Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 8P/116/2025 1625201675 07. 08. 2025 JUDr. Andrea Kralovičová ECLI:SK:OSMA:2025:1625201675.1
Uznesenie Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov Sadety Ameti, zomrelej 07.12.2019 a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. E. X, v konaní o návrhu F. C. C. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., F. XX, na vydanie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd podanie navrhovateľky doručené tunajšiemu súdu dňa 01.08.2025 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.08.2025 sa navrhovateľka domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca maloletého dieťaťa s vycestovaním maloletého dieťaťa do zahraničia od 20.08.2025 do 28.08.2025. K návrhu pripojila komunikáciu s prevádzkovateľom ubytovania a komunikáciu s otcom maloletého dieťaťa. 2. Podľa § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“), účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. 3. Podľa § 7 ods. 2 CMP, v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. 4. Podľa § 8 ods. 1 CMP, návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne. 5. Podľa § 8 ods. 2 CMP, ak súd z obsahu návrhu uvedeného v odseku 1 zistí, že sú dané dôvody na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu. 6. Podľa § 23 ods. 1 CMP, konanie sa začína len na návrh. 7. Podľa § 23 ods. 2 CMP, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. 8. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 9. Podľa § 35 Zákona o rodine (ďalej len ako „ZR“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 10. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a zistil, že nie je možné mu vyhovieť. 11. Procesná legitimácia (legitimatio ad processum) predstavuje oprávnenie osoby konať ako účastník konania pred súdom, teda predpoklad, že konkrétny navrhovateľ je nositeľom oprávnenia uplatniť určité právo alebo záujem pred súdom. V mimosporovom konaní v zmysle § 7 CMP, najmä vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, môže byť účastníkom len osoba, ktorú zákon výslovne ako účastníka označuje. Takéto materiálne vnímanie účastníctva znamená, že účasť na konaní bezprostredne súvisí so špecifickým postavením subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch (status dieťaťa, rodiča, osvojiteľa a pod.). Zásadný význam pri takomto vymedzení účastníctva zohráva otázka tzv. vecnej legitimácie
a to už vo fáze začatia konania, kedy ide o stav vyjadrujúci, či určitý procesný subjekt je nositeľom hmotnoprávnych subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Signifikantným znakom každého subjektívneho práva je existencia možnosti domáhať sa jeho ochrany, pričom základným predpokladom takejto ochrany je, že subjektu takéto právo prináleží. Účastníctvo v mimosporoých konaniach má na rozdiel od sporového procesu povahu materiálneho poňatia účasti na konaní, pričom toto musí reflektovať formálnosť založenia procesnoprávneho vzťahu urobením procesného úkon u – podaním návrhu na začatie konania. Aj napriek skutočnosti, že podaním návrhu sa založí procesné postavenie navrhovateľa ako účastníka konania, takýto navrhovateľ nemá absolútnu autonómiu pre vymedzenie okruhu ostatných účastníkov konania. Verejný záujem na týchto konaniach síce rešpektuje procesné následky podania návrhu na začatie konania, ale vymedzenie okruhu účastníkov upravuje zákon odlišným spôsobom – jednak identifikuje výslovne (expressis verbis), kto bude účastníkom v konaní – napr. v konaní o dedičstve, v konaniach vo veciach osvojenia... a na strane druhej je na ťarchu súdu, aby vymedzil okruh účastníkov v závislosti od predmetu konania – to sa týka aj konania vo veci starostlivosti súdu maloleté dieťa. 12. S ohľadom na predmet konania sú vo veci starostlivosti o maloleté dieťa spravidla účastníkmi rodičia maloletého dieťaťa, samotné maloleté dieťa ak má spôsobilosť konať, ak nemá – jeho opatrovník resp. iné osoby, ktoré sú nositeľmi práv alebo povinností podľa rozhodovania súdu (napr. osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti). Zároveň z ustálenej judikatúry vyplýva, že zo situácie, keď je tu otec dieťaťa ako jeho jediný zákonný zástupca, ktorý nebol pozbavený rodičovských práv (resp. rodičovskej zodpovednosti), a osoba, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy podľa § 45 ods. 1 ZR a ktorá je podľa súdneho rozhodnutia oprávnená dieťa zastupovať v bežných veciach, nemožno v žiadnom prípade ani analogicky dovodiť, že by tu boli ďalšie osoby „v postavení rodičov“, ktoré by boli oprávnené zastupovať maloleté dieťa v podstatných veciach. Pri smrti jedného z rodičov je nositeľom rodičovskej zodpovednosti druhý rodič, ktorý práva a povinnosti z nej vyplývajúce vykonáva v plnom rozsahu sám, pričom je fakticky obmedzený len v rozsahu, v ktorom tieto práva patria inej osobe, napríklad tej, ktorá má dieťa zverené do výchovy (starostlivosti) podľa § 45 ZR /ÚS 157/01 (ÚS ČR)/. 13. Navrhovateľka síce je jednou z blízkych osôb maloletého (je sestrou zomrelej matky dieťaťa), avšak maloletý nie je zverený do jej starostlivosti s poukazom na § 45 ZR, nemá žiadne oprávnenie vo vzťahu k zastupovaniu maloletého alebo k starostlivosti o neho, nie je zástupkyňou maloletého a z obsahu návrhu ani príloh nevyplýva, že by mala osobitné právne postavenie (napr. že by bola ustanovená za opatrovníčku v zmysle § 60 ZR). Rovnako nemožno navrhovateľku považovať za osobu, ktorej by svedčilo výnimočné postavenie (ak by sa preukázalo, že má osobný záujem na ochrane práv dieťaťa), keďže táto sa domáha nahradenia súhlasu otca s vycestovaním maloletého na krátkodobý pobyt v zahraničí, naopak, navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila, či otec maloletého, ako jediný zákonný zástupca dieťaťa vôbec súhlasí s tým, aby maloletý A. bol po dobu dovolenky v starostlivosti navrhovateľky. 14. S poukazom na vyššie uvedené tunajší súd ustálil, že navrhovateľke nesvedčí procesná legitimácia v zmysle § 8 ods. 1 CMP, preto jej podanie odmietol. 15. Vzhľadom na obsah návrhu súd skúmal možnosti začať konanie vo veci nahradenia súhlasu rodiča ex offo; tento právny mechanizmus však prichádza do úvahy len pri takých konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP v spojení s § 360 CMP v zmysle, ktorého platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu len v konaniach, ktoré možno ako celok začať bez návrhu). 16. V danom prípade podanie (návrh) smeruje k zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností konkrétneho rodiča (otca), ktorému (jedinému) prináleží rozhodovať o vycestovaní maloletého. O nahradení súhlasu rodiča v konkrétnej situácii možno rozhodnúť len na návrh osoby, ktorá je zákonným zástupcom alebo má k dieťaťu iný, zákonom uznaný právny vzťah. Konanie teda nemožno začať bez návrhu, preto súd ani nerozhodol vo veci nahradenia súhlasu otca s vycestovaním maloletého do cudziny na krátkodobý pobyt. Tu súd zároveň musí dať aj do pozornosti, že z podania navrhovateľky (návrhu) a pripojených listinných dôkazov v žiadnom smere nevyplýva, že by otec odmietol dať súhlas s vycestovaním maloletého resp. nevyplýva žiaden jeho postoj k tejto otázke. 17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. b) CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde ku Krajskému súdu v Bratislave, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.