Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 11P/49/2026 7726201540 17. 08. 2026 JUDr. Michal Guľaš ECLI:SK:OSMI:2026:7726201540.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Obec C. D. E., dieťa rodičov: matka F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX a otec A. H. (pred zmenou Tancoš), nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom F. I. XX, J., I. A., za účasti K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, o návrhu navrhovateľa: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. R u š í sa náhradná osobná starostlivosť o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, vykonávaná sestrou maloletého, K. B., nar. XX.XX.XXXX, nariadená rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn.: 11P/18/2025-25 zo dňa 28.04.2025. II. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti jeho matky, F. G., nar. XX.XX.XXXX, a to s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. III. Otec, A. H., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky maloletého, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 20.04.2026 bol súdu doručený návrh navrhovateľa, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ktorým sa tento domáha, aby súd u maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, ktorú vykonáva sestra maloletého, K. B., nar. XX.XX.XXXX, a ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn.: 11P/18/2025-25 zo dňa 28.04.2025. Súčasne súd týmto rozsudkom uložil obom rodičom prispievať na výživu ich maloletého syna minimálnym zákonným výživným, a to na účet navrhovateľa. Súd svojim rozhodnutím taktiež zrušil predchádzajúcu úpravu rodičovských práv a povinností. 2. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že dôvodom pre pôvodné zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti bola skutočnosť, že matka dieťaťa bola dňa 27.01.2025 vzatá do výkonu trestu odňatia slobody pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže a otec maloletého o dieťa dlhodobo neprejavoval záujem, pričom má vlastnú rodinu a žije v Českej republike. Navrhovateľ
vykonával v rodine prácu na základe plánu sociálnej práce zo dňa 28.07.2025 s cieľom zabezpečiť adekvátnu starostlivosť a stabilný výchovný štýl. Šetreniami bolo zistené, že matka bola dňa 30.01.2026 podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, vrátila sa do pôvodného rodinného prostredia a aktívne začala riešiť svoje administratívne záležitosti (zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie) a úpravu svojho bývania. Po jej návrate dochádzalo k postupnému obnovovaniu a upevňovaniu vzťahu medzi matkou a maloletým, ktorý bol výkonom trestu narušený, pričom v súčasnosti je tento vzťah už zastabilizovaný. Maloletý aktuálne striedavo prebýva u matky a u náhradného rodiča (dospelej sestry), ktorí žijú v tesnej blízkosti na tom istom rómskom sústredení. Prospech maloletého podporuje aj fakt, že ide o prostredie, v ktorom vyrastal od narodenia a je naň plne zvyknutý. Matka užíva starší prízemný rodinný dom po rodičoch s vyčleneným priestorom. Maloletý tu má vlastný kútik na spanie, učenie aj záľuby. Vybavenie nábytkom a úroveň hygieny bývania sú síce priemerné, avšak priestor zodpovedá jeho potrebám. Náhradný rodič, sestra maloletého, bola počas celej doby informovaná o tom, že po návrate matky a obnovení rodičovského puta bude podaný návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, s čím vyjadrila súhlas. Matka po upevnení vzťahu s dieťaťom prejavila záujem o jeho prevzatie do osobnej starostlivosti a pri šetreniach dňa 04.03.2026 a 14.04.2026 požiadala o podanie predmetného návrhu. Samotný maloletý, primerane svojmu veku a rozumovej vyspelosti, vyjadril, že matka sa o neho dokáže riadne postarať rovnako ako jeho dospelá sestra, pričom v rodine vládne vzájomná pomoc a porozumenie. Maloletý v prebiehajúcom školskom roku navštevuje 8. ročník Špeciálnej základnej školy v L., variant A, kde dosahuje slabšie výsledky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ poukázal na to, že dôvod na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti dospelej sestry, ktorá nahrádzala starostlivosť matky počas jej prekážky, v celom rozsahu zanikol. 3. Uznesením sp. zn.: 11P/49/2026-8 zo dňa 24.04.2026 súd ustanovil Obec Petrovce nad Laborcom za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého A. v tomto konaní. 4. Vo veci sa podaním zo dňa 17.08.2026 písomne vyjadril otec maloletého, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a to zo zdravotných dôvodov. Zároveň otec požiadal súd, aby tento konal v jeho neprítomnosti. Otec zároveň poukázal na svoje pomery, pričom uviedol, že jeho príjmom je dôchodok približne vo výške 17.000,- Kč mesačne. Manželka otca maloletého poberá „superdávku“ vo výške približne 10.700,- Kč mesačne. Rodina žije len z týchto príjmov. Bývajú v podnájme. 5. Matka maloletého, ani jeho sestra, do ktorej náhradnej osobnej starostlivosti bol maloletý zverený sa písomne vo veci nevyjadrili. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.08.2026, ktorého sa zúčastnili navrhovateľ a kolízny opatrovník. Rodičia maloletého a jeho sestra sa pojednávania nezúčastnili. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, pričom kolízny opatrovník maloletého s ním vyjadril svoj súhlas. 7. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 8. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"). 9. Podľa § 47 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. 10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 13. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností c) výžive maloletého, d) styku s maloletým, p) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. 25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 27. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX je v celom rozsahu dôvodný. Súd v súvislosti so svojím rozhodnutím uvádza, že zo samotnej podstaty zákonnej úpravy náhradnej starostlivosti vyplýva jej subsidiarita a dočasnosť, čo znamená, že ide o inštitút, ktorý nastupuje výlučne vtedy, ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych príčin nemôžu alebo nechcú osobnú starostlivosť o svoje dieťa zabezpečiť. Podľa Zákona o rodine primárne právo a povinnosť vychovávať dieťa majú jeho rodičia a preto zásah do výkonu tohto ich práv a povinnosti v podobe zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby trvá len po dobu, kým prekážka na strane rodiča pretrváva. V prejednávanej veci bola objektívnou prekážkou na strane matky skutočnosť, že táto vykonávala trest odňatia slobody, v dôsledku čoho sa nemohla o maloletého osobne starať. Táto prekážka však jej podmienečným prepustením dňa 30.01.2026 odpadla. Ako bolo v konaní jednoznačne preukázané zisteniami navrhovateľa, matka po návrate z výkonu trestu okamžite prejavila aktívnu snahu o urovnanie svojich pomerov, vytvorila maloletému vhodné a stabilné bytové podmienky, zabezpečila si plnenie administratívnych povinností voči úradu práce a najmä prejavila úprimný záujem o obnovenie rodičovského vzťahu a prevzatie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že citové väzby medzi matkou a maloletým sa podarilo plne obnoviť a upevniť, pričom aj samotný maloletý vyjadruje ku matke pozitívny vzťah a k návratu do jej starostlivosti sa stavia pozitívne. Súčasne aj náhradný rodič, dospelá sestra maloletého, ktorá doteraz nahrádzala maloletému bratovi materskú výchovu, vyjadruje s odovzdaním dieťaťa matke svoj súhlas. Za tohto stavu súd vyhodnotil, že dôvody, pre ktoré bol maloletý pôvodne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti v celom rozsahu zanikli. 29. S ohľadom na skutočnosť, že u maloletého došlo k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti, ktorú realizovala jeho plnoletá sestra, vznikla potreba rozhodovania o jeho ďalšom výchovnom prostredí. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do osobnej starostlivosti jeho matky. Matka po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vytvorila stabilné rodinné a bytové prostredie, o čom svedčia aj zistenia navrhovateľa. K matke má maloletý vytvorenú citovú väzbu, pričom v jej domácnosti vyrastal od narodenia. Otec maloletého naopak žije dlhodobo v zahraničí, v Českej republike, pričom s maloletým sa nekontaktuje, neudržiava s ním žiadne osobné ani telefonické väzby a o jeho výchovu sa nezaujíma. Za daného stavu je matka jediným rodičom, ktorý je schopný a ochotný osobne zabezpečovať celodennú starostlivosť, výchovu a vývinové potreby maloletého. Súčasne bola pri zverení zohľadnená aj vôľa samotného maloletého vyjadrená primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. 30. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k ich maloletému synovi, súd pri jej určení vychádzal zo skutočnosti, že osobnú starostlivosť o maloletého bude v celom rozsahu zaisťovať matka, čím svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť prevažne v naturálnej forme. Otec maloletého vo svojom písomnom podaní poukázal na svoje pomery, pričom jediným príjmom otca je jeho dôchodok vo výške 17.000,Kč, t.j. 703,56 Eur. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že otec má viacero vyživovacích povinností. V
zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine je však povinnosťou každého rodiča prispievať na výživu svojho dieťaťa bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti minimálne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a preto súd zaviazal otca na platenie výživného v tejto minimálnej zákonnej výške k rukám matky. 31. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd styk neupravil. Otec o styk s maloletým neprejavil záujem, dlhodobo sa zdržiava v zahraničí a v konaní nebol vznesený návrh na jeho úpravu. Súd preto ponechal styk otca s maloletým neupravený, čo však nebráni tomu, aby sa v prípade záujmu zo strany otca rodičia v budúcnosti na styku dohodli, prípadne aby sa otec domáhal jeho úpravy samostatným návrhom. 32. Postupujúc v zmysle citovaného ust. § 52 CMP, súd rozhodol o nároku na náhradu trov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce písomne v piatich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.