Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Námestovo 20T/76/2024 5824010486 07. 10. 2025 JUDr. Renáta Kňazúrová ECLI:SK:OSNO:2025:5824010486.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Námestovo samosudkyňou: JUDr. Renátou Kňazúrovou, v trestnej veci obž. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.10.2025 v Námestove, takto rozhodol: obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F. XXX, okr. Dolný Kubín, ženatý, na slobode, je vinný,že dňa 23.11.2023 v čase okolo 18:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA 1Z, evidenčné číslo D. XXX G. po ceste I/59 v smere od obce Nižná na obec H., v km 95,05 v obci Podbiel na priechode pre chodcov, v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedal prednosť chodcovi, ktorý prechádzal po priechode pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vodiča a prednou pravou časťou vozidla, v čase, keď sa chodec nachádzal v jazdnom pruhu vodiča, narazil do pravej časti tela chodca, ktorého v dôsledku nárazu odhodilo na zem, čím spôsobil chodcovi - poškodenému I. J., nar. XXXX, kompletnú zlomeninu hornej časti pravého predkolenia trieštivého charakteru s posunom kostných úlomkov, odreninu kože hlavy v oblasti záhlavia, odreniny kože tváre a otras mozgu, s dĺžkou liečenia a obmedzenie na obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov, pričom A. B. ako vodič motorového vozidla porušil zákonné povinnosti ustanovené v § 3 odsek 2, písm. a), § 4 ods. 1 písm. c),e),f), a § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, t ý m s p á ch a l prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák., a za to sa o d s u d z u j e: Podľa §§ 157 ods. 2, 39 ods. 5, 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.000,- (dvetisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XX, okr. Tvrdošín, škodu vo výške 7.824,- eur, titulom bolestného. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na Okresný súd Námestovo dňa 06.11.2024 obžalobu na obvineného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák na tom skutkovom základe, že: „ dňa 23.11.2023 v čase okolo 18.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA 1Z, evidenčné číslo D. XXX G. po ceste I/59 v smere od obce Nižná na obec H., v km 95,05 v obci Podbiel na priechode pre chodcov, v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedal prednosť chodcovi, ktorý prechádzal po priechode pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vodiča, a prednou pravou časťou vozidla, v čase, keď sa chodec nachádzal v jazdnom pruhu vodiča, narazil do pravej časti tela chodca, ktorého v dôsledku nárazu odhodilo na zem, čím spôsobil chodcovi - poškodenému I. J., nar. XXXX kompletnú zlomeninu hornej časti pravého predkolenia trieštivého charakteru s posunom kostných úlomkov, odreninu kože hlavy v oblasti záhlavia, odreniny kože tváre a otras mozgu, s dĺžkou liečenia a obmedzenie na obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov, pričom A. B. ako vodič motorového vozidla porušil zákonné povinnosti ustanovené v § 3 odsek 2, písm. a), § 4 ods. 1 písm. c),e),f), a § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov “. Po prečítaní obžaloby prokurátorom splnomocnená zástupkyňa poškodeného uviedla, že poškodený požaduje v prípade odsudzujúceho rozsudku úhradu škody v sume 7.824,- eur titulom bolestného, ktoré určil znalec v bodovom ohodnotení zranení poškodeného. Súd zistil, že obžalovaný nad rámec tohto nároku poškodenému uhradil sumu 500,- eur dňa 17.05.2024. Obhajca zároveň predložil potvrdenie ČSOB poisťovne a.s. o poskytnutí poistného plnenia v sume 11.753,64 eur, pričom sa jednalo o plnenie voči VZP a.s., pričom toto bolo krátené o 15 % v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka (spolu zavinenie poškodeného). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.10.2025 obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý mu jej kladený za vinu. Súd postupom podľa § 257 ods. 5 Tr. por. položil obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., a súčasného poučenia podľa§ 257 ods. 5 Tr. por., že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obžalovaný na všetky položené otázky a to či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák., či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák., odpovedal „áno“. Prokurátor a obhajca navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný. Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, s tým, že ďalej boli vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný v rámci výsluchu pri zisťovaní osobných pomerov uviedol, že je ženatý, má zaopatrené deti a v spoločnej domácnosti žije s manželkou. Je živnostník – zámočník, zvárač a pracuje v spoločnosti KOVO – SD Párnica. Do práce dochádza denne motorovým vozidlom, nikoho iného už v aute nevozí a vzdialenosť z Dlhej nad Oravou do Párnice je 26 až 28 kilometrov. Je možné sa do Párnice dostať aj vlakom, ale od zastávky do práce to má 3 km, takže by ho opäť musel niekto voziť a autobusové spojenia sú problematické, pretože by musel prísť do D. H., tam presadnúť na smer Kraľovany a v Párnici opäť presadnúť na smer Žaškov. V uvedenej spoločnosti pracuje 8 rokov a zarobí v priemere 1.800,až 2.200,- eur v čistom, záleží od počtu odpracovaných hodín a pracuje podľa potreby, takže nie je to vždy tak, že len v pevný pracovný čas. V prípade, ak by mu súd ukladal peňažný trest, je schopný tento
zaplatiť. S poškodeným bol v osobnom kontakte pri uzatvorení dohody o náhrade škody nad rámec poistného plnenia a vtedy sa mu aj ospravedlnil. Obhajca súdu predložil zmluvu o činnosti medzi spoločnosťou KOVO – SD , s.r.o. a obžalovaným zo dňa 01.01.2025, jedná sa o zmluvu, ktorá sa predlžuje, a z ktorej sú zrejmé skutočnosti, že je uzatvorená na dobu neurčitú a miestom výkonu práce je Párnica. Taktiež súdu predložil výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Dolný Kubín, z ktorého vyplýva, že obžalovaný je živnostník s predmetom podnikania zámočníctvo, a to od 05.04.2013. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: hlásenia škodovej udalosti č.l. 194, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nahlásil škodovú udalosť z povinného zmluvného poistenia ČSOB poisťovni a.s. dňa 24.11.2023, dohody o náhrade škody č.l. 195, z ktorej je zrejmé, že zmluvné strany A. B. a I. J. uzatvorili dňa 17.05.2024 dohodu o náhrade škody nad rámec poistného plnenia a na základe tejto obžalovaný uhradil poškodenému sumu 500,- eur. Z potvrdenia na č.l. 196 je zrejmé, že ku odovzdaniu sumy 500,- eur došlo obžalovaným v prospech poškodeného dňa 17.05.2024. Z evidenčnej karta vodiča (obžalovaného) na č.l. 231-233 bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil troch priestupkov ako vodič motorového vozidla, a to v roku 2011, 2021 a 2023, ktoré boli vybavené v blokovom konaní v sume 40,- eur, 5,- eur a 20,- eur. Zo správ ku osobe obžalovaného na č.l. 246-261 bolo zistené, že obžalovaný je v evidencii sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného, obec Dlhá nad Oravou ho hodnotí ako slušného občana, ktorý sa nedopúšťa porušovania verejného poriadku a v obci žije so svojou manželkou. Je držiteľom a vlastníkom dvoch motorových vozidiel, nie je držiteľom zbrojného preukazu ani vlastníkom zbrane. Obžalovaný nie je a v období posledných piatich rokov nebol poberateľom štátnych sociálnych dávok. V registri trestov nemá žiaden záznam. Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, sa nebude vyjadrovať ku výroku o vine a navrhuje, aby súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby. Čo sa týka druhu a výmery trestu, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho zárobkové pomery a deklaráciu, že prípadný peňažný trest uhradí, navrhuje uloženie tohto alternatívneho trestu, pričom za primeraný považuje peňažný trest vo výmere 1.000,- eur. Prokuratúra navrhuje aj trest zákazu činnosti na dolnej hranici sadzby, a to z dôvodu, že chodec je vždy najviac zraniteľným účastníkom cestnej premávky a hoci obhajoba poukazovala na spoluzavinenie poškodeného, teda jeho ovplyvnenie alkoholickými nápojmi a pohybovanie sa po vozovke bez reflexných prvkov, má za to, že žiadny právny predpis neurčuje, v akom stave sa má chodec nachádzať a vodič vždy najmä pri priechodoch pre chodcov musí byť výrazne ostražitý. Ohľadne výroku o náhrade škody navrhol, aby v prípade uznania viny súd zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenému nárok na náhradu škody v zmysle vyčísleného bolestného podľa znaleckého posudku. Splnomocnená zástupkyňa poškodeného uviedla, že pred skutkom poškodený brigádnicky zarábal finančné prostriedky, avšak od 23.11.2023 je práceneschopný a stále absolvuje operácie ako následok spôsobeného zranenia. Je bez príjmu a základné životné potreby mu hradia rodinní príslušníci. Má za to, že náhrada škody v sume 7.824,- eur podľa vyčíslenia znalca M. N. v podanom znaleckom posudku je primeraná a slúžila by na úhradu jeho životných potrieb, keďže na následky vzniknutých poranení sa doposiaľ lieči. Poškodený žiada aj sťaženie spoločenského uplatnenia a s týmto nárokom sa obrátil na komerčnú poisťovňu obžalovaného. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach obžalovaného tento nárok uhradiť, keďže deklaroval, že je schopný zaplatiť peňažný trest. Obhajca obžalovaného uviedol, že klient urobil vyhlásenie o vine a ku skutku sa priznal, priznal sa už aj v prípravnom konaní, splnil si zákonom stanovenú povinnosť vodiča motorového vozidla vo vzťahu k hláseniu poistnej udalosti. Poškodenému sa osobne ospravedlnil, uzavrel dohodu o náhrade škody nad rámec poistného plnenia vedomý si toho, že túto náhradu mu poisťovňa neuhradí. Jedná sa o osobu, ktorá doposiaľ nebola trestne stíhaná. Je živnostník, vykonáva živnosť - zámočníctvo od roku 2013 a na základe zmluvy o činnosti s bratislavskou firmou s výkonom práce Párnica, dennodenne dochádza a vykonáva živnostenské práce v mieste určenom touto zmluvou. V evidenčnej karte vodiča má 3 záznamy, kde ani jeden priestupok nie je závažného charakteru. Je toho názoru, že postačuje uloženie peňažného trestu a vo vzťahu k nároku na náhradu škody vyčíslenej znalcom – bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, tento nárok obžalovaný nepopiera a vzhľadom na to, že hlásil poistnú udalosť, všetky tieto nároky budú hradené z jeho zákonného poistenia.
Obžalovaný sa vyjadril, že sa za svoje konanie ospravedlňuje, prijíma vinu a prosí súd o šancu naďalej vykonávať svoju prácu. Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. sa dopustí: (1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe. Trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle § 157 Tr. zák. je v oboch odsekoch prečinom. V nadväznosti na typologickú závažnosť trestného činu ublíženia na zdraví (t.j. aj v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty je trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. prečinom) je prípustná aplikácia materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.,resp. § 95 ods. 2 Tr. zák. (v prípadoch trestania mladistvých). V prípade skutkovej podstaty obsiahnutej v § 157 Tr. zák. postačuje aj nedbanlivostné zavinenie v niektorej z jeho foriem (vedomá a nevedomá nedbanlivosť). Ublíženie na zdraví v zmysle § 157 Tr. zák. dosahuje v rámci následku prítomného v objektívnej stránke intenzitu ťažkej ujmy na zdraví, ktorá je však krytá nedbanlivostným zavinením. Na naplnenie formálnych znakov objektívnej stránky dotknutého trestného činu sa preto vyžaduje spôsobenie škodlivého následku v príčinnej súvislosti s páchateľovým konaním. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa teda musí byť objekt trestného činu reálne porušený, resp. škodlivý následok musí skutočne nastať. Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom musí byť navyše daná bezprostredne, resp. priamo. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti teda nepostačuje, ak je záujem chránený Trestným zákonom (resp. objekt trestného činu) iba ohrozený. Trestný čin ublíženia na zdraví v zmysle § 157 Tr. zák. je nepravým omisívnym činom, v dôsledku čoho možno spáchať dotknutý trestný čin tak aktívnym konaním, ako aj opomenutím konania, resp. nekonaním. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 Tr. zák. je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia. Hmotným predmetom útoku je telesná integrita jednotlivca. Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Zákonodarca však v rámci základnej skutkovej podstaty nezakomponoval do jej znenia, akým spôsobom má byť ťažká ujma na zdraví spôsobená. Z toho dôvodu je bez právneho významu, akým spôsobom páchateľ tento škodlivý následok vyvolá. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. je teda relevantné výlučne to, že ťažká ujma na zdraví nastala v dôsledku nedbanlivosti páchateľa. Ťažká ujma na zdraví musí byť navyše spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním páchateľa (existencia kauzálneho vzťahu medzi konaním a následkom). Na posúdenie konkrétneho rozsahu následku páchateľovho konania za účelom správnej kvalifikácie skutku je potrebné, aby bol rozsah spôsobenej ujmy vymedzený odborným lekárskym stanoviskom alebo znaleckým posudkom. V rámci odborného stanoviska alternatívne znaleckého skúmania je potrebné ustáliť záver o tom, či skutok, tak ako ho popisuje obvinený, svedok alebo poškodený, mohol nastať spôsobom vyplývajúcim z dosiaľ produkovaných dôkazov. Subjektom trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1 Tr. zák. môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka spočíva v nedbanlivostnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví. Nedbanlivosť vyžadovaná zákonodarcom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti pokrýva tak vedomú nedbanlivosť, ako aj nedbanlivosť nevedomú. Odsek 2 je kvalifikovanou skutkovou podstatou trestného činu ublíženia na zdraví. K obligatórnym znakom základnej skutkovej podstaty teda pristupuje niektorý z alternatívne vyjadrených osobitných kvalifikačných pojmov podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Týmito osobitnými kvalifikačnými pojmami sú: a) závažnejší spôsob konania a b) chránená osoba.
Podľa § 138 písm. h) Tr. zák. sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Podľa § 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ods.: (1) Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. (2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, Podľa § 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ods.: (1) Vodič je povinný c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky, Podľa § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Obžalovaný doposiaľ nebol súdom potrestaný, v minulosti bol uznaný za vinného zo spáchania troch priestupkov na úseku cestnej premávky, ktoré boli vybavené v blokovom konaní a v evidenčnej karte vodiča nemá evidované žiadne zadržanie vodičského oprávnenia. V evidenčnej karte vodiča má tri záznamy o spáchaní priestupkov na úseku cestnej premávky, ktoré boli konštatované vyššie. Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, či možnosti nápravy a zároveň podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. teda že k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento oľutoval, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Obžalovaný pracuje ako zvárač a jeho čistý mesačný príjem je 1.800,- až 2.200,-, eur. Je ženatý, deti už nie sú odkázané na jeho výživu. Miestom výkonu jeho práce je Obec Párnica, ktorá je od miesta jeho bydliska vzdialená 26 km. Z Obce Dlhá nad Oravou existuje vlakové aj autobusové spojenie, avšak pracovisko obžalovaného sa nachádza cca 3 km od vlakovej stanice a pri jazde autobusom sú potrebné dva prestupy, pričom spojenia nie sú časté. Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovaného, berúc do úvahy príčiny a okolnosti, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už dopustil takého, či iného protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žije a možnosti jeho nápravy, súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je primárne prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, je v danom prípade postačujúce uloženie peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. Peňažný trest vo výmere 2.000,- eur súd považuje s poukazom na uvedené skutočnosti za primeraný a v možnostiach obžalovaného. Pre prípad, že by obžalovaný výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, súd mu ustanovil náhradný trest vo výmere 1 rok.
Súd po dôkladnom zvážení neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov, pretože trest zákazu činnosti spočíva v zabránení páchateľovi vykonávať takú činnosť, ktorá mu dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu (R42/1967). Súd teda v prípade obžalovaného na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v danej veci nie je nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti, pretože v osobe obžalovaného sa nejedná o páchateľa náchylného porušovať pravidlá cestnej premávky, resp. páchať trestnú činnosť. Súd pri rozhodovaní o neuložení trestu zákazu činnosti osobitne prihliadal na § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého by uložený trest mal zásadne postihovať len osobu páchateľa tak, aby vplyv na jeho okolie bol minimalizovaný. Súd s ohľadom na zamestnanie obžalovaného, ktorý do práce dochádza 26 km denne a pracuje ako živnostník pre spoločnosť so sídlom v Bratislave a miestom výkonu práce v Obci Párnica. Obžalovaný je živnostník v oblasti zváračských prác od roku 2013, pričom uloženie trestu zákazu činnosti súd považoval za neprimerane prísne. Nepriaznivým následkom jeho uloženia by v konečnom dôsledku mohla byť strata zamestnania obžalovaného a s tým následne spojená aj strata príjmu, čo by zasiahlo do života nielen obžalovaného, ale neprimerane a výrazne by zasiahlo aj do života jeho rodiny. Obžalovaný sa ku skutku priznal, úprimne ho oľutoval, poškodenému sa ospravedlnil, nahlásil ihneď poisťovni škodovú udalosť a nad rámec priznaného plnenia poisťovňou poškodenému uhradil 500,- eur. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto súd obžalovanému neuložil trest zákazu činnosti, ale uložil vyšší peňažný trest, ktorý považuje z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie za dostačujúci. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Znalec M. N. N. k bodovému ohodnoteniu zranenia ktoré poškodený utrpel dňa 23.11.2023 pri dopravnej nehode uviedol, že bolestné v zmysle zákona č. 437/2004 Zb. stanovuje na 300 bodov, pričom hodnota jedného bodu pre rok 2013 (§5 ods. 2 cit. Zákona) je 26,08 eur, spolu teda 7.824,00 eur. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému škodu vo výške 7.824,00 eur titulom bolestného. Keďže obžalovaný mal svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym korektívom, s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd posúdil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a to spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Obžalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky, a zároveň závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, pri ktorej poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. V danom prípade preto nemožno hovoriť o tom, že stupeň nebezpečnosti spáchaného prečinu je nepatrný. S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Námestovo. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.