Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 14Er/751/2016 7716218097 05. 02. 2025 JUDr. Vladimír Červeňák ECLI:SK:OSMI:2025:7716218097.2
Uznesenie Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátska kancelária Remedium legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti povinnému A. B., nar. X.X.XXXX, so sídlom Jána Hollého 181/76, 071 01 Michalovce, o vymoženie 236,65 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubecom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e. II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. V predmetnej veci bola súdu dňa 21.12.2016 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, pod sp.zn.: SRSAspA 09425/15 zo dňa 21.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2016. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. 2. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. 3. Povinný doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú. Povinný uvádza, že žiada v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“) predmetnú exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), g), l) Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom pri vydávaní rozhodcovského rozsudku bol daný najmä tým, že konajúci súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. 8122926587 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (pôvodný veriteľ) a povinným dňa 22.12.2008 v zmysle ustanovení § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že právo výberu akému súdu spor predloží spočíva na strane, ktorá podá žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o navrhovateľa, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory s povinným riešené pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ani výber súdu, ani výber rozhodcu. Spotrebiteľskú zmluvu, ani všeobecné podmienky nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, nakoľko bola vopred pred formulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, došlo k neplatnosti založenia právomoci rozhodcovského súdu. Vyžaduje sa totiž možnosť ovplyvniť obsah. Postup oprávneného pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu oprávneného za každú cenu vylúčiť prípadné spory s pod právomoci všeobecných súdov SR. Povinný si túto rozhodcovskú zmluvu individuálne nevyjednal. Povinný nepoznal rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom
a tento mu ani nebol vysvetlený. Trvá teda na tom, že rozhodcovskú zmluvu si povinný individuálne nevyjednal, nemohol ovplyvniť jej obsah a nemal na výber, vzhľadom na to, že bola oprávneným predložená bez osobitného upozornenia spolu s ďalšími dokumentmi, a teda bez vedomosti povinného o jej následkoch. 4. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, a všeobecné obchodné podmienky a na základe toho, zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok a povinným bola dňa 22.12.2008 uzavretá Zmluva o pôžičke č. 8122926587. 5. Následne dňa 27.9.2013 bola uzavretá Dohoda o uznaní záväzku ako aj rozhodcovská zmluva. Keďže si povinný neplnil svoje povinnosti splácať dlžnú sumu, oprávnený sa domáhal na Rozhodcovskom súde zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, vydania rozsudku a to na základe Rozhodcovskej zmluvy. 6. Podľa čl. 3 bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy: „Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu. b)pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“ 7. Podľa § 52 ods. 1-4zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy („ďalej ako OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 8. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 9. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 10. Podľa § 53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 11. Podľa § 53 ods. 4 písm. r.) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 12. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 13. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. 15. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 16. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, 17. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 18. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 19. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 20. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 21. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. 22. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 23. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver pre jej vlastnú potrebu). Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský. 24. V danej prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka pôvodne upravená v záverečnej časti všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke (bod 15.24). Dňa 27.9.2013 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a zároveň aj Rozhodcovská zmluva. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že bola uzatváraná na základe Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, a že na základe tejto rozhodcovskej zmluvy sa budú spory riešiť pre rozhodcovským súdom. Na základe takto postavenej rozhodcovskej doložke, zakomponovanej do vopred pripravenej, formulárovej zmluvy zo strany oprávneného, založil rozhodcovský súd svoju právomoc, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, jednoznačne ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania. 25. Súd preskúmal uzavretú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musel ju spolu s dohodou o uznaní dlhu podpísať, pretože s ňou nepochybne priamo súvisí (číslo ACC 2767456). Na základe toho potom došlo k výraznému narušeniu smernicou EÚ deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, pričom dodávateľ v tomto prípade zvolil konkrétny rozhodcovský súd. Znenie doložky, ktorá navodzuje dojem, že zmluvné strany sa dohodli, že spory budú riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, no v konečnom dôsledku si toto právo výberu veriteľ ponechal a donútil spotrebiteľa vzdať sa budúceho práva dohodnúť sa na riešení sporov a nepodmienečne sa podrobiť tomu konaniu, ktoré vyvolá veriteľ. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom ako vyplýva z §19 zákona o rozhodcovskom konaní, začatie konania na rozhodcovskom súde bráni tomu istému konaniu vedenému na všeobecnom súde. 26. Uzavretá rozhodcovská zmluva odporuje aj princípom ústavnosti zakotvených v Ústave Slovenskej republiky ( ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zároveň je zrejmé, že neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený s povahou rozhodcovského konania a rozdielmi medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, a to pred podpisom zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich komplikovanosť a neúplnosť. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. 27. Oprávnený sa uzavretím osobitnej rozhodcovskej zmluvy snažil navodiť dojem, že spĺňa zákonom predpísané náležitosti, avšak aj táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, s vopred predpísanými údajmi, pod ktorú sa spotrebiteľovi stačilo len podpísať. Občiansky zákonník v tomto prípade t.j. v čase uzavretia nielen zmluvy o pôžičke, ale aj predmetnej rozhodcovskej zmluvy, už vyslovene zakotvuje medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53 ods. 4 písm. r) aj podmienku týkajúcu sa rozhodcovských doložiek, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Zo všeobecnej definície neprijateľných zmluvných podmienok je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. 28. Na základe uzatvárania dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach, tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá je nepochybne naviazaná na dohodu o uznaní dlhu. Na základe toho tak vnútil povinnému ako spotrebiteľovi neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je judikatúrou vnútroštátnych súdov považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj v rozpore s dikciou zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Oprávnený nijak nepreukázal individuálnosť takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy a povinný si rozhodcovskú zmluvu osobitne
nevyjednal, v tomto prípade tak platí v zmysle §53 ods. 3 OZ, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Súd v tejto súvislosti súd takisto poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C 240-244/98). 29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky. 30. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“). 31. Zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (berúc do úvahy ustanovenie § 243h EP) súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovského rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné. 32. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“ 33. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 34. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu. 35. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 36. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 37. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo vec právomoc rozhodnúť nakoľko rozhodcovská zmluva, na základe ktorej založil svoju právomoc nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil. 38. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením. Poučenie:
1/ Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP). 2/ Proti výroku II. Uznesenia, odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5 EP a contrario, § 355 ods. 2 a contrario CSP v spojení s § 9 ods. 1 EP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).