Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 3T/114/2024 7724010597 27. 03. 2025 JUDr. Slavomír Harmóci ECLI:SK:OSMI:2025:7724010597.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 27.3.2025 v Michalovciach, takto rozhodol: s poukazom na právoplatne uznanú vinu obžalovaného 1. A. B. C., XX.X.XXXX v Dobrotvir, trvale bytom D. XX, E., Buský rajón, SMT Dobrotvir, Ukrajina, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice a 2/ C. A. F., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom XX H. I., J. K., L., I., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č.k. 3T/114/2024-652 zo dňa 16.12.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7To/4/2025-679 zo dňa 10.2.2025, za to sa odsudzujú Obžalovaný A. B. C. podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Tr. zák. účinného od 6.8.2024 súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 súd ukladá obžalovanému aj trest vyhostenie z územia Slovenskej republiky na dobu v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/Tr. zák. účinného od 6.8.2024, súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to mobilný telefón zn. Xiaomi, model Mi11 Lite 5G, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, tmavošedej farby so SIM kartou. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 , vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Obžalovaný C. A. F. podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, za použitia § 36 písm. l/, § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Tr. zák. účinného od 6.8.2024 súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 súd ukladá obžalovanému aj trest vyhostenie z územia Slovenskej republiky na dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/Tr. zák. účinného od 6.8.2024, súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to mobilný telefón zn. Xiaomi, model Redmi 10C, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, modrej farby so SIM kartou.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 , vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 83 ods. 1 písm. g/Tr. zák. účinného od 6.8.2024, súd zhabáva vec a to osobné motorové vozidlo značky BMW, čiernej farby s poľským evidenčným číslom M. XXXXX, VIN N.. Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. odôvodnenie: Dňa 31.10.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na A. B. C. a C. A. F. pre spolupáchateľstvo zločinu prevádzačstva podľa § 20, § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaní A. B. C. a C. A. F. vykonali vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. o tom, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, preto súd prijal ich vyhlásenie o vine a zároveň rozhodol, že v doznanom rozsahu dôkazy nebudú vykonávané. Obžalovaný A. B. C. v rámci svojej výpovede vo vzťahu k ukladaniu trestu uviedol, že skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa dopustil iba z dôvodu, že chcel uvedeným ľudom pomôcť, pričom za svoje konanie nedostal žiadne peniaze. O tom, že takéto konanie je trestné sa dozvedel až po spáchaní skutku. Vo vzťahu k motorovému vozidlu BMW uviedol, že vlastníčkou ju O. D., ktorá mu vozidlo požičala, avšak táto nevedela, na aký účel je určené. V závere vyjadril súhlas s prípadným uložením trestu vyhostenia a to napriek vojnovému stavu, pričom spáchanie skutku úprimne ľutuje. Obžalovaný C. A. F. v rámci svojej výpovede uviedol, že uvedený trestný čin nespáchal kvôli peniazom, kde je pravdou, že prešiel nelegálne štátnu hranicu, kde v tom období mal osobné problémy, veľa pil a vtedy mu zavolal A. C., ktorý mu ponúkol možnosť ísť domov cestou cez Poľsko a Slovensko s čím súhlasil. Šiel s ním teda ako spoločník, pričom nemal v úmysle prevádzať migrantov. Vo vzťahu k vozidlu BMW uviedol, že vlastníčkou tohto vozidla je žena C. O. D., ktorú videl v Poľsku, kde predpokladá, že táto vedela o tom, načo má byť vozidlo použité. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý splnomocnenec zúčastnenej osoby JUDr. Ľuboš Kizivat, ktorý uviedol, že sa ku skutku nevie a nemôže vyjadriť, nakoľko nebol osobne pri jeho spáchaní a nie sú mu známe okolnosti jeho spáchania. Ako zástupca vlastníka motorového vozidla BMW dodal, že nesúhlasí s navrhovaným ochranným opatrením o zhabaní motorového vozidla, keďže z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, aby vlastníčka mala vedomosť, na aký účel má byť vozidlo použité, preto požiadal o jeho vrátenie vlastníčke. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to zmluva o predaji vozidla BMW s prekladom, zápisnicou o vydaní vozidla BMW, zápisnicou o vydaní mobilných telefónov s odborným vyjadrením, lustrácia v systéme MIGRA, lustráciami v registri priestupkov obžalovaných a ich odpismi z RT, ako aj rozsudkom Poľskej republiky vo vzťahu k obžalovanému C.. Zo zmluvy o predaji vozidla BMW 520d, rok výroby 2008, EČ: FZ1029U je zrejmé, že uvedené vozidlo, zmluvou o predaji na splátky uzatvorenej dňa 17.3.2024 predala O. L., bytom B. P., Q. osobe O. D., bytom B. P., Q. za sumu 14.000 zlotých. Zo zápisnice o vydaní vozidla BMW je zrejmé, že dňa 28.3.2024 vydal vyššie uvedené motorové vozidlo obžalovaný A. B. C., ktoré bolo použité na prevoz migrantov. Zo zápisníc o vydaní veci je zrejmé, že obžalovaný F. a C. dňa 28.3.2024 vydali mobilné telefóny pre potreby trestného konania, ktorých hodnota na základe odborného vyjadrenia predstavuje sumu 200,-€. Z lustrácií v systéme MIGRA k obom obžalovaným sú zrejmé ich osobné údaje, štátna príslušnosť, ako aj údaje o tolerovanom pobyte v rámci Európskej únie u obžalovaného C. A. F., ktorý má umožnené
zotrvanie na území Slovenskej republiky od 5.10.2023, pričom obžalovaný A. B. C. má zákaz vstupu v súlade so smernicou 208/15 ES. Z lustrácie v registri priestupkov je zrejmé, že obž. C. A. F. má evidovaný jeden priestupok týkajúci sa nepovoleného prekročenia vonkajšej hranice zo dňa 5.10.2023, začo bol riešený OO PZ Podhoroď formou napomenutia. A. B. C. v rámci registra priestupkov nemá evidovaný žiaden záznam. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že ani jeden z obžalovaných nemá ani jeden záznam v odpise RT vedeného v rámci Slovenskej republiky, pričom obž. C. A. F. nemá žiaden záznam ani vo vyžiadanom RT Nemeckej spolkovej republiky. Obžalovaný A. B. C. má jeden záznam v registri trestov Poľskej republiky, z ktorého je zrejmé, že tento bol dňa 1.2.2024 odsúdený Okresným súdom v Slubiciach pre trestný čin za organizovanie nelegálneho prekročenia hranice, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a za trestný čin proti dopravným predpisom trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov a zároveň mu bol uložený aj súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Taktiež bol tomuto uložený peňažný trest vo výške 100 denných sadzieb po 20 poľských zlotých, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých kategórii v trvaní jedného roka, pričom skutku sa obžalovaný dopustil v období od 4.8.2023 do 5.8.2023 v bližšie nezistenom čase, kedy zorganizoval nelegálne prekročenie štátnej hranice zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky 19 cudzincom sýrskej, arabskej republiky. Z rozsudku Okresného súdu Slubice, Poľská republika, sp. zn.. II K 788/223 zo dňa 1.2.2024 sú zrejmé vyššie uvedené skutočnosti o odsúdení A. B. C., ktoré sú zrejmé z oboznámeného registra trestov Poľskej republiky. Na základe takto vykonaného dokazovania súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že obžalovaní A. B. C. a C. A. F. svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty spolupáchateľstva zločinu prevádzačstva podľa § 20, § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/Tr. zák., tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko spoločným konaním pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhali v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a v prechode cez jej územie a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. Z uvedeného dôvodu preto tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.12.2024, ktorým uznal oboch obžalovaných vinnými zo spáchania žalovanej trestnej činnosti a zato im uložil tresty odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne u oboch obžalovaných so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň týmto súd uložil aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7, resp. 5 rokov. Taktiež im boli uložené tresty prepadnutia vecí a to zaistených mobilných telefónov. Napokon súd rozhodol aj o zhabaní zadržaného motorového vozidla BMW. Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach svojím uznesením č.k. 7To/4/2025-679 zo dňa 10.2.2025 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u oboch obžalovaných a v tomto rozsahu vrátil prvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že u obžalovaných neboli splnené podmienky pre postup súdu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., kde zároveň poukázal na skutočnosť, že u obžalovaného A. C. bolo pri ukladaní trestu rovnako potrebné zohľadniť jeho odsúdenie v inom členskom štáte Európskej únie – v Poľskej republike s využitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd na hlavnom pojednávaní pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osoby obžalovaných, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 a dospel k záveru, že účel trestu bude dosiahnutý uložením týchto diferencovaných trestov: - u obž. A. B. C. uložením trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 4 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. V rámci rozhodovania o treste, jeho druhu a výmere súd prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného hodnotil jeho doznanie sa a oľutovanie spáchanej
trestnej činnosti. Zároveň súd v súlade s vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Košiciach prihliadol na jeho predchádzajúce odsúdenie za rovnakú trestnú činnosť v inom členskom štátne Európskej únie - Poľskej republike v súlade s ustanovením § 7b ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, kde bol tento odsúdený za zločin nelegálneho prekročenia hranice, pri ktorom v zmysle Trestného zákona Poľskej republiky je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 6 mesiacov do 8 rokov. Z uvedeného dôvodu preto súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 u obžalovaného zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu s poukazom na opätovné spáchanie zločinu obžalovaným. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o svojej vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/Tr. por., ktoré súd prijal, preto súd v súlade s ustanovením § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6..8.2024 znížil vyššie uvedenú upravenú trestnú sadzbu o jednu tretinu pod dolnú hranicu a trest uložil na dolnej hranici tejto upravenej trestnej sadzby. Takto uložený trest spoločne s trestnom vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov, ako aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu, ktorý bol použitý v súvislosti so spáchaným trestným činom sa javí byť plne primeraný, zákonný a spravodlivý, pričom okrem individuálnej prevencie zabezpečí aj úlohu generálnej prevencie, teda bude viesť obžalovaného k tomu, aby si uvedomil následky svojho protiprávneho konania a v budúcnosti sa nedopúšťal obdobnej trestnej činnosti. Taktiež odradí aj prípadných iných páchateľov od spáchania takejto trestnej činnosti. Práve uložený trest vyhostenia v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby má zabezpečiť, že obžalovaný bude mať na dobu 7 rokov zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky, teda tento nebude môcť opätovne páchať ďalšiu trestnú činnosť, ani dopustiť sa iného protiprávneho konania, kde takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti. - u obž. C. A. F. uložením trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. V rámci rozhodovania o treste, jeho druhu a výmere súd prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného hodnotil jeho doznanie sa a oľutovanie spáchanej trestnej činnosti, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť súd na strane obžalovaného nezistil. Vzhľadom ku skutočnosti, že aj obžalovaný C. F. na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o svojej vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/Tr. por. súd aj v tomto prípade u obžalovaného znížil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 a trest uložil na dolnej hranici tejto trestnej sadzby. Takto uložený trest spoločne s trestnom vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 rokov, ako aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu, ktorý bol použitý v súvislosti so spáchaným trestným činom sa javí byť plne primeraný, zákonný a spravodlivý aj u tohto obžalovaného, kde okrem individuálnej prevencie zabezpečí aj úlohu generálnej prevencie, teda bude viesť obžalovaného, aby si uvedomil následky svojho protiprávneho konania a v budúcnosti sa nedopúšťal obdobnej trestnej činnosti a zároveň odradí aj prípadných iných páchateľov od spáchania takejto trestnej činnosti. Rovnako aj u tohto obžalovaného uložený trest vyhostenia v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby má zabezpečiť, že obžalovaný bude mať na dobu 5 rokov zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky, teda tento nebude môcť opätovne páchať ďalšiu trestnú činnosť, ani dopustiť sa iného protiprávneho konania, kde takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti. Vo vzťahu k ukladaným trestnom zníženým v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 s poukazom na uznanie viny obžalovanými, považuje súd za potrebné uviesť, že takto uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody u obžalovaných vníma ako plne dostatočné na ochranu spoločnosti pred obžalovanými ako páchateľmi trestnej činnosti. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že v rámci Európskej únie a ochrany Schengenskej hranice sú v rámci jednotlivých štátov Európskej únie značné rozdiely v ochrane vonkajšej hranice Európskej únie a Schengenského priestoru, pričom najmä na juhu Európy je značná tolerancia štátov Európskej únie k nelegálnej migrácii, ktorá je často tolerovaná bez trestnoprávneho postihu. V rozpore s tým v rámci Slovenskej republiky je dôsledne strážená vonkajšia hranica Európskej únie a teda aj Schengenský priestor, pričom trestné sadzby stanovené Trestným zákonom za nelegálne prekročenie štátnej hranice - prevádzačstvo, s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, sa javia neprimerane prísnymi, preto bolo podľa názoru súdu plne primerané, zákonné a spravodlivé uloženie týchto mimoriadne znížených nepodmienečných trestov obžalovaným v súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, ako je to zrejmé z výrokovej časti tohto rozsudku.
Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade súd v súlade s ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, teda neskoršieho Trestného zákona v znení novely č. 40/2024, keďže Trestný zákon v tomto znení je pre obžalovaných priaznivejší, keďže vo svojom ustanovení § 39 ods. 5 Tr. zák. umožňuje konajúcemu súdu v prípade vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní týmto uložiť mimoriadne znížený trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. V trestnom konaní bolo zaistené osobné motorové vozilo zn. BMW 520d, EČ: M. XXXXX, ktoré bolo použité na spáchanie trestnej činnosti obžalovanými, ktorého vlastníčkou je O. D.. Keďže v danom prípade ide o vec - motorové vozidlo použité na spáchanie trestného činu a nie je možné uložiť trest prepadnutia veci, keďže vec nepatrí obžalovaným, bolo potrebné rozhodnúť o zaistenom motorovom vozidlo ochranným opatrením a toto vozidlo zhabať v prospech štátu, v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. účinného od 6.8.2024, keďže si to vyžaduje záujem štátu na ochrane štátnej hranice pred nelegálnou migráciou. Súd pri tom prihliadol aj k výpovedi obžalovaného F., ktorý uviedol, že priateľka obžalovaného C., ktorá je vlastníčkou motorového vozidla, mala vedomosť o tom, na aký účel má byť vozidlo použité. Zároveň dodal, že vozidlo bolo iba formálne vedené na jej osobu, teda táto bola jeho vlastníčkou, avšak v skutočnosti vozidlo patrilo obžalovanému C.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.