Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 3Co/45/2025 7724200749 05. 05. 2025 JUDr. Jana Dudíková ECLI:SK:KSKE:2025:7724200749.2
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore navrhovateľky A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, A., zastúpenej Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom M. Gorkého 1, Michalovce, proti E. A., nar. X.X.XXXX, bytom F. X, A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bucsko – advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 56/98, Veľké Kapušany, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.10.2024, č. k. 7C/13/2024-71 rozhodol: Potvrdzuje
uznesenie.
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť E. A. 100 % trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 14.2.2024 (I) a priznal E. A. voči navrhovateľke nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (II). 2. Vychádzal z návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu E. A. približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou jej nevyhnutnej účasti na úkonoch trestného, priestupkového alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude riadne predvolaná, čo odôvodnila tým, že z opakovanej agresie E. A. – bývalej manželky jej priateľa G. A. H., má strach o svoje zdravie a život. V návrhu poukázala na to, že po tom, čo sa E. A. dozvedela o ich vzťahu, začala jej vypisovať SMS správy, nech sa neopovažuje vstupovať do domu na ul. B. X H. A., ktorý je v BSM, pokiaľ nedôjde k vyplateniu jej vyporiadacieho podielu. V tomto dome býva G. A. H. so svojím synom maloletým I., ktorého matkou je E. A.. Navrhovateľka poukázala na to, že E. A. ju navštívila v práci na J. K., L. H. M. C. A., kde pracuje ako kolízna opatrovníčka, pred kolegyňami jej nadávala a vyhrážala sa, podáva na ňu sťažnosti na rôzne inštitúcie. Zdôraznila incident z 28.1.2024, kedy sa E. A. dostavila pred rodinný dom na Dobrianskeho 5 za účelom odovzdania syna otcovi, pretože prebiehal styk s matkou na základe súdneho rozhodnutia. Po tom, čo zistila, že sa v dome zdržiava navrhovateľka, vbehla do domu so svojou dcérou z prvého vzťahu, kde ju najprv slovne a potom fyzicky bez príčiny napadla, v dôsledku čoho musela vyhľadať lekárske ošetrenie. Správala sa agresívne, vulgárne nadávala, vyhadzovala jej veci cez okno. Musela privolať políciu, ktorá ju následne vyviedla z domu. Ďalej uviedla, že E. A. má konfliktný vzťah s bývalým manželom, ktorý viackrát volal políciu, no nikdy to nedospelo k vyriešeniu ich vzťahov. Po incidente z 28.1.2024 na ňu s priateľom podali aj trestné oznámenie za ublíženie na zdraví. Je presvedčená, že opakované fyzické a slovné útoky E. A. odôvodňujú záver, že jej
správanie dosiahlo takú intenzitu ohrozenia, že je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého nariadením nevznikne E. A. neprimeraná ujma ani nenapraviteľný stav, ale zamedzilo by sa tak nadchádzajúcim možným útokom. 3. Prvoinštančný súd z predložených dôkazov (messenger správa zo dňa 24.12.2023, čestné prehlásenia kolegýň navrhovateľky zo dňa 22.1.2024, lekárska správa o ošetrení povrchového poranenia hlavy zo dňa 28.1.2024 + vypísaná lekárska správa pre políciu zo dňa 28.1.2024, potvrdenie polície zo dňa 28.1.2024 o podaní oznámenia - priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, videozáznam z incidentu zo dňa 28.1.2024 a priestupkový spis č. N./004321 vedený na N. J. A., Odbor všeobecnej vnútornej správy) a tvrdení oboch strán nemal osvedčenú situáciu, kde by došlo k priamemu ohrozeniu telesnej či duševnej integrity navrhovateľky, resp. osvedčeniu takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany E. A. vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že navrhovateľkou tvrdená skutočnosť o podaní trestného oznámenia za ublíženie na zdraví po incidente z 28.1.2024 nebola osvedčená v návrhu ani v odvolacom konaní. Zdôraznil okolnosti, za ktorých vznikli tieto hraničné situácie, ktorými sú spor medzi bývalými manželmi ohľadom vyporiadania BSM a starostlivosti o maloletého syna, ako aj zdržiavanie sa navrhovateľky ako súčasnej partnerky bývalého manžela E. A. a zároveň bývalej kolíznej opatrovníčky ich maloletého syna v dome patriacom do BSM. Za najpodstatnejšie považoval dôkazy z priebehu incidentu z 28.1.2024, a to lekársku správu z 28.1.2024, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka mala v čase ošetrenia povrchové poranenie hlavy, avšak z predloženého videozáznamu nebolo preukázané, akým spôsobom došlo k jej zraneniu, pretože k priamemu napadnutiu navrhovateľky E. A. nedošlo. Skutočnosti ohľadom fyzického napadnutia (ťahania za vlasy, sotenia na gauč, hádzania vecí priamo na navrhovateľku) sa nepotvrdili. Súd ďalej uviedol, že obe ženy si vysvetľovali tvárou v tvár spor ohľadom pobytu navrhovateľky v rodinnom dome, pričom E. A. zdvihla prst pred tvár navrhovateľky. Súd prvej inštancie konštatoval, že N. J. A., ktorý vyšetroval uvedený incident, konanie dňa 21.3.2024 zastavil, nakoľko nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že sa navrhovateľka dopustila vyššie uvedeného skutku. Podnet navrhovateľky na prešetrenie vybavenia priestupku na N. K. A. bol dňa 22.7.2024 odložený. Súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že skutkový dej sa odohral tak, ako ho v návrhu popísala navrhovateľka, najmä to, že E. A. na ňu fyzicky zaútočila, pričom skutočnosti ohľadom vyhádzania vecí z okna a slovnej výmeny síce preukázané boli, avšak s ohľadom na vzniknutú situáciu nepredstavujú kritický zásah do osobnej integrity navrhovateľky. 4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. V odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nevysporiadal s otázkou naliehavosti a potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nejasné, nepresvedčivé, arbitrárne. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že z videozáznamu ako aj z lekárskej správy nie je preukázané, akým spôsobom došlo k vzniku jej zranenia. Tieto dôkazy súd nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosť, že z videozáznamu nie je viditeľný moment fyzického útoku E. A. na jej osobu neznamená, že k fyzickému útoku nedošlo. Súd sa podľa nej nedostatočne zaoberal aj ambulantným nálezom, z ktorého je zrejmé, že bola dňa 28.1.2024 o 20.45 hod. ošetrená na úrazovej chirurgii, kde uviedla spôsob a pôvod zranenia, pričom ošetrujúci lekár konštatoval, že zranenia mohli byť spôsobené spôsobom, aký uviedla a vyšetrením zistil diagnózu: povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie. Zdôraznila, že súd je oprávnený vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie, aj keby išlo o jediný preukázaný (osvedčený) fyzický útok s použitím násilia, nakoľko C.s.p. nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu). Okrem toho poukázala na ďalšie dôkazy (čestné prehlásenie kolegýň, potvrdenie polície z 28.1.2024), ktoré vypovedajú o tom, aké bolo po celú tú dobu správanie E. A. voči nej, ako aj k jej bývalému manželovi. Súd sa podľa nej vôbec nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi ani so všetkými relevantnými tvrdeniami obsiahnutými v jej návrhu, v napadnutom uznesení chýba zmienka o tom, akým spôsobom vyhodnotil tieto dôkazy, v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. V ďalšom poukázala na to, že z rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 21.3.2024 o zastavení priestupkového konania, na ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadal, vyplýva, že ho podpísala vedúca odboru K. O. A., ktorá je v kamarátskom vzťahu s E. A. a ktorá bola práve z tohto dôvodu v inom konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vedenom voči E. A. vylúčená z prejednania a rozhodovania vo veci. Vzhľadom k tomu je dôvodné o správnosti, zákonnosti a objektívnosti rozhodnutia z 21.3.2024 pochybovať a už vôbec nie na tento dôkaz prihliadať. Navrhovateľka ďalej v odvolaní opätovne opísala podrobný priebeh incidentu z 28.1.2024, pričom zdôraznila, že z dôvodu obavy o svoje zdravie a život s priateľom museli privolať políciu, ktorá E. A. následne vyviedla z rodinného domu. Vykázať zo
spoločného obydlia ju nemohla, pretože E. A. v tomto dome už viac ako 1,5 roka nebýva, neplatí žiaden nájom ani za služby spojené s užívaním tohto domu. Podľa navrhovateľky nariadením neodkladného opatrenia by E. A. nebola obmedzená ani v realizácii svojich rodičovských práv k maloletému synovi, nakoľko styk maloletého s matkou sa realizuje v zmysle právoplatného rozsudku tak, že matka je oprávnená stretávať sa s ním každý párny kalendárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že matka si maloletého prevezme a odovzdá pred rodinným domom, kde maloletý s otcom býva. Je toho názoru, že vzhľadom na predchádzajúce správanie E. A. nie je vylúčené jej kontaktovanie a obťažovanie tak na pracovisku, ako aj v rodinnom dome, kde toho času navrhovateľka býva spoločne s bývalým manželom E. A., pričom je dôvodné očakávať ďalšie útoky na jej život, zdravie, slobodu a ľudskú dôstojnosť, ak by sa dostala do jej bezprostrednej blízkosti. Konanie E. A. označila za nevyspytateľné a psychicky nestabilné, zhoršujúce kvalitu jej života. 5. E. A. vo vyjadrení k odvolaniu trvala na správnosti preskúmavaného rozhodnutia. 6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 7. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), b) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, d) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 C.s.p.). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. C.s.p. nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v súlade s princípom proporcionality.
8. Na základe všetkých doterajších tvrdení strán a listinných dôkazov nimi predložených možno pre zjednodušenie zhrnúť niekoľko východiskových faktov: Rodinný dom na P. B. X H. A. je v bezpodielovom spoluvlastníctve E. A. a jej bývalého manžela G. A. H. - priateľa navrhovateľky, s ktorým navrhovateľka v predmetnom rodinnom dome býva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ nie je vysporiadané. E. A. a G. A. H. sú rozvedení, majú maloletého syna I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, ktorého v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode zastupovala ako kolízna opatrovníčka navrhovateľka, zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce. Je potrebné v tejto súvislosti na doplnenie uviesť, že podľa odôvodnenia rozhodnutia N. J. A. sp. zn. OU-MI-OVVS-2024/004321 zo dňa 21.3.2024 navrhovateľka okolnosti incidentu z 28.1.2024 v priestupkovom konaní opisovala tak, že bývalý manžel jej už viac ako rok bráni chodiť do ich spoločného domu. Vymenil zámky a na pozemok dal strážneho psa. Rodinný dom podľa jej vyjadrenia opustila nedobrovoľne, toho času býva v dvojizbovom byte na Narcisovej 2 so svojou dcérou z predchádzajúceho vzťahu. Dňa 28.1.2024 priviezla maloletého I. odovzdať otcovi, pričom jej dcéra N. si chcela vziať nejaké veci zo svojej izby. Syn, dcéra a E. A. vošli na pozemok rodinného domu. G. A. H. jej hneď povedal, že ju dnu nevpustí a psovi, ktorého mal pri sebe, dal popud, aby ju chytil, na čo ju pes chytil zubami za kabát. Následne ju za kabát chytil aj G. A. H. a poškodil jej ho pri tom, ako ju chcel vyhodiť z pozemku. Nakoniec vošla dnu do domu, kde boli porozhadzované ženské veci a v dome sa nachádzala navrhovateľka, kolízna opatrovníčka ich maloletého syna, ktorá ho zastupovala počas rozvodového konania a ktorá sa jej vysmievala do tváre. E. A. jej povedala, že o synovi sa s ňou bude baviť len na úrade práce, nie vo svojom dome a po pracovnej dobe. Požiadala navrhovateľku, aby okamžite opustila jej dom, nakoľko tam nemá čo hľadať. Po tomto upozornení zobral G. A. H. mobil a začal celú záležitosť kamerovať. E. A. uviedla, že nie je pravda, že navrhovateľku chytila za vlasy alebo že by ju udrela, len dala ruku pred seba a prstom jej naznačila, nech si svoj bordel z jej skríň a poličiek hneď vyzbiera, lebo jej to vyhodí von, so zlosťou prišla k nej a narazila prstom o jej bradu. E. A. opakovane hovorila navrhovateľke, nech si pozbiera svoje osobné veci z jej domu, lebo jej ich vyhodí a oznámi na úrade práce, že zneužíva svoje právomoci. Vtedy sa jej začala navrhovateľka vysmievať, na čo zobrala časť jej osobných vecí zo svojich poličiek a vyhodila jej ich von oknom. Bola veľmi rada, že na miesto prišla hliadka polície, pretože navrhovateľka z jej domu odišla. Celé oznámenie na svoju osobu považuje za vykonštruované, pretože bývalý manžel rozpráva, že ich syna dostane on do svojej starostlivosti, v čom mu navrhovateľka pomôže, nakoľko pracuje na úrade práce. Navrhovateľka tento incident v priestupkovom konaní interpretovala tak, že dňa 28.1.2024 prišla do domu E. A. a s bývalým manželom mali slovnú výmenu názorov. Keď sa medzi nimi snažila situáciu ukľudniť, E. A. ju začala ťahať za vlasy, sotila ju na gauč a cez okno jej začala vyhadzovať veci. Vo svojom prvotnom oznámení na polícii uviedla, že jej E. A. nespôsobila žiadne zranenia, ale nakoniec sa rozhodla ísť na lekárske ošetrenie. Je toho názoru, že E. A. musí rešpektovať to, keď si ju jej priateľ pozve k nemu domov. Stretnutiu s E. A. sa už radšej vyhýba. Zdôraznila, že ako kolízna opatrovníčka zastupovala maloletého I. počas rozvodového konania, avšak blízky vzťah s otcom maloletého nadviazala až po jeho právoplatnom skončení. 9. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. slúži na ochranu fyzických osôb, ak existujú vážne dôvody nasvedčujúce tomu, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda, či bezpečnosť. Hlavným cieľom tohto ustanovenia je zabrániť akémukoľvek násiliu, keď chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity chránenej osoby konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú vždy podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu a ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity chránenej osoby musí byť spravidla osvedčené lekárskou správou, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby a pod. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má potenciál významne zasiahnuť do práv osoby, proti ktorej návrh smeruje, musia byť aspoň minimálne osvedčené skutočnosti opodstatňujúce vyhovenie návrhu, aby sa neodkladné opatrenie nestalo prostriedkom šikanózneho výkonu práva a neslúžilo cieľu vybavovať si problémové vzťahy strán sporu (či nepriamo iných zainteresovaných osôb) cestou práva. 10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky postupoval podľa cit. zák. ustanovení a v plnom súlade i s vyššie uvedenými zásadami ustálenými právnou praxou posúdil skutkové a právne dôvody návrhu so správnym záverom, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 v spojení s § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. v danom prípade nie sú splnené. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu, predloženými listinnými dôkazmi ani videozáznamom z incidentu
z 28.1.2024 neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o dôvodnosti podozrenia ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity konaním E. A.. 11. Nad rámec správneho a náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, je potrebné dodať, že navrhovateľka sa snažila osvedčiť ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity konaním E. A. predovšetkým incidentom z 28.1.2024, ktorý však aktéri incidentu vysvetľujú rozdielne, každý z nich dané okolnosti vníma subjektívne, ich vyjadrenia obsahujú rozdielne hodnotenie tej istej situácie, pričom ani z videozáznamu nemožno s istotou ustáliť, že by E. A. navrhovateľku napadla a spôsobila jej zranenia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, a správne to akcentoval aj súd prvej inštancie, že ani závery právoplatne skončeného priestupkového konania nepreukázali spáchanie priestupku E. A. proti občianskemu spolunažívaniu, pričom podnet navrhovateľky na prešetrenie vybavenia priestupku na N. K. bol odložený. Odvolací súd dáva do pozornosti predovšetkým to, že incident z 28.1.2024 sa stal v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, ktoré doposiaľ nie je vysporiadané. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, fakticky by E. A. znemožnil prístup do tohto rodinného domu, ktorý musela nedobrovoľne opustiť, čím by došlo k zintenzívneniu zásahu do jej oprávnených záujmov, a to len v prospech navrhovateľky, ktorá nemá k tomuto domu žiaden vzťah. Je nepochybné, že takýto neodôvodnený zásah by bol v kontexte okolností preskúmavaného prípadu v rozpore s dobrými mravmi a nepochybne aj s princípom proporcionality neodkladného opatrenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade zo strany E. A. zjavne nešlo o zámerné, naplánované konanie voči navrhovateľke, pretože zo spisu vyplýva, že v daný deň 28.1.2024 bola bývalému manželovi na základe súdneho rozhodnutia odovzdať ich maloletého syna, pričom to, že sa tam v tom čase zdržiava navrhovateľka, nemohla, resp. nemusela vedieť. Z tohto možno vyvodiť, že išlo o náhodné stretnutie, nie zámerné s cieľom narušiť integritu navrhovateľky. Odvolací súd považuje za potrebné dôrazne odmietnuť akúkoľvek formu násilia, ku ktorému eventuálne došlo dňa 28.1.2024 medzi exmanželkou a priateľkou G. A. H., avšak zároveň je žiaduce na tento incident prihliadať v kontexte okolností, ktoré predchádzali vzniku tohto incidentu. Je nevyhnutné si uvedomiť, že konanie E. A. ako exmanželky, ktorá prišla do vlastného domu a zistila, že tam býva jej exmanžel spolu s priateľkou – kolíznou, resp. bývalou kolíznou opatrovníčkou ich maloletého syna v žiadnom prípade nemožno považovať za nepredvídateľné. Navrhovateľka mala vedomosť o tom, že E. A. príde v danom čase odovzdať maloletého syna otcovi, vedela, že vzťahy medzi bývalými manželmi, ako aj medzi ňou a E. A. sú napäté, preto jej tvrdenie v priestupkovom konaní, že sa snažila po príchode E. A. do rodinného domu „ukľudniť“ situáciu medzi exmanželmi, vyznieva prinajmenšom naivne. Navrhovateľka síce zdôrazňovala, že v rozvodovom konaní, v ktorom ako kolízna opatrovníčka zastupovala maloletého I., uzatvorili rodičia na čas po rozvode dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom s otcom maloletého nadviazala blízky vzťah až po právoplatnom skončení rozvodového konania. V skutočnosti je však z preskúmavaného spisu zrejmé, že rodičovský konflikt pokračoval aj naďalej, čo vyplýva aj z toho, že dňa 13.11.2023 došlo k zmene kolízneho opatrovníka, pretože po skončení rozvodového konania prebiehalo konanie o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k mal. I., s čím súvisí aj návšteva E. A. na úrade práce dňa 22.1.2024, kde malo dôjsť k ďalšiemu incidentu, ktorý navrhovateľka uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani čestné vyhlásenia kolegýň navrhovateľky ohľadom tohto incidentu však neosvedčili relevantné ohrozenie jej psychickej či fyzickej integrity, nakoľko obe kolegyne len vo všeobecnej rovine uviedli, že E. A. ju mala obťažovať a vyhrážať sa na pracovisku, ale nič konkrétne z toho nemožno zistiť. 12. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že na základe predložených dôkazov a tvrdení oboch strán dospel k záveru, že v čase jeho rozhodovania nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preto tvrdenia navrhovateľky o tom, že konaním E. A. dochádza k ohrozeniu jej telesnej a duševnej integrity, zostali v nepreukázanej rovine. Je zjavné, že tieto konflikty medzi navrhovateľkou a E. A. sú spôsobené pôvodným konfliktom, a to medzi bývalými manželmi, týkajúcim sa jednak vyporiadania BSM, ako aj starostlivosti o maloletého syna. 13. Keďže navrhovateľka neosvedčila ohrozenie svojej integrity konaním E. A., neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu, kvôli čomu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 14. Nakoľko toto uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodol tiež o trovách celého konania.
15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade E. A., preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).