Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 14Er/155/2003 7724200310 30. 09. 2024 JUDr. Drahomíra Ferková ECLI:SK:OSMI:2024:7724200310.4
Uznesenie Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., D. X, E., proti povinnému: D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. I. XX, o vymoženie sumy 335,92 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. U r č u j e , že došlo k zastaveniu starej exekúcie. II. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu paušálnych trov. odôvodnenie: 1. Tunajší súd poveril dňa 10.9.2003 súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia tunajšieho súdu, č.k. XXX XXXX/XX zo dňa 16.7.2002, na vymoženie vyššie uvedenej sumy. Nástupcom súdneho exekútora sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave. 2. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 3. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017. 4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. 5. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinný ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
6. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 7. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. 8. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku. 9. Podľa § 5 ods. 3 veta druhá Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 10. Súd zistil, že ku dňu účinnosti Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, teda do 1.1.2020 nebolo právoplatným rozhodnutím súdu rozhodnuté o zastavení exekúcie v zmysle žiadneho dôvodu ustanoveného v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Preto bolo potrebné skúmať, či predmetná exekúcia nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. 11. Z vyššie uvedeného dôvodu, súd žiadal súdneho exekútora výzvou zo dňa 3.4.2024, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy súdu oznámil zákonné dôvody, pre ktoré doposiaľ nedoručil súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, nakoľko došlo k uplynutiu rozhodnej doby ( piatich rokov) od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a teda k naplneniu zákonného dôvodu pre zastavenie exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Zároveň oznámil, že pokiaľ neoznámi tieto dôvody v určenej lehote, určí, že došlo k zastaveniu exekúcie ( § 8 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní). 12. Súdny exekútor na výzvu súdu v určenej lehote nereagoval. 13. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. 14. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3. 15. Ako primárny zákonný predpoklad na zastavenie starej exekúcie zákonodarca stanovil uplynutie rozhodnej päťročnej doby (§ 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní pozn. súdu), ktorá rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade rozhodná doba začala plynúť dňa 22.9.2003, uplynula dňom 22.9.2008 ( 22.9.2003 + 5 rokov = 22.9.2008), teda ku dňu účinnosti Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, t.j. ku dňu 1.1.2020, rozhodná doba preukázateľne uplynula. 16. Predmetnú exekúciu nie je možné subsumovať pod absolútne výnimky nezastavenia starej exekúcie obsiahnuté v ustanovení § 2 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, pričom nejde v tomto prípade ani o prípad predĺženia rozhodnej doby starej exekúcie tak ako to stanovuje ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní.
17. Nakoľko súdny exekútor v lehote do 180 dní od nadobudnutia účinnosti Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, t.j. v lehote do 29.6.2020, nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie, a nebolo preukázané vyjadrením exekútora, aby došlo k predĺženiu rozhodnej doby z dôvodu absolútnej či relatívnej výnimky ( § 2,4 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní), súd v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 veta prvá Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, sám určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. 18. Keďže súdny exekútor nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote do 29.06.2020, nemá ani nárok na náhradu paušálnych trov (§ 6 ods. 4 písm. a/ Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní - pozn. súdu). 19. Podľa § 8 ods. 2 veta druhá Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, sa právoplatnosťou tohto rozhodnutia exekučné konanie končí. 20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť (§ 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedenie, ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a uvedenie spisovej značky konania, v ktorom sa podanie robí) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.