Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 27C/60/2024 7724202948 19. 08. 2025 JUDr. Marcel Kirnág ECLI:SK:OSMI:2025:7724202948.3
Uznesenie Okresný súd Michalovce vo veci navrhovateľky mal. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., v zastúpení zákonným zástupcom E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, XXX XX G., právne zastúpenom JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice proti odporcom: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX B. K., t.č. bez prihlásenia G. XX, XXX XX G., 2/ L. M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 3718 Megyaszó út. 14, Maďarská republika, t.č bytom bez prihlásenia G. XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, v zastúpení svojím zákonným zástupcom právne zastúpenému advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 08.07.2024 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom vypratať a odovzdať nehnuteľnosť (vo vlastníctve maloletej navrhovateľky) t.j. byt č. 6 na druhom poschodí, vchod č. 0 v bytovom dome súp. č. 15, zapísaného na LV č. XXXX, postaveného na pozemku registra C, parc. č. 255, spolu s príslušenstvom a tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel prístupu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve súp. č. 15 vo veľkosti 7770/52060 z celku, a k tomu prislúchajúci podiel k pozemku registra „ C“ parc. Č. 255, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2 vo veľkosti 7770/52060 z celku, všetko zapísané na LV č. XXXX, kat. územie G., obec G., okres E.. 2. Podaný návrh je odôvodnený tým, že dňa 15.03.2024 maloletá navrhovateľka A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená otcom, ako jej zákonným zástupcom uzavrela kúpnu zmluvu, v rámci ktorej vystupovala ako predávajúci, a predmetom ktorej bol prevod jej výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území: G., obec: Vojany, okres: E., a sú zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor a to: byt č. 6, na 2. poschodí, vchod č. 0, v bytovom dome súpisné číslo 15, postavený na pozemku registra „C“ parcelné číslo 255, spolu s príslušenstvom a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu súpisné č. 15 vo veľkosti 7770/52060 z celku a prevod jej výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území: G., obec: Vojany, okres: E., a sú zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor a to: spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „C“ parcelné číslo 255, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2 vo veľkosti 7770/52060 z celku. V návrhu ďalej uvádza, že nakoľko bol návrh na schválenie právneho úkonu, ktorým otec ako zákonný zástupca navrhoval za navrhovateľka schváliť právny úkon - vyššie uvedenú kúpnu zmluvu, vzatý v celom rozsahu späť, k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy nedošlo, konanie o schválenie predmetného právneho úkonu bolo zastavené a pričom došlo k dohode o vrátení kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti kupujúcemu v splátkach, pričom predmetná kúpna cena bola kupujúcemu -
F. N., C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., aj vrátená v celom rozsahu. Aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti, a vráteniu kúpnej ceny za predmetný byt, kupujúci - F. N., do predmetného bytu, a to pred vrátením celej kúpnej ceny, a aj napriek skutočnosti, že nikdy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nasťahoval žalovaných, ktorí sa v predmetnom byte aj v súčasnosti zdržiavajú, a to bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. Tým, že sa žalovaní zdržiavajú v predmetnej nehnuteľnosti vzniká na strane maloletej navrhovateľky ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti ujma, ktorá je jednak majetkovej povahy, nakoľko na strane žalovaných vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, aj napriek opakovaným výzvam, neplatia ani nikdy neplatili žiadne úhrady. Žalovaní navyše hrubým spôsobom porušujú vlastnícke právo maloletej navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené úmyselné konanie žalovaných vytvára stav pretrvávajúcej neistoty, nakoľko maloletá navrhovateľka nemôže užívať predmetnú nehnuteľnosť. Poukázal v dôsledku vyššie uvedeného na naliehavý právny záujem spočívajúci v pretrvávajúcom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, ktorí sa z predmetnej nehnuteľnosti odmietajú vysťahovať. Užívaním predmetnej nehnuteľnosti žalovanými navyše dochádza k jej opotrebovaniu. Zákonný zástupca uviedol, že má vedomosť, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť navyše aj ničia a demontujú, z v byte rozbili kuchynskú linku, vybrali radiátory, iné zariadenie bytu a pod. Nakoľko uvedené protiprávne konanie žalovaných pretrváva už veľmi dlhú dobu, má záujem predmetnú situáciu vyriešiť. Má za to, že ochrana vlastníckeho práva dotknutého vlastníka pred neoprávneným užívaním nehnuteľnosti je dostatočne naliehavou situáciou aby došlo k jej úprave vydaním neodkladného opatrenia. S poukazom na vyššie právne relevantné uvedené skutočnosti má za to, že je tu odôvodnená potreba upraviť pomery, spočívajúca v potrebe vydania neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovaným uložená povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť, v dôsledku čoho navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie v návrhu uvedenom znení. 3. Navrhovateľka spolu s návrhom predložila na osvedčenie svojich tvrdení listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva, a to: Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálnom území: G., obec: Vojany, okres: E., vedeného Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor. 4. Z predloženého Čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vyplýva, že maloletá navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území: G., obec: Vojany, okres: E., vedeného Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor a to: bytu č. 6, na 2. poschodí, vchod č. 0, v bytovom dome súpisné číslo 15, postavený na pozemku registra „C“ parcelné číslo 255, v podiele 1/1 k celku spolu s príslušenstvom a k tomu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu súpisné č. 15 vo veľkosti 7770/52060 z celku a spoluvlastníckeho podielu k pozemku registra „C“ parcelné číslo 255, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 271 m2 vo veľkosti 7770/52060 z celku. 5. Tunajší súd uznesením č.k. 27C/60/2024-10 zo dňa 2.8.2024 návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 8.7.2024 odmietol. 6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov konania, resp. rozhodnutie súdu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie majúc za to, že dostatočným spôsobom preukázala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Už samotná skutočnosť, že je v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, pričom aj napriek uvedenému pobyt v predmetných nehnuteľnostiach nemá evidovaný, naznačuje dôvodnosti záveru o tom, že predmetné nehnuteľnosti nemôže užívať. Poukázala na neoprávnené konanie odporcov. Predmetná skutočnosť nasvedčuje tomu, že na jej strane, ako vlastníčky nehnuteľnosti, vzniká ujma spočívajúca v obmedzení vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o preukázanie konania odporcov, ktorí jej bránia v užívaní predmetných nehnuteľností, ako aj ktorým konaním jej vzniká škoda, k uvedenému nevie predložiť žiaden relevantný dôkaz, čo vyplýva zo skutočností, že s odporcami nikdy nebola uzavretá nájomná, ako ani žiadna iná zmluva, ktorá by ich oprávňovala na užívanie predmetných nehnuteľností. V nehnuteľnostiach sa odporcovia zdržiavajú bez akéhokoľvek právneho titulu, nakoľko sa do nej nasťahovali protiprávne. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu týkajúceho sa nepredloženia dôkazov uviedla, že zo žiadnych ustanovení platných právnych predpisov
nevyplýva povinnosť zasielať, v prípade vypratania nehnuteľností pred podaním návrhu na začatie konania, výzvu na jej vypratanie a teda uvedenú skutočnosť nie je povinná preukazovať. 7. Opravným uznesením 27C/60/2024-34 zo dňa 27.1.2025 tunajší súd opravil dátum narodenia odporcu 1/, meno, priezvisko a bydlisko odporcu 2/ a doplnil označenie zákonného zástupcu maloletej navrhovateľky a jeho právneho zástupcu. 8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 2.6.2025 poukázal na to, že postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol (bod 15 odôvodnenia uznesenia), pre jeho neúplnosť je arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko sa dôsledne nezaoberal obsahom jej podania a neposúdil ho v súlade s § 124 ods. 1 CSP. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným ustanoveniam odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodnutie stroho a zjednodušene odôvodnil, pričom v bode 15 odôvodnenia uznesenia uzavrel, že navrhovateľka nepreukázala odôvodnenosť nariadenia neodkladného opatrenia a neosvedčila konanie, ktorým by jej mala vzniknúť škoda. Neuviedla žiadne tvrdenia a dôkazy o tom, že by odporcov niekedy vyzvala k vyprataniu nehnuteľnosti a nepreukázala, že na nariadení neodkladného opatrenia má naliehavý právny záujem. Rovnako nepreukázala potrebu dočasne upraviť pomery. V bode 17 odôvodnenia uznesenia však súd konštatoval, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neuviedla podstatné náležitosti a dostatočne neopísala a nepreukázala rozhodujúce skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe čoho prijal záver, že v danom prípade ide o vady, ktoré bránia súdu pokračovať v konaní a preto jej návrh odmietol. Z takéhoto odôvodnenia však nie je jasné, v čom konkrétne videl súd nezrozumiteľnosť a neurčitosť podaného návrhu, keď ho podrobnejšie nevysvetlil. V posudzovanej veci takto absentujú úvahy, ktoré viedli súd k odvolaním napadnutému rozhodnutiu, odôvodneniu uznesenia chýba úplnosť, výstižnosť a presvedčivosť a myšlienkový postup súdu nie je vôbec vysvetlený. Z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie si dostatočne neujasnil procesný postup smerujúci k odmietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dostatočne zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha, čoho sa týka a čo sleduje určitým a zrozumiteľným spôsobom označila vo vzťahu k akej nehnuteľnosti sa domáha jej vypratania. Ak súd prvej inštancie odmietol návrh navrhovateľky z dôvodu, že neuviedla podstatné náležitosti návrhu, dostatočne neopísala a nepreukázala rozhodujúce skutočnosti, nesprávne vec právne posúdil, pretože zo strany súdu prvej inštancie ide o neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu. V ďalšom neoznačenie, a tým pádom ani nepredloženie dôkazov, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, nie je vadou návrhu. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie, neodôvodňujú odmietnutie návrhu pre jeho vady, ale jeho zamietnutie po vecnom posúdení. Odvolací súd zhrnul, že z obsahu podania navrhovateľky zo dňa 8.7.2024 je zrejmé, akého neodkladného opatrenia (uloženia akej povinnosti) sa navrhovateľka, proti ktorému subjektu domáha, a obsahuje aj stručné dôvody, pre ktoré sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Pokiaľ potom súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, pochybil, pretože neposudzoval dôsledne obsah jej podania, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keď nesprávnym, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto smere odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces vzhľadom na ich nemožnosť náležite sa brániť proti vysloveným argumentom, pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, tieto nedostatky nemožno napraviť odvolacím súdom. Odvolací súd zdôraznil, že vyššie uvedené nedostatky nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenalo nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať v zmysle vyššie uvedených
intencií, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotiť a preskúmať, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie (Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 329 ods. 1 veta prvá CSP a doplnil, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu). Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne.) a rozhodnúť s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude presvedčivé a preskúmateľné (§ 391 ods. 3 CSP). Zároveň rozhodne aj o trovách konania. 10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 20. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 21. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 22. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 23. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 24. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
26. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 29. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom súdu predložených listín, pričom dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľka neosvedčila dôvody, pre ktoré sa navrhovaného neodkladného opatrenia domáha a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 30. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, z ktorej vyplýva, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného navrhovateľkou a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Navrhovateľ musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť, nakoľko pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je z časového hľadiska vytvorený dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania, a preto rozhodnutie súdu závisí najmä od schopnosti navrhovateľa svoj nárok preukázať. 31. Súd preto poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn.: 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 32. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 33. Účelom neodkladných opatrení je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo musí byť obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom ich nariadenia je : a/ opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, b/ opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, c/ musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 34. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladných opatrení nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. 35. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený. Tiež je potrebné skúmať naliehavosť situácie, teda či je neodkladné predbežné opatrenie potrebné. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. 36. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Vzhľadom
na charakter neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný súdom v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 37. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je nielen osvedčenie práva, ale aj osvedčenie ohrozenia tohto práva tak, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo dotknutého subjektu vážne ohrozené. Práve rýchlosť rozhodovania pri neodkladnom opatrení musí byť podmienená osvedčením takých skutočností, ktoré odôvodňujú okamžitú intervenciu súdu, najmä za predpokladu, že sa rozhoduje bez ďalšieho dokazovania, len na základe skutočností tvrdených navrhovateľom. Osvedčenie opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko pravdepodobné. V prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. 38. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov 39. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 3/2010). 40. Súd v tejto veci po preskúmaní obsahu spisového materiálu zistil, že navrhovateľka neosvedčila všetky skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha. 41. Pre úplnosť súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je možné navrhovateľkou sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Predmetom sporu je totiž právo navrhovateľky ako vlastníka veci na jej vydanie a povinnosť odporcov nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky vypratať a odovzdať navrhovateľke. Predmetom sporu teda nie je zabezpečenie pohľadávky. 42. Navrhovateľka vo svojom návrhu jedine tvrdí, že ako výlučný vlastník označeného bytu nemôže byt užívať, avšak v žiadnom vyjadrení neuviedla, napr. že jej momentálna bytová otázka je neistá, prípadne, že nemá kde bývať. Navrhovateľka taktiež neosvedčila, že konaním odporcov by jej mala vznikať škoda. Preto súd v tomto momente nevidí žiaden dôvod upraviť bezodkladne pomery vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam. Súd má za to, že úplne iná situácia by nastala v prípade, ak by hrozilo, že maloletá navrhovateľka by nemala momentálne kde bývať. V takom prípade by bola okamžitá úprava vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na mieste. Takáto situácia však v tomto prípade nenastala. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž v podrobnostiach nijako nekonkretizuje, a teda neosvedčuje v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Práve potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu v danom prípade navrhovateľka vôbec nepreukázala. Navrhovateľka neuniesla bremeno tvrdenia o tých skutočnostiach, ktoré by potrebu nariadenia neodkladného opatrenia osvedčili, a teda že jej právo je tak vážne ohrozené, že bez okamžitej intervencie súdu ho nemožno vykonávať. 43. Súd posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a najmä pre nesplnenie kritéria osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 44. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. Súd nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľky k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, avšak s ohľadom na vzniknuté pochybnosti z dôvodu neosvedčenia jej tvrdení v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné ochrany vlastníckeho práva domáhať sa žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom súd vo veci samej vykonaná rozsiahlejšie dokazovanie najmä výsluchom strán, či prípadne svedkov. S ohľadom na to, že navrhovateľka súdu nepredložila dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, v tomto prípade sa nejedná o taký stav, ktorý by bolo potrebné bezodkladne upraviť nariadeným neodkladným opatrením. Nebolo tiež preukázané, že sa jedná o takú situáciu, ktorá neznesie odklad. 45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 46. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Súd o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že nárok na náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu a to z dôvodu, že navrhovateľka bol v tomto konaní neúspešná, nakoľko súd jeho návrh zamietol a odporcom preukázateľne žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).