Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Martin 29C/12/2025 6125346830 26. 03. 2026 JUDr. Ján Sopiak ECLI:SK:OSMT:2026:6125346830.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jánom Sopiakom, v spore žalobcu: Univerzitná nemocnica Martin, IČO: 00 365 327, so sídlom Martin, Kollárova 4248/2, právne zastúpená JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, IČO: 42 071 135, so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., v konaní o zaplatenie 1.618,11 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.618,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.618,11 € od 03.09.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal úhrady istiny vo výške 1.618,11 € a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.618,11 € odo dňa 03.09.2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavrel dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý v decembri 2022 jednorazový finančný príspevok v celkovej výške 5.000,- €, pričom žalovaná sa zaviazala, že zotrvá v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 3 rokov od účinnosti dohody, inak je povinná vrátiť alikvotnú časť príspevku. Nakoľko žalovaná skončila so žalobcom pracovný pomer dohodou k 02.09.2024, nezotrvala u žalobcu počas dojednanej doby, a preto mu vznikol nárok na vrátenie časti stabilizačného príspevku, ktorý vyčíslil na sumu 1.618,11 €. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie časti stabilizačného príspevku k 02.09.2024, pričom žalovaná požiadala o možnosť splácania so splátkou vo výške 150,- €, a to počnúc mesiacom október 2024. Následne vyzval žalovanú aj predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej sumy, avšak bezúspešne. 2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení doložil Dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku zo dňa 16.12.2022, žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 02.09.2024, výpočet výšky pomernej časti stabilizačného príspevku na vrátenie, výzva žalobcu zo dňa 02.09.2024 s odpoveďou žalovanej zo dňa 02.09.2024, zaslanie návrhu dohody o splátkach zo dňa 08.10.2024 s doručenkou a sprievodným listom a výzvu na zaplatenie (predžalobnú výzvu) zo dňa 18.02.2025 s doručenkou. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej, preto vec postúpil Okresnému súdu Martin v nadväznosti na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde. 4. Súd sa pokúsil žalovanej doručiť žalobu spolu s prílohami na vyjadrenie, pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa nezdržiava na mieste, ktoré je evidované v Registri obyvateľov SR ako adresa jej pobytu a zásielku s uvedenými písomnosťami si nepreberala a nepodarilo sa jej ju doručiť ani
prostredníctvom Polície SR, doručil súd žalovanej žalobu spolu s prílohami, poučenie, ako aj uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe prostredníctvom webovej stránky súdu a oznámením na úradnej tabuli súdu, v súlade s ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považujú za doručené, aj keď sa adresát, čiže žalovaná, o nich nedozvedela. 5. Žalovaná si žalobu neprevzala a nevyjadrila sa k nej. Nespochybnila tak tvrdenia žalobcu, a teda tieto sú medzi stranami nesporné. 6. Keďže v tomto konaní išlo o spor, v ktorom bola riešená len otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia žalobcu neboli sporné a žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 2.000.- €, súd v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP vo veci nenariadil pojednávanie, ale dňa 26.03.2026 verejne vyhlásil rozsudok. 7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom ako sú uvedené v bode 2 a zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 16.12.2022 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku (ďalej len „Dohoda“). Táto Dohoda bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv (verejný register) dňa 21.12.2022, a teda nadobudla účinnosť dňa 22.12.2022. V zmysle bodu 2.5 Dohody sa žalovaná zaviazala, že zotrvá v pracovnom pomere u žalobcu počas 3 rokov odo dňa účinnosti Dohody. V zmysle bodu 2.7 Dohody sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi alikvotnú časť stabilizačného príspevku, pričom podľa bodu 3.1 Dohody sa táto vypočíta ako podiel neodpracovaných dní a hodnoty 1096 vynásobený výškou stabilizačného príspevku. Z výplatnej pásky za mesiac december 2022 mal súd za preukázané, že žalovanej bol vyplatený stabilizačný príspevok v sume 5.000,- € v hrubom. Z listu žalovanej súd zistil, že žalovaná požiadala žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 02.09.2024. Z výpočtu žalobcu súd zistil, že suma alikvotnej časti stabilizačného príspevku bola určená na 2.166,97 €. Vypočítaná bola ako počet neodpracovaných dní, teda 1096 (3 roky prepočítané na dni) – 621 (t.j. dni od 22.12.2022 do 02.09.2024), t.j. 475/1096 x 5000, čo je 2.166,97 €. Z uvedenej sumy bola odčítaná suma, ktorá bola uhradená za zamestnanca ako preddavok na daň, celkovo v sume 548,86 €, a teda suma na vrátenie (2.166,97-548,86) 1.618,11 €. Súd mal z listu žalobcu zo dňa 02.09.2024 za preukázané, že požiadal žalovanú o úhradu uvedenej sumy, pričom táto v rovnaký deň požiadala o možnosť úhrady v splátkach. Z listu žalobcu zo dňa 08.10.2024 mal súd za preukázané, že žalobca zaslal žalovanej návrh dohody o splátkach, ktorý si žalovaná prevzala dňa 18.10.2024 v zmysle pripojenej doručenky. Zároveň z predžalobnej výzvy právnej zástupkyne žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca sa pokúšal o mimosúdne vyriešenie veci, pričom žalovaná si zásielku prevzala dňa 18.03.2025 po opätovnom odoslaní, čo preukazuje pripojená doručenka. Súd následne vychádzal z nesporného tvrdenia, že žalovaná neuhradila ani časť požadovanej sumy. 8. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 9. Podľa § 51 OZ Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 10. Podľa § 47a ods. 1 OZ ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. 11. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca a žalovaná uzavreli platne Dohodu, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanej sumu stabilizačného príspevku vo výške 5.000,- €, pričom žalovaná bola na odplatu za poskytnutie príspevku povinná uňho zotrvať v zmysle bodu 2.5 Dohody v pracovnom pomere po dobu 3 rokov (1096 dní) odo dňa účinnosti zmluvy, ktorý nastal dňa 22.12.2022, keďže Dohoda bola povinne zverejňovanou zmluvou a v Centrálnom registri zmlúv bola zverejnená k 21.12.2022 (vyplýva z verejne dostupného registra). Nakoľko žalovaná na svoju žiadosť ukončila pracovný pomer so žalobcom dňa 02.09.2024, vznikol žalobcovi v zmysle bodu 2.7 Dohody v spojení s bodom 3.1 Dohody nárok požadovať od žalovanej vrátenie alikvotnej časti stabilizačného príspevku, a to vo výške 1.618,11 €, pričom táto bola splatná ku dňu skončenia pracovného pomeru. Keďže si žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila, mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobcovi priznal nárok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Výška úrokov z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. F. G., platnej ku dňu vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy dňa 03.09.2022, priznal súd žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy istiny od tohto prvého dňa omeškania až do zaplatenia. 15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. O trovách súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom v osobitnom uznesení. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Okresný súd Martin dňa 26.03.2026 Mgr. Ján Sopiak sudca