Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 23P/181/2024 7724204119 14. 01. 2025 JUDr. Jana Uhrínová ECLI:SK:OSMI:2025:7724204119.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Uhrínová, v právnej veci maloletých detí A.: B., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov: otec A. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, matka D. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I./ Zaväzuje matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 50 Eur mesačne a na výživu maloletého A. A., nar. X.XX.XXXX, sumou vo výške 50 Eur mesačne, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred od 14.1.2025 do budúcna. II./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. konania 23P/18/2023-31 zo dňa 30.3.2023 v časti úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom. III./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1./ Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.9.2024 domáhal, aby súd zvýšil výživné zo strany matky na každé jedno dieťa zo sumy minimálneho výživného na sumu 50 € mesačne od vyhlásenia rozsudku. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnil tým, že suma minimálneho výživného, ktoré žiadal pri poslednom rozhodnutí súdu na výživu detí nepostačuje na úhradu výdavkov maloletých detí. 2./ Matka sa k návrhu nevyjadrila, nedostavila sa ani na jedno z dvoch pojednávaní, súd vec prejednal v neprítomnosti matky. 3./ Kolízny opatrovník navrhol návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovieť v celom rozsahu. 4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, vyjadrením kolízneho opatrovníka, s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23P/18/2023 a zistil tento skutkový stav: 5./ Naposledy bola vyživovacia povinnosť matky k maloletým upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/18/2023-31 zo dňa 30.3.2023, matka bola zaviazaná výživným na každé dieťa v minimálnom rozsahu, otec ako navrhovateľ v tomto konaní žiadal zaviazať matku výživným v minimálnom rozsahu. 6./ Výsluchom otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že otec je aktuálne nezamestnaný, má od nasledujúceho mesiaca prisľúbenú prácu u svojho posledného zamestnávateľa s výškou mzdy
na úrovni minimálnej mzdy. Otec poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 280 Eur, zároveň rodinné prídavky po 60 Eur na dieťa a keďže matka neplatila výživné dobrovoľne, otec poberá zo strany štátu náhradné výživné. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matku, so svojou družkou a so svojimi dvomi maloletými deťmi. Náklady na energie v domácnosti sú vo výške 189,29 Eur (voda 45 €, elektrina 144,29 €). Pravidelné mesačné výdavky otca a maloletých detí pozostávajú z týchto súm: strava 150 Eur, oblečenie 50 Eur, bežné výdavky na hygienické potreby, potreby do škôlky. Lieky maloleté deti pravidelne neužívajú, ich zdravotný stav je dobrý. Mal. B. je predškoláčka, navštevuje MŠ v C., mal. A. od septembra 2024 začal navštevovať materskú škôlku v C.. 7./ Otec s matkou nie je v žiadnom kontakte, matka žije na jemu neznámom mieste. Matka sa o deti vôbec nezaujíma, nekontaktuje otca za účelom informovania sa o deťoch, s deťmi sa nestretáva, na ich výživu neprispieva. 8./ Z lustrácie v Registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že na Slovensku žiaden zamestnávateľ neodvádza za matku odvody do Sociálnej poisťovne. 9./ Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 10./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie. 15./ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu . 16./ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 17./ Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 18./ Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, suma minimálneho výživného (aktuálne vo výške 37,53 €) nepokrýva tú časť aktuálnych výdavkov maloletých detí, ktoré by mala platiť matka z titulu vyživovacej povinnosti k svojim maloletým deťom. Výška mesačných výdavkov na jedno dieťa po zrátaní nákladov na stravu (50 €), obuv a oblečenie (20 €), kozmetické potreby (15 €) a podiel na energiách ( 38 €) je vo výške 123 €. Obaja rodiča majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletej B. a maloletému A., pričom otec si časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o maloletých.
19./ Súdu sa nepodarilo preukázať, či matka má nejaký príjem, ani aké sú jej príjmové a výdavkové pomery, avšak súd uplatnil princíp potencionality ohľadne príjmu, ktorý by matka mohla dosahovať. Matka má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a preto je povinná pracovať a zabezpečiť si príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, z ktorého bude plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Pokiaľ ide o výšku potenciálneho príjmu matky, súd bral do úvahy sumu 750 € - suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou podľa Oznámenia MPSVaR č. 372/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2024. Suma 750 € je hrubá mesačná mzda, pričom čistá minimálna mzda z tejto sumy je suma cca 600 €. Z takto stanoveného potenciálneho príjmu matky dospel súd k záveru, že nepochybne je v možnostiach matky platiť na výživu každého jedného z jej dvoch maloletých detí sumu 50 € mesačne na ich výživu. 20./ Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu každého jedného dieťaťa sumou 50 Eur mesačne, ktoré je matka povinný platiť k rukám otca vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred odo dňa vyhlásenia rozsudku t. j. od 14.1.2025 do budúcna. 21./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je oprávnená podať odvolanie matka, pretože všetky ostatné osoby oprávnené podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).