žiadnou zo strán konania. Obhajoba s poukazom na množstvo prechovávaného materiálu s hmotnosťou 159 mg s obsahom účinnej látky metamfetamín v množstve väčšom ako 30 mg, domáhala posúdenia skutku ako priestupku a navrhla súdu postúpiť trestnú vec inému orgánu, ktorý by ho mal prejednať ako priestupok podľa zákona č. 172/1990 Zb. uvedený v § 30 ods. 1 písm. c). V tejto súvislosti súd uvádza, že prechovávanie drog predstavuje právny pojem, ktorý bol definovaný v čase spáchania skutku v § 135 Trestného zákona a v čase rozhodovania súdu v § 135b Trestného zákona. Podľa § 135 ods. 1 trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Podľa § 135b ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu. Konanie obžalovanej v zmysle oboch významov pojmov predstavovalo prechovávanie, keďže obžalovaná mala vedomosť, že sa jedná o psychotropnú látku, mal ju neoprávnene vo svojej držbe u seba a nebol preukázaný ich iný účel, ako osobná spotreba. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením obhajoby, že prechovávanie drog je trestné až od nejakého minimálneho množstva. Takýto záver nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, keď už nepatrné množstvo drogy zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedeného v treťom stĺpci prílohy č. 1 Trestného zákona. resp. v čase spáchania skutku a v zmysle rozhodnutia č. 74 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2017: „Prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky (§ 2 ods. 1 alebo 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov) - ďalej len „droga“, nie je na účel aplikácie § 171 ods.1 a § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona limitované minimálnym množstvom. Prechovávanie drogy v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľnom, avšak menšom, než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ je droga vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona). Pri prečine podľa § 171 Trestného zákona je však vždy potrebné posudzovať aj materiálny korektív podľa kritérií § 10 ods. 2 Trestného zákona. Podľa § 10 ods. 2 Trestného nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. V prípade stíhaného skutku je potrebné zohľadniť predovšetkým prvé kritérium a to skutočnosť, že obžalovaná prechovávala viac ako 0,3 g metamfetamínu, čo podľa názoru súdu s ohľadom aj na mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, pričom v tomto prípade sa jedná o osobu v minulosti za drogovú trestnú činnosť opakovane odsúdenú, možno tak uzavrieť, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná. Súd poukazuje, že metamfetamín patrí medzi najzávažnejšie nelegálne stimulanty, ktorého užívanie má mimoriadne negatívne zdravotné, psychické a sociálne dopady. Drogová kriminalita patrí k javom, ktoré štát postihuje aj pri malých množstvách, a to s ohľadom na dopad nielen na samotnú osobnosť páchateľa ale aj na komplexné spoločenské štruktúry. Súd preto nezistil dôvody na postúpenie veci inému orgánu na prejednanie priestupku, ako navrhovala obhajoba, je tiež potrebné uviesť, že v čase spáchania skutku tomu zodpovedajúci priestupok neexistoval. Skutku zodpovedajúci priestupok podľa § 30 ods. 1písm. c) zákona o priestupkoch bol zavedený s účinnosťou až od 14.03.2024. Po objektívnej stránke preto obžalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu, keďže prechovávala látku, ktorá je v zmysle zákona zaradená do II. skupiny psychotropných látok. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovanej ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel súčasne zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, ktorým bol súčasne porušený objekt skutkovej podstaty stíhaného skutku a to záujem spoločnosti na ochrane zdravia. Obžalovaná je tiež spôsobilým subjektom stíhaného trestného činu, keď v čase spáchania skutku bola tresne zodpovednou osobou v rozsahu veku i príčetnosti. Súd preto uzatvára, že obžalovaná svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a preto súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v citovanej obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovanej vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Z hľadiska osobných pomerov obžalovanej súd zistil, že obžalovaná nemá v registri priestupkov žiaden záznam. V registri trestov má celkom 3 záznamy, v jednom prípade sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Naposledy bola odsúdená Okresným súdom Malacky trestným rozkazom sp. zn. 1T/15/2021 zo dňa 03.03.2021, právoplatným 22.03.2021, pre drogový trestný čin podľa § 172 ods. 1 trestného zákona k nepodmiečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, súčasne je bola uložená ochranná protitoxikomanická liečba ambulantnou formou. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Priťažujúcou okolnosťou je, že obžalovaná už bola v minulosti za trestný čin odsúdená ( § 37 písm. m) Trestného zákona), poľahčujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovanej prevažoval teda pomer priťažujúcich okolností (1 : 0). S prihliadnutím na všetky okolnosti veci (§ 34 ods. 4 Trestného zákona), je súd toho názoru, že pôsobiť na prevýchovu obžalovanej trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo v aktuálne prejednávanom prípade neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu. Súd je toho názoru, že účel trestu je možné u obžalovanej dosiahnuť aj bez jeho výkonu a že sú splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Takto uložený trest odňatia slobody predstavuje podľa úvahy súdu potrebnú represiu pre obžalovanú a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaná sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovanej, jej pomerom, ako i prognózam jej nápravy, prihliadajúc predovšetkým na okolnosti spáchania trestného činu a mieru jeho závažnosť. Súd pri uložení trestu reflektoval a zohľadnil tiež zásadu proporcionality a racionality. Tresty uložené v uvedených výmerách preto podľa úvahy súdu dávajú možnosť obžalovanej potrebnú prevýchovu a efektívnu reflexiu vo vzťahu k vlastnému protiprávnemu konaniu. Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci uzatvára, že uložený trest považuje za primeraný vo vzťahu k zásahom do základných práv a povinností obžalovanej a zároveň dostatočne silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovanou (ochranná funkcia) tým, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí vhodné
podmienky na jej výchovu (individuálna prevencia) k tomu, aby viedla riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Ochrannú funkciu trestu pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením podmienečného trestu odňatia slobody, pričom jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá určením primeranej skúšobnej doby, počas ktorej bude obžalovaná starostlivo zvažovať následky svojho konania. Napokon spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Účinnosť generálnej a preventívne prevencie je preto v danom prípade tiež docielená naplnením princípu neodvrátiteľnosti trestu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.). - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.). - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.