Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 9P/51/2026 1626200767 20. 04. 2026 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2026:1626200767.3
Uznesenie Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, deti rodičov: matky C. A., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, F. a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, F., zast. JUDr. Ing. Ľudmila Bilá, advokátka, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO 47 243 945, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.03.2026 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a zakázal styk matky s maloletými deťmi. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou po uzavretí manželstva v roku 2011 spolu fungovali ako bežný pár. Na prelome rokov 2012/2013 však prišla matka domov v divnom stave a chcela si pred otcom podrezať žily. Bol v šoku so vzniknutej situácie, snažil sa jej v tom zabrániť a nakoniec aj zabránil. Nerozumel čo ju k tomu viedlo, ale ďalej to neriešil, keďže to riešiť nechcela. Následne sa dozvedel, že matka ako 14 ročná začala užívať drogy – pervitín a v tom istom období si podrezávala žily a iné časti tela, o čom svedčí napríklad aj rezná rana na bruchu. Podľa dostupných informácií to trvalo asi do jej 18 rokov. Zo správania matky však nevylučuje, že matka občasne užívala a užíva drogy alebo to mohol a môže byť dôsledok ich užívania v mladistvom veku, keďže mala a doposiaľ má časté zmeny nálad a nie jedenkrát sa počas spoločného spolužitia správala nelogicky. Napríklad neustále dávala plastové misky na horúci sporák a to aj po niekoľkých upozorneniach, prala bez pracieho prášku a podobne. Dňa 17.06.2014 sa im narodila dcéra B.. Otcova matka sa im snažila poradiť v starostlivosti o dcéru. Matka však jej rady neprijala a viedlo to ku konfliktu medzi nimi, kedy otcovu matku častovala vulgarizmami. Pre kľud v rodine sa to ale snažil vyriešiť zmierlivo a neprikladal tomu väčší význam. Dňa 28.06.2016 sa im narodila druhá dcéra B. a situácia medzi otcovou mamou a matkou sa zopakovala. Tentokrát sa ale vyhrotila tak, že otcova matka chcela podať na matku trestné oznámenie, čomu otec zabránil, hoci vnútorne so svojou matkou súhlasil. Matka mala často zmeny nálad a nie jedenkrát sa stalo, že sa otcovi vyhrážala, že ho dopichá nožom, čo síce nebral vážne, ale raz sa s deťmi radšej zamkol na noc v spálni, lebo bola veľmi nervózna. Bolo to v období, keď prvýkrát od otca odišla v roku 2021, keďže si našla iného muža. Bola preč sedem týždňov, pričom po šiestich ju presvedčil, aby zašla k psychológovi a po rozhovore s ním sa po troch dňoch vrátila domov. Po krátkom čase sa ale všetko vrátilo do starých koľají a to aj z hľadiska jej správania. Počas ich vzťahu matka neznášala byť sama doma a volávala otcovi minimálne dvadsaťkrát denne. Psychologička mu na to povedala, že má traumu z detstva, keď ju mama nechávala samu doma. Svoju mamu nazývala neustále vulgárnymi nadávkami a vinila ju zo zničeného detstva, no napriek tomu bola s ňou neustále v kontakte. Dňa 01.04.2023 mu matka bez
akéhokoľvek vysvetlenia oznámila, že s otcom končí. Manželstvo sa snažil zachrániť, ale bezvýsledne. Dňa 17.04.2023 podala návrh na rozvod. Tesne pred rozvodom, keď spolu ešte bývali, našiel u nej liek haloperidol, ktorý sa užíva na liečenie akútnych psychóz, ale nepýtal sa načo jej je. Dňa 11.07.2023 bolo ich manželstvo rozvedené a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti zverili na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Počas manželstva sa matka k deťom správala pred otcom relatívne akceptovateľne a pokiaľ sa mu jej výchovné metódy zdali neprimerané, zasiahol. V roku 2019 však bol svedkom situácie, že stiahla dcéry za vlasy neprimeraným spôsobom až k zemi. Okamžite zakročil. Ďalšia taká situácia nastala v roku 2020, kedy sa rozčúlila a začala biť dcéry na úrovni obličiek. Opäť ale zakročil a dohovoril jej. Domnieval sa, že to bol z jej strany len skrat v dôsledku zmeny nálad a po vzájomnom vysvetlení sa už nebude také správanie opakovať. Následne už nebol svedkom žiadnej obdobnej situácie. Po rozvode manželstva starostlivosť o dcéry prebiehala v súlade s rozsudkom a zároveň v zmysle ich vzájomnej dohody. Napriek navonok fungujúcej striedavej starostlivosti o deti, neprebiehala medzi otcom a matkou takmer žiadna adekvátna rodičovská komunikácia, matka bránila deťom v komunikácii s otcom, keď ich mala v starostlivosti a ako sa tento týždeň dozvedel dokonca deti trestala za to, keď mu chceli zavolať alebo ísť za otcom. Deti od momentu nariadenia striedavej starostlivosti vždy (nebolo jedenkrát čo tomu tak nebolo), keď mali ísť k matke hovorili, že k nej nechcú ísť. Pýtal sa ich na dôvod, ale nepovedali ho. Pripisoval to akurát tomu, že sa cítia lepšie u otca. Sem tam mu niečo povedali ohľadne toho, že mama bola na ne zlá, ale bolo to veľmi málo na to, aby z toho vyvodil, že sa k nim správa neprimerane. V zime 2023, keď sa rozprával s dcérou z ničoho nič mu povedala, že keď bola u mamy, mama ju „hodila“ do auta iba v spodnej bielizni a viezla ju pred policajnú stanicu v Malackách, lebo chcela ísť k otcovi. Zároveň ho dcéra poprosila, aby to mame v žiadnom prípade nehovoril. Keď sa spýtal prečo, nepovedala. Chcel to riešiť, ale nechcel, aby mala B. z toho problém u mamy a nechcel stratiť jej dôveru a pocit istoty a bezpečia, ktorý vo ňom má. Domnieval sa, že opis dcéry bol podaný jej detskou optikou a skutočnosť nebola taká. Na jeseň 2025 zostal v šoku, keď mu dcéra B. povedala, že týždeň predtým, keď bola u mamy, mama ju vytiahla za vlasy von z domu a povedala, že nech ide za otcom, ale peši a bez telefónu. Taktiež ho poprosila, aby to mame v žiadnom prípade nehovoril. Keď sa jej pýtal na podrobnosti, a prečo to nemá hovoriť mame, nič nepovedala. Nakoľko informácie o neprimeranom správaní matky voči dcéram som mal len nimi podané, domnieval sa, že to celé vidia len svojou detskou optikou. Nie jedenkrát sa stalo, že skúšali hranice, aby dosiahli svoje. V tom istom období (jeseň 2025) začala mať ale B. problém s chodením na veľkú potrebu počas toho, ako bola u matky. Sama sa otcovi s tým zdôverila. Zmienil sa o tom kamarátke matky, čo spätne hodnotí ako chybu, ktorá to povedala matke. Tá keď sa dozvedela, že mu to dcéra povedala, namiesto toho, aby jej pomohla, tak jej nadávala, prečo mu to hovorila. Nelka, keď došla potom ďalší týždeň k otcovi s plačom mu hovorila, prečo to matke hovoril. Stav B. riešil aj s jej pediatričkou, ktorá mu povedala, že to je v dôsledku psychického stresu. U otca dcéra žiadny podobný problém nemá. Pred dvoma mesiacmi sa z vyjadrenia bývalej spolupracovníčky matky v ZŠ F. dozvedel, že sa kolegyniam "chválila", že malú tak zbila, až jej krv tiekla. Spolupracovníčka matky však nevedela uviesť podrobnosti ani kedy sa tak malo stať. Keďže dcéry sa o ničom takom nezmienili, lebo sa podľa ich dodatočného vyjadrenia báli, aby ich zase nebila a viditeľné znaky nemali, nemal vedomosť o násilnom správaní matky. Situácia sa ale vyhrotila tento týždeň, kedy mu mladšia dcéra B. ukázala videozáznam. Dcéra uviedla, že mama zbila staršiu dcéru B., lebo chcela zavolať otcovi a ona to natočila. Následne podľa videozáznamu sa im matka vyhrážala zbitím, pričom uviedla, že ich môže biť koľko chce. V kontexte tohto videozáznamu pochopil, že skoršie vyjadrenia dcér sú pravdivé a akurát preto mu to hovorili oklieštene, keďže sa báli, že by sa to dozvedela a opätovne ich potrestala. Po rozhovore s dcérou B. sa skontaktoval s kamarátkou – riaditeľkou Centra poradenstva a prevencie, aby vedel ako deťom pomôcť a tá mu po tom čo videla videozáznam povedala, že zo strany detí ide o volanie o pomoc a mladšia dcéra napriek tomu, že má strach, aby sa matka nedozvedela o tom videu z obavy, aby ju nezbila, chcela chrániť sestru. Doposiaľ mal otec len strohé vyjadrenia dcér, ktoré keď aj povedali niečo viac, poprosili otca, aby to nehovoril mame. Na jednej strane nevedel, ako sa skutočne matka k nim správa, na druhej strane ho prosili bez akéhokoľvek zdôvodnenia, aby jej to nehovoril. Nechcel stratiť ich dôveru a vnútorne si nepripúšťal, že by sa niekto mohol chovať zle k vlastným deťom. Aktuálne sa dcéry na základe dohody s matkou do pondelka 23.03.2026 nachádzajú v starostlivosti u otca, pričom v pondelok ich má odovzdať do školského zariadenia a po skončení vyučovania ich má vyzdvihnúť zo školy matka. Deti sú v strese a prosia otca, aby tam nemuseli ísť. Dcéra B. má okrem toho strach, že matka zistí, že mu ukázala predmetný videozáznam. Správanie matky v podobe fyzického trestania detí je neakceptovateľné. Okrem toho, že sa podpisuje na ich fyzickej stránke, vplýva na ne negatívne aj stres, ktorý je tým spôsobený a ktorý vyvoláva samotný ich pobyt u nej, o čom svedčia aj zdravotné problémy dcéry Nelky s vyprázdňovaním. Vzhľadom na vyššie uvedené existuje obava,
že situácia sa bude opakovať a matka bude pokračovať vo fyzickom trestaní dcér, čo nemôže otec pripustiť. Je tu totiž ohrozené život a zdravie ich detí a taktiež aj ich priaznivý vývoj. Predmetné vzťahy si teda vyžadujú nevyhnutne úpravu súdom. Z dôvodu fyzického násilia na dcérach, vyhrážania sa matky fyzickým násilím dcéram, z dôvodu obavy o jeho zopakovanie a pokračovanie ako aj z dôvodu neprimeraného psychického tlaku, ktorý fyzické násilie ako aj ich pobyt u matky vyvoláva, je otec názoru, že je tu akútna potreba dočasnej ochrany práv dcér. V aktuálnej situácii – vzhľadom na obavu detí, aby ich matka nebila a stres, ktorý im prináša pobyt u nej, by ďalší výkon aktuálne právoplatného rozsudku mohol mať vážny dopad na ich bezpečnosť, zdravie a priaznivý vývoj. Pokiaľ by mal súd aj napriek uvedeným skutočnostiam o nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia pochybnosť, navrhol otec vypočutie maloletých dcér. Otec poukázal na skutočnosť, že podal na matku trestné oznámenie a že v krátkom čase podá návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým dcéram vo veci samej. 3. Otec doložil k návrhu rodné listy maloletých detí, sobášny list, rozsudok č.k. 9P/71/2023-77 zo dňa 11.07.2023 a záznam o podaní oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. 4. Matka sa k návrhu otca písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 07.04.2026 v ktorom uviedla, že tvrdenia otca považuje za nepravdivé. Matka má dôvodné podozrenie, že otec uplatňuje voči deťom manipulatívne vzorce správania, čo sa prejavuje na ich aktuálnom správaní a postojoch. Matka uviedla, že sa nikdy nepokúsila o samovraždu podrezaním žíl a nemá žiadne rezné rany v dôsledku sebapoškodzovania. Konanie otca vykazuje znaky účelového a manipulatívneho postupu smerujúceho k neopodstatnenému zásahu do výkonu rodičovských práv matky bez existencie reálnej hrozby pre deti. K matke navrhovateľa uviedla, že tá bola dlhodobo súčasťou náboženského spoločenstva so špecifickými názormi, ktoré nepovažovala za vhodné a bezpečné z hľadiska výchovy detí. Sám otec mal so svojou matkou dlhodobo vážne narušené vzťahy. Rozhodnutie matky neprijať jej rady preto nemožno interpretovať ako nelogické. Matka kategoricky odmietla tvrdenie otca, že v období od 14 do 18 rokov užívala drogy. Ide o snahu diskreditovať matku. Otec uvedené nepravdivé tvrdenia šíri aj v okolí matky čím cielene poškodzuje jej dobré meno. V tejto súvislosti bola nútená podať na otca trestné oznámenia. Žiadala, by súd na tieto tvrdenia neprihliadal. Otec sa snaží vytvoriť nepravdivý obraz o psychickom stave matky. Uviedla, že nikdy nebola v psychiatrickej starostlivosti, nikdy neužívala ani nemala pri sebe liek Haloperidol, matka sa lieči výlučne na alergolologické ťažkosti. Tvrdenia otca maloletých detí o neprimeranom bití detí zásadne odmietla ako nepravdivé, vytrhnuté z kontextu a účelovo zavádzajúce. Počas celého manželstva, ako aj po jeho ukončení, svoje deti nikdy nebila. Výchovu detí vykonávala prakticky sama, keďže otec detí sa prevažne venoval práci. Je prirodzené, že matka pri bežných výchovných situáciách dáva deťom pokyny a upravuje ich správanie. Ak sa stalo, že dievčatá dostali prípadne len symbolickú ruku po zadku, išlo výlučne o mierny výchovný zásah, ktorý je bežný v každodennej starostlivosti a ktorý exmanžel nikdy neriešil ani sa o výchovu aktívne nezaujímal. Naopak, spôsob výchovy zo strany otca detí je charakterizovaný rozmaznávaním, nedostatkom pravidiel a anarchiou, ktorá pretrváva aj po rozpade manželstva. Tvrdenia otca a interpretácia otca videozáznamu, ktorý údajne zachytáva matkino neprimerané správanie, sú úplne vytrhnuté z kontextu a účelovo zavádzajúce. Na videu nie je zachytený predchádzajúci konflikt medzi matkou a dcérou, počas ktorého dcéra reagovala kričaním a búchaním do postele v dôsledku rodičovského zákazu. Takéto správanie je bežné pri dospievajúcich deťoch, najmä počas puberty, keď dieťa experimentuje s hranicami a prejavuje zvýšenú frustráciu. Uznala, že jej slová mohli byť neprimerané, avšak nemožno ich vytrhnúť z kontextu. Neustála manipulácia, tlak a nekonzistentná výchova zo strany otca výrazne ovplyvnila správanie detí. Otec detí im vo veľkej miere toleroval rozmaznávanie, anarchiu a nedostatok pravidiel, čo spôsobilo, že deti reagujú na bežné výchovné zásahy prirodzenou frustráciou a vzdorom. Otec sa s deťmi takmer vôbec neučí a nevenuje pozornosť ich školským povinnostiam, čo sa v poslednom období prejavilo výrazným zhoršením ich prospechu. Deti majú od otca umožnenú neprimeranú voľnosť vo všetkých oblastiach života, vrátane financií. Dostávajú nadmerne vysoké vreckové, pričom im nie sú kladené žiadne povinnosti ani pravidlá, ktoré by rozvíjali zodpovednosť a disciplínu. Matka sa snaží o dôslednú a primeranú výchovu, ktorá kombinuje jasné pravidlá, zodpovednosť a primeranú voľnosť. Otec sa k matke správa arogantne a neustále ju uráža, pričom tento vzor správania deti preberajú a opakujú ho voči matke. Jeho manipulácia a ovplyvňovanie sa jasne podpísalo na správaní detí a na ich celkovom postoji k pravidlám a rešpektu. Okrem toho deti žijú u otca v prostredí, ktoré nie je primerané ich veku. Chodia s ním pravidelne do baru, kde sa fajčí a tento vzor správania je pre ne bežný. Rovnako spôsob starostlivosti, ktorý otec praktizuje, nie je primeraný veku dievčat. Otec ich nosí po schodoch do kúpeľne, vyberá z vane a umýva ich, hoci strašia dcéra je už vyspelá a hoci majú k dispozícii samostatné izby s mladšou dcérou spáva v jednej posteli, čo matka považuje
za neprimerané. Matka je presvedčená, že zo strany otca je podanie návrhu pomstou a nátlakom v súvislosti s nevyriešenými majetkovými otázkami, keď sa otec dlhodobo odmieta majetkovo s matkou vyporiadať, pričom pojednávanie je v danej veci 06.05.2026. Otec tiež podľa matky pristúpil k podaniu návrhu kvôli nariadenému neodkladnému opatreniu vo veci výživného. Napriek zlej komunikácii a aktuálnym problémom má matka naďalej úprimnú snahu a vôľu zachovať striedavú osobnú starostlivosť a rodičovskú dohodu. Je presvedčená, že deti naďalej potrebujú rovnocenne oboch rodičov. Matka zároveň vníma, že deti sú v súčasnosti výrazne ovplyvnené otcom, čo sa negatívne prejavuje aj na ich vzťahu k matke. Tento stav je dôsledkom výchovného pôsobenia otca a nie dôkaz jej zlyhania ako matky. Svoje rodičovské povinnosti si matka plní riadne, zodpovedne a v záujme detí. Podľa matky nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä absentuje naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ nepreukázal, že by hrozila ujma, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Navrhla, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Podľa správy ÚPSVaR Malacky zo dňa 01.04.2026, dňa 30.03.2026 úrad vykonal pohovor s maloletými deťmi. Maloletá B. súhlasila, aby sa s obsahom pohovoru oboznámili rodičia, počas pohovoru pôsobila nervóznym dojmom a skoro stále plakala. Počas pohovoru uviedla, že je štvrtáčka, medzi spolužiačkami má kamarátky, z ktorých najlepšia kamarátka je A., s ňou sa stretáva niekedy aj po škole, býva blízko nich. Maloletá uviedla, že teraz momentálne býva týždeň u otca a týždeň u matky. Cez víkend sú v E. I. lebo tam má matka „frajera“ (opätovne sa rozplakala). Maloletá si podľa svojho vyjadrenia s ním rozumie, ale veľmi tam so sestrou nechcú chodiť, pričom ako dôvod uviedla, že sa im tam veľmi nepáči. Maloletá na otázku, prečo sa jej tam nepáči, odpovedala, že sú tam deti matkinho priateľa a tie im robia zle. Maloletá následne na otázku, čo sa deje, keď sú u matky, odpovedala, že raz, keď nechceli ísť do E. I., tak otec povedal, že môžu tam prísť (ku nemu) a potom sa pomýlil, že tam nemôžu ísť, lebo zabudol, že niečo má. Podľa maloletej potom matka povedala, že ich (otec) klame, tak B. (staršia sestra) povedala, že neklame a matka ju začala biť. Maloletá B. podľa svojich slov potom matke povedala, aby prestala, a matka jej povedala, že má byť ticho, tak maloletá jej povedala, že „ok“ a matka ju chcela „bacnúť“ (opätovne plače). Podľa maloletej sa to stalo teraz niekedy nedávno. Maloletá na otázku, čo to znamená, keď hovorila, že matka začala B. biť, či jej dávala nejak facky alebo či po zadku jej dávala, odpovedala, že nie, po ruke. Následne prikývnutím hlavou potvrdila, že matka ju trafila do ruky. Maloletá na ďalšiu otázku, či sa to stalo iba ten 1-krát alebo či už sa to stalo aj predtým, odpovedala, že no, niekedy ich bije, ale už si nepamätá za čo. Podľa maloletej, to, že matka ich bije, znamená, že ich bije rukami a udrie ich na ruku alebo im dá facku. Maloletá prikývnutím hlavou potvrdila, že jej sa to už tiež stalo, že to matka urobila. Podľa vyjadrenia maloletej to bolo už v období, keď už rodičia spolu nebývali a aj predtým sa to stávalo, keď ešte bývali spolu. Maloletá na otázku, či sa to stáva často alebo iba občas, odpovedala, že občas. Maloletá si nevedela spomenúť, za čo to bolo, keď ju naposledy matka udrela. Maloletá uviedla, že sa to stáva, keď matku nahnevajú, čo obvykle býva, keď sú na ňu drzé. Maloletá na otázku, keď sa stane niečo také u otca, že napr. neposlúchajú alebo niečo také, že by ich mal otec potrestať, ako ich potrestá, odpovedala, že iba na nich „zahučí“. Podľa maloletej otec zakričí a potom už to je v poriadku. Maloletá sa následne vyjadrila tak, že niekedy sú drzé aj k otcovi, čo otec rieši len tým zakričaním, a potom už sa s nimi o tom nerozpráva. Následne potvrdila, že matka sa im snaží ako keby vysvetliť, že prečo tak reagovala. Podľa maloletej matka, keď sú s ňou, o otcovi hovorí, že je hnusný a niekedy do telefónu mu povie nadávku. Otec taktiež niekedy rozpráva o matke, tiež povie nejakú nadávku na matku. Podľa slov maloletej, keď sa však rodičia niekedy stretnú, správajú sa k sebe normálne, vedia sa aj normálne rozprávať. Maloletá na otázku, keď je u matky, či im matka zakazuje byť v kontakte s otcom cez telefón, zavolať si a pod., odpovedala, že niekedy im povie, že mu nemajú zdvíhať. Maloletá na ďalšiu otázku, že ako to je, keď mu ony chcú volať, odpovedala, že matka niekedy ani o tom nevie, že mu chcú volať. Podľa slov maloletej, keď sú u otca a chcú volať matke, tak otec im to dovolí, nemá s tým problém, niekedy sa však stane, že otec im povie, aby nezodvihli, keď volá matka. Maloletá sa vyjadrila, že keď potrebuje nejaké peniaze, napr. na niečo do školy, a je u matky, tak matka jej peniaze dá, maloletá si od nej peniaze vypýta, a otec jej tiež dá peniaze, keď jej u neho, v tomto nevidí nejaký rozdiel. Maloletej bolo vysvetlené, že otec v návrhu uvádzal, že keď je maloletá u matky, tak má nejaký problém tam vykonať veľkú potrebu, na čo maloletá potvrdila, že to je pravda. Nevedela však uviesť, kvôli čomu má tento problém. Podľa slov maloletej u otca takýto problém nemá, tam to je bez problémov. Maloletá ohľadom svojej predstavy o tom, ako by mala prebiehať starostlivosť rodičov o ňu do budúcnosti, uviedla, že jej predstava je taká, že keď bude chcieť byť u matky, tak bude u matky a keď bude chcieť byť u otca, tak bude u otca. Maloletá by si podľa svojho vyjadrenia chcela sama rozhodovať o tom, kedy a kde bude. Maloletá na otázku, či by to ale stále chcela mať tak približne na rovnako (u
oboch rodičov), odpovedala súhlasne. Maloletá vzápätí na ďalšiu otázku, či teda nechce byť u jedného z rodičov) viac a u jedného menej, odpovedala, že aj tak by to išlo. Na doplňujúcu otázku, keby to tak išlo, tak u koho by chcela byť viac, odpovedala, že u otca, pričom ako dôvod uviedla, že tam sa jej aj viac páči. Maloletá na otázku, či iba toto je ten dôvod, pre ktorý by chcela byť viac u otca, odpovedala, že aj preto, lebo (otec) „na nás nehu..., no nedáva nám facky“. Maloletej bolo zopakované, že hovorila, že mohlo by to byť aj tak, že rovnako (u oboch rodičov), čo maloletá potvrdila a takisto potvrdila, že by si to chcela určovať sama. Maloletej sme vysvetlili, že by sme sa chceli opýtať ešte na jednu situáciu, teda či bola nejaká taká situácia, nevieme, čo sa vtedy stalo u matky, ale že matka ju naložila do auta a viezla ju, na čo maloletá okamžite zareagovala, že áno. Maloletá na otázku, kam ju matka viezla, odpovedala, že na políciu. Prikývnutím hlavou potvrdila, že sa to stalo a že to bolo už dávno. Maloletá sa po položení otázky, čo sa vtedy stalo, že prečo to matka urobila, opätovne rozplakala a následne odpovedala, že lebo nechcela ísť na prechádzku. Maloletá na doplňujúcu otázku, či nechcela ísť na prechádzku a matka ju akože týmto spôsobom nejako strašila, odpovedala, že nie, jednoducho ju iba odviezla, tak ju (matku) búchala, lebo sa bála, nechcela tam ísť. Maloletá potvrdila, že matka jej povedala, že neposlúcha, tak ju odvezie na políciu, pričom na otázku, kde vtedy bývali, maloletá odpovedala, že u A. v I.. Podľa vyjadrenia maloletej, odkedy rodičia nebývajú spolu, tak otec stále býva v tom dome, kde bývali a matka sa viackrát sťahovala. Maloletá vzápätí spontánne uviedla, že „(matka) furt má nejakých iných frajerov a nim so sestrou sa to už nepáči“, na čo sa opätovne rozplakala. Podľa maloletej to matke už aj hovorili a matka povedala, keď mala ešte toho A., že už si žiadneho nenájde, ale našla si ešte I. a C.. Maloletá potvrdila, že C. je súčasný priateľ matky, ktorý žije v E. I.. 6. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 16.04.2025 matka uvádzala, že otec manipuluje deti. Otec s uvedeným nesúhlasil. Matka pripustila fyzické tresty a uviedla, že ju to mrzí a že sa snaží nastaviť deťom hranice. U otca podľa matky deti hranice nemajú. Matka zvažovala psychologickú pomoc pre deti. Otec privítal, že matka je naklonená psychol. pomoci a uviedol, že on pravidelne konzultuje s psychologičkou výchovu detí. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že má výhrady k fyzickým trestom, ktoré by sa nemali používať vôbec, pričom poukázal na veľký rozdiel vo výchovných štýloch rodičov a odporučil rodičom psychologické poradenstvo pre celú rodinu za účelom zosúladenia výchovných štýlov, pomoci v danej rodinnej situácii a zlepšenia rodičovskej komunikácie. Otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že po pohovore na ÚPSVaR hovorili deti otcovi niečo iné, a to že nechcú byť s matkou vôbec. Je podľa neho potrebná odborná práca s rodinou, ktorej výsledkom by bolo odborné stanovisko/ odporúčanie a zváženie ako nastaviť styk matky s maloletými resp. starostlivosť. Rodičia potvrdili, že momentálne sa striedavá starostlivosť nerealizuje. Deti boli nachystané v utorok, ale nechceli ísť k matke. Matka uvedené potvrdila. Otec bol prístupný tomu, že deti sa budú stretávať s matkou v jeho prítomnosti a postupne privykať. Rodičia súhlasili s absolvovaním poradenstva, kde kolízny opatrovník vypracuje odporúčanie. Matka k problémom so stolicou maloletej uviedla, že tento problém má už od dvoch rokov, aj počas manželstva a nesúvisí to s tým, že je u matky. Otec uviedol, že u otca tento problém dcéra nemá. Matka nesúhlasila s návrhom dočasne upraviť styk matky s maloletými deťmi, pričom otec sa vyjadril, že by riešením bolo zveriť deti jemu do starostlivosti a ponechať styk s matkou neupravený resp. za prítomnosti otca. 7. V podaní doručenom súdu dňa 16.04.2026 sa otec vyjadril k podaniu matky, jej tvrdenia označil za nepravdivé a účelové v snahe pomstiť sa otcovi za podaný návrh. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec podal na základe vyjadrení detí. Matka sa nespráva s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí, a preto k nej deti odmietajú ísť. Poukázal na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré posúdi vplyv výchovy každého z rodičov ako aj prípadnú manipuláciu a dôvody, prečo deti k matke nechcú ísť. Sama matka priznala fyzické trestanie detí na informatívnom stretnutí ako jej výchovný prostriedok resp. dôsledok situácie, ktorú nezvládla. Otec bude tiež navrhovať vykonanie príslušných vyšetrení matky na vylúčenie akýchkoľvek podozrení v súvislosti s užívaním drog/liekov či sebapoškodzovania. Čo sa týka bitia detí, samé deti ho vnímajú ako neprimerané, hoci matka sa snažila degradovať jeho intenzitu. Dôsledkom však je to, že deti k nej odmietajú ísť. Ak by išlo len o občasné capnutie po zadku určite by to neviedlo k odmietaniu matky zo strany detí. Teda správanie matky k deťom musí byť do takej miery negatívne, že sa odráža na ich psychickom rozpoložení a vyústilo do stavu, kedy nechcú s ňou tráviť čas. Matka sa snaží dezinterpretovať doložený videozáznam Otec poukazuje na to, že deti odmietajú ísť k matke a majú obavu aby ich nepotrestala za to, čo povedali otcovi a že obstarali predmetný videozáznam. Čo sa týka benevolentnosti výchovy otca, otec uviedol že to nie je pravda, deti majú u otca riadny režim a nastolené zásady, pričom v otcovi majú prirodzenú autoritu a otcovi na nastolenie poriadku v princípe stačí zvýšiť hlas. Deti vychováva s láskou a porozumením a
nikdy nepristupuje k fyzickému trestaniu. Matka vychováva deti a reaguje krikom, vydieraním, nadáva im do telefónu a taktiež bitkami. Pre takéto metódy nie je ospravedlnenie ani keď sú deti drzé. Otec ďalej popiera, že by bral deti do baru. Otec chodí do kaviarne pozrieť sesternicu, s ktorou má on aj deti výborný vzťah. Deti sa tam zdržiavali len krátko a vo vonkajšom nefajčiarskom priestore. Otec je nefajčiar a ani nepije a nedovolil by deťom pobyt v zafajčených priestoroch. Otec tiež rozporuje tvrdenia matky opisujúce otca ako sexuálneho devianta. Uvedené tvrdenia svedčia len o pomstychtivosti matky. Otec poukázal na to, že minulý týždeň deti odmietli k matke ísť a sú u otca od 29.03.2026. Uvedené svedčí o tom, že správanie matky muselo dosiahnuť intenzitu neprimeranosti. Aktuálne hrozí, že matka deti potrestá za zhotovenie videozáznamu. Otec je názoru, že je potrebné hľadať spoločnú cestu ako napraviť vzťah detí a matky. 8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Podľa § 365 ods. 1 C.m.p., ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí, ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia je začaté konanie vo veci samej, ak bolo do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zverené maloleté dieťa bez sprievodu alebo ak nebolo možné v lehote šiestich mesiacov zlúčiť maloletého cudzinca s jeho rodinou. 14. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať. 15. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. 16. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami
dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2010). 17. Neodkladné opatrenie v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je namieste vtedy, ak riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je bezprostredne ohrozená jeho výživa alebo výchova, ak musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ide o iné dôležité záujmy maloletého, ktoré vyžadujú okamžitý zásah súdu. 18. Otec poukázal vo svojom návrhu na ust. § 365 Civilného mimosporového poriadku. Predmetné ustanovenie upravuje osobitný druh neodkladného opatrenia, ktoré pre svoje nariadenie vyžaduje nevyhnutnosť okamžitého zásahu v prípade, že sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti (opustené deti, úmrtie rodičov a pod.) alebo je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený (hrubá nestarostlivosť a zanedbávanie, týranie a pod.). Súd po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami nemal za osvedčené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že situácia maloletých detí si vyžaduje okamžitý zásah súdu do 24 hodín, napriek skutočnostiam a videozáznamu, na ktoré otec poukazoval a na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nevzhliadol dostatok dôvodov. Zároveň však otec sám uvádzal, aby súd v prípade, ak to považuje za potrebné vypočul maloleté deti. S poukazom na uvedené súd nepristúpil bez ďalšieho k zamietnutiu návrhu otca ale najskôr zisťoval či tu nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade so všeobecnými ustanoveniami o neodkladných opatreniach upravenými v § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku a za týmto účelom vykonal pohovor s maloletými deťmi prostredníctvom príslušného ÚPSVaR a taktiež predvolal účastníkov na tzv. informatívne stretnutie rodičov. 19. Zo spisového materiálu vedeného tunajším súdom vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/71/2023 - 77 zo dňa 11.07.2023 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom intervale striedania, výživné počas trvania striedavej starostlivosti nebolo určené, pričom otec bol zaviazaný hradiť náklady na maloleté deti v súvislosti so školskou dochádzkou, záujmovou činnosťou ako aj náklady na zdravotnú starostlivosť. 20. Neodkladným opatrením č.k. 9P/20/2026-29 zo dňa 10.03.2026 súd zaviazal otca, aby predbežne prispieval na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 100 Eur mesačne, keďže súd dospel k záveru že výživa maloletých detí môže byť počas starostlivosti matky ohrozená, za situácie, že matka prišla o zamestnanie a z dávky v nezamestnanosti nedokáže zabezpečovať základné potreby maloletých detí. Otec podal voči predmetnému neodkladnému opatreniu odvolanie. Vec nie je právoplatne skončená. 21. Súd po oboznámení sa s návrhom, obsahom spisového materiálu, priebehom informatívneho stretnutia rodičov a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný pre absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a slúži na riešenie situácií, ktoré skutočne neznesú odklad a nemá sa ním obchádzať či nahrádzať konanie vo veci samej. 22. V uvedenom prípade majú rodičia súdom schválenú rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch, ktorá sa od rozvodu manželstva v stanovenom rozsahu v zásade až doposiaľ realizovala. Zmena nastala v tomto mesiaci, keď po týždni u otca, maloleté deti odmietli ísť do starostlivosti matky, čo matka na informatívnom stretnutí potvrdila a momentálne osobnú starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje otec. Rodičia s ohľadom na vzniknutú situáciu a aktuálne odmietavý postoj detí k matke súhlasili s absolvovaním odborného poradenstva. Vzniknutý nesúlad právneho stavu (existencia rozsudku o striedavej starostlivosť) so stavom faktickým (starostlivosť od 29.03.2026 zabezpečuje fakticky otec) sám o sebe nepredstavuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Rodičia sa na informatívnom stretnutí dohodli, že podstúpia psychologické poradenstvo za účelom zosúladenia výchovných štýlov a zlepšenia rodičovskej komunikácie. Súd nevníma situáciu v rodine maloletých detí za tak akútnu, aby zasahoval do aktuálne platnej formy starostlivosti neodkladným opatrením a už vôbec nie, aby ako sa v návrhu domáhal otec, zakazoval matke styk s maloletými deťmi, čo je jeden z najzávažnejších zásahov do výkonu rodičovských práv.
23. Dňa 30.03.2026 bol kolíznym opatrovníkom vykonaný pohovor s maloletými deťmi, pričom maloletá B. nesúhlasila, aby bol rodičom záznam z pohovoru sprístupnený a rodičia boli s obsahom pohovoru oboznámení. V prípade, ak maloleté dieťa žiada, aby čo i len jednému z rodičov nebol sprístupnený obsah pohovoru, súd uvedené rešpektuje a zvukový záznam či prepis pohovoru rodičom nesprístupní, a to s ohľadom na právo maloletého dieťaťa na súkromie vyplývajúce z č.l. 16 Dohovoru o právach dieťaťa, potrebu ochrany pred konfliktom lojality a najlepší záujem maloletého dieťaťa (č.l. 3 Dohovoru) s poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl. 4 Civilného mimosporového poriadku v spojení čl. 5 Zákona o rodiny. (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP/241/2019 zo dňa 12. 11. 2019). 24. Maloletá B. v rámci pohovoru neodmietla rovnomernú starostlivosť u otca a matky, hoci pripustila, že u otca sa jej páči viac a súhlasila aj s možnosťou tráviť u otca väčší počet dní než u matky. Z vykonaných pohovorov aj z doloženého videozáznamu vyplynulo, že matka niektoré výchovné situácie nezvláda optimálne a uchyľuje sa aj k fyzickému trestaniu detí, čo jednoznačne nemožno schvaľovať, no zároveň má súd aktuálne za osvedčené, že išlo skôr o ojedinelé/občasné situácie. Súd však nechce správanie matky vo vzťahu k deťom nijako bagatelizovať či zľahčovať, no zároveň je toho názoru, že je potrebné v prvom rade zapracovať na náprave vzniknutej situácie, k čomu má viesť práve aj odborné poradenstvo, s ktorého absolvovaním rodičia súhlasili. 25. V rámci predmetného poradenstva by matka mala mimo iné využiť priestor aj na zlepšenie svojich rodičovských kompetencií v smere uplatňovania primeraných výchovných metód a zároveň by sa rodičia mali pokúsiť zladiť ich výchovný prístup a zlepšiť komunikáciu. Je tiež na matke, aby mala sama záujem dovzdelať sa v tejto oblasti a pri výchove detí nekonať skratovo a impulzívne a ventilovať vzniknuté napätie vždy nenásilným spôsobom. Trest je o trestajúcom rodičovi, ktorého jeho frustrácia z danej situácie núti okamžite dostať dieťa pod kontrolu (trest a voľný priechod hnevu frustráciu rodiča uvoľnia). Pri rodičovi zahltenom emóciami, môže byť prirodzenou reakciou vyžadovať poslušnosť tým, že dieťa potrestá. Lenže fyzický trest ponúka negatívne dôsledky - vyvoláva vinu, hanbu a hnev, ktorými chce rodič motivovať správanie. Rodičia, ktorí ešte aj dnes používajú fyzické tresty na to, aby dieťa „naučili disciplíne“, nemajú dostatok potrebných vedomostí o výchove a psychike detí. Disciplína znamená nereagovať z pozície frustrovaného rodiča, ale láskavo sa sústrediť na dieťa a budovanie jeho charakteru. Ak je dieťa fyzicky trestané, je pravdepodobné, že sa bude trestu báť, čo zvyšuje stres a riziko psychických problémov. Dieťa však z neho dostatočne nepochopí, prečo by malo dodržiavať pravidlá alebo ako napraviť problém, ktorý vyvolalo. Fyzické trestanie nezlepšuje správanie dieťaťa, naopak v ňom vyvoláva hnev, frustráciu, strach, stavia dieťa do pozície obete alebo naopak sa učí riešiť konflikt presne rovnakým spôsobom (teda krikom a bitkou, neláskavým správaním). Pri pretrvávajúcom fyzickom trestaní dieťa bude vyrastať v presvedčení, že fyzická agresia je v určitých sociálnych situáciách v poriadku. Konflikt a problém je potrebné pri výchove dieťaťa považovať za príležitosť, ktorou si môže dieťa osvojiť dôležité schopnosti pre život. Rodič svojím správnym prístupom môže ukázať dieťaťu ako efektívne riešiť problém bez ubližovania a znevažovania druhých, zamerať sa na prevenciu, podporiť otvorenosť a komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom a v neposlednom rade učiť dieťa zodpovednosti. 26. Obaja rodičia uviedli vo svojich vyjadreniach viacero protichodných tvrdení, ktorými spochybňovali svoju rodičovskú spôsobilosť (užívanie psychiatrických liekov či drog matkou a sebapoškodzovanie matky, nevhodné správanie otca vo vzťahu k veku dcér a ich intimite a fyzickej vyspelosti, manipulácia detí a i.) s ktorými sa však súd nemá možnosť dostatočne vysporiadať v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keď za účelom ich preverenia (potvrdenia či vyvrátenia) je potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej a až následne bude možné aj podľa výsledkov odborného poradenstva a ďalšieho súdom vykonaného dokazovania prijať záver, aká forma starostlivosti či úpravy styku je v tomto prípade najvhodnejšia a v najlepšom záujme maloletých detí. 27. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže podľa názoru súdu nie je nevyhnutná predbežná urýchlená zmena aktuálnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a pre rozhodnutie súdu o zmene aktuálnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné vykonať riadne dokazovanie v konaní vo veci samej, na čo nie je dostatočný priestor v rámci rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Súd posudzoval len či je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, na čo nevzhliadol dostatok dôvodov. Otec doposiaľ návrh vo veci samej nepodal, no jeho podanie avizoval.
28. Súd záverom apeluje na rodičov, aby zlepšili vzájomnú komunikáciu, aby poradenstvo, s ktorým súhlasili, riadne absolvovali, boli spolupracujúci, rešpektovali prežívanie maloletých detí - neboli nátlakoví ale motivujúci (je potrebné za pomoci odborného poradenstva pracovať na obnovení kontaktu detí s matkou) a pokúsili sa každú situáciu riešiť racionálne a rodičovskou dohodou bez zaťahovania maloletých detí do ich nedoriešených (majetkových a iných) konfliktov. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletým deťom. Prvoradou povinnosťou rodičov je konať v najlepšom záujme ich maloletých detí a tento uprednostniť pred svojimi osobnými záujmami. Obaja rodičia sú povinní zabezpečiť, aby ich maloleté deti vyrastali v pokojnom, láskyplnom a bezpečnom prostredí a obaja nesú po každej stránke zodpovednosť za ich zdravý psychický a fyzický vývin. Je potrebné, aby rodičia v záujme maloletých detí rešpektovali úlohu druhého rodičia v živote maloletých. Dieťa nemôže byť rukojemníkom sporov medzi rodičmi a žiaden z rodičov nemôže presadzovať svoje želania bez ohľadu na záujem maloletého dieťaťa. 29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.