Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 8T/100/2025 7725010601 29. 12. 2025 JUDr. Stanislav Vojtko ECLI:SK:OSMI:2025:7725010601.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Stanislav Vojtko, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.12.2025 takto rozhodol: Obžalovaní 1. ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Snine, trvale bytom C., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, 2. D. E., nar. X.X.XXXX vo Svidníku, trvale bytom E. F. XXX, G. C., H. A. XX, E., 3. E. I., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom C. XXXX/X, E., t.č. A. XX, E., 4. J. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom K. XXXX/X, E., t.č. A. XX, E., 5. Michal BEREZŇÁK, nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom C. XXXX/X, E.,
sú
vinní, že
1/ dňa 20.07.2025 v presne nezistenom čase, medzi 00.00 h až 01.00 h, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na trávnatej ploche pri čerpacej stanici LPG, na začiatku ulice A. v E., obvinení ml. A. B., J. D. a E. I. pristúpili k poškodenému L. F., začali ho kopať do nôh a opakovane udierať rukami a sácať. Následne ho obvinená E. I. prešacovala a z predného pravého vrecka nohavíc mu odcudzila 50 Eurovú bankovku a obvinená D. E. mu zobrala igelitovú tašku, ktorú mal pri sebe a odcudzila z nej mobilný telefón zn. Unidigi v sume 100 Eur a 1 ks buchty zn. Empanada v sume 0,69 Eur. Z vrecka košele pri tom poškodenému vypadla platobná karta Poštovej banky na meno poškodeného, ktorú zobral obvinený ml. Franko Kroka. Vzápätí všetci obvinení odišli a po chvíli sa k poškodenému vrátili obvinení J. D. a E. I. a vrátili mu mobilný telefón, čím poškodenému L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. E. F. XXXX/XX, E., spôsobili povrchové odreniny na nose a čele, bez potreby lekárskeho ošetrenia a odcudzením vecí škodu vo výške 150,69 Eur, 2/ po tom, čo obvinení dňa 20.07.2025, v presne nezistenom čase, medzi 00.00 h až 01.00 h, na trávnatej ploche pri čerpacej stanici LPG, na začiatku ulice A. N. E., po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa zmocnili platobnej karty L. I. na meno poškodeného L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. E. F. XXXX/ XX, E., k bankovému účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, si obvinení ponechali túto platobnú kartu pre seba,
3/ následne platobnou kartou L. I. na meno poškodeného L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. E. F. XXXX/XX, E. k bankovému účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dňa 20.07.2025 v čase o 00.37 h, vykonal obvinený ml. A. B. neoprávnenú bezkontaktnú platbu, a to v sume 22 Eur v automate na elektronické cigarety pri čerpacej stanici Dali Oil, na ul. N. O. F. XXXX/X. Potom sa všetci spoločne presunuli do centra mesta Michalovce, kde obvinený ml. A. B. s obvinenými J. D., E. I., D. E. a E. I. vykonali neoprávnené výbery z bankomatov: - na Námestí Osloboditeľov č. 25 v Michalovciach, dňa 20.07.2025 v čase o 01.01 h z bankomatu C. C., P. sumu 120 Eur, - na Námestí Osloboditeľov č. 25 v Michalovciach, dňa 20.07.2025 v čase o 01.02 h z bankomatu C. C., P. sumu 200 Eur, - na Q. G. F. XX N. E., dňa 20.07.2025 v čase o 01.09 h z bankomatu C. C., P. sumu 200 Eur a vybraté peniaze si všetci obvinení medzi sebou podelili, čím vlastníkovi platobnej karty poškodenému L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. E. F. XXXX/XX, E., neoprávnenými výbermi a platbou spôsobili škodu v sume 542 Eur. teda v skutku 1/ - spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, v skutku 2/ - spoločným konaním si neoprávnene inak zadovážili platobný prostriedok, v skutku 3/ - spoločným konaním neoprávnene použili platobný prostriedok,
čím
spáchali
v skutku 1/ - zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v skutku 2/ - prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v skutku 3/ - prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Za
to sa
odsudzujú
obžalovaný ml. A. B. podľa § 188 ods. 1 za použitia § 117 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Obžalovaná D. E.
podľa § 188 ods. 1 za použitia § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Obžalovaná E. I. podľa § 188 ods. 1 za použitia § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Obžalovaný J. D. podľa § 188 ods. 1 za použitia § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Obžalovaný E. I. podľa § 188 ods. 1 za použitia § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á obžalovaným ml. A. B., D. E., E. I., J. D. a E. I. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému - L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. E. XXXX/XX, E., škodu vo výške 532,69 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného – L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. E. XXXX/XX, E., so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces. odôvodnenie: Dňa 8.12.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na mll. A. B., D. E., E. I., J. D. a E. I. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona tak, ako je uvedené v skutkoch 1, 2 a 3 vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavil poškodený L. F.. Súd preto prečítal návrh poškodeného na náhradu škody, ktorú si uplatnil pri výsluchu v prípravnom konaní, podľa ktorého si uplatnil náhradu škody vo výške 592,69 € pozostávajúcu z odcudzenej hotovosti vo výške 50 ,- €, odcudzeného keksu vo výške 0,69 € a výberov z platobnej karty vo výške 542 ,- €.
Následne súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému ml. A. B. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov 1, 2 a 3 uvedených v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanému ml. A. B. tieto otázky. Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov 1, 2 a 3, ktoré sa mu kladú za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutkov 1, 2 a 3 ako trestných činov obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky 1,2 a 3, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy, obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný ml. A. B. odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov 1, 2 a 3, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní umožnil taktiež obžalovanej D. E. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov 1, 2 a 3 uvedených v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanej D. E. tieto otázky. Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov 1, 2 a 3, ktoré sa jej kladú za vinu, obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutkov 1, 2 a 3 ako trestných činov obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu, obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky 1,2 a 3, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy, obžalovaná odpovedala „áno“. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná D. E. odpovedala na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovanej a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutkov 1, 2 a 3, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní umožnil taktiež obžalovanej E. I. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov 1, 2 a 3 uvedených v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanej E. I. tieto otázky.
Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov 1, 2 a 3, ktoré sa jej kladú za vinu, obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutkov 1, 2 a 3 ako trestných činov obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu, obžalovaná odpovedala „áno“. Na otázku či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky 1,2 a 3, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy, obžalovaná odpovedala „áno“. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná E. I. odpovedala na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovanej a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutkov 1, 2 a 3, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Následne súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému J. D. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov 1, 2 a 3 uvedených v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanému J. D. tieto otázky. Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov 1, 2 a 3, ktoré sa mu kladú za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutkov 1, 2 a 3 ako trestných činov obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky 1,2 a 3, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy, obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný J. D. odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov 1, 2 a 3, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Následne súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému E. I. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov 1, 2 a 3 uvedených v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanému E. I. tieto otázky. Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutkov 1, 2 a 3, ktoré sa mu kladú za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutkov 1, 2 a 3 ako trestných činov obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“. Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky 1,2 a 3, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy, obžalovaný odpovedal „áno“. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný E. I. odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov 1, 2 a 3, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste obžalovaných a náhrade škody a to prečítaním listinných dôkazov. Podľa pokladničného dokladu obchodnej spoločnosti Lidl Slovenská republika, s.r.o. zo dňa 19.7.2025 je hodnota buchty zn. Empanada 0,69 €. Zo záznamu o vrátení veci zo dňa 22.8.2025 vyplýva, že poškodenému L. F. bola vrátená hotovosť vo výške 60 ,- € (1 ks bankovka 50 ,- € a 1 ks bankovka 10 ,- €), ako aj platobná karta Poštovej banky na meno L. F.. Z charakteristiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, zo dňa 12.8.2025 vyplýva, že ml. A. B. žije v neúplnej biologickej rodine. E. E. B., nar. XX.XX.XXXX je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na tunajšom úrade a pre mesto C. vykonáva aktivačné práce. Dieťa nemá v rodnom liste uvedeného otca, jeho údajným biologickým otcom je E. R., nar. XX.XX.XXXX. Toho času sa p. R. zdržiava v domácnosti u p. B., avšak otcovstvo k mal. Frankoví, aj napriek dlhodobej motivácii zo strany orgánu SPODaSK, odmieta uznať. Podľa vyjadrenia matky dieťaťa p. R. príležitostne pracuje, avšak v nadmernej miere užíva alkoholické nápoje a potom v domácnosti vyvoláva nepokoje a zvady. Z uvedeného dôvodu žije striedavo v domácnosti p. B. a striedavo v E.. Ml. Franko má mladšieho nevlastného brata P. B., nar. XX.XX.XXXX. Pani B. s deťmi žije vo viacgeneračnej rodine, ktorá je neprispôsobivá. Po zbúraní bytového domu na ul. Študentskej 1467, kde rodina predtým bývala, im bol mestom Snina pridelený sociálny nájomný byt. Po niekoľkých mesiacoch bývania boli na podnet spolubývajúcich z tohto bytu vysťahovaní pre neprispôsobivosť - nadmerné užívanie alkoholu, hádky, zvady, nepokoje, ničenie zariadenia bytu, neplatenie nájmu. Ich bývanie bolo následne len krátkodobé a príležitostné u príbuzných a známych. V spoločnej domácnosti s rodinou donedávna žila aj mal. R. E., nar. XX.XX.XXXX, matka mal. detí A. E., nar. XX.XX.XXXX, a P. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorých otcom ml. Franko Kroka. Ku dátumu podania tejto správy majú mal. rodičia prevzatý do podnájmu byt v tom istom bytovom dome na Študentskej 1468, kde žije aj matka E. B.. Rodina mal. rodičov A. B. a R. E. a ich dvoch mal. detí je v starostlivosti orgánu SPODaSK a je sledovaná v rámci terénnej sociálnej práce. Na rodinu v súkromí naďalej dohliada matka mal. A. p. E. B.. Na sociálnej kuratele vedú spisovú dokumentáciu ml. A. B. od mája 2017, kedy sa dopustil prvýkrát priestupkovej činnosti tým, že spolu s viacerými mal. deťmi vyberali a odnášali zo smetných kontajnerov odpad. Toho istého priestupku sa dopustil aj v marci 2018. Obe konania boli odložené pre nedostatok veku mal. dieťaťa. Dňa 28.11.2019 sa dopustil priestupkového konania tým, že kradol v predajni potravín. Konanie vo veci priestupku bolo pre nedostatok veku opätovne odložené. Dňa 21.03.2020 spolu s ďalším dieťaťom v lokalite svojho bývania hádzali do okien jedného z bytov kamene, čím sa podľa oznámenia OR PZ Humenné, OO PZ Snina dopusti priestupkového konania robením schválnosti. Ml. Franko spolu s bratom P. dňa 07.04.2020 poškriabaním karosérie osobné motorového vozidla spôsobili jeho majiteľovi škodu vo výške 200 €. Vec bola riešená v priestupkovom konaní. Obdobným spôsobom poškodili nasledujúci deň aj ďalšie motorové vozidlo s tou istou škodou, vec bola opätovne riešená v priestupkovom konaní. Aj vo všetkých týchto vyššie uvedených prípadoch bolo priestupkové konanie odložené pre nedostatok veku mal. dieťaťa. Dňa 28.08.2023 bolo orgánu SPODaSK tunajšieho úradu doručené oznámenie OR PZ Humenné, OO PZ Snina č. ORPZ-HE-OPP6-342/2023-P o priestupku ml. A., ktorého sa ho dopustil tým, že vo vlaku našiel na podlahe kupé dámsku peňaženku, pričom z nej vybral sumu 120 ,- €, ktoré chcel použiť na
svoju vlastnú potrebu. Kvôli opakovanému páchaniu priestupkovej činnosti bol tunajším úradom podaný orgánom činným v trestnom konaní podnet vo veci podozrenia z ohrozovania mravnej výchovy mládeže na matku mal. detí. Orgán SPODaSK s primárnou rodinou ml. Franka pracuje dlhodobo, monitoruje ju v rámci terénnej sociálnej práce, s matkou a deťmi sú vykonávané opakované pohovory, pri ktorých je matka zakaždým upozorňovaná na problémové správanie svojich detí, na svoje rodičovské práva a povinnosti pri ich výchove v zmysle § 28 zákona č. 36/2005 Z.z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň je upozorňovaná aj na represie, ktoré jej ako matke detí z toho môžu vyplynúť. V čase od apríla 2024 do decembra 2024 boli mal. Adrián a neskôr aj brat Franko (po prepustení z výkonu väzby) zaradení so skupinového výchovného programu pre deti páchajúce trestnú a priestupkovú činnosť, ktorý v rodine realizoval akreditovaný subjekt CDR Drak Prešov. V decembri 2023 mal. Adrián požil v pivničných priestoroch bytového domu väčšie množstvo alkoholu takým spôsobom, že mu musela byť privolaná rýchla zdravotná služba. Ani jeden z rodičov v tom čase nevedel, kde sa mal. Adrián nachádza. Aj na základe tejto skutočnosti orgán SPODaSK po celkovom zhodnotení situácie mal. detí podal Okresnému súdu v Humennom návrh na uloženie výchovného opatrenia - dohľad súdu nad výchovu mal. detí. Tento dohľad súdu i súčinnosti orgánu SPODaSK sa realizuje doposiaľ, a to už pri opakovanom návrhu. Ml. Franko a jeho súčasná biologická rodina žije v málo podnetnom rodinnom komunitnom prostredí, kde je často prítomný alkohol a často tu zasahuje polícia. Nevyhovujúci sú pre deti aj podmienky bývania v rodine, v malom priestore žije veľký počet ľudí, v byte nie je dostatok priestoru ani na posteľ pre každého člena domácnosti, nieto ešte priestor na trávenie voľného času detí a prípravu do školy. V byte sa fajčí a užívajú sa alkoholické nápoje, zvlášť, ak je v domácnosti prítomný matkin brat M. B.. Deti preto unikajú von do rovesníckych skupín, kde sa často dopúšťajú nevhodného správania a majú problém aj s uznávaním autority. Ml. Franko sa vo veľmi mladom veku stal už dvojnásobným otcom, bez akýchkoľvek rodičovských zručností S matkou svojich detí R. E. sa stretol v E., kam často utekal za údajným biologickým otcom. S matkou detí po pôrode ich prvého dieťaťa odmietal žiť, nechcel s ňou zdieľať spoločnú domácnosť, avšak krátko po pôrode prvého dieťaťa mal. Renáta opätovne otehotnela a do roka od predošlého pôrodu porodila dcéru Amy. Toho času zdieľajú spoločnú domácnosť. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaného ml. A. B., tento sa doposiaľ dopustil 1 priestupku dňa 11.5.2025, keď ako chodec nesprávne prechádzal cez cestu, začo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 ,- €. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovanej D. E., táto sa doposiaľ nedopustila žiadneho priestupku. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovanej E. I., táto sa doposiaľ nedopustila žiadneho priestupku. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaného J. D., tento doposiaľ spáchal 12 dopravných priestupkov, ktorých sa dopustil ako cyklista, pričom za každým mu bola uložená bloková pokuta. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaného E. I., tento sa doposiaľ dopustil 5 dopravných priestupkov a 3 priestupkov proti verejnému poriadku, pričom za každým mu bola uložená bloková pokuta. Z odpisu registra trestov obžalovaného ml. A. B. vyplýva, že tento bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.4.2024, sp. zn. 9T/30/2024, bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov do 25.4.2026. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 22.10.2025, sp. zn. 13T/52/2025, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.4.2024, sp. zn. 9T/30/2024. Z odpisu registra trestov obžalovanej D. E. vyplýva, že táto doposiaľ nebola súdne trestaná. Z odpisu registra trestov obžalovanej E. I. vyplýva, že táto doposiaľ nebola súdne trestaná.
Z odpisu registra trestov obžalovaného J. D. vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. Z odpisu registra trestov obžalovaného E. I. vyplýva, že tento bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.7.2023, sp. zn. 21T/12/2023, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Trestného zákona, začo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 100 hodín. Tento trest vykonal dňa 27.5.2024 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.4.2024, sp. zn. 9T/30/2024, bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Humenné a obvinenými B. D., R. I. a ml. A. B., podľa ktorej boli v skutku 1 uznaní za vinných zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustili tak, že dňa 14. novembra 2023 v čase okolo 24:00 hodine v meste Snina, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, najskôr vylákali poškodeného A. B. do lesného parku nachádzajúceho sa za kaštieľom, vedľa areálu nemocnice pri ulici Sládkovičovej v Snine, tam ho bezdôvodne fyzicky napadli spôsobom, že obvinený B. D. poškodeného zvalil na zem, kde ho držal spolu s obvineným mladistvým A. B. za ruky, aby sa nemohol brániť, pričom obvinený R. I. vytrhol poškodenému ľadvinovú platenú kapsičku, čiernej farby, ktorú mal pripnutý okolo pása a v ktorej mal uložené osobné veci - občiansky preukaz, 2 krát ZŤP, bankomatovú kartu A. I., lekársku správu, 2 kusy nabíjačky na telefón, telefónne slúchadlá, holiaci strojček Gillet a finančnú hotovosť 35 eur, kde následne s takto odcudzenou lcapsičkou a jej obsahom ušli do inej časti parku, tam si odcudzené finančné prostriedky nachádzajúce sa v kapsičke rozdelili, ostatné veci z kapsičky vybrali a kapsičku s časťou obsahu vyhodili, čím svojím konaním spôsobili poškodenému A. B. škodu vo výške najmenej 55 eur. Za to bol obvinenému ml. A. B. uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2024. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 22.10.2025, sp. zn. 13T/52/2025, boli obžalovaní ml. D. S., ml. N. H. a ml. A. B. uznaní za vinných zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustili tak, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom čase okolo polnoci dňa 1.12.2024, potom čo si už predtým zabezpečili sprej modrej farby, podišli k bočnej stene bytového domu nachádzajúceho sa v C. Q. T. L. F. XXXX/XX, ktorú následne ml. D. S. postriekal modrou farbou tak, že na túto stenu nakreslil neidentifikovateľný obrázok tváre o rozmere cca 0,75x0,75 metra, potom prešiel k pozdĺžnej stene uvedeného bytového domu a túto postriekal nápisom „ACAB“ o rozmere cca 0,7x0,7 metra a pričom následne si zobral sprej ml. N. H., ktorý na uvedenú stenu napísal text „LOS BANDYTOS RYN“ o rozmere cca 1,3x0,2 metra a text „ŠTASTNY NOVÍ ROK“ spolu s dvoma neidentifikovateľnými obrazmi tváre o rozmere cca 0,4x1,5 metra a cca 0,5x0,75m, pričom následne od neho vzal sprej ml. A. B., ktorý pokračoval nastriekaním dvoch čiar a písmena „M“, a textu „HUJ“, kde po tomto ml. N. H. sprej odložil a všetci obvinení z miesta následne odišli preč, kde týmto svojím konaním spôsobili Spoločenstvu vlastníkov bytov na ul. Palárikovej č. 1613/12, Snina, IČO 37 788 761, celkovú škodu vo výške 126,00 Eur. U obžalovaného ml. Franka kroku bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.4.2024, sp. zn. 9T/30/2024, považoval súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.7.2023, sp. zn. 21T/12/2023, bol obvinení E. R., M. D. a E. I. uznaní za vinných zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustili tak, že dňa 26.1.2023 v čase okolo 14:30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, vnikli do zadnej časti na súkromný pozemok rodinného domu na T. E. XXXX/XX, E. a to takým spôsobom, že rozplietli oplotenie, odkiaľ odcudzili 7 ks 5/4“ oceľové rúry o dĺžke 5 m, 2 ks oceľové profily „T“ o rozmeroch 30 mm x 20 mm, o dĺžke 5 m, 3 ks 1“ rúry o dĺžke 5 m; 2 ks staré autobatérie, dvojkolesový vozík bez pneumatík, čím poškodenému U. B. spôsobili škodu vo výške 180,-EUR, bez spôsobenia škody na oplotení. Za to bol obvinenému E. I. uložený trest povinnej práce v trvaní 100 hodín.
Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaných ml. A. B., D. E., E. I., J. D. a E. I. v skutku 1 ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko obžalovaní spoločným konaním proti poškodenému L. F. použili násilie tak, že obžalovaní ml. A. B., J. D. a E. I. ho kopali, udierali rukami a sácali a následne obžalované D. E. a E. I. mu odcudzili 50 eurovú bankovku, mobilný telefón zn. Unidigi a buchtu zn. Empanada ako aj platobnú kartu Poštovej banky na meno poškodeného. Po subjektívnej stránke konali všetci piati obžalovaní v priamom úmysle zmocniť sa vecí patriacich poškodenému podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona. Konanie obžalovaných ml. A. B., D. E., E. I., J. D. a E. I. v skutku 2 súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý obžalovaní spáchali po objektívnej stránke tak, že spoločným konaním odcudzili poškodenému L. F. platobnú kartu L. I. na jeho meno a túto si ponechali. Po subjektívnej stránke konali všetci piati obžalovaní v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona. Konanie obžalovaných ml. A. B., D. E., E. I., J. D. a E. I. v skutku 3 súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý obžalovaní spáchali po objektívnej stránke tak, že platobnú kartu L. I., ktorú odcudzili poškodenému L. F., použili tak, že prostredníctvom tejto karty najskôr obžalovaný ml. A. B. vykonal bezkontaktnú platbu v sume 22 ,€ v automate na elektronické cigarety a následne všetci piati obžalovaní spoločným konaním vykonali výbery hotovosti z bankomatov v celkovej sume 520 ,- €. Po subjektívnej stránke konali aj v tomto prípade všetci piati obžalovaní v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona. Pri rozhodovaní o druhu trestov a ich výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd ukladal všetkým piatim obžalovaným trest odňatia slobody a to z dôvodu vyššej závažnosti a spoločenskej nebezpečnosti spáchanej trestnej činnosti, nakoľko sa dopustili až troch trestných činov, z ktorých jeden je navyše zločinom. Pokiaľ ide o obžalovaného ml. A. B., súd mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva prečiny a jeden zločin podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Týmto zákonným ustanovením je § 188 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní od 3 do 8 rokov. Súd u obžalovaného znižoval podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby trestu odňatia slobody za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na jednu polovicu (18 mesiacov až 4 rokov), nakoľko obžalovaný spáchal zločin ako mladistvý. Pri určovaní výmery úhrnného trestu odňatia slobody súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže obžalovaný sa k všetkým trom trestným činom priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou bolo podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, a podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko mu ukladal tento trest celkovo za tri úmyselné trestné činy, z ktorých bol jeden zločin, spáchaných troma skutkami. Súd z tohto dôvodu zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného vo výške 4 rokov o jednu tretinu, t.j. o 10 mesiacov, na 58 mesiacov, pričom ako základ na zvýšenie tejto hornej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (18 mesiacov až 4 roky – 48 mesiacov), teda 30 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný ml. A. B. spáchal opätovne zločin, súd pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody zároveň postupoval podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby vo výške 18 mesiacov o jednu tretinu, t.j. o 10 mesiacov, na 28 mesiacov, pričom ako
základ na zvýšenie tejto dolnej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (18 mesiacov až 4 roky – 48 mesiacov), teda 30 mesiacov. Súd teda ukladal obžalovanému ml. A. B. úhrnný trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby od 28 mesiacov do 58 mesiacov. Po prihliadnutí na všetky vyššie uvedené kritéria na ukladanie trestu, najmä na osobu obžalovaného, ktorý je už otcom dvoch maloletých detí, dospel súd k záveru, že uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov, bude dostatočné na prevýchovu obžalovaného a zároveň iných odradí od páchania takejto trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal trestné činy v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.4.2024, sp. zn. 9T/30/2024, súd v jeho prípade nevidel dôvod na podmienečný odklad výkonu tohto trestu. Nakoľko obžalovaný ml. A. B. doposiaľ neprekročil osemnásty rok svojho veku, súd ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Pokiaľ ide o obžalovaných D. E., E. I., J. D. a E. I., aj im súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva prečiny a jeden zločin podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Týmto zákonným ustanovením je § 188 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní od 3 do 8 rokov. Pri určovaní výmery úhrnného trestu odňatia slobody súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd zistil u všetkých štyroch obžalovaných poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže všetci štyria obžalovaní sa k všetkým trom trestným činom priznali a ich spáchanie úprimne oľutovali. U obžalovaných D. E. a E. I. súd zistil taktiež poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného, nakoľko tieto obžalované viedli pred spáchaním trestných činov riadny život. Priťažujúcou okolnosťou bolo u všetkých štyroch obžalovaných podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona to, že obžalovaní spáchali viac trestných činov. Aj týmto štyrom obžalovaným súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko im ukladal tento trest celkovo za tri úmyselné trestné činy, z ktorých bol jeden zločin, spáchaných troma skutkami. Súd z tohto dôvodu zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného vo výške 8 rokov o jednu tretinu, t.j. o 20 mesiacov, na 116 mesiacov, pričom ako základ na zvýšenie tejto hornej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (3 roky až 8 rokov), teda 5 rokov - 60 mesiacov. Súd teda ukladal obžalovaným D. E., E. I., J. D. a E. I. úhrnný trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby od 3 rokov do 116 mesiacov. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených kritérií na ukladanie trestu súd považoval aj v ich prípade úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov za dostatočný nato, aby viedol obžalovaných k náprave a vedeniu riadneho života a zároveň takýto trest bude preventívne pôsobiť aj na ostatných potenciálnych páchateľov takejto trestnej činnosti. V zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľov výkon tohto trestu nie je u týchto obžalovaných potrebný, berúc do úvahy najmä osobu obžalovaných D. E., E. I. a J. D., ktorí doposiaľ neboli súdne trestaní, a osobu obžalovaného E. I., u ktorého je predchádzajúce odsúdenie zahladené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Výkon trestu odňatia slobody im preto súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Obžalovaných ml. A. B., D. E., E. I., J. D. a E. I. súd zároveň zaviazal uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenému L. F. škodu vo výške 532,69 €, ktorá bola v konaní dostatočne preukázaná, a ktorá pozostáva z výberov hotovosti prostredníctvom platobnej karty vo výške 532 ,- € (po odpočítaní sumy 10 ,- €, ktorá bola poškodenému vrátená) a hodnoty odcudzenej buchty zn. Empanada vo výške 0,69 €. Zo zvyškom nároku na náhradu škody odkázal súd poškodeného na civilný proces.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Michalovce.