Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Martin 17Pc/13/2025 5725201094 05. 06. 2025 Mgr. Katarína Janotová ECLI:SK:OSMT:2025:5725201094.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou vo veci navrhovateľky - manželky: A. B., C. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892 a manžela navrhovateľky: A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom 038 03 E. XXX, F. A. v konaní o návrhu na rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. X.XX.XXXX a A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 12.9.1992, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Kláštor pod Znievom, zväzok 2, C. 1992, B. G. 11, strana neuvedená rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2025 žiadala, aby súd jej manželstvo s A. B. rozviedol. Uviedla, že manželstvo uzavreli po predchádzajúcej ročnej známosti. Keď sa brali, navrhovateľka už bola tehotná s dcérou H.. Roky žila vedľa svojho manžela, vychovávala deti a snažila sa prispôsobiť požiadavkám manžela a jeho matky, s ktorou žili v jednom dome. Manžel vôbec nebral do úvahy jej názory, potreby, ani požiadavky. Po celú dobu manželstva nebola sama sebou, potláčala svoje pocity, dávala do popredia to, čo bolo dobré pre manžela a snažila sa za každú cenu vyhýbať hádkam a útokom. Prvý krát v roku 2010 sa odsťahovala od manžela, aj s deťmi, manžel sa snažil o ich vzťah zabojovať, tak sa vrátila, ale hádky a nezhody pokračovali, hlavne kvôli odlišným názorom na život. Uviedla, že ako partneri si vôbec nesedia, vyznávajú rôzne životné hodnoty. Od roku 2016 žijú oddelene, každý z nich vedie svoju domácnosť, svoj vlastný život. Celú situáciu navrhovateľka vníma už ako uzavretú, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. S manželom sa odcudzili, vzájomné vzťahy ochladli a nemá zmysel v takomto formálnom zväzku pokračovať. V roku 2019 podala prvý krát návrh na rozvod manželstva, ale manžel na ňu vyvíjal tlak, že nebude financovať štúdium ich spoločnej dcéry I. v zahraničí, ak sa rozvedú, preto návrh vzala späť. Od vtedy sa však situácia nezmenila, ona ju vníma ako definitívnu. Uviedla, že jej manžel už na tom nič nezmení. K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy a to sobášny list, rodné listy plnoletých detí. 2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovné: 3. Na prvom pojednávaní sa navrhovateľka zo zdravotných dôvodov nezúčastnila. 4. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka je pevne rozhodnutá sa rozviesť. Prvý krát podala návrh na rozvod manželstva v roku 2019, ale zobrala ho späť z dôvodu, že jej manžel podmieňoval financovanie štúdia dcéry v zahraničí tým, že zotrvá v manželstve, preto zobrala
návrh späť. K obnoveniu spolužitia ale nedošlo, účastníci konania od roku 2016 vôbec nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa vyhýba akémukoľvek kontaktu so svojim manželom. On má na ňu jediný kontakt a to mail do práce, na ktorý jej píše a ona má z toho problémy na pracovisku. Rozhodnutie rozviesť sa je pre navrhovateľku konečné, definitívne, nemá záujem zotrvať v manželstve. Manželstvo neplní žiadnu reálnu funkciu okrem formálne zväzku, navrhovateľka chce iba zosúladiť skutočný stav so stavom právnym. Manželia spolu nežijú, nehospodária, nezdieľajú spoločnú domácnosť, nemajú o sebe navzájom žiadne informácie. Ich spoločné deti sú plnoleté. 5. Na ďalšom pojednávaní sa už zúčastnila sama navrhovateľka, uviedla, že manželstvo od počiatku nefungovalo, manžel neakceptoval jej názory na život, rodinu, na čokoľvek. Pokiaľ sa prispôsobovala očakávaniam manžela, aby zachovala v rodine pokoj, tak to ako tak fungovalo. V roku 2010 prvýkrát odišla k svojej matke aj s deťmi, ale vrátila sa naspäť na základe prosieb manžela, že sa zmení, ale nezmenilo sa vôbec nič, bolo to ešte horšie. V roku 2016 sa odsťahovala a odvtedy s manželom spolu nebývajú. V roku 2019 podala návrh na rozvod, ktorý zobrala späť, lebo bola vydieraná zo strany manžela, že prestane platiť dcére školu v zahraničí. Uviedla, že k manželovi vôbec nič necíti, je tam prázdno. Odmietla akúkoľvek poradenskú, alebo psychologickú pomoc. Uviedla, že je na 100% rozhodnutá manželstvo ukončiť. Od roku 2016 nie je s manželom v absolútne žiadnom kontakte, akurát jej vypisuje maily. Pre ňu je záležitosť definitívne uzavretá. 6. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že manželstvo uzatvárali z lásky, venovali sa dcéram. Je pravdou tiež to, že prvýkrát manželka odišla v roku 2010, následne súhlasila s návratom, snažili sa to urovnať. V roku 2019 požiadala o rozvod. On sa ju snažil presvedčiť, že ak návrh zoberie späť, zaplatí jej bývanie a to aj urobil, má na to doklady, takže zobrala návrh späť. Pravdou je tiež, že od roku 2016 nežijú spolu. Uviedol, že svoju manželku má rád a že má celú dokumentáciu o platbách, ktoré urobil v jej prospech. Uviedol, že čo mal robiť, kde ju mal hľadať, keď odišla, pred 7.00 hod. ráno ju čakal, keď išla do roboty, po robote ju čakať nemohol, lebo tiež chodí do roboty a keď ju čakal ráno, akurát mu povedala, aby jej dal pokoj. Telefón na ňu nemá a teraz sa dozvedel až z návrhu, kde býva. Uviedol tiež, že si vynútil, aby nepodala návrh na rozvod tým, že jej zaplatil byt, čo aj urobil a preto nevie, prečo manželka na rozvod podala, veď sa dohodli. Nie je pravdou, že manželku vydieral, že nezaplatí dcére I. štúdium, ak nestiahne návrh na rozvod. Dohodli sa, že jej kúpi bytík, čo aj urobil. 7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine ( ďalej len ZoR ), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 8. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 9. Podľa § 19 ods. 1, veta 1. ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 10. Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 11. Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 12. Podľa § 23 ods. 3 ZR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 13. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 14. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, uviedla, že jej rozhodnutie rozviesť sa je definitívne, trvalé, nevidí šancu na nápravu, ani za pomoci poradenstva, alebo psychológov. Uviedla
a zdôraznila, že s manželom nežijú spolu od roku 2016. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, uviedol, že svoju manželku má stále rád. Keď prvýkrát podala návrh na rozvod, tak sa dohodli, že jej kúpi byt a ona stiahne návrh na rozvod manželstva, čo aj urobila a on teraz nechápe, keďže byt jej kúpil, prečo ona ten návrh na rozvod manželstva podala. 15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, predovšetkým zhodným tvrdením účastníkov, že prvýkrát manželka spolu ešte s maloletými deťmi sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v roku 2010. Následne sa pokúsili s manželom o obnovenie spolužitia, vrátila sa domov. Druhýkrát opustila spoločnú domácnosť v roku 2016, opätovne sa pokúšali obnoviť manželské spolužitie, ale manželské spolužitie sa obnoviť nepodarilo. V roku 2019 manželka podala prvýkrát návrh na rozvod manželstva, ktorý nakoniec zobrala späť. Tvrdenia manželov sa líšia v tom, prečo tak urobila. Manželka tvrdí, že návrh na rozvod zobrala späť z toho dôvodu, že udržaním manželstva manžel podmieňoval financovanie štúdia dcéry I. v zahraničí, naopak manžel navrhovateľky uviedol, že si vynútil aby manželka s ním zotrvala v manželstve a on jej kúpi byt, čo aj urobil, teda nechápe, prečo návrh na rozvod podala opakovane. 16. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom navrhovateľky mal súd preukázané, že ona od začiatku vnímala ich manželstvo ako nefunkčné, manžel neakceptoval jej názory na život, na rodinu. Pokiaľ sa bola ochotná prispôsobovať a plnila očakávania manžela a z dôvodu zachovania pokoja v rodine, tak to ako tak fungovalo. Tiež bolo preukázané, že už od roku 2010 manželka sa pokúšala žiť oddelene od manžela, pretože manželský zväzok nenapĺňal jej očakávania. Je nepochybné a preukázané zhodným tvrdením účastníkov, že od roku 2016, teda viac ako 8 rokov manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Aj v tom čase, keď už spolu tri roky nežili, tak návrh na rozvod manželstva manželka nepodala, odhodlala sa k tomu v roku 2019, následne ho zobrala späť. Každý z manželov má na toto rôzne vysvetlenie, čo ale v danom prípade je irelevantné. Relevantná je skutočnosť, že viac, ako 8 rokov nezdieľajú manželia spoločnú domácnosť, nemajú o sebe žiadne informácie, nemajú na seba žiadny kontakt, nezaujímajú sa jeden o druhého, nehospodária spolu, nehovoriac o tom, že intímne spolu celú túto dobu nežijú. 17. Skupinu základných práv a povinností manželov vymedzuje ustanovenie § 18 ZoR, ako podstatnú zložku manželstva vyplývajúcu ako zo samotného pojmu, tak i z hlavnej funkcie manželstva, ktorou je vytvorenie harmonického a trvalého spoločenstva. Vykonaným dokazovaním je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že hlavnú funkciu, ktorú manželstvo má, manželstvo týchto účastníkov neplní. Nevytvárajú spolu harmonické a trvalé spoločenstvo, v manželstve zotrvávali z pohľadu navrhovateľky len pre pokoj v rodine, kým vychovali detí, ktoré sú aktuálne už plnoleté. Spoločné žitie prezumuje idylické spolužitie spoločnej domácnosti ako po stránke osobnostnej, tak i citovej, tak po stránke ekonomickej a sexuálnej. V danom prípade vonkoncom nemožno hovoriť o spolužití, keďže viac, ako 8 rokov manželia spolu nežijú, teda nejde o spolužitie po žiadnej stránke. Úlohou manželstva tiež je, aby manželia si navzájom pomáhali a podporovali sa, v danom prípade manželia nemajú o sebe akékoľvek informácie, dokonca manžel sa až po podaní návrhu dozvedel adresu, kde manželka žije. Tiež o akejkoľvek pomoci a podporovaní sa v danom prípade nie je možné hovoriť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželka je pevne rozhodnutá sa rozviesť, považuje manželstvo už iba za formálny zväzok. Súd sa v tomto s ňou stotožňuje. V danom prípade manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a je skutočne len formálnym zväzkom. Sám manžel povedal na pojednávaní dňa 28.5.2025, že potom, ako zobrala v roku 2019 manželka návrh na rozvod späť, on si vynútil, aby nepodala o rozvod, vynútil si to tým, že jej zaplatil byt. Súd zdôrazňuje, že manželstvo je zväzok dobrovoľný, nedá sa vynútiť a rovnako bol upozornený aj manžel navrhovateľky aj na pojednávaní, že ani láska sa vynútiť nedá a nedá sa ani kúpiť. Vzhľadom k tomu, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, neplní svoj účel, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.