Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 9C/37/2024 7724205342 28. 05. 2025 JUDr. Tomáš Šarišský ECLI:SK:OSMI:2025:7724205342.2
Rozhodnutie Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: Obec Inovce, so sídlom Inovce č. 28, 072 64 okres Sobrance, zast. advokátom JUDr. Jánom Farkašom, so sídlom Nám. Slobody č. X, XXX XX A., proti žalovaným: 1/ B. C. ml. (nezistený vlastník), 2/ B. A. (nezistený vlastník), 3/ B. D. (nezistený vlastník), 4/ B. C. E. (nezistený vlastník), 5/ B. C. (nezistený vlastník), 6/ B. C. (nezistený vlastník), 7/ F. G. (nezistený vlastník), žalovaní v 1. až 7. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti v k. ú. H., obec H., I. J., vedenej na LV č. XXX a to parc. reg. E-KN č. 1205/6 - orná pôda o výmere 270 m2 z r u š u j e. II. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu obce Inovce nehnuteľnosť v k. ú. H., obec H., okres Sobrance, zapísanú na LV č. XXX a to parc. reg. E-KN č. 1205/6 - orná pôda o výmere 270 m2, nezisteného vlastníka v 1. rade mal. B. C., s výškou podielu pod B1 - 648/10800 z celku, nezisteného vlastníka v 2. rade B. A., s výškou podielu pod B2 - 1080/10800 z celku, nezisteného vlastníka v 3. rade B. D., s výškou podielu pod B3 - 2160/10800 z celku a pod B5 - 720/1080 z celku, nezisteného vlastníka v 4. rade B. C. E., s výškou podielu pod B6 - 324/10800 z celku, nezistenej vlastníčky v 5. rade B. C., s výškou podielu pod B8 - 1350/10800 z celku, nezisteného vlastníka v 6. rade B. C., s výškou podielu pod B9 - 648/10800 z celku, nezisteného vlastníka v 7. rade F. G., s výškou podielu pod B10 -1350/10800 z celku. III. Žalobca j e p o v i n n ý vyplatiť sumu žalovanému v 1. rade mal. Jánovi Polákovi 33,- €, žalovanému v 2. rade B. A. sumu 55,- €, žalovanému v 3. rade B. D. sumu 146,60 €, žalovanému v 4. rade B. C. E. sumu 16,50 €, žalovanej v 5. rade B. C. sumu 68,75 €, žalovanému v 6. rade B. C. sumu 33,- € a žalovanému v 7. rade F. G. sumu 68,75 €, ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, u žalovaných v1. až 7. rade, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu. IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2024 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti v k.ú. H., obec H., I. J., K. L. M. XXX, parc. reg. E-KN č. 1205/6 – orná pôda o výmere 270 m2 s tým, že predmetné nehnuteľnosti žiadal priznať do svojho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu, ktorú by vyplatil zvyšným podielovým spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícke podiely. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na LV č. XXX k. ú. H., obec H., okres Sobrance je vedená parcela reg. EKN č. 1205/6 - orná pôda o výmere 270 m2, v podielovom spoluvlastníctve:
- nezisteného vlastníka v 1. rade mal. B. C., s výškou podielu pod B1 - 648/10800 z celku, - nezisteného vlastníka v 2. rade B. A., s výškou podielu pod B2 -1080/10800 z celku, - nezisteného vlastníka v 3. rade B. D., s výškou podielu pod B3 - 2160/10800 z celku a pod B5-720/1080 z celku, - nezisteného vlastníka v 4. rade B. C. E., s výškou podielu pod B6 - 324/10800 z celku, - nezistenej vlastnícky v 5. rade B. C., s výškou podielu pod B8 -1350/10800 z celku, - nezisteného vlastníka v 6. rade B. C., s výškou podielu pod B9 - 648/10800 z celku, - nezisteného vlastníka v 7. rade F. G., s výškou podielu pod B10 - 1350/10800 z celku. 3. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom s výškou podielu pod B4 -1/15 z celku a pod B7 -1/6 z celku. Znaleckým posudkom č. 192/2022 H. B. A., súdneho znalca pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalec určil všeobecnú hodnotu parcely E-KN č. 1205/6 spolu vo výške 550,- € a to na základe metódy porovnávania, výnosovej metódy a metódy polohovej diferenciácie. Uviedol, že v reálnom stave súdená parcela reg. E-KN č. 1205/6 tvorí obecnú cestu a na tento účel je ako cesta užívaná už viac ako 100 rokov. Žalobca je vlastníkom telesa cesty, nie však súdenej parcely reg. E-KN č. 1205/6. Žalovaní v 1. až 7. rade sú na neznámom mieste, t.j. jedná sa o neznámych resp. nezistených vlastníkov nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje obec Inovce, potvrdením o neznámych vlastníkoch, č.j. OcÚ88/2024, zo dňa 09.11.2024. V zmysle uvedeného žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo za náhradu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 4. Zástupca žalovaných prevzal žalobu s prílohami dňa 13.1.2025. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2025 uviedol, že súhlasí s podanou žalobou v tom, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, ako aj so spôsobom vyporiadania predmetných nehnuteľností, nakoľko z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu žalobcovi do jeho vlastníctva. Nesúhlasil s výškou primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely. Na preukázanie výšky primeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov predložil rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k. 27C/91/2020 - 68 zo dňa 30.09.2021, právoplatný dňa 13.10.2021 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Predmetom sporu bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam rovnako v katastrálnom území H.. Uvedeným rozsudkom bola primeraná náhrada za podiely pre ustupujúcich spoluvlastníkov určená v sume 3,43 €/ m2 . 5. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2025 žalobca uviedol, že predmetom rozsudku, na ktorý odkazuje zástupca žalovaných, boli pozemky, ktoré tvorili záhradu a dvor k priľahlému domu, pričom v prebiehajúcom spore je predmetom konania obecná cesta v zastavanom území obce, ktorá sa takto užíva viac ako 100 rokov, pričom obec je vlastníkom telesa cesty, nie však pozemku. Dodal, že súdené parcely sa inak ako obecná cesta ani využívať nedajú. 6. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 28.5.2025. 7. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: 8. Z výpisu LV č. XXX obce Inovce, k. ú. H., okres Sobrance je zrejmé, že žalobca a žalovaní v 1. až 7. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalovaní v 1. až 7. rade sú na predmetnom liste vlastníctva identifikovaní len prostredníctvom mena a priezviska bez dátumu narodenia, alebo iných identifikačných znakov, pričom je pri nich pod B11 zapísaná správa svedčiaca Slovenskému pozemkovému fondu. 9. Zo znaleckého posudku č. 192/2022 H. B. A., súdneho znalca pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, je zrejmé stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, kedy znalec určil všeobecnú hodnotu parcely E-KN č. 1205/6 spolu vo výške 550 EUR a to na základe metódy porovnávania, výnosovej metódy a metódy polohovej diferenciácie. 10. Z potvrdenia obce Inovce zo dňa 9.11.2024 je zrejmé, že žalovaní v 1. až 7. rade vedení na LV č. XXX obec H., k. ú. H., okres Sobrance sú neznámi vlastníci, na neznámom mieste a ich pobyt nie je obci známy. Súčasne obec vyhlásila, že jej nie je známa ani skutočnosť, či vyššie menovaní žijú alebo zomreli a nepozná ich právnych nástupcov.
11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2023 uzavretou medzi predávajúcou A. N. a kupujúcim Obcou Inovce je zrejmé, že predmetom zmluvy bol prevod podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX obec H., k. ú. H., okres Sobrance za sumu 42,84 EUR za 21 m2, čo predstavuje 2,04 EUR za 1 m2. 12. Z rozsudku č. k. 27C/91/2020 - 68 zo dňa 30.09.2021 tunajšieho súdu je zrejmé, že súd nim zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX kat. úz. H., parcela reg. E-KN č. 13/4 - orná pôda o výmere 488 m2, parcela reg. E-KN č. 14/5 - orná pôda o výmere 15 m2 a parcela registra E-KN č. 14/6 - orná pôda o výmere 12 m2 a súčasne prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu spoluvlastnícke podiely žalovaných za náhradu, ktorá predstavovala sumu vo výške 3,43 EUR za m2. Z rozsudku je zrejmé, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom konania bola nehnuteľnosť ktorá tvorila záhradu a dvor k priľahlému domu. 13. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov: 14. Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 15. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 16. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 17. V zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je Slovenský pozemkový fond oprávnený nakladať s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností („pozemok s nezisteným vlastníkom“) a zastupovať ich v konaní pred súdom. 18. Podľa ust. § 13 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom: „Fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.“ 19. Podľa ust. § 8 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom: (1) Register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a)súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b)súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c)súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d)súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 20. V zmysle ust. § 34 ods. 3 a ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách „Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.„ 21. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje
Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Súd preto ustálil, že na strane žalovaných sa jedná o neznámych vlastníkov. 22. Nezisteným vlastníkom, ako špecifickému (osobitému) subjektu procesnú spôsobilosť priznáva zákon (uvedené špeciálne právne predpisy). Vzhľadom na uvedené v prípade žalovaných v 1. až 7. rade ide o nezistených vlastníkov, ktorých v súdnom spore zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Toto zastúpenie je viazané na skutočnosť „nezistenia“, t.j. absencie identifikačných údajov, inak spojených s osobou zisteného vlastníka. Ak by účelom uvedených osobitných právnych predpisov bolo zisťovanie, resp. identifikácia nezistených vlastníkov, potom by uvedené právne predpisy nezaviedli osobitný kategóriu subjektu práva označeného ako „nezistený vlastník“. V praxi, pri takom množstve pozemkov nezistených vlastníkov takéto zisťovanie nie je ani možné. Navyše by sa tým skomplikoval a znefunkčnil proces usporiadania vlastníctva, pričom účelom prijatia osobitných právnych predpisov upravujúcich postavenie nezistených vlastníkov nebolo sťaženie postavenia nezistených vlastníkov, ale presný opak. Navyše vlastník alebo jeho právni nástupcovia majú možnosť sami sa prihlásiť o svoje vlastnícke právo a preukázať ho, aby došlo k zidentifikovaniu nezisteného vlastníka a aby sa z tohto stal vlastník známy, čo sa v danom prípade ani doteraz nestalo, lebo v katastri nehnuteľností sú stále na príslušnom liste vlastníctva zapísaní žalovaní v 1. až 7. rade, v správe SPF (viď. výpis z LV č. XXX, k.ú. H.). Zákon č. 180/1995 Z. z. pritom v § 20 ods. 1 tieto práva priznáva SPF až do okamihu doručenia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z. 24. Súd tak konštatuje, že aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu mal v konaní za preukázanú. 25. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej legitimácie na strane žalovaných, sa súd zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu. 26. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva. Stranami sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania. 27. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. 28. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci",
možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. 29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. až 7. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rozhodnutia. Pričom žalovaní 1. až 7. rade sú na predmetnom liste vlastníctva identifikovaní len prostredníctvom mena a priezviska bez dátumu narodenia, alebo iných identifikačných znakov, pričom je pri nich pod B11 zapísaná správa svedčiaca Slovenskému pozemkovému fondu, čo nepochybne vyplýva z výpisu LV č. XXX obce Inovce, k. ú. H., okres Sobrance. Súd mal taktiež za preukázané, že žalovaní v 1. až 7. rade vedení na LV č. XXX obec H., k. ú. H., okres Sobrance sú neznámi vlastníci, na neznámom mieste a ich pobyt nie je obci známy pričom obec v potvrdení zo dňa 9.11.2024 vyhlásila, že jej nie je známa ani skutočnosť, či vyššie menovaní žijú alebo zomreli a nepozná ich právnych nástupcov. Zo znaleckého posudku č. 192/2022 H. B. A., súdneho znalca pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, mal súd za preukázanú všeobecnú hodnotu nehnuteľností, kedy znalec určil všeobecnú hodnotu parcely E-KN č. 1205/6 spolu vo výške 550 EUR, a to na základe metódy porovnávania, výnosovej metódy a metódy polohovej diferenciácie. Súčasne súd z kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2023 uzavretou medzi predávajúcou A. N. a kupujúcim Obcou Inovce mal za preukázané, že predmetom zmluvy bol prevod podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX obec H., k. ú. H., okres Sobrance za sumu 42,84 EUR za 21 m2, čo predstavuje 2,04 EUR za 1 m2. 30. Žalobca žalobou žiadal zrušiť a vyporiadať prikázaním veci za náhradu podielové spoluvlastníctvo k parcele zapísanej na LV č. XXX v katastri nehnuteľností Okresného úradu J., katastrálny odbor pre okres Sobrance, obec H., katastrálne územie H., a to k parcele registra „E“ KN parcelné číslo 1205/6, druh pozemku: orná pôda o výmere 270 m2 . 31. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že sa strany sporu zhodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ako aj na spôsobe vyporiadania. Žalobca a zástupca žalovaných v 1. až 7. rade zhodne uviedli, že je nevyhnutné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, súčasne zhodne tvrdli, že najvhodnejší spôsob vyporiadania je prikázanie veci za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu, ako jednému zo spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. 32. Sporná v konaní ostala výška primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu. 33. Zo zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva zásada, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, pričom v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prednostne navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka. 34. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliada aj na to, aby sa vec mohla účelne využiť, pričom vyporiadanie pozemkov nie je len čo do výmery, pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov, ale aj čo do hodnoty a kvality pozemkov. 35. Súd konštatuje, že v prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s možnosťou a účelnosťou reálneho rozdelenia parcely, ktorá je predmetom sporu, avšak reálna deľba pozemku v danom prípade podľa názoru súdu nie je dobre možná, pretože ide o menší pozemok v intraviláne obce s viacerými podielovými spoluvlastníkmi, kde by reálnym rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov vznikli pozemky s výmerou príliš nízkou na to, aby boli účelne využiteľné. Súd má zato, že pozemok už dlhší čas slúži ako miestna komunikácia k jestvujúcim rodinným domom a iné využitie pozemku je vylúčené v danej lokalite. Z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu žalobcovi do jeho vlastníctva.
36. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a prikázaním do vlastníctva žalobcu. 37. V zmysle vykonaného dokazovania tak bolo v konaní preukázané, že v prejednávanej veci ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú pozemky a existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaných nie sú známi. Splnomocnený zástupca žalovaných zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. 38. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina, ako žiadal v žalobe. 39. Následne sa v konaní zaoberal primeranou náhradou za spoluvlastnícke podiely. 40. „Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.“ (NS ČR , sp.zn. 22 Cdo 1640/2006) 41. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena veci má zodpovedať trhovému princípu ocenenia na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu jedného spoluvlastníka na úkor druhého. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Informáciami potrebnými k dosiahnutiu sumy primeranosti všeobecnej ceny veci sú informácie miestneho orgánu štátnej správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti, vrátane takých poznatkov o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. 42. Žalobca v podanej žalobe navrhoval primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaných na základe znaleckého posudku č. 192/2022 súdneho znalca H. B. A. zo dňa 08.08.2022, ktorý určil všeobecnú hodnotu parcely registra E-KN p.č. 1205/6 na sumu 2,04 €/m2 . Súčasne na preukázanie svojich tvrdení ohľadne hodnoty primeranej náhrady predložil súdu kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 30.11.2023, ktorá ako listinný dôkaz preukazuje približnú hodnotu nehnuteľnosti v danej lokalite v sume 2,04 EUR za 1 m2. 43. Zástupca žalovaných v konaní namietal výšku primeranej náhrady pričom tvrdil, že predložený znalecký posudok uvádza iba všeobecnú cenu nehnuteľnosti a nie trhovú cenu. Odkázal na rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 27C/91/2020 - 68 zo dňa 30.09.2021, kde bola určená v obci Inovce primeraná náhrada za podiely ustupujúcich spoluvlastníkov v sume 3,43 EUR/m2. 44. Po preskúmaní predmetného rozsudku tunajšieho súdu má súd zato, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tohto konania bola nehnuteľnosť, ktorá tvorila záhradu a dvor k priľahlému domu. Z uvedeného dôvodu má súd zato, že nemožno v žiadnom prípade porovnávať ceny nehnuteľností v prebiehajúcom spore s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27C/91/2020 zo dňa 30.9.2021, kedy ide o rôzne druhy nehnuteľnosti, s rôznym druhom využitia. 45. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zato, že v reálnom stave súdená parcela reg. EKN č. 1205/6 tvorí obecnú cestu a na tento účel je ako cesta užívaná už viac ako 100 rokov. Žalobca je vlastníkom telesa cesty, nie však súdenej parcely reg. E-KN č. 1205/6. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/91/2020 bola predmetom konania nehnuteľnosť ktorá tvorila záhradu a dvor k priľahlému domu. Z uvedeného je nepochybné, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/91/2020 musela byť logicky vyššia cena za m2, ako v prebiehajúcom spore, a to predovšetkým s poukazom na to, že v prejednávanej veci ide o nehnuteľnosť ktorú predstavuje obecná cesta v zastavanom území obce, ktorá sa užíva viac ako 100 rokov, pričom obec je vlastníkom telesa
cesty, nie však pozemku. Súčasne má súd zato, že je vo verejnom záujme danú nehnuteľnosť vyporiadať a prikázať do výlučného vlastníctva obce, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania sa ani inak, ako obecná cesta nedá využívať. 46. Súd má zato, že znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca H. B. A. zohľadnil všetky kritériá pre určenie trhovej ceny a primeranej náhrady za predmetnú nehnuteľnosť, a to predovšetkým s poukazom nato, že ide o obecnú cestu v zastavanom území obce. 47. Súčasne žalobcom deklarovanú výšku primeranej náhrady preukazuje aj ním predložený listinný dôkaz - kúpna zmluva zo dňa 30.11.2023, v ktorej je uvedená suma za 1m2 vo výške 2,04 EUR nehnuteľnosti v danej lokalite. 48. Zástupca žalovaných síce rozporoval tvrdenia žalobcu, avšak nepredložil žiadne listinné dôkazy na určenie výšky primeranej náhrady (pozn. iba odkázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 27C/91/2020), pričom ani nenavrhol žiadne návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením, pričom v konaní nepredložil ani žiadne vyjadrenie realitnej kancelárii o potencionálnej hodnote nehnuteľností, a preto má súd zato, že neuniesol dôkazné bremeno k popretiu skutkových tvrdení ohľadne ceny nehnuteľnosti. V zmysle uvedeného má súd zato, že cena primeranej náhrady je primeraná. 49. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 50. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 51. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. 52. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. 53. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. 54. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť. 55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol zástupca žalovaných povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015). 56. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zástupca žalovaných vo vzťahu k určeniu hodnoty súdených nehnuteľností neuniesol dôkazné bremeno. 57. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že žalobcom navrhovanú sumu ako primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných vo výške vo výške 2,04 EUR za 1m2 považoval za primeranú, z ktorého dôvodu uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť sumu žalovanému v 1.
rade mal. Jánovi Polákovi 33,- €, žalovanému v 2. rade B. A. sumu 55,- €, žalovanému v 3. rade B. D. sumu 146,60 €, žalovanému v 4. rade B. C. E. sumu 16,50 €, žalovanej v 5. rade B. C. sumu 68,75 €, žalovanému v 6. rade B. C. sumu 33,- € a žalovanému v 7. rade F. G. sumu 68,75 €, na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu 58. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. 60. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania. Súd konštatuje, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka nemožno nazvať úspechom žalobcu, neúspechom žalovaných, ale práve naopak, žalobca získal do vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalovaných, ale oproti výplate hodnoty toho, ktorého spoluvlastníckeho podielu. Teda úspech a neúspech je na obidvoch stranách v zásade rovnaký. Súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobca aj žalovaní), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití vyššie zmieneného procesného ustanovenia (§ 257 CSP). Súd zároveň uvádza, že konečné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa týka a je v prospech všetkých účastníkov a preto je aj spravodlivé, aby každý z nich znášal trovy konania, ktoré mu v súvislosti s takýmto konaním vznikli. Zároveň súd uvádza, že žalovaní sú neznámi vlastníci, v mene ktorých vystupuje a zastupuje ich Slovenský pozemkový fond, ktorý je zo zákona povinný zastupovať jeho záujmy. Prípadné uloženie náhrady trov konania by bolo vo vzťahu k neznámemu vlastníkovi nevykonateľné, čo je rovnako dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Zároveň súd uvádza, že žalobca si náhradu trov konania ani neuplatnil. Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.