Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 27Csp/25/2025 6124331257 24. 04. 2026 JUDr. Katarína Zaťková ECLI:SK:OSMA:2026:6124331257.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, D., o zaplatenie 2.301,58 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 18.06.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.301,58 Eur s príslušenstvom. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 04.10.2023 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 19.04.2017 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Napriek opakovaným výzvam postupcu, neplnil žalovaný v termínoch splatnosti splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Postupca ku dňu 19.10.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 3.455,40 Eur, ktorá pozostávala z istiny 2.284,08 Eur, z riadneho úroku 860,66 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 293,16 Eur, z poplatkov vo výške 17,50 Eur. Žalovaný neuhradil nič. Žalobca si v konaní uplatňuj aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 05.10.2023, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky. 2. Upomínací súd výzvou zo dňa 10.07.2024 vyzval žalobcu, aby uviedol podrobnosti, na základe ktorých žalobca žiada zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy pre nezaplatenie niektorej splátky, najmä označenie dátumu splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa dňa 19.10.2021 stal splatným celý dlh. 3. Žalobca vyjadrením zo dňa 26.07.2024 uviedol, že podal žalobu na súd dňa 18.06.2024. Uplatnenie práva nastalo podaním zo dňa 19.10.2021, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR, ako aj v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná 25.06.2021. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 26.09.2021 a uplynula by 26.09.2024.
4. Výzvou zo dňa 24.10.2024 Upomínací súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, akým spôsobom právny predchodca žalobcu postupoval pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. 5. Žalobca vyjadrením zo dňa 19.11.2024 predložil požadované dokumenty súvisiace s overovaním bonity klienta. 6. Upomínací súd dňa 29.05.2025 vydal Platobný rozkaz sp. zn. 37Up/1241/2024, voči ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že nárok neuznáva v celom rozsahu. Na odôvodnenie uviedol, že posúdenie jeho bonity bolo vykonané nesprávne, pretože banka pri schvaľovaní úveru nezohľadnila všetky jeho existujúce záväzky, ako sú hypotéka, lízing, úver, ktoré výrazne ovplyvňujú jeho schopnosť splácať úver. Banka sa spoliehala na aktuálne daňové priznanie, ktoré však neposkytuje komplexnú obraz o jeho finančnej situácii. Žiadal súd, aby preskúmal okolnosti jeho bonity a zvážil, či bolo vykonané v súlade s obvyklými postupmi a legislatívnymi požiadavkami. Neúplné posúdenie jeho bonity by otvorilo priestor na mimosúdne rokovanie prípadne splátkový kalendár. 7. Upomínací súd následne postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci. 8. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.11.2025, kde opäť poukazoval na nedostatočné posúdenie bonity zo strany pôvodného veriteľa. Uviedol ďalej, že výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je sporná, či obsahuje všetky zákonné náležitosti. Poplatky za poskytnutie úveru, upomienky a nútené poistenie úveru sú podľa žalovaného v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka a ako také sú neplatné. Žiadal, aby súd žalobu zamietol, alternatívne rozhodol, že úver je bez poplatkový a bezúročný. 9. Žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.12.2025 keď uviedol, že zastáva názor, že došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a odborná starostlivosť pri skúmaní bonity bola zachovaná. Pokiaľ ide o neprijateľné podmienky má za to, že skutočnosť, že spotrebiteľ má platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný nespĺňa zákonný predpoklad, a to že musí ísť o podstatné preváženie misky váh na stranu veriteľa, čo v danej veci nebolo dané. 10. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.01.2026, kde zotrval na svojich námietkach. 11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.04.2026, na ktoré sa nedostavil žalobca. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 16.04.2026 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo svojej neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý okrem skutočností, ktoré sú už založené v spise poukázal na § 92 ods. 8 Zákona o bankách ako aj na rozsudok tunajšieho súdu vydaný vo veci 31Csp/55/2024, kde bola žaloba zamietnutá, pričom išlo tiež o pohľadávku veriteľa VÚB banka, ale išlo o iný úver. 12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, keď zistil tento skutkový a právny stav: 13. Zo Žiadosti o flexipôžičku zo dňa 19.04.2017 súd zistil, že žalovaný požiadal o úver vo výške 8.000 Eur so splatnosťou 96 mesiacov. 14. Dňa 19.04.2017 právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 8.000 Eur s lehotou splatnosti 96 mesiacov. Dátum prvej anuitnej splátky bol určený na deň 25.05.2017, dátum poslednej splátky (termín konečnej splatnosti) 25.03.2025. RPMN bola 10,50%, výška úrokovej sadzby 9,40%, celkové náklady dlžníka 3.550,50 Eur, výška mesačnej anuitnej splátky 119,90 Eur, počet splátok 95, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 11.550,50 Eur, priemerná RPMN 8,99%. Výška odplaty podľa zmluvy 11,40%. 15. Z tretej upomienky zo dňa 06.09.2021 súd zistil, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že napriek predchádzajúcim upomienkam soteraz neuhradil záväzky plynúce z uzavretej Zmluvy a eviduje voči žalovanému dlžnú pohľadávku vo výške 382,43 Eur. Vyzval ho na okamžité zaplatenie dlžnej sumy
a upozornil ho, že inak bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú istinu pred dátumom splatnosti. Podľa podacieho hárku a sprievodnej správy o doručovaní bola zásielka odoslaná dňa 06.09.2021. 16. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 19.10.2021 súd zistil, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, týmto dňom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru so zostatkom 4.835,63 Eur, z toho istina 4.612,69 Eur. Zároveň ho vyzval na splatenie zostatku úveru v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa priloženej obálky sa zásielka veriteľovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. 17. Podľa Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2021 a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 04.10.2023 pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu na nového veriteľa – žalobcu. Podľa Prílohy k Zmluve dlh na istine ku dňu zosplatnenia bol 2.284,08 Eur. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2023 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že pohľadávka voči nemu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. 18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 26. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, 28. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, 29. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 30. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 31. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (Ďalej len „zákon o bankách“) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 33. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 34. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Bez vyriesˇenia ota´zky vecnej legitima´cie stra´n sporu nemo^zˇe su´d vo veci rozhodnu´tˇ, pretozˇe sku´manie vecnej legitima´cie strany sporu je procesnou povinnostˇou kazˇde´ho vo veci konaju´ceho su´du. Su´d vecnú legitimáciu v spore sku´ma vzˇdy aj bez na´vrhu a aj v pri´pade, zˇe ju zˇiaden z u´cˇastni´kov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitima´cie ma´ za na ´sledok zamietnutie zˇaloby. Postup konaju´ceho su´du, ktory´ opomenie vyriesˇenie kardina´lnej ota´zky, akou je ota´zka existencie vecnej legitima´cie, k zodpovedaniu ktorej je konaju´ci su´d ex offo viazany ´, protirecˇi´ obsahu za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu garantovane´ho cˇl. 46 ods. 1 U´stavy SR, ako aj obsahu pra´va na spravodlive´ su´dne konanie garantovane´ho cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri na ´lez U´S SR, sp. zn. I. U´S 407/2016-37). Akti´vnu vecnu´ legitima´ciu v konani´ je su´d povinny´ sku´matˇ ex offo (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dnˇa 27.10.2021, publikovane´ v Zbierke stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov pod R 6/2022).
35. Medzi pra´vnym predchodcom zˇalobcu a zˇalovaným vznikol uzatvoreni´m zmluvy o spotrebiteľskom úvere pra´vny vztˇah, ktory´ je od jeho vzniku nevyhnutne´ posudzovatˇ podlˇa pri´slusˇny´ch ustanoveni ´ Obchodne´ho za´konni´ka (§ 497 a nasl.), ale aj pra´vnych predpisov, ktore´ upravuju´ pra´vne vztˇahy spotrebitelˇske´ho charakteru (§ 52 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka, za´kon cˇ. 129/2010 Z.z. o spotrebitelˇsky´ch u´veroch), kedˇzˇe zmluva o u´vere je tzv. absolu´tny obchod a za´rovenˇ pra´vny predchodca zˇalobcu pri uzatva´rani´ zmluvy vystupoval ako veritelˇ s poukazom na predmet podnikania a zˇalovaný vystupoval ako spotrebitelˇ, pretozˇe pri uzatva´rani´ zmluvy nekonal v ra´mci predmetu svojej obchodnej alebo podnikatelˇskej cˇinnosti. 36. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje pohľadávku svojho právneho predchodcu, pričom svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 13.11.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 04.10.2023, na základe ktorých pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Súd teda v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatňovanie danej pohľadávky. 37. Keďže v konaní si žalobca uplatňuje na zaplatenie tzv. bankovú pohľadávku (právnym predchodcom žalobcu bola banka), je súd toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. 38. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po (2) predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. 39. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. Takýto výklad podporil aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku zo dňa 30.07.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, podľa ktorého takýto výklad je súladný s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v § 54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy. Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu„ spotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších
podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu zhora uvedeného/ prezentovaného výkladu najvyšší súd poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru v zmysle ktorej „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)„. Napokon aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 20 júna 2018 č.k. IV. ÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona. Logicky v súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súdu, obsahom výzvy banky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer banky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s upovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora. 40. V danej veci žalovaný po poskytnutí úveru tento riadne a včas nesplácal, a tak ho právny predchodca žalobcu (banka) treťou upomienkou zo dňa 06.09.2021 vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky úveru vo výške 382,43 Eur, pričom ho upozornil, že v prípade, ak nebude dlžná čiastka uhradená, bude požadovať splatenie celého dlhu. Doručenie výzvy žalovaný nerozporoval, namietol len náležitosti tejto upomienky. Keďže napriek výzve právneho predchodcu žalobcu nedošlo k zaplateniu dlžnej sumy pôvodný veriteľ Výzvou zo dňa 19.10.2021 predmetný úver zosplatnil. Výzva sa vrátila pôvodnému veriteľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku postúpil na žalobcu Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 04.10.2023, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému Oznámením zo dňa 16.10.2023. V uvedenom Oznámení, pôvodný veriteľ – Banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu a uviedla žalovanému, že je povinný plniť novému veriteľovi - žalobcovi. Žiadna ďalšia výzva pôvodného veriteľa súdu preukázaná nebola. 41. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danej veci neboli dodržané podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt (žalobcu), pretože nebola súdu preukázaná osobitná výzva pred postúpením pohľadávky, tak ako to má na mysli ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Touto výzvou pritom nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“ (porovnaj rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025 uverejnený v zbierke ako R 38/2025). Súd poukazuje na skutočnosť, že „v sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje banku“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018). 42. Pokiaľ ide o podmienky postúpenia bankovej pohľadávky súd tiež dodáva, že z Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.10.2021 a z tretej upomienky zo dňa 06.09.2021 nevyplýva uvedenie konkrétnej splátky, kvôli nezaplateniu ktorej pristúpil žalobca k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Podľa aktuálnej súdnej praxe „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024); právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 uverejnené v zbierke ako R 34/2025, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/99/2024 zo dňa 17.06.2025). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v danej veci je preto neplatné pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalobca počas konania vo
svojom vyjadrení na výzvu Upomínacieho súdu uviedol, že splátka, pre ktorú bola predčasná splatnosť vyhlásená je splátka splatná dňa 25.06.2021. Uvádzať špecifikáciu tejto splátky je potrebné v samotnej výzve pred zosplatnením ako aj v oznámení o zosplatnení, čo v danej veci dodržané nebolo. Keďže teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, nebola splnená ďalšia podmienka platného postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu. 43. Z do^vodu nedodrzˇania postupu pri postu´peni´ pohlˇada´vky vocˇi zˇalovanému v su´lade s ustanoveni´m § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je teda zˇalobca v konani´ akti´vne vecne legitimovany ´m. Zˇalobca totizˇ v konani´ nepreuka´zal, zˇe by pred postu´peni´m pohlˇada´vky pôvodný veriteľ – Banka osobitnou výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky a tiež skutočnosť, že pohľadávka sa Výzvou na predčasné splatenie aj skutočne stala splatnou v celom rozsahu. Z uvedene ´ho do^vodu postu´penie pohlˇada´vky na zˇalobcu je v rozpore s vysˇsˇie citovany´m za´konom, a preto je tento pra´vny u´kon v zmysle § 39 OZ absolu´tne neplatny´, s poukazom na cˇo nie je zˇalobca opra ´vneny´m z danej pohlˇada´vky, a teda nie v konani´ akti´vne vecne legitimovany´m. 44. Z do^vodu nedostatku akti´vnej vecnej legitima´cie zˇalobcu v konani´ pre neplatnostˇ postu´penia pohlˇada´vky (podlˇa § 39 Občianskeho zákonníka v spojeni´ s § 92 ods. 8 zákona o bankách) bolo potom potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ, a kedˇzˇe zˇalovaný nie je povinný zaplatitˇ zˇalobcovi istinu a úroky, nemohol sa ani dostatˇ do omesˇkania s ich zaplateni´m, a preto su´d zamietol zˇalobu aj v cˇasti u´rokov z omesˇkania. Súd z dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ďalej neposudzoval, či boli dodržané všetky náležitosti Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, alebo ako namietal žalovaný – či bola zo strany právneho predchodcu dodržaná odborná starostlivosť pri skúmaní bonity dlžníka, čo by malo za následok konštatovanie bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru. Z dôvodu hospodárnosti konania sa tiež súd nezaoberal argumentáciou prednesenou žalovaným, ohľadom identifikácie neprijateľných zmluvných podmienok týkajúcich sa žalobcom žiadaných poplatkov. Pri konštatovaní neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok súd postupoval v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR, ktoré za ústavnokomforný považujú taký výklad právneho predpisu, ktorý má za cieľ udržať platnost právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“. V danej veci mal súd za to, že ten výklad, ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie neplatnosti zmluvy, je správny výklad, podporený rozhodovacou činnsťou Najvyššieho súdu SR a taký výklad, ktorý sa neprieči zmyslu a účelu zákona. Dôvody neplatnosti súd považoval za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. 45. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. 46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 49. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu, t.j. bol v konaní plne úspešný žalovaný. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).