Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 25C/47/2024 7724202365 03. 02. 2025 JUDr. Peter Bodo ECLI:SK:OSMI:2025:7724202365.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXXXX A., právne zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 07101 Michalovce, proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXXXX A., zastúpený Mgr. Miroslav Želinský, bytom G. H. XXXX/X, A., v konaní o vyporiadanie bezpodielováho spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú všetky nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria , pozemok parcely registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C, číslo parcely 386 o výmere 1402 m2, druh pozemku záhrada, zapísaná na LV č. XX vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor pre katastrálne územie I. I. J., Obec Poruba pod Vihorlatom, okres Michalovce. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej patriacemu podielu z vyporiadavaného majetku sumu 28.450,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva pretože žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 17.1.1998, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Michalovce , vo zväzku 28, ročník 1998, strana 114, pod poradovým číslom 6. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15P/46/2021 zo dňa 20.8.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2021 teda k uvedenému dátumu došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Počas manželstva žalobkyňa a žalovaný nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM) nehnuteľnosti a to : rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastávané plochy a nádvoria ; pozemok parcely registra C, číslo parcely 386 o výmere 1402 m2, druh pozemku záhrada, zapísaná na LV č. XX vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor pre katastrálne územie I. I. J., E. Poruba pod Vihorlatom, okres Michalovce (ďalej len nehnuteľnosť).
Na základe znaleckého posudku č. 39/2024, vypracovaného znalcom Ing. Marekom Čeklovským dňa 29.2.2024 bola všeobecné hodnota uvedených nehnuteľností stanovená na sumu 56 900,00 Eur. Žalobkyňa zaslala žalovanému pokus o dohodu (mimosúdne vyporiadanie) zo dňa 13.11.2024 (správne má byť 2023) aj 9.3.2024. Tento návrh na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM bol zo strany žalovaného odmietnutý. Predmetné nehnuteľnosti užíva toho času žalovaný a preto navrhla aby súd vyporiadol BSM v súlade s ustanovením § 150 OZ tak, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty vyporiadaného majetku sumu 28450,00 Eur. 2.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Citované nehnuteľnosti nadobudol dňa 11.1.2008 počas manželstva s navrhovateľkou za sumu 200 000,00 Sk, Prostriedky na kúpu chalupy dostal formou daru a to tak, že rodičia mu darovali rodinný dom v Malčiciach, ktorý bol odpredaný za sumu 200 000,00 Sk a tie peniaze následne použil na kúpu chalupy v obci Poruba pod Vihorlatom. Chalupu užívali spoločne ako rodina a často do nej investovali peniaze na opravy a úpravy. Uviedol, že nie je pravdou, že odmietol návrh žalobkyne na vyporiadanie, pretože dňa 13.11.2023 mu bola zaslaná výzva na vyporiadanie BSM s návrhom, aby vyplatil polovicu ceny nehnuteľnosti vo výške 41 950,00 Eur nakoľko trhovú cenu chalupy stanovil znalec na cenu 83 900,00 Eur alebo aby súhlasil s predajom chalupy a že peniaze si rozdelia. Dňa 18.1.2023 dal vypracovať posudok o trhovej hodnote nehnuteľnosti spoločnosťou RICESUN s.r.o. kde trhová cena bola určená v rozpätí od 30 000,00 Eur do 35 000,00 Eur a k žalobe predložený znalecký posudok nepovažuje za relevantný. Vzhľadom na uvedené navrhol aby predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na ich dve deti resp. aby sa predmetná nehnuteľnosť rozdelila tak aby každý mal na nej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 s tým, že každý by si nakladal so svojím podielom. 3. Žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že s návrhom žalovaného nesúhlasí a trvá na podanej žalobe. Uviedla, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 56 900,00 Eur. Poukázala na to, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená aj realitnou kanceláriou KM INVET s.r.o. na sumu 83 900,00 Eur a realitnou kanceláriou RICESUN, s.r.o na sumu 30.000,00 Eur – 35.000,00 Eur , čo predstavuje značný rozdiel. Poukázala ďalej na to, že z potvrdení realitných kancelárií nie je zrejmé, aké postupy a metódy boli pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti zvolené, čo mohlo spôsobiť tak značný cenový rozdiel, a preto považuje za najobjektívnejšie určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Zároveň uviedla, že finančné prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností pochádzali výlučne zo spoločných prostriedkov manželov. 4.Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že cenu nehnuteľností stanovila sama žalobkyňa, a to prvotne na sumu 83 900,00 Eur, a z toho požadovala polovicu, následne sa odvolávala na cenu stanovenú realitnou kanceláriou s čím súhlasil, ale s následným predajom za výrazne nižšiu cenu nesúhlasil. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti pochádzali zo spoločných financií nakoľko jeho ex manželka nepracovala a jeho plat postačoval len na chod domácnosti a nemali ďalšie úspory. Peniaze na kúpu chalupy získal po predaji rodičovského domu od jeho rodičov , ktorí boli vlastníkmi rodinného domu, a po predaji mu poskytli finančné prostriedky. Navrhol žalobu zamietnuť resp. zotrval na tom aby predmetná nehnuteľnosť bolo prevedená na ich dve deti v pomere 1 k 1. 5.Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2024 /čl. 59/ uviedla, že darovacia zmluva, ktorú žalovaný predložil súdu, bola uzavretá dňa 8.11.2004 a žalovaný tieto nehnuteľnosti, ktoré ako obdarovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, predal na základe kúpnej zmluvy dňa 23.5.2008. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, nadobudli žalobkyňa a žalovaný počas manželstva na základe notárskej zápisnice č. N 81/20078 zo dňa 5.12.2007, teda ešte pred tým ako žalovaný predal nehnuteľností , ktoré nadobudol ako obdarovaný a o ktorých tvrdil, že ich predajom zafinancoval kúpu nehnuteľnosti v obci Poruba pod Vihorlatom. 6.Na pojednávaní dňa 25.11.2024 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe a má zato, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas manželstva strán sporu. 7.Žalovaný na pojednávaní zotrval na tom, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, aj keď bola nadobudnutá počas manželstva, bola zadovážená, zakúpená výhradne z finančných prostriedkov, ktoré získal žalovaný z predaja rodičovského domu v Malčiciach, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, za
celkovú sumu 200.000,- Sk. K skutočnosti, že v kúpnej zmluve sa uvádza, že bola predaná nehnuteľnosť v Malčiciach, za cenu 100.000,- Sk navrhol predvolať ako svedka účastníka kúpnej zmluvy A. A., ktorý potvrdí za akú cenu bola táto nehnuteľnosť predaná. Žalovaný tvrdil, že bola predaná za 200.000,- Sk a tieto finančné prostriedky boli v celosti použité na kúpu danej nehnuteľnosti ako rekreačnej chaty alebo chalupy. Čiže má zato, že peniaze, za ktoré bola táto nehnuteľnosť kúpená, boli výhradne z peňazí žalovaného, ktoré dostal darom od rodičov. Napriek tomu, že ich kúpil a následne dom obidvaja užívali, je ochotný pristúpiť na tú dohodu, že pokiaľ sa predá za tú sumu, ktorú navrhovala žalobkyňa prvotne, že je ochotný sa podeliť nákladmi, ktoré boli vynaložené po kúpe tejto nehnuteľnosti. K dátumov uzatvorenia jednotlivých zmlúv, teda zmluvy o prevode vlastníckeho práva k domu v Malčiciach, ktorý bol v žalobcovom výlučnom vlastníctve a k dátumu uzavretia kúpnej zmluvy k domu v Porube pod Vihorlatom, uviedol, že nevie prečo sú tam takto uvedené dátumy, áno logicky to nesedí, ale uviedol, že najprv musel predať dom v Malčiciach a následne potom všetky veci, ktoré tam mal, sťahoval do domu, ktorý bol v Porube pod Vihorlatom. Zotrval na tom, čo uviedol v listinných vyjadreniach, ktoré sú v spise. Keď predal dom v A., tak sa z týchto peňazí kúpil dom v Porube pod Vihorlatom, a následne všetky veci z domu v Malčiciach začal sťahovať do Poruby, pretože inač by ich nemal kde presťahovať. 8.Zástupca žalovaného na pojednávaní, čo sa týka do spisu predloženého odborného vyjadrenia od spoločnosti Ricesun s.r.o. /čl. 41/ uviedol, že on bol v mene žalovaného osobne prítomný toho, keď pán J. , z tejto spoločnosti, sa bol pozrieť na predmetnú nehnuteľnosť ( v porube pod Vihorlatom). Dnu síce neboli, ale teda z vonku, spred bránky, bola pozretá táto nehnuteľnosť, kde následne pán J. si pozrel na internete a bolo predložené odborné vyjadrenie, ktoré predložili do spisu. 9.Súd rozhodol na pojednávaní dňa 3.2.2025, na ktorom žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe. Zotrvala na svojej doterajšej argumentácii a navrhla, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby a to tak, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovanému uloží povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej patriaceho podielu z vyporiadaného majetku sumu vo výške 28.450,- Eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 10.Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej doterajšej argumentácii a zároveň navrhol, aby súd odročil pojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku na prezistenie, či je predmetná nehnuteľnosť reálne deliteľná za účelom, aby súd rozhodol a vyporiadal spoluvlastníctvo strán sporu tak, že by vec rozdelil. Zároveň zotrval na tom, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola kúpená výlučne za prostriedky žalovaného, ktoré boli získané predajom domu v jeho výlučnom vlastníctve. Takže z tohto dôvodu nesúhlasí, aby bola táto nehnuteľnosť zase teraz predávaná v tej cene a v týchto pomeroch ako to navrhuje žalobca. 11.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav: 12.Z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15P/46/2021 zo dňa 20.8.2021 vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa 17.1.1998, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Michalovce , vo zväzku 28, ročník 1998, strana 114, pod poradovým číslom 6, bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2021. /čl.25/ 13.Z výpisu z LV č. XX vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. I. I. J., obec Poruba pod Vihorlatom, E. Michalovce a to rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria , pozemok parcely registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C, číslo parcely 386 o výmere 1402 m2, druh pozemku záhrada, nadobudli žalobkyňa a žalovaný na základe kúpnej zmluvy J. XXXX/XX zavkladovanej dňa 11.1.2008. /čl. 3/ 14.Zo znaleckého posudku č. 39/2024 vypracovaného ku dňu 29.2.2024 znalcom Ing. Marekom Čeklovským vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená na sumu 56900,00 Eur. /čl. 8/ 15.Z listiny označenej ako pokus o dohodu, mimosúdne vyrovnanie BSM vyplýva, že žalobkyňa navrhla žalovanému vyporiadanie BSM nasledovne: 1.buď ona vyplatí jemu polovicu z hodnoty nehnuteľnosti,
2. alebo žalovaný jej a prípadná tretia možnosť je predať nehnuteľnosti cestou realitnej kancelárie a následné rozdelenie finančných prostriedkov. Výzva bola prevzatá žalovaným dňa 12.3.2024. /čl. 4/ 16.Z potvrdenia o trhovej hodnote nehnuteľnosti od spoločnosti RICESUN vyplýva, že celková cena ohodnocovaných nehnuteľnosti rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastávané plochy a nádvoria , pozemok parcely registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C, číslo parcely 386 o výmere 1402 m2, druh pozemku záhrada, je v rozpätí 30 000,00 Eur – 35 000,00 Eur. Pri určovaní hodnoty bolo prihliadnuté na lokalitu, súčasný stav nehnuteľnosti, veľkosť pozemku a dátum 18.1 2024. /čl. 41/ 17.Z listiny označenej ako výzva vyporiadanie BSM vyplýva, že žalobkyňa dňa 13.11.2023 navrhla žalovanému vyporiadanie BSM tak, že buď sa on stane výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a žalobkyni vyplatí vyrovnací podiel vo výške 41 950 Eur (polovicu z trhovej ceny nehnuteľnosti vo výške 83 900,00 Eur stanovenej na základe potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti ) alebo dôjde k odpredaju nehnuteľností a rozdeleniu získaných finančných prostriedkov. /čl. 42/ 18.Z darovacej zmluvy zo dňa 8.11.2004 vyplýva že F. B., nar. XX.X.XXXX daroval žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. A. a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. 160/1; pozemok parc. č. 160/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2 a pozemok parc. č. 160/7 druh pozemku záhrady o výmere 188 m2 v podiele 1/1. /čl. 55/ 19.Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 23.5.2008 vyplýva, že žalovaný ako predávajúci previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. A. na A. A. ako kupujúceho za kúpnu cenu 100 000,00 Sk s tým, že vklad bol povolený dňa 18.6.2008 /čl. 60/ 20.Z notárskej zápisnice č. N 81/2007, Nz 51982/2007 NCRIs 51573/2007 zo dňa 5.12.2007 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný nadobúdajú nehnuteľnosti vedené na LV č. XX rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria , pozemok parcely registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C, číslo parcely 386 o výmere 1402 m2, druh pozemku záhrada do BSM. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 18.1.2008. /čl. 62/ 21. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto 22. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3) 23. Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 24.Podľa § 149 ods.1,3 OZ Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 25. Podľa § 150 OZ Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 26.V konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 17.1.1998, a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.8.2021. Počas trvania manželstva nadobudli strany sporu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam : rodinnému domu,
súpisné číslo XX, postavený na parcele registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria , pozemok parcely registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C, číslo parcely 386 o výmere 1402 m2, druh pozemku záhrada, zapísaná na LV č. XX vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor pre katastrálne územie I. I. J., Obec Poruba pod Vihorlatom, okres Michalovce. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Iné aktíva ani pasíva, ktoré by tvorili masu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v konaní zistené neboli a ani strany sporu súdu netvrdili, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí nejaký ďalší majetok. 27.V konaní bolo sporné či vyššie citované nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, keďže žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky použité na kúpu týchto nehnuteľností získal výlučne z predaja nehnuteľnosti v Malčiciach , ktorá však patrila do jeho výlučného vlastníctva, a teda aj finančné prostriedky získané z jej predaja patrili len do jeho výlučného vlastníctva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že nehnuteľnosť v Porube pod Vihorlatom nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ale do jeho výlučného vlastníctva. 28. Súd uvádza, že dlhodobá ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít počnúc od judikátu NS Československej republiky č. R42/1972 uvádza: že transformáciou alebo predajom veci vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov sa tieto prostriedky nestávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý ich nadobudol. 29.V okolnostiach tohto konkrétneho prípadu súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nehnuteľnosti v obci Poruba pod Vihorlatom nadobudli žalobkyňa a žalovaný počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 200 000,00 Sk, na základe kúpno - predajnej zmluvy vo forme Notárskej zápisnice č. N 81/2007, Nz 51982/2007, NCRls 51573/2007 zo dňa 5.12.2007. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 18.1.2008. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný do svojho výlučného vlastníctva počas trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol nehnuteľnosť v obci Malčice, na základe darovacej zmluvy zo dňa 8.11.2004 ( od darcu F. B. nar. XX.X.XXXX, otca žalovaného) . Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.5.2008 /čl. 60/ vyplýva, že žalovaný, ako výlučný vlastník, predal nehnuteľnosti v obci Malčice kupujúcemu A. A. , za cenu 100 000,00 Sk, kde vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 18.6.2008. 30.Z vyššie uvedených a vykonaným dokazovaním preukázaných skutočností je zrejmé, že tvrdenia žalovaného o tom , že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti v Porube pod Vihorlatom mal výlučne z predaja nehnuteľnosti v obci Malčice, sú v rozopre s logikou, a nemajú reálny základ vo vykonanom dokazovaní. Súd nepovažuje za reálne, aby žalovaný získal od p. A. finančné prostriedky vo výške 200 000,00 Sk (i keď v zmluve bola uvedená suma 100 000,00 Sk) za predaj domu v Malčiciach, takmer pol roka vopred pred podpisom zmluvy a povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Takémuto sledu udalostí, tvrdeným žalovaným, súd neuveril, s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že ako uviedol žalovaný v priebehu konania on pána A. dovtedy nepoznal, teda je pre súd neuveriteľné aby pán A. vyplatil cudziemu človeku 200 000,00 Sk (bez akéhokoľvek potvrdenia, dokladu) ako kúpnu cenu za dom pol roka pred tým, ako dôjde k podpisu kúpno predajnej zmluvy a jej zavkladovaniu. Vzhľadom na uvedené súd tvrdeniam žalovaného ohľadne nadobudnutia nehnuteľností v Porube pod Vihorlatom z jeho výlučných finančných prostriedkov neuveril a považoval ich len za účelové, s cieľom vyhnúť sa povinnosti vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel. 31. Súd ďalej uvádza, že z predloženej kúpnej zmluvy (notárskej zápisnice na čl. 62) výslovne vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný ako kupujúci, nadobúdajú vyššie citované nehnuteľnosti v Porube pod Vihorlatom do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. S poukazom na uvedené je nutné konštatovať, že to či tieto nehnuteľnosti, v tomto konkrétnom prípade, patria alebo nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného nezávisí od toho, či boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov manželov alebo len z výlučných prostriedkov jedného z manželov, pretože v prípade aj keby kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli/sú obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, v písomnej a registrovanej kúpnej zmluve, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria, či nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva ( príkladmo viď rozhodnutie NS ČR zo dňa 19.4.2000 sp.zn. 22Cdo/1658/98) Nič nebránilo tomu aby v prípade, že skutočne boli nehnuteľnosti v Porube pod Vihorlatom nadobúdané z
výlučných prostriedkov žalovaného, uzavrel kúpnu zmluvu sám žalovaný ako kupujúci a nehnuteľnosti tak nadobudol sám žalovaný do svojho výlučného vlastníctva. 32.Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a to rodičov žalovaného a A. A., pretože ich považoval za nehospodárne, zbytočné, a ich vykonanie by neviedlo k zmene právneho názoru súdu. 33. Súd teda mal preukázané, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom K. A. L. ku dňu 29.2.2024 na sumu 56 900,00 Eur , kde polovica z tejto sumy činí 28 450,00 Eur. Žalovaný v konaní namietal takto stanovenú cenu a uviedol, že je potrebné vychádzať zo sumy vyplývajúcej z potvrdenia spoločnosti RICESUN , s.r.o. zo dňa 18.1.2023 (pravdepodobne správne má byť 2024) vo výške 30.000,00 Eur – 35.000,00 Eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé ,že uvedené potvrdenie bolo vypracované realitnou kanceláriou , pričom ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vykonané tak, že bola ohliadnutá len z vonku, zpred bránky, a porovnaním cien obdobných nehnuteľností z internetu, bola stanovená výsledná cena s prihliadnutím na lokalitu, stav nehnuteľnosti veľkosť pozemku a dátum 18.1.2024. Naproti tomu znalec v znaleckom posudku komplexne popisuje z akých skutočností vychádzal, aký právny predpis a aké metódy použil pri ohodnotení nehnuteľnosti, preukázateľne uvedenú nehnuteľnosť (jej stav) videl a posúdil ako zvonku tak aj zdnu. Znalecký posudok teda komplexnejšie, hodnovernejšie opisuje ako bola stanovená výsledná všeobecná cena nehnuteľnosti a preto súd vychádzal pri určení ceny (hodnoty) bezpodielového spoluvlastníctva zo znaleckého posudku. Napokon súd uvádza, že žalovaný síce namietal, že cena v posudku je nadhodnotená a preto znalecký posudok nepovažuje za relevantný, avšak v priebehu konania nenamietal, neuviedol, nič čo by znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku porušil, vyhodnotil nesprávne, a tak dospel k nesprávnemu výsledku o všeobecnej cene nehnuteľnosti. 34.Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd vychádza z toho , že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Súd sa nemôže pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva od týchto zásad odchýliť. 35.Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí na základe vykonaných dôkazov ustáliť, ktoré veci označené účastníkmi konania patria do bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré nie. Súd je viazaný návrhmi strán sporu čo do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva , ktorý sa má vyporiadať a pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadava iba veci, ktoré sú na základe posúdenia predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a ktorých vyporiadanie navrhli strany sporu. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu , čo do ceny veci a spôsobu ich vyporiadania ani čo sa týka výšky vyrovnacieho podielu, ktorý má jedna strana vyplatiť na vyrovnanie podielu druhej starne. 36.V predmetnom konaní súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podľa inej zásady, ako podľa zásady parity, t. j. rovnosti podielov podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, ustálené, že predmet bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného tvoria nehnuteľnosti rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastávané plochy a nádvoria , pozemok parcely registra C, číslo parcely 385 o výmere 545 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra C, číslo parcely 386 o výmere 1402 m2, druh pozemku záhrada, zapísaná na LV č. XX vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor pre katastrálne územie I. I. J., Obec Poruba pod Vihorlatom, okres Michalovce a ich cena v čase vyporiadania je stanovená znaleckým posudkom na sumu 56 900,00 Eur. 37.Keďže výlučne žalovaný naďalej užíva predmetné nehnuteľnosti, ( toto tvrdenie žalobkyne nebolo v konaní žalovaným rozporované, ) súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že prikázal vyššie uvedné nehnuteľnosti žalovanému do výlučného vlastníctva a zaviazal ho zaplatiť žalobkyni sumu 28 450,00 Eur (polovicu zo sumy 56 900,00 Eur) na vyrovnanie hodnoty jej patriacemu podielu z vyporiadaného majetku. Prihliadol pri tom aj na účelné využitie veci.
38.Pokiaľ sa týka návrhu žalovaného aby boli nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva detí strán sporu súd uvádza, že takéto vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu nie je možné, a to vzhľadom k tomu, že deti žalobkyne a žalovaného nie sú stranami sporu a zároveň pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa vyporiadavajú veci ( hnuteľné a nehnuteľné) spoločné majetkové práva a povinnosti rozvedených manželov a nie ich detí. 40.V priebehu konania žalovaný navrhoval aj to, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. V zmysle judikatúry bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, možno podľa okolností konkrétneho prípadu vyporiadať – hoci výnimočneaj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný domček do podielového spoluvlastníctva účastníkov (R 76/1970) V danom konkrétnom prípade však súd dôvody pre výnimočné rozhodnutie o pridelení veci v bezpodielovom spoluvlastníctve do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov nenašiel. Vychádzal z toho, že predmetné nehnuteľnosti užíva len žalovaný, žalobkyňa o spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností v konaní neprejavila záujem. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa potrebovala tieto nehnuteľnosti na zabezpečenie bývania ani z akéhokoľvek iného dôvodu, a ani to netvrdila Súd má za to, že ak by prikázal nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov len by tým prispel k rozširovaniu sporov, pretože spoluvlastníctvo , ktoré by takto vzniklo, muselo by byť s vysokou pravdepodobnosťou zrušené a vyporiadané v rámci ďalšieho súdneho konania. 41.Z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti užíva len žalovaný, žalobkyňa o vlastníctvo týchto nehnuteľností v konaní neprejavila záujem a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa potrebovala, chcela, tieto nehnuteľnosti na zabezpečenie bývania, prípadne z akéhokoľvek iného dôvodu, súd nepovažoval za vhodné , účelné a správne uvažovať o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva tak, aby predmet bezpodielového spoluvlastníctva rozdelil. Mimo súdom vyššie uvedených skutočností je nutné brať na zreteľ aj to, že žalobkyňa a žalovaný sú rozvedení manželia, samy sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je dôvodné predpokladať pokojné susedské spolužitie. 42.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu . 43.Súdy pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva náhradu trov konania zvyčajne nepriznávajú, keďže vychádzajú z rozhodnutia NS ČR (R41/1972). Toto rozhodnutie uvádza, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva neplatí zásada úspechu vo veci, pretože podiely oboch účastníkov majú byť rovnaké. Avšak podľa Nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 266/2022 z 23.6.2022 v rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 CSP so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno odôvodniť všeobecnými východiskami podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech , ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. 44.Pri rozhodovaní o náhrade trov konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je procesný úspech vo veci potrebné posudzovať podľa viacerých hľadísk; je potrebné vziať do úvahy výsledok konania a primerať ho k návrhom strán v priebehu konania. Je nutné prihliadať aj na výšku požadovanej a skutočne priznanej výšky vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi a to, ktoré veci ( majetkové položky s vyššou hodnotou) prináležia do spoločného majetku manželov a ktoré nie. Ak niektorý z manželov odmietol pred začatím sporu bez ospravedlniteľného dôvodu o vyporiadaní spoločného majetku vôbec jednať, a znemožnil tak mimosúdne vyporiadanie je potrebné vziať do úvahy aj túto skutočnosť. ( uznesenie NS ČR zo dňa 26.1.2016 sp.zn. 22Cdo/3730/2015) 45.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa za stavu, že mala ohodnotenú cenu nehnuteľností znaleckým posudkom, z ktorého vychádzala aj v podanej žalobe, navrhla žalovanému pred podaním predmetnej žaloby 3 spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedené
návrhy žalovaný odmietol , jednak z dôvodu, že v ešte skoršom návrhu žalobkyňa vychádzala z inej ceny nehnuteľnosti 83 900,00 Eur ( pričom s touto cenou by súhlasil) , a zároveň predžalobný návrh žalobkyne odmietol aj z dôvodu, že on disponuje znaleckým posudkom , z ktorého vyplýva oveľa nižšia cena nehnuteľnosti ako stanovujú oba posudky žalobkyne .Vo svojom vyjadrení ďalej navrhol resp. súhlasil s tým, aby bola nehnuteľnosť predaná za cenu 83 900 Eur, prípadne aby boli nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva detí manželov s doživotným právom úžívania žalobkyne a žalovaného. Je zrejmé, že k predaju resp. k dohode o predaji nehnuteľnosti a rozdeleniu výťažku medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo. V tejto súvislosti súd poukazuje, že takáto možnosť vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je možná len na základe dohody bývalých manželov ale súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva možnosť stanovenú v § 142 ods. 1 posledná veta OZ nemá, pretože platná právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva nepozná spôsob vyporiadania predajom veci a rozdelením výťažku. 46.Je teda zrejmé, že žalobkyňa poskytla žalovanému pred začatím konania niekoľko možností vyporiadnia. Keďže nedošlo k predaju nehnuteľnosti, obrátila sa na súd s návrhom, ktorého obsah zodpovedal jednej z možností vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva uvedených v predžalobnej výzve /ponuke/, teda aby súd prikázal nehnuteľnosti o hodnote určenej znaleckým posudkom, z ktorej vychádzala už v čase zaslania predžalobnej výzvy, do výlučného vlastníctva žalovanému a žalovaný aby jej vyplatil vyrovnací podiel v hodnote polovice hodnoty nehnuteľnosti. Súd rozhodol v intenciách tohto návrhu s tým, že žalovaný v konaní nepredložil a netvrdil nič čo spochybňovalo správnosť, pravdivosť a hodnovernosť znaleckého posudku. Žalovaným predložené potvrdenie o cene nehnuteľnosti , komplexnosťou, kvalitou a hodnovernosťou nezodpovedá kvalite znaleckého posudku. Súd poukazuje na to, že žalovaný v priebehu konania namietal to, či predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva, čo v predsúdnom konaní medzi stranami sporu vôbec nenamietal, pričom tieto námietky súd vzhľadom na dôkaznú situáciu posúdil/vyhodnotil ako za účelové, nepravdivé. Žalovaný bol teda v konaní neúspešný čo sa týka toho, čo tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva; ohľadne stanovenia ceny predmetu bezpodielového spoluvlastníctva ako aj spôsobu vyporiadania a vzhľadom na uvedené súd považoval za správne a vhodné, o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP a teda aby žalovaný žalobkyni ako úspešnej v konaní nahradil trovy konania v plnom rozsahu. 47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).