Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 10C/32/2024 6123403687 24. 01. 2025 Mgr. Denisa Drúžková ECLI:SK:OSMA:2025:6123403687.2
Uznesenie Okresný súd Malacky v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 1.576,95 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 25.09.2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.576,95 eur s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd v súvislosti so Zmluvou o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 13.08.2019 (ďalej len „zmluva“), ako aj zmluvnej pokuty za upomienky. 2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 21UP/1535/2023 vydal dňa 13.10.2023 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Vec bola dňa 31.01.2024 postúpená Okresnému súdu Malacky. 3. Po začatí konania v rámci prípravy pojednávania bolo zistené, že žalovaný v Slovenskej republike nemá a nikdy nemal evidovaný trvalý pobyt, či prechodný pobyt. Register obyvateľov SR eviduje len štát pobytu žalovaného, a tým je Srbská republika. Z návrhu a jeho príloh vyplývala adresa pobytu žalovaného C. D. XXX/XX, E., resp. C. D. XXX/XX, E.. Súd na obe uvedené adresy doručoval poštovú zásielku obsahujúcu žalobu s prílohami, poučenie spotrebiteľa a výzvu na vyjadrenie k žalobe prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru Malacky, pričom bolo zistené, že žalovaný sa tam nezdržiava. Inú adresu bydliska žalovaného v Slovenskej republike sa súdu jeho šetrením nepodarilo zistiť. 4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 5. Právomoc súdu je jednou zo základných procesných podmienok, jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok právomoci je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania vedúcim k zastaveniu konania. Nakoľko v tomto konaní vystupuje ako jedna zo strán sporu - žalovaný osoba, ktorá má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, súd prioritne skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenských súdov. Právomoc súdu môže byť založená medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo priamo uplatniteľným právom Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonom; v prípade neexistencie týchto noriem sa na zisťovanie právomoci aplikujú kolízne normy obsiahnuté v ZMPS. Žalovaný je štátnym príslušníkom A. F., ktorá je aj štátom jeho pobytu, preto v spore nemožno aplikovať priamo uplatniteľné právo Európskej únie. Súd preto ďalej skúmal prípadnú existenciu medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktorá by obsahovala odlišné kritériá určovania právomoci, a ktorá by v takom prípade mala prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Takouto medzinárodnou zmluvou upravujúcou vzťahy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou je Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach z 19.11.1964, zverejnená v zbierke zákonov pod č. 207/1964 Zb., ktorá však neobsahuje ustanovenia, ktoré by bolo možné aplikovať na tento právny vzťah. Súd preto pristúpil k skúmaniu, či je daná právomoc slovenských súdov podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“). 6. Podľa § 37 ZMPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Podľa § 37a ZMPS právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. Podľa § 37e ods. 1 ZMPS účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. Podľa § 37e ods. 5 ZMPS vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. V zmysle vyššie citovaných ustanovení ZMPS právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Ide o tzv. všeobecnú právomoc slovenských súdov. Výnimku z všeobecného ustanovenia o právomoci súdov SR predstavuje tzv. výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d ZMPS alebo ak bola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. Popri všeobecnej právomoci môže prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c ZMPS. 8. Podľa ustálenej judikatúry je bydliskom miesto, kde sa osoba skutočne - reálne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu trvalo. Pri zisťovaní existencie takéhoto úmyslu je pritom potrebné vychádzať z vonkajších okolností (napr. miesto, v ktorom má osoba svoju rodinu, kde vykonáva svoje povolanie, za predpokladu, že tam má tiež byt). Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v účinnom znení. Pojem „bydlisko“ je širším pojmom ako „trvalý pobyt“ a znamená, že určitá osoba stále, t. j. neprerušovane v čase, neprestajne býva na konkrétnej adrese. Takouto adresou môže byť nielen miesto nahláseného trvalého pobytu, ale aj miesto prechodného pobytu, pričom relevantné je, aby sa na adrese osoba stále, aj skutočne zdržiavala s úmyslom zdržiavať sa tam natrvalo. Bydlisko tak nie je závislé od registrácie osoby v registri obyvateľstva, trvalý pobyt môže byť považovaný len za jeden z ukazovateľov, že osoba má v danom mieste bydlisko. 9. V predmetnej veci žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemá. Z lustrácie údajov v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný je občanom A. F., na území Slovenskej republiky nemá a nikdy nemal evidovaný trvalý pobyt, avšak ani prechodný pobyt. Register obyvateľov SR eviduje len štát pobytu žalovaného, a tým je Srbská republika. Súd v rámci doručovania písomností žalovanému na adresy vyplývajúce zo žaloby a jej príloh (C. D. XXX/XX, E., C. D. XXX/XX, E.) prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru E. zistil, že na oboch adresách sa nachádzajú chátrajúce nehnuteľnosti a žalovaný sa tam nezdržiava. Inú adresu bydliska žalovaného v Slovenskej republike sa súdu jeho šetrením v dostupných registroch, či cez OO PZ nepodarilo zistiť, pričom adresu jeho pobytu neuviedol na výzvu súdu ani žalobca. Osobu žalovaného register Sociálnej poisťovne neeviduje, tento nebol na území Slovenskej republiky zamestnaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky ako to má na mysli ZMPS, v dôsledku čoho slovenský súd nemôže založiť svoju právomoc podľa § 37 ZMPS. Zo súdneho spisu zároveň nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o právomoci súdu v prípade riešenia sporov - takáto dohoda nevyplýva zo zmluvy, ani z VOP. Preto slovenský súd nemôže založiť právomoc na konanie o tomto spore ani postupom podľa § 37e ZMPS. Právomoc slovenského súdu na konanie vo veci nemožno v tomto prípade založiť ani podľa niektorého z kritérií uvedených v ustanovení § 37a až 37c ZMPS, nakoľko z obsahu podanej žaloby a pripojených dôkazov jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom v postavení spotrebiteľa vystupuje žalovaný, nie žalobca. 10. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.08.2024 zakladal právomoc slovenského súdu titulom ustanovenia § 37a písm. d) ZMPS, poukazujúc na v zmluve dojednané miesto plnenia výlučne v SR, súd dospel k záveru, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať na tento prípad, v ktorom ide o spotrebiteľský vzťah a vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, ktorej režim spadá pod § 37a písm. c) predmetnej právnej normy, a to aj s ohľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu a potrebu zvýšenej ochrany na strane spotrebiteľa. Súd preto dospel k záveru, že v tomto prípade nie je naplnená podmienka založenia právomoci na základe miesta plnenia, ktoré malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. Na podporu uvedeného súd dodáva, že ak by sa aplikovalo ustanovenie § 37a písm. d) ZMPS aj na spotrebiteľské zmluvy, umožnilo by sa tým obchádzať ochranu poskytovanú spotrebiteľovi tým, že by sa každá spotrebiteľská zmluva mohla posúdiť aj podľa § 37a písm. d) ZMPS, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k založeniu právomoci súdu v inom štáte ako v štáte bydliska spotrebiteľa, ku ktorému spotrebiteľ nemá žiaden vzťah, čím by z výhody domáceho prostredia profitovala silnejšia strana. Z dôvodovej správy k zákonu č. 589/2003 Z.z., ktorým bol do ZMPS zakomponovaný aj § 37a, upravujúci tzv. alternatívnu právomoc pritom vyplýva, že účelom novely bolo zjednotenie princípov
ZMPS s nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom jedným zo základných princípov nariadenia je, že súdom povolaným riešiť spor s medzinárodným prvkom je ten, pred ktorým môže byť zabezpečená primeraná ochrana slabšej strany v spore. Za slabšiu stranu v spore je považovaný spotrebiteľ (inak aj poistenec a zamestnanec), ktorý je v spore v procesnej pozícii žalovaného, pričom platí základné pravidlo právomoci súdu štátu, v ktorom má žalovaný - spotrebiteľ bydlisko. 11. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že ak sa týka spor spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľ je v procesnej pozícii žalovaného, je právomoc slovenského súdu založená len, ak osoba (spotrebiteľ), proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky svoje bydlisko. Žalovaný ako spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy mal v čase začatia konania a do dnešného dňa má pobyt len v Srbskej republike. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia tak súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov nie je daná, preto s poukazom na § 9 ods. 1 CSP a § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. 12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, preto žalovanému patrí náhrada trov konania. Žalovanému však súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Preto v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018). 14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Malacky. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.