Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 27C/56/2025 1625201059 12. 06. 2026 JUDr. Katarína Zaťková ECLI:SK:OSMA:2026:1625201059.4
Uznesenie Okresný súd Malacky v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 56 711 832, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, D., o zaplatenie 66,01 Eur s prísl., takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 19.05.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 66,01 Eur s príslušenstvom. 2. V rámci prípravy pojednávania bolo zistené, že žalovaný v Slovenskej republike nemá evidovaný trvalý pobyt, či prechodný pobyt. Register obyvateľov SR eviduje len štát narodenia žalovaného, a tým je Ukrajina. Žalovaný nemá na území SR hlásený trvalý, ani prechodný pobyt, posledný prechodný pobyt mal evidovaný na adrese E. XXX/XX, C. F. G., tento bol ukončený 09.06.2015. Vo veci vydaný platobný rozkaz bol žalovanému doručovaný na adresu vyplývajúcu z návrhu a jeho príloh – C. XX/XX, D., zásielku sa však nepodarilo doručiť z dôvodu „nedostatočná adresa na doručenie“. Následne súd doručoval platobný rozkaz na adresu posledného prechodného pobytu v SR platného do roku 2015 E. XXX/XX, C. F. G., a to aj prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru Pavlovce nad Uhom, pričom zistil, že žalovaný bol na adrese prihlásený na pobyt cez otca oslovenej osoby, ktorý už zomrel, pričom ona takúto osobu nepozná. Lustráciou údajov v dostupných registroch – Register obyvateľov SR, Sociálna poisťovňa, Zbor väzenskej a justičnej stráže súd nezistil žiadnu informáciu o žalovanom - z Registra obyvateľov SR nevyplývajú okrem osobných údajov žalovaného a údaju o jeho štátnej príslušnosti žiadne iné údaje, žalovaný nemá na Slovensku evidovaný trvalý, či prechodný pobyt. Register Sociálnej poisťovne žalovaného neeviduje, žalovaný má štátnu príslušnosť Ukrajiny. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR , odboru analýzy Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 13.08.2025, tento eviduje adresu žalovaného v cudzine - Ul. Ostrivna 37, Užhorod, Ukrajina. 3. Súd výzvou zo dňa 16.04.2026 vyzval žalobcu na preukázanie, že žalovaný mal v čase začatia konania (doručením žaloby súdu dňa 19.05.2025) bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalobca, ktorý výzvu prevzal dňa 28.04.2026, na túto nereagoval. 4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 7. Právomoc súdu je jednou zo základných procesných podmienok, jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok právomoci je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania vedúcim k zastaveniu konania. Nakoľko v tomto konaní vystupuje ako jedna zo strán sporu – ako žalovaný osoba, ktorá má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, súd prioritne skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenských súdov. Právomoc súdu môže byť založená medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo priamo uplatniteľným právom Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonom; v prípade neexistencie týchto noriem sa na zisťovanie právomoci aplikujú kolízne normy obsiahnuté v ZMPS. Žalovaný je štátnym príslušníkom Ukrajiny, ktorá je aj štátom jeho pobytu, preto v spore nemožno aplikovať priamo uplatniteľné právo Európskej únie. Súd preto ďalej skúmal prípadnú existenciu medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktorá by obsahovala odlišné kritériá určovania právomoci, a ktorá by v takom prípade mala prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Takouto medzinárodnou zmluvou upravujúcou vzťahy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou je Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, zverejnená v zbierke zákonov pod č. 95/1983 Zb., ktorá však neobsahuje ustanovenia, ktoré by bolo možné aplikovať na tento právny vzťah. Súd preto pristúpil k skúmaniu, či je daná právomoc slovenských súdov podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“). 8. Podľa § 37 ZMPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 9. Podľa § 37a ZMPS, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. 10. Podľa § 37e ods. 1 ZMPS, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. 11. Podľa § 37e ods. 5 ZMPS, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. 12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.
13. V zmysle vyššie citovaných ustanovení ZMPS právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Ide o tzv. všeobecnú právomoc slovenských súdov. Výnimku z všeobecného ustanovenia o právomoci súdov SR predstavuje tzv. výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d ZMPS alebo ak bola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. Popri všeobecnej právomoci môže prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c ZMPS. 14. Podľa ustálenej judikatúry je bydliskom miesto, kde sa osoba skutočne - reálne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu trvalo. Pri zisťovaní existencie takéhoto úmyslu je pritom potrebné vychádzať z vonkajších okolností (napr. miesto, v ktorom má osoba svoju rodinu, kde vykonáva svoje povolanie, za predpokladu, že tam má tiež byt). Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v účinnom znení. Pojem „bydlisko“ je širším pojmom ako „trvalý pobyt“ a znamená, že určitá osoba stále, t. j. neprerušovane v čase, neprestajne býva na konkrétnej adrese. Takouto adresou môže byť nielen miesto nahláseného trvalého pobytu, ale aj miesto prechodného pobytu, pričom relevantné je, aby sa na adrese osoba stále, aj skutočne zdržiavala s úmyslom zdržiavať sa tam natrvalo. Bydlisko tak nie je závislé od registrácie osoby v registri obyvateľstva, trvalý pobyt môže byť považovaný len za jeden z ukazovateľov, že osoba má v danom mieste bydlisko. 15. V predmetnej veci žalobca so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu, ktoré uzatváral žalobca ako obchodník a žalovaný ako spotrebiteľ. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemá. Z lustrácie údajov v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný je občanom Ukrajiny, na území Slovenskej republiky nemá a nikdy nemal evidovaný trvalý pobyt, posledný prechodný pobyt v SR bol ukončený 09.06.2015. Register obyvateľov SR eviduje len štát narodenia žalovaného, a tým je Ukrajina. Súd doručoval písomností žalovanému na adresy vyplývajúce z návrhu a jeho príloh - C. XX/XX, D. s negatívnym výsledkom, a síce, zásielku sa nepodarilo doručiť z dôvodu „nedostatočná adresa na doručenie“. Rovnako neúspešné bolo doručovanie písomností na adresu posledného prechodného pobytu v SR platného do roku 2015 - E. XXX/XX, C. F. G., a to aj prostredníctvom Obvodného oddelenia policajného zboru Pavlovce nad Uhom, ktorý zistil, že žalovaný bol na adrese prihlásený na pobyt cez inú osobu, ktorá zomrela a osoba žijúca na tejto adrese v súčasnosti žalovaného nepozná a nepočula o ňom. Inú adresu bydliska žalovaného v Slovenskej republike sa súdu jeho šetrením v dostupných registroch, či cez OO PZ nepodarilo zistiť. Osobu žalovaného register Sociálnej poisťovne neeviduje, tento nebol na území Slovenskej republiky nikdy zamestnaný. O týchto skutočnostiach súd informoval žalobcu vo výzve zo dňa 16.04.2026, pričom ho vyzval na preukázanie skutočnosti, že žalovaný mal v čase začatia konania (doručením žaloby súdu dňa 19.05.2025) bydlisko na území Slovenskej republiky s upozornením, že v opačnom prípade súd nebude mať preukázané splnenie podmienok pre založenie právomoci slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie sporu. Žalobca na výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 28.04.2026, nijako nereagoval. 16. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky ako to má na mysli ZMPS, v dôsledku čoho slovenský súd nemôže založiť svoju právomoc podľa § 37 ZMPS. Zo súdneho spisu zároveň nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o právomoci súdu v prípade riešenia sporov - takáto dohoda nevyplýva zo zmluvy. Preto slovenský súd nemôže založiť právomoc na konanie o tomto spore ani postupom podľa § 37e ZMPS. 17. V predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah a vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, ktorej režim spadá pod § 37a písm. c) ZMPS, a to aj s ohľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu a potrebu zvýšenej ochrany na strane spotrebiteľa. Z dôvodovej správy k zákonu č. 589/2003 Z.z., ktorým bol do ZMPS zakomponovaný aj § 37a, upravujúci tzv. alternatívnu právomoc pritom vyplýva, že účelom novely bolo zjednotenie princípov ZMPS s nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom jedným zo základných princípov nariadenia je, že súdom povolaným riešiť spor s medzinárodným prvkom je ten, pred ktorým môže byť zabezpečená primeraná ochrana slabšej strany v spore. Za slabšiu stranu v
spore je považovaný spotrebiteľ (inak aj poistenec a zamestnanec), ktorý je v spore v procesnej pozícii žalovaného, pričom platí základné pravidlo právomoci súdu štátu, v ktorom má žalovaný - spotrebiteľ bydlisko. 18. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že ak sa týka spor spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľ je v procesnej pozícii žalovaného je právomoc slovenského súdu založená len, ak osoba (spotrebiteľ), proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky svoje bydlisko. Žalovaný ako spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, mal v čase začatia konania a do dnešného dňa má pobyt len na Ukrajine. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov nie je daná, preto s poukazom na § 9 ods. 1 CSP a § 161 ods. 2 CSP, konanie zastavil. 20. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý podal žalobu slovenskému súdu, ktorého právomoc nie je založená. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu a žalovanému by tak prináležal nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Preto v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018). 23. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.