Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 9P/147/2025 1625202025 10. 10. 2025 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2025:1625202025.2
Uznesenie Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, C. a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, F., t.č. bytom A. G. H. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia: „Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc nariadením neodkladného opatrenia do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 9P/148/2025.“ Súd poučuje účastníkov, že môžu podať na súd návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, pričom účastníkmi konania vo veci samej budú maloletá, matka maloletej a otec maloletej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím vo veci samej. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.09.2025 matka maloletej Patrície žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže otca platením výživného vo výške 150 Eur mesačne k rukám matky vždy od 15. dňa v mesiaci vopred. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej A. sú manželia a od 29.10.2022 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec sa o maloletú dlhodobo nestará, výlučne matka zabezpečuje maloletej starostlivosť, nevyhnutné potreby a výchovu, navyše matka platí všetky náklady sama. Otec sa s maloletou nestretáva ani neprispieva na jej výživu, ani nijakým spôsobom nefinancuje výdavky spojené s výchovou maloletej. Matka pracuje v spoločnosti Tatra banka, a.s. ako finančná poradkyňa s mesačnou mzdou X XXX Eur netto. Svoje mesačné výdavky vyčíslila na sumu 3 170 Eur, ktoré pozostávajú z nasledovného: nájomné 600 Eur, poistenie 200 Eur, pohonné látky 300 Eur, telefón 70 Eur, úver na auto 260 Eur, spotrebné úvery 600 Eur, strava, oblečenie, kozmetika, lieky 500 Eur, družina maloletej 120 Eur na pol roka, knihy, ZRPŠ 120 Eur, školské potreby 250 Eur, krúžky 150 Eur na pol roka. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že je samoživiteľka, všetky náklady spojené s výživou maloletej znáša sama a otec na výživu maloletej nijako neprispieva. Otec nejaví záujem či je maloletá zabezpečená a či niečo potrebuje. Maloletá začala plniť povinnú školskú dochádzku, čím došlo k nárastu nákladov. Otec odmieta dobrovoľne prispievať na jej výživu, čím dochádza k ohrozeniu práv maloletej.
3. Otec sa k návrhu matky vyjadril na informatívnom stretnutí rodičov v konaní sp.zn. 9P/148/2025 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktoré sa konalo dňa 03.10.2025 v rámci tzv. „Cochemskej praxe“. Uviedol, že sa s maloletou stretáva po dohode s matkou pravidelne každý druhý víkend. Momentálne na výživu maloletej neprispieva, keďže matka má voči nemu dlh a on si takto „odpočítava“ z dlhu matky. Otec navrhol, že bude prispievať na maloletú sumou 50 Eur mesačne, s ohľadom na to, že nepracuje a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Zároveň uvádzal, že ak matka nepristúpi na sumu 50 Eur mesačne, otec bude navrhovať striedavú osobnú starostlivosť. Matka s výškou výživného 50 Eur mesačne nesúhlasila a žiadala v rámci konania o rozvod manželstva, aby otec prispieval sumou 250 Eur mesačne. Zároveň matka uvádzala, že jej výdavky sa znížili, keďže predala dom a pravidelné mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: nájomné 600 Eur, pohonné látky 300 Eur, telefón 70 Eur, úver na auto 260 Eur, strava a kozmetika 500 Eur, družina 120 Eur, krúžky 50 Eur mesačne. Spotrebné úvery vo výške 600 Eur hradia navrhovateľke rodičia. 4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 10. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 11. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 12. Podľa § 337 ods. 2 veta prvá C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „C.m.p.“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať. 18. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 19. Súd po oboznámení sa s návrhom a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže je daná potreba bezodkladne upraviť pomery vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletej, ktorý podľa vyjadrenia matky aj vlastného vyjadrenia otca na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou, čím je objektívne ohrozený záujem dieťaťa na výživu zo strany oboch rodičov. Súd preto vyhovel návrhu matky a zaviazal otca k plneniu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti výživným, a to s poukazom na cit. ust. § 366 C.m.p. v nevyhnutnej miere, t.j. v rozsahu, aby boli zabezpečené základné potreby maloletej. Inak nie je možné postupovať, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a ani rozsahu potrieb dieťaťa (čo sú základné východiská pri priznávaní výživného) tak, ako v konaní vo veci samej. Zároveň platí, že pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, nie je rozhodujúce, ak povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. 20. Suma 150 Eur mesačne, ktorú matka žiadala a ktorou súd zaviazal otca neodkladným opatrením prispievať na výživu maloletej, zodpovedá podľa názoru súdu v danom prípade výživnému určenému v nevyhnutnej miere. Súd prihliadol pri určení výživného v jeho nevyhnutnej miere ku skutočnosti, že maloletá je školopovinné dieťa a matka ako samoživiteľka zabezpečuje potreby maloletej len zo svojho príjmu, ktorý podľa jej udania je cca 1050 Eur mesačne v čistom. Nepomerom matkou uvádzaných výdavkov a ňou uvádzaného príjmu nie je možné sa dostatočne vysporiadať v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, matka však udávala finančnú pomoc zo strany rodičov ako aj že predala dom. Každopádne nie je možné pripustiť, aby otec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť prenášal výlučne na matku a výhradne matka hradila náklady na maloletú (ktoré bežne v tomto veku sú na úrovni min. 400 Eur mesačne) a otec dôvodil tým, že jej to odrátava z dlhu, ktorý má matka voči nemu. Takýto stav nemožno akceptovať, toto svojvoľné konanie otca považuje súd za neprípustné a vidí potrebu zasiahnuť, keďže výživné je nárokom dieťaťa a nie matky a otec nemôže podmieňovať svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu hradením akýchkoľvek dlhov matky. 21. Otec na informatívnom stretnutí síce následne prejavil ochotu prispievať na výživu ale len maximálne vo výške 50 Eur mesačne, čo súd považuje za neadekvátne. Suma 50 Eur mesačne nepokryje ani len tretinu nákladov na stravu dieťaťa, ktoré sa bežne pohybujú na úrovni cca 200 Eur mesačne. Otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa (uvádzal, že je nezamestnaný) a dosahovať príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam. Aj v konaniach sp.zn. 8Pc/6/2024 a sp.zn. 8Pc/17/2024 boli jeho návrhy na zníženie výživného k jeho ďalším dvom už plnoletým deťom
(kde má otec určené výživné 170 Eur mesačne na syna E. a 210 Eur mesačne na syna A.) tunajším súdom zamietnuté (konania nie sú právoplatne skončené a v oboch veciach prebieha odvolacie konanie). Súd však vníma snahu otca prispievať na každé zo svojich detí v minimálnej miere resp. neochotu podliať sa adekvátne na výžive svojich detí vrátane maloletej. 22. Súd je toho názoru, že súdom určenou výškou výživného bude zabezpečené, aby výživa maloletej nebola nijako ohrozená, určeným výživným spolu s dávkou štátu – prídavkom na dieťa (v súčasnosti 60 Eur) bude pokrytá výživa maloletej v nevyhnutnej miere, a to s ohľadom na jej vek a tomu zodpovedajúce bežné potreby. 23. Súd posudzoval len či je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. V uvedenom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, preto súd v súlade s ust. § 337 C.s.p. poučil účastníkov o možnosti podať návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej ani rozhodnutie o výške výživného v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. 24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.).