Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 25C/17/2024 7724201085 03. 10. 2024 JUDr. Peter Bodo ECLI:SK:OSMI:2024:7724201085.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXXXX D. E. F. proti žalovanej: G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XXX, o zaplatenie 326,00 Eur takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 326,00 Eur ako aj trovy konania. V žalobe uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 29Ps/5/2023, zo dňa 17.01.2024, bola v bode III. ustanovená za opatrovníčku C. H. , nar. XX.X.XXXX. Jej oprávnením aj povinnosťou je starať sa o C. , zastupovať ju pred súdmi , úradmi a spravovať jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na jej majetkových a iných právach . V bode IV. súd uvádza, že ako opatrovníčka je povinná predkladať súdu najmenej dvakrát do roka správy o C. a správy o nakladaní s jej majetkom. C. H. poberá invalidný dôchodok vždy k 16. dňu v mesiaci, vo výške 326,00 eur. Dňa 16. februára sa dostavila na poštu v I., kde prišla aj C., ale aj s pani G. H.. Žalobkyňa úradníčke pošty predložila rozsudok, aj jeho doložku právoplatnosti. Bolo jej odmietnuté prebrať za prítomnú C. J. dôchodok. Prebrala ho sama na svoj občiansky (aj keď už podľa právoplatného rozhodnutia sudu bola jej právomoc obmedzená) C. spolu s pani G. H. odišla "domov" do obydlia H., kde sa v tom čase zdržiavala. C. dôchodok v sume 326,00 eur odovzdala doma svojej tete pani G. H.. . V dome vznikla hádka, kde bolo C. vytýkané, že za desať euro ju nebudú živiť. Mali predsa jej dôchodok, mali ju za čo živiť. Hádka vyústila do vyhodenia C. na ulicu. Tam ju uvidela hliadka polície, začala sa zaujímať, čo tam takto sama robí. Pani G. H. k nim vyšla vonku. Polícia jej doporučila C. zavolať zdravotnú pomoc. Polícia počkala, kým ta zdravotná pomoc prišla . Zdravotník konštatoval, že je C. zdravotne v poriadku, tak ju doviezli ku mne na adresu, kde má aj trvalé bydlisko - C. 26. Je jej povinnosťou, to si uvedomuje, sa o C. postarať, aj sa postará. Má u nás kľudné prostredie, vlastné lôžko, teplo a pravidelnú stravu. Nie je vystavená žiadnym stresom a ťažkej fyzickej námahe. Zabezpečuje, dohliada na pravidelné užívanie lieku Tysercin, predpísaný odborným lekárom. Pani G. H., jej ale k pár veciam oblečenia nepriložila jej dôchodok ktorý od nej zobrala. Od 16.02. do 21. 02,kedy C. prišla k nim, nemá právo na celú sumu dôchodku. C. dostane u nás všetko k životu potrebné. Ja budem ale musieť už aj tuto sumu, jej použitie, sudu v priebehu pol roka zdôvodniť . Je toho názoru, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že si prisvojila financie C., určené na jej živobytie. 2.Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Uviedla, že pár dní pred prevzatím dôchodku prišla žalobkyňa k nim domov a tam oznámila C., že ona je jej novým
opatrovníkom. Žalobkyňa prišla s vyhrážkami, že v deň preberania dôchodku C. uvidia, kto bude poberať C. peniaze. C. po odchode žalobkyne dostala záchvat zúrivosti , kde kričala a plakala. Nejak sa jej ju podarilo upokojiť a podala jej lieky, ktoré pravidelne užíva. V deň prebratia dôchodku s C. išla na poštu v I., kde si mala prebrať dôchodok, nakoľko ešte stále bývala u nej. Na pošte v I. ich už čakala žalobkyňa s tým, že ona preberie dôchodok na základe rozsudku z Okresného súdu Michalovce. No vedúca pošty jej dôchodok odmietla vyplatiť, lebo na dôchodkovej karte Markéty stále evidovali ako príjemcu dôchodku C. a nie žalobkyňu. Ak chcela žalobkyňa mať vyplatený dôchodok, tak mala požiadať Sociálnu poisťovňu o úpravu príjemcu na výplatu dôchodku a následne by Sociálna poisťovňa poslala upovedomenie na poštu, komu môže byť vyplácaný C. dôchodok. Na pošte v I. prebehla medzi C. K. A. hádka, lebo C. k nej nechcela ísť, lebo žalobkyňa C. povedala, že má vybavené miesto v DSS, kde musí nastúpiť. Po príchode domov jej C. dala 150 eur na potraviny a 150 eur si nechala a odišla do mesta. Z mesta sa vrátila už bez peňazí. Po jej návrate došlo k hádke, lebo jej vyčítala, že žalovaná dovolila, aby bola umiestnená v DSS. Povedala jej, že o ničom takom nevedela a že aj pre ňu to bola novinka, ktorá ju zarazila. Ona by jej toto neurobila, nakoľko od 18 rokov jej života, po prepustení z detského domova sa o ňu príkladne starala a nič jej nechýbalo. Starala sa o ňu, lebo matka sa na stretnutí rodín v B. I. vyjadrila, že sa o ňu starať nebude. Počuli to aj pracovníčky detského domova, preto bola C. zverená jej. Hádka sa vyústila až do takej miery, kde znova dostala záchvat zúrivosti s tým, že si už začala strhávať veci zo seba, bola ako zmyslov zbavená. V snahe ju upokojiť skúšala všetko, no nič nepomohlo, už jej nepomohli ani lieky na ukľudnenie, tak volala RZP a prišla aj policajná hliadka z I.. C. RZP odviezla na vyšetrenie a následne po prepustení ju odviezli do C.. Má vedomosť, že RZP ju znova odviezla do nemocnice na vyšetrenie. Toto jej telefonicky oznámila žalobkyňa, s tým, že jej vyčítala, že je to jej vina, že znova C. vystrájala. Po návrate C. z nemocnice asi na tretí deň volala k ním, lebo chcela vedieť ako sa C. má. Telefonovala s ňou žalobkyňa, pod vplyvom alkoholu, a povedala jej, že C. spí, že nemôže so ňou hovoriť. Nato sa C. ozvala v telefóne, no mala pocit, že bola tiež pod vplyvom alkoholu. Bola iná ako obvykle. Momentálne nemá vedomosť o tom, kde sa C. nachádza. No žalobkyňa ju neustále telefonicky kontaktuje a sa jej vyhráža, že ju dá zavrieť do väzenia. Ak ju stretne v obci na ulici tak ju napáda aj slovne. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení /čl. 16 /uviedla, že na pošte dňa 16.02.2024, predložila právoplatné rozhodnutie okr. sudu, sp.zn. 29Ps/5/2023, spolu s doložkou jeho právoplatnosti, že sa stala opatrovníčkou C. H., s prevzatím časti jej práv, ktoré jej boli súdom obmedzené, vrátanie preberania jej dôchodku s tým, že aj pracovníčka pošty bude rešpektovať v tom čase už právoplatné rozhodnutie súdu. V tom čase už mala byť C. zase doma v C. . Nechcela nasilu C. nútiť k vráteniu sa domov, rozpory rodiny jej psychickému. stavu neprospievali. Podľa jej vlastných slov, ju ale rodina otca vyhodila z domu 21. L., teda na piaty deň po prevzatí dôchodku. Čo sa v rodine H. dialo nevie, ale podľa C., ju privolaná policajná hliadka odviezla na psychiatriu do Michaloviec, odtiaľ ju domov k nim, do C. doviezla sanitka v ten istý deň 21.02. , Došla iba s časťou oblečenia a bez financií. Neverí žalovanej pani H., že C. si vzala 150 eur zo svojho dôchodku, pretože u nich jej nikdy nevzala ani jedno euro, C. sa ani vo financiách nevyzná. Nežalovala by pani H. o vydanie C. dôchodku, ak by sa bola o C. ona za ten nasledujúci mesiac aj postarala. Tie peniaze nie sú určené pre ňu, ani pre mňa, ale pre C.. U nich dostala najesť a samostatné lôžko v dome aj bez finančného prispetia. Ona ale, podľa rozhodnutia sudu, musí urobiť aj polročné vyúčtovanie nakladania –použitia C. dôchodku. Nevidí dôvod, aby naň mala nárok pani žalovaná. H.. C. je od 7. Mája 2024, umiestnená v Zariadení podporovaného bývania „ D. ,E. M. M. G. N. . Postupne, po nutných opatreniach, ktoré vyžaduje zákon, prejde celá starostlivosť aj zodpovednosť za C. na "Zariadenie". Je to v súčasnosti v riešení. Peniaze, ktoré by mala podľa môjho názoru, pani H. vrátiť, dostane k dispozícií, teda pre potreby C. , jej nový opatrovník - zariadenie D. E. keď to bude úradne v súlade so zákonom doriešené ( preberanie dôchodku, disponovanie s financiami patriacich C.. 4.Súd rozhodol na pojednávaní dňa 3.10.2024, na ktorom žalobkyňa uviedla, že trvá na tom, čo uviedla v žalobe. Rozhodnutím tunajšieho súdu bola ustanovená za opatrovníčku pani C. H. a v zmysle tohto rozhodnutia je oprávnená preberať aj jej dôchodok, preto vo februári tohto roku šla na poštu prebrať dôchodok ako zákonný zástupca C. H., avšak na pošte jej nebol tento dôchodok vyplatený, ale bol vyplatený C. H., ktorá následne peniaze dala žalovanej. Následne odišla C. H. v doprovode G. H. k nim domov a po 5. dňoch bola C. H. donesená z psychiatrie ku mne domov, kde však už bola bez peňazí. Domnievam sa, že peniaze odovzdala žalovanej.
5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pani C. H. u nej bývala od jej 18. rokov, už cca 3 roky s tým, že vôbec nevedeli, že si žalobkyňa cestou súdu zrealizovala obmedzenie spôsobilosti na právne úkony C. H. a že ona bola súdom ustanovená ako opatrovník pre C. H. s tým, že má aj oprávnenie preberať jej dôchodok. Vo februári 2024, v čase vyplácania dôchodku prišli na poštu, kde aj pani žalobkyňa predložila poštárke na pošte rozsudok, ale poštárka odmietala dôchodok vyplatiť žalobkyni, pretože v systéme pošty nemala zaznamenané, že môže vyplácať dôchodok žalobkyni a preto bol dôchodok vyplatený pani C. H.. Tá jej neskôr dala 150,- Eur na živobytie, keďže bývala u nich a zvyšné peniaze si nechala a nevie ako s nimi naložila. Uviedla, že pokiaľ by si žalobkyňa cez sociálnu poisťovňu zrealizovala to, žeby oznámila, že ona je súdom ustanovená ako opatrovník C. H. a osoba, ktorá je oprávnená preberať za ňu aj dôchodok, tak v tom prípade by pošta určite realizovala výplatu priamo jej. Keďže to takto urobené nebolo, poštárka odmietla vyplatiť dôchodok žalobkyni, ale vyplatila ich priamo poberateľke dôchodku pani C. H.. Chcem ešte uviesť, že C. H. je v súčasnosti v DSS-ke, nevie prečo tak je, keď si žalobkyňa vybavila pozbavenie spôsobilosti na právne úkony C. H. a to, že je ona ustanovená ako opatrovník, prečo sa teda o ňu nestará, ale hneď bola umiestnená C. H. do DDS. Chce aby mala normálny život, peniaze nepotrebuje, vychovala 7 deti a chce, aby takto žila aj C. H.. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise 7. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.1.2024 č.k. 29Ps/5/2023-100 vyplýva, že C. H., nar. XX.X.XXXX bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony s tým, že jej bol ustanovený opatrovník a to A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej oprávnením aj povinnosťou je starať sa o C. H., zastupovať ju pred súdmi, úradmi a inými štátnymi orgánmi, preberať za ňu dôchodok a spravovať jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na jej majetkových a iných právach. V zmysle uvedeného rozsudku je C. H. oprávnená nakladať s finančnou hotovosťou vo výške 10,00 Eur mesačne Rozsudok sa stal právoplatným dňa 31.1.2024. 8. Z vyjadrení strán sporu je nesporné, že dňa 16.2.2024 dôchodok určený C. H. , nar. XX.X.XXXX vo výške 326,00 Eur prevzala osobne C. H..
9. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto: 10. Podľa § 451 ods.1,2, Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 11. Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa bola ustanovená za opatrovníka p. C. H., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Medzi oprávnenia resp. povinnosti žalobkyne v zmysle rozsudku súdu patrí aj preberanie dôchodku za C. H.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2024. Z vyjadrení žalobkyne a žalovanej nie je sporné, že výška dôchodku C. H. činí 326, Eur pričom dňa 16.2.2024 nebol dôchodok vyplatený žalobkyni, ale priamo C. H.. Podľa vyjadrenia žalovanej C. H. jej z uvedeného dôchodku odovzdala sumu 150,00 Eur. 13.bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. ( napr. záväzkový alebo vecnoprávny) majetkový prospech môže mať rôznu povahu. Môže ísť o rozšírenie majetku alebo zníženie záväzkov. Majetkovému prospechu na jednej starne nemusí zodpovedať majetková ujma na druhej starne. 14.Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov a) Vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na starne povinného (obohateného) b) K získaniu majetkového prospechu na starne obohateného došlo na základe právnych skutočností , ktoré sú výslovne uvedené v zákone ( § 451 ods. 2 a 454 OZ)
c) Vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného) pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného d) Nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje 15. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. 16.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha od žalovanej vydania sumy dôchodku, ktorý mala v zmysle právoplatného rozsudku prevziať žalobkyňa za osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, avšak ten bol vyplatený priamo C. H., poberateľke dôchodku. Súd uvádza, že z uvedeného je zrejmé, že suma 326,00 Eur nie je majetkom žalobkyne, jej príjem, ide o dôchodok p. C. H. a žalobkyňa je len oprávnená tento dôchodok preberať. Žalobkyňa nemá oprávnenie voľne s ním nakladať ( s touto sumou) ako s vlastnou, len ju môže spravovať a to len v zmysle obmedzení určených v rozhodnutí súdu. Ako už súd uviedol, z vyjadrení strán je zrejmé , že tento dôchodok bol v plnej výške dňa 16.2.2024 vyplatený C. H.. Teda, i keď v rozpore s právoplatným rozsudkom súdu, bol vyplatený osobe, ktorej je tento dôchodok priznaný, a nie žalovanej. V konaní nebolo preukázané, že by žalovanej bola poskytnutá resp. si žalovaná prisvojila sumu 326,00 Eur na úkor žalobkyne. Pokiaľ C. H. poskytla sumu 150,00 Eur z tohto dôchodku žalovanej ( čo bolo v konaní priznané žalovanou) tak táto skutočnosť nemôže zakladať a ani nezakladá, akýkoľvek záväzkovoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou. 17.V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobkyňa je zákonnou zástupkyňou C. H. a podľa tvrdení strán sporu C. H. , (ktorá je právoplatným rozsudkom súdu obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, a je oprávnená nakladať s finančnou hotovosťou vo výške 10,00 Eur mesačne ) poskytla žalovanej sumu 150,00 Eur v čase ,keď už bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, a preto sa javí, že takýto úkon bol neplatný v zmysle § 38 ods. 1 OZ. Táto skutočnosť však rovnako nezakladá oprávnenie samotnej žalobkyne vymáhať uvedenú sumu od žalovanej. 18.Vzhľadom na uvedené súd musí konštatovať, že nebol v konaní preukázaný žiaden právny dôvod ( vznik právneho vzťahu) na základe ktorého by žalovaná mala vyplatiť žalobkyni sumu 326,00 Eur a preto súd žalobu zamietol. 19.Žalovaná bola v konaní úspešná preto by mala nárok na náhradu trov konania. Žalovanej v konaní nevznikli žiadne trovy a ani si neuplatnila nárok na trovy konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania zjavne neprejavila záujem a v konaní jej podľa obsahu spisu ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris) 20.Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/14/2018) Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. CSP).