Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 6C/32/2024 7724205047 03. 04. 2025 JUDr. Ana Blahuczová ECLI:SK:OSMI:2025:7724205047.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Ana Blahuczová v spore žalobcu: Okresná prokuratúra Michalovce, so sídlom Námestie slobody 3, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, C., zastúpený: JUDr. Mikuláš Pavlík st., advokát so sídlom Š. Kukuru 14, Michalovce, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. U r č u j e, že vlastníkom pozemku- parcely registra „EKN“ č. 4-72/363, vinica o výmere 3316 m2, zapísanej na LV č.XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., I. C. je C. F. pod B9 v podiele 3/108. II. Žalobcovi sa proti žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2024 domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti identifikovanej v petite žaloby v prospech C. F. titulom porušenia ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len “katastrálny zákon”) a Občiansky zákonník. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobcom došlo k preskúmaniu zákonnosti zmien vlastníctva k parcele registra „EKN“ č. 4-72/363, vinica o výmere 3316 m2, zapísanej na LV č.XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., I. C., v rámci čoho bolo zistené, že bez akéhokoľvek právneho titulu, pracovníčka Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru A. J., prepísala z oprávneného vlastníka C. F. v spoluvlastníckom podiele 3/108, na K. J. v spoluvlastníckom podiele 3/108, kde ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva evidovaná pod č. V 2381/2010 z.d. 23.09.2010. Následne, v úmysle legalizovať takto nezákonne nadobudnuté nehnuteľnosti, K. J. kúpnou zmluvou rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru pod č. V 146/2017, z.d. 13.2.2017 previedol parcelu „EKN“ č. 4-72/363 na LV č. XXXX na A. A. B. v podiele 3/108. Na A. J. bola prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach dňa 13.05.2021 pod sp. zn. 1Kv 52/19/8800 podaná obžaloba za zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) ods. 4 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona. Uvedená obžaloba bola podaná aj na K. J., a to za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a iné. Protiprávne konanie zamestnankyne katastra a K. J. viedlo k porušeniu vlastníckych práv dotknutej pôvodného majiteľa nehnuteľností – C. F.. Pracovníčkou orgánu katastra boli bezprecedentne porušené všetky ustanovenia katastrálneho zákona týkajúce sa zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, najmä vkladu a záznamu (predovšetkým § 4 a 5 katastrálneho zákona). K. J. vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nikdy legálne nenadobudol. Preto aj nasledovný právny úkon - prevod uvedenej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na A. A. B. bol od začiatku neplatný.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 30.12.2024 uviedol, že predmet sporu berie na vedomie s tým, že nemal žiadne vedomosti o konaniach K. J., ktoré boli v rozpore s právnymi predpismi a nehnuteľnosť kupoval dobromyseľne ako od domnelého vlastníka. 4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 03.04.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), na ktoré predvolal obe sporové strany. 5. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a dodal, že vzhľadom na to, že pôvodným vlastníkom tejto nehnuteľnosti je osoba, ktorá je zosnulá a nemôže sa účinne brániť, v podstate prokuratúra v tejto veci intervenovala, aby sa vlastne tento nezákonný a protiprávny stav odstránil. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými žalobcom predloženými listinnými dôkazmi: čiastočný výpis z LV č. XXXX k.ú. F. G. H. zo dňa 02.08.2024, LV č. XXXX k.ú. F. G. H. s chronológiou zmien od 23.05.2019 zo dňa 27.09.2024, kúpna zmluva zo dňa 20.09.2010, výstupný protokol z programového vybavenia WRKN, výsledok šetrenia K2 294/2019, odpoveď Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor o prešetrení prevodu vlastníckych práv zo dňa 15.08.2020, úradný záznam zo dňa 15.08.2019, rozhodnutie Správy katastra Michalovce č. V 2381/2010 zo dňa 23.09.2010, Obžaloba Krajskej prokuratúry KE sp. zn. 1Kv 52/19/8800 zo dňa 13.05.2021. 7. Na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., I. C. je vlastníkom dotknutého pozemku- parcely registra „EKN“ č. 4-72/363, vinica o výmere 3316 m2 v spoluvlastníckom podiele 3/108 žalovaný A. A. B.. Túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod č. V 146/2017, z.d. 13.2.2017 uzavretej so K. J., ktorý danú nehnuteľnosť nadobudol od pôvodného oprávneného vlastníka C. F. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2010 evidovanej pod č. V 2381/2010. K tomuto údajnému nadobudnutiu došlo prepisom vlastníctva zamestnankyňou Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru A. J., ktorá vykonala pod svojim prihlasovacím kódom č. 15769 zásah do programových aplikácií katastra a bez akéhokoľvek právneho titulu uskutočnila zmenu zápisu vlastníckeho práva k parcele registra „EKN” č. 4-72/363, vinica o výmere 3316 m2 z oprávneného vlastníka C. F. na K. J. na základe nepravdivej kúpnej zmluvy, ktorá nebula predávajúcim podpísaná. Na A. J. bola Krajskou prokuratúrou v Košiciach dňa 13.05.2021 pod sp. zn. 1Kv 52/19/8800 podaná obžaloba za zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) ods. 4 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona. Uvedená obžaloba bola podaná aj na K. J., a to za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a iné. Z obžaloby vyplýva, že A. J. ako v danom čase zamestnankyňa Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru bola oprávnená vykonávať zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľnosti na základe katastrálneho zákona a väčšinou po prechádzajúcej vzájomnej dohode najmä so K. J. vykonala zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastrálnych územiach okresu Michalovce bez oprávnenia zásahom do programových aplikácii katastra, medzi inými aj dotknutej nehnuteľnosti z C. F. na K. J.. Uvedené preukazujú výpisy z evidencií katastra WRKN, nakoľko kúpné zmluvy boli pracovníčkou katastra odstránené. 8. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 9. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. 10. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v civilnom procese v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. 11. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o prokuratúre, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prokurátor je oprávnený podať na súd návrh alebo žalobu.
12. Podľa § 19 ods. 4 zákona o prokuratúre, práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy. 13. Podľa § 93 ods. 1 písm. b/ CSP, prokurátor môže podať žalobu, ak ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. 14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 17. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 5 katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 19. Podľa § 7 katastrálneho zákona, kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy. 20. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 21. Pokialˇ ide o spôsoby nadobu´dania vlastni´ckeho pra´va, tieto upravuje za´kon ra´mcovo v ustanoveni´ § 132 ods. 1 a ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka, ktore´ pokry´va tak origina´rne, ako aj derivati´vne nadobudnutie vlastni´ckeho pra´va. V pri´pade derivati´vneho nadobudnutia vlastni ´ctva docha´dza k prevodu alebo k prechodu vlastni´ckeho pra´va z po^vodne´ho vlastni´ka na nadobu´datelˇa, a teda je nevyhnutne´, aby prevodca (resp. pra´vny predchodca) bol skutocˇny´m vlastni´kom preva´dzanej veci. Medzi derivati´vne spôsoby nadobudnutia vlastni´ctva patri´ aj jeho prevod scudzovaci´mi zmluvami. Samotna´ scudzovacia zmluva vsˇak predstavuje len pra´vny titul (titulus adquirendi dominii) k nadobudnutiu vlastni´ckeho pra´va jeho prevodom napr. z predávajúceho, kupujúceho sama osebe ešte nerobí vlastníkom kupovanej veci. Na dovr´sˇenie procesu prevodu vlastni ´ckeho pra´va sa vyzˇaduje, aby k uzavretiu zmluvy pristu´pila esˇte dˇalsˇia pra´vna skutocˇnostˇ, ktora´ predstavuje pra´vny spo^sob nadobudnutia vlastni´ckeho pra´va (modus adquirendi dominii). Pri nehnuteľnostiach ide o administratívnoprávne rozhodnutie príslušného orgánu katastra o povolení vkladu.
22. Pritom platí, že „hoci to § 558 Občianskeho zákonníka výslovne neuvádza, ďalším (a vo svojej podstate tým diferenciačným) pojmovým znakom kúpnej zmluvy je záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predávanej veci. Tento pojmový znak je priamo vyjadrený vo vymedzení tzv. obchodnej kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Povinnosť odovzdať vec inej osobe totiž ako diferenciačný pojmový znak nebude pre kúpnu zmluvu stačiť, keďže rovnaká povinnosť vyplýva pre povinného aj z niektorých iných zmluvných typov (napríklad nájomná zmluva, zmluva o obstaraní predaja veci či zmluva o dielo). Tým rozhodujúcim odlišujúcim pojmovým znakom oproti iným zmluvným typom je práve prevod vlastníckeho práva“ (k tomu viď aj KRIŽAN, M. In: ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJANKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. 2. vydanie. C. H. BECK: Praha, 2019, s. 2227). 23. Z uvedene´ho vyply´va, zˇe v pri´pade neexistencie vlastni´ckeho pra´va na strane preda´vaju´ceho sa - okrem za´konom predvi´dany´ch vy´nimiek (napri´klad § 486 Obcˇianskeho za´konni´ka a § 446 Obchodne´ho za´konni´ka) - nemo^zˇe kupuju´ci statˇ vlastni´kom kupovanej veci. To znamená, že ich pojmovým znakom je záväzok určitej osoby previesť vlastnícke právo k určitej veci na inú osobu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, že na to, aby došlo k právnym úkonom predvídanému následku (t. j. k prevodu vlastníckeho práva), musí byť prevodca vlastníkom veci, resp. osobou oprávnenou s vecou disponovať za účelom jej prevodu na inú osobu. Predmetný záver - že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať (t. j. záver, že právna úprava v zásade vylučovala možnosť nadobudnutia plnohodnotného vlastníckeho práva (nález Ústavného súdu SR z 19. januára 2021, sp. zn. I. ÚS 510/2016). 24. V pri´pade neplatnej zmluvy o prevode vlastni´ckeho pra´va k nehnutelˇnostiam nedocha´dza k pra´vnym následkom ňou predpokladaných. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastni´ckeho pra´va z prevodcu na nadobu´datelˇa a kedˇzˇe nadobu´datelˇ vlastni´cke pra ´vo k nehnutelˇnostiam nenadobudol, nemo^zˇe s dany´mi nehnutelˇnostˇami nakladatˇ, cˇo okrem ine ´ho znamena´, zˇe nadobu´datelˇ ich nemo^zˇe dˇalej previestˇ na dˇalsˇi´ subjekt (ktory´ sa v takom pri´pade taktiezˇ nemo^zˇe statˇ ich vlastni´kom). „Absolu´tna neplatnostˇ pra´vneho u´konu nasta´va bez dˇalsˇieho priamo zo za´kona a hlˇadi´ sa nanˇ, ako by nebol urobeny´; ta´to neplatnostˇ nemo^zˇe bytˇ zhojena´ dodatocˇny´m schva´leni´m a nemo^zˇe sa konvalidovatˇ ani dodatocˇny´m odpadnuti ´m do^vodu neplatnosti. Absolu´tne neplatny´ pra´vny u´kon nespo^sobi´ pra´vne na´sledky ani v pri ´pade, zˇe na jeho za´klade uzˇ bolo kladne rozhodnute´ o vklade vlastni´ckeho pra´va do katastra nehnutelˇnosti´“ (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/96/1995, sp. zn. 6Cdo/107/2011). 25. Údaje uvedené v katastri nehnuteľností sa podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona považujú za pravdivé len dovtedy, kým sa preukáže opak. Rozhodnutie o povolení vkladu teda nepredstavuje nevyvrátiteľnú domnienku o existencii vlastníckeho práva alebo iného zapisovaného práva konkrétnej osoby k danej nehnuteľnosti. Pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napríklad to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa § 486 Občianskeho zákonníka a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/115/2016). 26. Katastrálny zákon vychádza zo zásady hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, ktorá má za cieľ zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení § 70 katastrálneho zákona. „V zmysle tejto zásady platí, že čo je zapísané v katastri nehnuteľností, to sa považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. Táto
domnienka je však vyvrátiteľná, t.j. údaje prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže opak“ (viď bližšie rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 100/2012). Keď zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má právny stav prevahu [napriek (prípadnej) dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník] nad evidovaným stavom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 223/2016). 27. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov a použitím judikatúry najvyšších súdnych autorít na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. V konaní bolo nesporné, že žalobca je zákonom poverený subjekt na podanie žaloby o určenie vlastníctva v prípade ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ako v tomto prípade ustanovenia katastrálneho zákona. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný je toho času vlastníkom dotknutého pozemku- parcely registra „EKN“ č. 4-72/363, vinica o výmere 3316 m2 spoluvlastníckom podiele 3/108 nadobudnutého na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod č. V 146/2017 z.d. 13.2.2017 uzavretej so K. J., ktorý danú nehnuteľnosť nadobudol neoprávneným prepisom od pôvodného oprávneného vlastníka C. F. titulom kúpnej zmluvy evidovanej pod č. V 2381/2010 z.d. 23.9.2010. K neoprávnenému prepisu došlo zamestnankyňou Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru A. J., ktorá zásahom do programových aplikácií katastra a bez akéhokoľvek právneho titulu vykonala zmenu vlastníckeho práva z C. F. na K. J.. Urobila tak na podklade nepravdivej kúpnej zmluvy, ktorú údajne uzavrel K. J. s predávajúcim C. F., k čomu však nikdy nedošlo, čo obaja stíhaní priznali v trestnom konaní vedenom proti ním pre fiktívne prevody. Protiprávne konanie zamestnankyne katastra a K. J. tak podľa názoru súdu viedlo k porušeniu vlastníckych práv dotknutého pôvodného majiteľa nehnuteľností – C. F.. Tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania. 28. Uvedením konaním menovaných osôb došlo k prelomeniu právnej zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Normatívne je táto zásada obsiahnutá v § 123 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon, na základe ktorého mal žalovaný nadobudnúť vlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti je absolútne neplatný, čo má za následok, že v danom prípade nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, v danom prípade od K. J., ktorý vlastnícke právo nikdy legálne nenadobudol, a preto aj jeho nasledovný právny úkon – prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného bol teda urobený v rozpore so zákonom, a preto je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Prípadnou dobromyseľnosťou žalovaného sa súd s poukazom na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 v konaní nezaoberal. 29. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že určil vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti v prospech pôvodného oprávneného vlastníka- C. F., ktorému vlastnícke právo svedčí, čo v konaní nebolo rozporované. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca by ako úspešná strana sporu mal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, súd žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.