Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 7C/13/2024 7724200749 14. 10. 2024 JUDr. Milan Mitterpák ECLI:SK:OSMI:2024:7724200749.4
Uznesenie Okresný súd Michalovce v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. X, XXX XX A., zast.: Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka M. Gorkého č. 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A.I. B. XXXX/X, XXX XX A., F. G. X, XXX XX A., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 14.02.2024
z a m i e t a.
II. Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1. Okresný súd Michalovce uznesením č. k. 7C/13/2024-18 z 29.02.2024 nariadil neodkladné opatrenie, zakázal žalovanej priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, rozhodol, že žalovaná sa smie priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, na ktoré bude predvolaná, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jej riadnu účasť na týchto úkonoch. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej, aby sa nepribližovala k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že žalovaná sa smie k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude odporkyňa predvolaná a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporkyne na týchto úkonov. V odôvodnení žalobkyňa opísala nasledovný stav. Žalovaná je bývala manželka jej priateľa H. A. I., bytom B. XXXX/X A.. Potom, čo sa žalovaná dozvedela o ich vzťahu, kontaktovala ju, vypisovala jej sms správy, aj s upozornením nech sa neopovažuje vstupovať do domu na J. B. X, A., pokiaľ nedôjde k jej vyplateniu vyporiadacieho podielu. Predmetný rodinný dom je predmetom BSM, žalovaná tam nebýva. V tomto rodinnom dome býva priateľ H. A. I. s ich spoločným synom mal. K., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná navštívila žalobkyňu v práci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, kde pracuje ako kolízna opatrovníčka. Pred kolegyňami sa jej nadávala a vyhrážala sa. Žalovaná ju tiež ohovára, očierňuje a podáva na ňu rôzne sťažnosti na rôzne inštitúcie. Žalobkyňa vzniknutú situáciu neriešila, nakoľko si myslela, že časom sa to ukľudní a žalovaná jej dá pokoj. Dňa 28.01.2024 sa situácia vyhrotila. Žalovaná sa dostavila pred rodinný dom na ul. B. X, A., aby odovzdala mal. K., keďže prebiehal styk mal. K. s matkou na základe rozhodnutia súdu. Potom, čo zistila, že sa v rodinnom dome sa zdržiava vbehla spolu so svojou mal. dcérou L. z prvého vzťahu do domu, kde ju slovne a potom fyzicky napadla bez akejkoľvek príčiny. Ťahala ju za vlasy a sotila ju na gauč, kde si udrela hlavu, v dôsledku čoho musela vyhľadať lekárske ošetrenie. Žalovaná vystrájala, správala sa agresívne, šialene, vulgárne obom nadávala. Začala žalobkyni vyhadzovať cez okno rodinného domu na ulicu osobné veci, ošatenie, kozmetiku, lieky, roztrhala stránky z jej knihy, rozbíjala a hádzala po nás veci, ktoré jej prišli pod ruky, atď. Z dôvodu obavy o svoje zdravie a život museli privolať políciu,
ktorá ju následne vyviedla z rodinného domu. O jej vyčíňaní máme videozáznam v telefóne. Obe mal. deti bolo svedkami tohto konania, syn K. veľmi plakal. Žalovaná je násilnícka, ma konfliktný vzťah aj s bývalým manželom, ktorý viackrát volal políciu, no nikdy to nedospelo k vyriešeniu ich vzťahov, vždy to bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z opakovanej agresie žalovanej má žalobkyňa strach o svoje zdravie a život. Je schopná všetkého a naozaj nevie, čo sa dá od nej čakať. Ide o naozaj závažnú situáciu, ktorá si vyžaduje promptný zásah súdu. Na žalovanú podali s priateľom po poslednom incidente aj trestné oznámenie za ublíženie na zdraví. Žalovanou opakované fyzické a slovné útoky odôvodňujú záver, že jej správanie dosiahlo takú intenzitu ohrozenia, že je dôvod na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením nevznikne neprimeraná ujma žalovanej ani nevznikne nenapraviteľný stav. Nariadením neodkladného opatrenia by sa eliminoval kontakt žalovanej, ako osoby dôvodne podozrivej z násilia ku žalobkyni a takýmto spôsobom by sa zamedzilo nadchádzajúcim možným útokom. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaná odvolanie, s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení uznesenia obmedzil len na opis dôvodov uvedených v návrhu navrhovateľky a citáciou časti komentára Civilného sporového poriadku bez ďalšieho náležitého odôvodnenia, vyhodnotenia potreby bezodkladne upraviť pomery. Nevedno, z akých logických úvah vychádzal súd prvej inštancie pri konštatovaní, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že jej konaním je ohrozený navrhovateľkin život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Poukázala na to, že na základe právoplatného rozsudku bolo jej manželstvo s priateľom navrhovateľky H. A. I. rozvedené, pričom zaniklo ich BSM, ktorého predmetom je aj rodinný dom na ul. B. X, z ktorého sa musela vysťahovať a v ktorom v súčasnosti prebýva navrhovateľka s jej bývalým manželom, ako aj maloletým synom K. pochádzajúcim z ich manželstva. Napriek jej snahe a písomnej výzve na mimosúdne vyporiadanie zaniknutého BSM sa dohodu nepodarilo uzavrieť. Bývalý manžel jej bráni v užívaní a vstupe do rodinného domu, kde má aj svoje osobné veci, a to dokonca aj fyzickým násilím. Zdôraznila, že napadnutým uznesením by jej bolo prakticky zabránené vstúpiť do rodinného domu, čo je zrejme cieľom podaného návrhu na neodkladné opatrenie. E. A. poprela, že by dňa 22.1.2024 vyhľadala navrhovateľku na jej pracovisku a dokonca sa jej vyhrážala. Konštatovala, že takýmto neodkladným opatrením by jej bolo zabránené vôbec kontaktovať sa s kolíznou opatrovníčkou, nakoľko navrhovateľka pracuje na tomto pracovisku vo vedľajšej kancelárii. E. A. spochybnila aj čestné vyhlásenia kolegýň navrhovateľky, nakoľko ide o vopred vypísané tlačivá, kde boli dopísané mená a identifikačné údaje a dátumy. Na dokreslenie absurdnosti tohto tvrdenia uviedla, že samotná navrhovateľka zastupovala ako kolízna opatrovníčka maloletého K. až do 14.11.2023, kedy mu bola z dôvodu konfliktu záujmov zmenená kolízna opatrovníčka. E. A. zdôraznila, že pokiaľ najzávažnejším dôvodom, pre ktorý bolo napadnuté neodkladné opatrenie nariadené, mala byť skutočnosť, že sa mala voči navrhovateľke dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čo malo byť preukázané listinnými dôkazmi - lekárskou správou pre políciu zo dňa 28.1.2024 a potvrdením o podaní oznámenia na políciu zo dňa 28.1.2024, ide o nepravdivé tvrdenia navrhovateľky, nakoľko právoplatným rozhodnutím OVVS OÚ Michalovce č. OU-MI-OVVS-2024/004321 z 21.3.2024 bolo jej obvinenie právoplatne zastavené. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., uviedla, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal jej voči E. A. nárok na náhradu trov konania. Argumentáciu E. A. považuje za účelovú a tendenčnú, pričom podrobne opisuje priebeh incidentu zo dňa 28.1.2024, o ktorom prikladá videozáznam na CD nosiči. Je toho názoru, že i napriek tomu, že E. A. je spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu, táto skutočnosť ju neoprávňuje k tomu, aby do neho vstupovala za účelom fyzického napádania, poškodzovania majetku či osobných vecí nie len voči nej, ale voči všetkým členom domácnosti. Dôrazne poprela, že by sa E. A. dňa 22.1.2024 dostavila na jej pracovisko iba za účelom stretnutia s kolíznou opatrovníčkou, pretože sa tam dostavila s cieľom, aby ju verejne ponížila pred kolegyňami, aby jej vynadala a sťažovala sa jej nadriadeným. Pre navrhovateľku je nepochopiteľné, že priestupkové konanie týkajúce sa incidentu z 28.1.2024 bolo zastavené, pričom z dôvodu porušenia jej procesných práv ako poškodenej podniká právne kroky na odvrátenie tohto nezákonného stavu. Z opakovanej agresie E. A. má strach o svoje zdravie a život, je schopná všetkého, jej konanie je nevyspytateľné a psychicky nestabilné. 4. Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 3Co/112/2024 zo dňa 17. septembra 2024 rozhodol tak, že zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa parametre riadneho odôvodnenia, nakoľko nepodáva ani len základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tento nedostatok
odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia, nie iba nespokojnosť odvolateľky so zdôvodnením. Z pohľadu uplatneného odvolacieho dôvodu je pre tento nedostatok rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 5. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky s tým, že nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by taktiež nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ až h/ CSP sú opatrenia v záujme ochrany jednotlivých osôb ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich je život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej inde integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.. V prípade písm. f/ zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h/) ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.
12. Súd vychádzajúc z obsahu spisu, z predložených dôkazov (messenger správa 24.12.2023?, čestné prehlásenia kolegýň zo dňa 22.01.2024, lekárska správa o ošetrení povrchového poranenia hlavy zo dňa 28.01.2024 + vypísaná lekárska správu pre políciu zo dňa 28.01.2024, potvrdenie polície zo dňa 28.01.2024 o podaní oznámenia – priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, videozáznam z incidentu zo dňa 28.01.2024 a nakoniec priestupkový spis č. OU-MI-OVVS-2024/004321 vedený na Okresnom úrade Michalovce, Odbor všeobecnej vnútornej správy) a tvrdení oboch strán dospel k záveru, že v čase rozhodovania, nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany žalovanej, ktorého by sa mal dopúšťať vo vzťahu k žalobkyni, ktoré by odôvodňovalo nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. 13. Dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadiť neodkladné opatrenie zaťažuje samotnú žalobkyňu, pričom jej povinnosťou je osvedčiť, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického, príp. psychického násilia (napr. lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, iné dôkazy). Súd poukazuje, že žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že s priateľom po incidente podali aj trestné oznámenie za ublíženie na zdraví, nebola súdu žiadnym spôsobom osvedčená v samotnom návrhu ani v odvolacom konaní. Žalobkyňou predložené dôkazy súd preskúmal a zistil nasledovné: Z obsahu elektronickej komunikácie (pravdepodobne zo dňa 24.12.2023) vyplýva, že žalovaná žalobkyňu požiadala, aby sa nechodila do jej domu. Z čestných vyhlásení dvoch kolegýň žalobkyne pracujúcich v spoločnej kancelárii na Úrade práce a sociálnych vecí vyplýva, že žalovaná dňa 22.01.2024 obťažovala a vyhrážala sa žalobkyni. Ako najpodstatnejšie súd považoval dôkazy z priebehu incidentu zo dňa 28.01.2024 (rovnako tak bolo aj v čase prvého rozhodovania súdu prvej inštancie). Podľa tvrdenia žalobkyne dňa 28.01.2024 pri odovzdaní maloletého syna matkou v rodinnom dome, kde sa žalobkyňa zdržiavala vbehla žalovaná do domu, kde ju slovne a potom fyzicky napadla bez akejkoľvek príčiny. K útoku malo dôjsť, tak, že ju ťahala ju za vlasy a sotila ju na gauč, kde si udrela hlavu. Žalovaná pritom vulgárne obom nadávala. Začala jej vyhadzovať cez okno rodinného domu na ulicu osobné veci, ošatenie, kozmetiku, lieky, roztrhala stránky z jej knihy, rozbíjala a hádzala po nás veci, ktoré jej prišli pod ruky. Na potvrdenie svojich tvrdení žalobkyňa predložila potvrdenie polície zo dňa 28.01.2024 o podaní oznámenia a lekársku správu zo dňa 28.01.2024, neskôr v odvolacom konaní predložila videozáznam, ktorý vyhotovil z incidentu bývalý manžel žalovanej. Z predloženej lekárskej správy vyplýva, že žalobkyňa mala v čase ošetrenia povrchového poranenia hlavy. Avšak z uvedeného záznamu nie je preukázané, akým spôsobom došlo k zraneniu žalobkyne. Z priloženého videozáznamu po jeho (opakovanom) vzhliadnutí sú zrejmé okolnosti, za akých došlo k vyhádzaniu osobných vecí žalobkyne z okna rodinného domu a roztrhaniu stránok z knihy, avšak k priamemu napadnutiu žalobkyne žalovanou nedošlo. Ďalej je vidieť, že žalovaná so žalobkyňou vysvetľovali tvárou v tvár spor ohľadom pobytu žalobkyne v rodinnom dome, pričom žalovaná zdvihla prst pred tvár žalobkyne. Skutočnosti ohľadom fyzického napadnutia (ťahania za vlasy, sotenia na gauč, hádzania vecí priamo na žalobkyňu) sa však nepotvrdili. Ďalej sa dostatočne nepotvrdili skutočnosti, že žalobkyni vulgárne nadávala. Z pripojeného priestupkového spisu č. OU-MI-OVVS-2024/004321 vedenom na Okresnom úrade Michalovce, ktorý vyšetroval uvedený incident vyplynulo, že vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaná sa dopustila vyššie popísaného skutku. Správny orgán konanie vo veci priestupku dňa 21.03.2024 zastavil. Podnet žalobkyne na prešetrenie vybavenia priestupku na Okresnú prokuratúru bol dňa 22.07.2024 odložený. Súd po opätovnom posúdení dôkazov týkajúcich sa incidentu dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že skutkový dej sa odohral, tak ako ho v návrhu popísala žalobkyňa najmä tú skutočnosť, že žalovaná fyzicky zaútočila na žalobkyňu. Súd mal pochybnosti ohľadom spôsobu vzniku zranenia žalobkyne, ktoré bolo lekársky ošetrené. Skutočnosti ohľadom vyhádzania vecí z okna a slovnej výmeny boli síce preukázané, avšak s ohľadom na vzniknutú situáciu (nižšie popísané) nepredstavujú kritický zásah do osobnej integrity žalobkyne. 14. Súd po preskúmaní a vyhodnotení všetkých tvrdení a dôkazov strán dospel k záveru, že vzniknuté situácie je potrebné zasadiť do súvislostí, a to sporu žalovanej s bývalým manželom (súčasným partnerom žalobkyne) ohľadom vyporiadania BSM a tiež starostlivosti o maloletého syna, ktorého má žalovaná s bývalým manželom v starostlivosti. Išlo o hraničné situácie, ku ktorým dochádza medzi bývalými partnermi v čase, keď nemajú vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalobkyňa je súčasná partnerka bývalého manžela, ktorá sa v súčasnosti zdržuje v dome patriacom do tohto vlastníctva. Uvedenú situáciu zhoršuje aj skutočnosť, že žalobkyňa bola kolíznou opatrovníčkou ich spoločného syna, keď bývalí partneri riešili otázku starostlivosti o maloletého. Nakoľko súd po
preskúmaní veci nevzhliadol dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z predložených dôkazov súd nemal preukázanú/ osvedčenú situáciu, kde by došlo k priamemu ohrozeniu telesnej či duševnej integrity žalobkyne. Súd vyhodnotil tieto dôkazy ako nepostačujúce a tiež neodôvodňujúce potrebu nariadenia opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia. 15. Súd potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa zákazu priblíženia zamietol. 16. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Vzhľadom k tomu, že bola žalobkyňa nebola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, má žalovaná voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania na súde prvého stupňa a taktiež aj trov odvolacieho konania. 19. Žalovanej súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 355 ods. 2 a 362 ods. 1 CSP v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.