Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 16C/24/2025 z 29. 4. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Námestovo 16C/24/2025 5825200802 29. 04. 2026 JUDr. Jana Veselá ECLI:SK:OSNO:2026:5825200802.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., C. XXX/XX, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., G. XX/XX, 3/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., G. XX/XX, žalobkyňa 3/ zastúpená zákonným zástupcom: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., G. XX/XX, žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení spoločnosťou: T LEGAL ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, Garbiarska 1081/2, IČO: 57 018 219, proti žalovaným: 1/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. B. - K. XXX, 2/ B0 s.r.o., so sídlom 027 54 Oravská Poruba, Zábrež 209, IČO: 47 972 491, 3/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. B. - K. XXX, žalovaní 1/ - 3/ zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi M. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. obce J. B., evidované: - na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2 v spoluvlastníckom podiele 1-ica zapísanom pod B3 na žalovanú 1/, - na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 939 m2 v spoluvlastníckom podiele 1-ica k celku, - na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 389 m2 v spoluvlastníckom podiele 1- ica k celku, - na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 646 m2 v celku, C-KN parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 m2 v celku, C-KN parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2 v celku, C-KN parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1025 m2 v celku, C-KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2 v celku, C-KN parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2 v celku, E-KN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 55 m2 v celku a E-KN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 20 m2 v celku. II. Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a. III. Žalobcovia 1/ až 3/ m a j ú voči žalovaným 1/ a 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú sú im povinní žalovaní 1/ a 3/ zaplatiť spoločne a nerozdielne. IV. Žalovaný 2/ m á voči žalobcom 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú sú žalobcovia 1/ až 3/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne. V. Žalovaní 1/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť znalkyni M. N. O. – E. znalečné v rozsahu 66 % a žalobcovia 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť tejto znalkyni znalečné v rozsahu 34 %.

odôvodnenie: 1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2025, sa žalobcovia 1/ až 3/ voči žalovaným domáhali určenia, že nehnuteľnosti bližšie opísané v nasledujúcom odseku odôvodnenia patria do dedičstva po poručiteľovi M. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. B. - K. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. 2/ Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú deťmi M. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom J. B. - K. XXX, ktorý za života, v ťažkej duševnej poruche činil právne absolútne neplatné právne úkony, ktorými disponoval s rozsiahlym nehnuteľným majetkom v prospech žalovaného v 1. a 2. rade, pričom určenia absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov a následných vykonaných úkonov dispozície s týmto majetkom ako predbežnej súdnej otázky a ich zaradením do dedičského konania po poručiteľovi M. E. sa touto podanou žalobou žalobcovia domáhajú. Naliehavý právny záujem spočíva v možnosti dodatočného zaradenia predmetného nehnuteľného majetku do dedičského konania po nebohom poručiteľovi M. E., aby tento mohol byť spravodlivo rozdelený medzi dedičov. Žalovaná v 1. rade je síce rovnako dedičkou po M. E. z pozície jeho vtedajšej manželky, avšak právne úkony, ktorými bol scudzovaný nehnuteľný majetok zo strany M. E. boli na jednej strane činené zo strany M. E., na druhej strane podpisované zo strany žalovanej v 1. rade (vtedy E. z pozície manželky M. E.) ako fyzickej osoby a taktiež z pozície konateľky spoločnosti B0, s.r.o. (konala ako štatutárny orgán – konateľka spoločnosti), pričom v čase prevodu nehnuteľností vlastnila I. E. i 100 % podiel žalovanej spoločnosti B0, s.r.o., ktorý neskôr previedla na L. H. (terajšieho manžela, v čase činenia úkonov pravdepodobne milenca žalovanej v 1. rade, s ktorým mala pravdepodobne mimomanželský pomer, keďže u neho v dome od roku 2019 bývala, čím sa ani netajila). B0, s. r. o. neskôr previedla nehnuteľný majetok práve na žalovaného L. H., pravdepodobne v úmysle ho ukryť práve pred touto žalobou, aby sa už nikdy oprávnení dedičia nemohli domôcť svojho zákonného práva dediť po svojom otcovi (žalovanej v 1. rade totiž muselo byť úplne zrejmé, že M. E. bol v čase činenia absolútne neplatných právnych úkonov v terminálnom štádiu alkoholizmu, keď približne rok na to skonal na túto ťažkú chorobu). Práve z vyššie uvedených úkonov je zrejmé, že práve žalovaná v 1. rade v pozícii budúcej dedičky po poručiteľovi M. E. mala eminentný právny záujem na prevodoch nehnuteľného majetku pred smrťou poručiteľa M. E., aby sa tento majetok nestal súčasťou dedičstva po M. E., z čoho potom vyplýva jej opačné postavenie v spore ako postavenie žalobcov v tejto žalobe, a teda postavenie žalovanej. Vzhľadom na judikatúru však musí byť účastníčkou sporu, či už na strane žalobcov, alebo žalovaných, avšak vzhľadom na jej zrejme protichodný záujem opísaný vyššie, je priliehavejší jej status v pozícii žalovanej, keďže zrejme nebude mat' záujem na konštatovaní neplatnosti právnych úkonov, ak sama bola ich signatárkou a neskôr sa tieto nehnuteľnosti previedli na jej terajšieho manžela, počas manželstva s M. E. pravdepodobne milenca (mimomanželský pomer), keďže už od roku 2019 u žalovaného v 3. rade bola nasťahovaná. Nebohý M. E. učinil dňa 05.02.2020 absolútne neplatný právny úkon, a to uzavrel darovaciu zmluvu so žalovanou v 1. rade, ktorou previedol parcelu v okrese N. H., obci J. B., katastrálne územie K. vedenú na liste vlastníctva číslo XXXX v časti A ako parcela registra „C" evidovaná na katastrálnej mape číslo XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 v 1/2 ici na žalovanú v 1. rade. Toho istého dňa 05.02.2020 uzavrel nebohý M. E. i druhú absolútne neplatnú zmluvu, a to kúpnopredajnú zmluvu so žalovaným v 2. rade, ktorou previedol parcely nachádzajúce sa v okrese N. H., obci J. B., katastrálne územie K. vedené na liste vlastníctva č. XXXX, v časti A ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 939 m2 v 1- ici; v časti A ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 646 m2 v celku; v časti A ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 v celku; v časti A ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2 v 1 ici; v časti A ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 v celku; v časti A ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/XXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 1025 m2 v celku; v časti A ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 v celku; v časti A ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 v celku; v časti A ako parcela registra ,,E“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/X - orná pôda o výmere 55 m2 v celku, v časti A ako parcela registra ,.E“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/X - orná pôda o výmere 20 m2 v celku na žalovaného v 2. rade. Oba napadnuté

právne úkony, ktoré sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, učinil M. E. pri nedostatku, resp. celkovej degradácii jeho vôľovej zložky a osobnosti zapríčinenej ťažkým alkoholizmom, ktorým trpel v čase činenia úkonov v ich terminálnom štádiu choroby, ktorý sa mu stal i osudným. Nie je možné v duševnej poruche, ktorou trpel M. E. v čase činenie napadnutých právnych úkonov ani len uvažovať o tom, že by dokázal uvážiť a rozpoznať dôsledky svojho konania, u M. E. v čase činenia napadnutých právnych úkonov celkom absentoval nejaký zdravý úsudok, resp. možnosť zamerania jeho skutočnej vôle, tak ako to predvída zákon pre platné učinenie právnych úkonov. Nebohý M. E. skonal dňa 13.03.2021 vo veku len XX rokov v zjavnej súvislosti s alkoholizmom, ktorý u neho prepukol v značnej miere už začiatkom roku 2010, ktorý sa následne už v roku 2017 vyvinul do život ohrozujúceho štádia (terminálne štádium alkoholickej závislosti), ktoré vyžadovalo najsamprv ambulantnú liečbu, neskôr hospitalizovanie a bohužiaľ pre celkový postup choroby nastala smrť nebohého M. E. (otca žalobcov). M. E. mal problémy so zvládaním alkoholu už pri štúdiu vysokej školy N. I. F. okolo roku 2000-2002. Už tu sa prejavoval na M. E. silný vplyv alkoholu, pričom už vtedy bol častým užívateľom alkoholických nápojov a stalo sa, že sa viackrát priviedol do stavu, kedy nebol schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať dôsledky svojho konania (stav nepríčetnosti). Aj z toho dôvodu nedokázal ukončiť ani druhý ročník vysokej školy a so štúdiom prestal, keďže už tu sa prejavoval syndróm abúzy alkoholu a z toho prameniaca antipatia i ku štúdiu. V roku 2005 sa M. E. oženil s H. E., pričom v roku 2013 sa manželstvo ukončilo a hlavným dôvodom bol práve alkoholizmus M. E.. Na rozvode sa prakticky dohodli. Niekedy v roku 2006-2007 sa H. E. dozvedela od praktickej lekárky, pravdepodobne pani M. M. (ordinovala vo I.), že by mala na neho dávať pozor, pretože je ťažký alkoholik a má zlé pečeňové testy a aby mu pomohla vyhľadať liečebňu pre alkoholikov. M. E. mal dlhodobo bolesti v chrbtovej časti tela, ktoré začali už v roku 2007. Tieto bolesti sa zhoršovali a niekedy v roku 2013-2015 (túto informáciu nemajú pre dlhý časový odstup celkom presne overenú z časového hľadiska žalobcovia, preto navrhujú vypočuť svedkov), pričom M. E. užíval často vysoké dávky lieku A.. Tento liek je definovaný v triede opiátov a zásadným spôsobom ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu užívajúcej osoby a triezve vnímanie. M. E. bral liek A. veľmi často, bol preto takmer neustále pod vplyvom opiátov (nebol triezvej mysle), čo rovnako zásadným spôsobom negatívne ovplyvňovalo jeho vôľovú časť prejavených právnych úkonov napadnutých v tejto žalobe. Tento liek bral až do svojej smrti a kombinoval ho s nadmerným užívaním alkoholu, až 1,5 1 borovičky denne, čo umocňovalo jeho chorobu a vplyv duševnej choroby na jeho vôľu vo vzťahu ku prejaveným právnym úkonom, ak je možno hovoriť v tomto štádiu choroby vôbec o nejakej vôli, ak jeho jediným denným, mesačným a ročným zámerom bolo získať len alkohol a liek A. a opájať sa nimi. Podľa vedomostí žalobcov mu liek A. predpisovala M. C., ale nie sú si celkom istí pre časový odstup. Z toho dôvodu navrhujú vyžiadať z Národného centra pre zdravotné informácie jeho liekovú kartu (predpísané lieky) od roku 2010-2021 (do smrti). Nie je však vylúčené, že liek si obstarával nebohý M. E. nie na predpis, ale tzv. ,,na čierno“. V roku 2014 si vzal za manželku M. E. žalovanú v 1.rade, pričom jeho alkoholizmus sa v tomto období ešte znásobil do už neudržateľnej formy choroby. V roku 2017 bol M. E. ambulantne liečený v P. I. Q., R. Q., S. T. M. I., XXX XX D. s nasledujúcimi závermi uvedenými v jeho zdravotných záznamoch: Sy závislosti od alkoholu - aktívna závislosť F. 10.2. Manželka M. E. žalovaná v 1. rade ho opustila (sa od neho odsťahovala) približne v polovici roka 2019 a začala bývať v dome na adrese J. B. XXX so žalovaným v 3. rade. Už v priebehu druhého polroku 2019 bol M. E. na tom tak psychicky a fyzicky veľmi zle z toho odlúčenia a potupy z neho, že nedokázal ani riadiť vlastnú firmu B0 s.r.o. (aspoň tak prezentoval túto firmu pred rodičmi nebohý M. E.), firmu riadila naoko nastrčená osoba za M. E., a to žalovaná v 1. rade spolu s U. R. E.. U. R. E. za firmu dokonca vyplácal zamestnancov z vlastných finančných zdrojov a platil i účty spoločnosti B0, s.r.o, keďže firma nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov na vyplácanie zamestnancov a materiálu. V tomto (od polovice roku 2019 po svoju smrť dňa XX.XX.XXXX) čase každý deň konzumoval M. E. bezpočet opiátov, ktoré si podľa vedomostí U. R. E. „zháňal“ už i nelegálne, bez predpisu a vypil na deň najmenej 1,5 liter borovičky koniferky. Celé dní bol opitý a omámený z opioidov (značne intoxikovaný), nebol s ním žiadnej rozumnej reči, preto celkom mentálne neschopný akejkoľvek reálnej práce, či právnych úkonov, alebo len nejakého racionálneho úsudku. V tomto čase nebolo možné s ním racionálne k veci komunikovať, mnohokrát blúznil, nebol pri zmysloch, hovoril z cesty. Dňa 28.10.2019 boli M. E. odňaté Policajným zborom Slovenskej republiky legálne držané zbrane z dôvodu, že by nimi mohol ublížiť sebe, alebo iným. Už v tomto čase ho teda orgány štátu považovali za nesvojprávneho na účely držby zbraní. Zbrane zostali v depozite polície až do smrti M. E.. Dňa 03.01.2020 mal nastúpiť na dlhodobý pobyt na psychiatrické oddelenie I. K. B. Q. H. M. M.. S týmto dohodnutým liečením súhlasil aj nebohý M. E., pričom naň napokon nenastúpil, nakoľko ho žalovaná v 1. rade prehovorila, aby ostal doma a nešiel sa liečiť na dlhodobú protialkoholickú kúru. V roku 2020 v januári bol M. E. opäť hospitalizovaný v nemocnici v D., a to 07.01.2020, pričom na vlastnú žiadosť bol prepustený dňa 15.01.2020. Pri návšteve otca dňa 18.01.2020 už bol opäť M. E. opitý a v

podstate opäť sa vrátil do alkoholického systému fungovania, a teda, že bol od rána do večera opitý. V roku 2020, kedy činil M. E. touto žalobou napadnuté právne úkony bol každý deň okrem dní, keď' nastúpil na liečbu podľa predošlého odseku pod vplyvom alkoholu, denne vypil 1,51 Borovičky koniferky a požíval často liek A., silný opiát z kategórie opioidov. Preto za žiadnych okolností nemožno hovoriť o tom, že by napadnuté právne úkony činil triezvy, a teda s plnou vôľovou zložkou, ale naopak jeho skutočná, vážna a určitá vôľa nebola daná, keďže na dennej báze užíval vyššie uvedené návykové látky, ktoré znemožňovali vôbec jasné a určité ľudské uvažovanie, nieto racionálne zameranie vôle potrebné pre učinenie platného právneho úkonu. V tom čase, podľa vyjadrení U. R. E. by podpísal aj vlastný úmrtný list, ak by mu bol predložený na podpis, nebol schopný ani sústredene čítať, nie to uvážiť a rozpoznať dôsledky svojich právnych úkonov. Dňa 05.02.2020 M. E. v ranných hodinách okolo 5:30 do 6:30 navštívil jeho otec U. R. E. z dôvodu, že U. R. E. po ceste do práce videl, že u M. E. sa svieti. Keď U. R. E. prišiel pred dom, tak sa svietilo v garáži, tak U. R. E. zabúchal na dvere domu a M. E. následne otvoril. U. R. E. videl, že pod stolom pri nohách M. E. je nedopitá fľaša alkoholu a M. E. bol tzv. „hladinkovo“ opitý. Mal pri sebe i liek A., ktorý pred U. R. E. i užil a zapil ho borovičkou. Vyzeral akoby od rána si vypil „na popravku“ niekoľko poldeci, rozprávali sa o rôznych veciach, bol v stave kedy doslovne upadal do bludov. Počas rozhovoru sem tam blúznil nesúvislé výroky, uvádzal nesúvisiace tvrdenia, bol vo veľmi zlom psychickom stave, kompletne rozvrátený a väčšinou dezorientovaný v myšlienkach, hovoril od veci. Ak je možné vôbec uvažovať o nejakom úsudku, tak tento bol celkom zdeformovaný a degradovaný ťažkou duševnou poruchou, terminálnym štádiom alkoholizmu. Žalovaná v 1. rade M. E. nosila i liek A., podľa vedomostí očitých svedkov (U. R. E.) nosila M. E. taktiež alkohol, pričom M. E. tieto napadnuté právne úkony činil pod vplyvom vyššie uvedených opiátov a alkoholu, a teda jednak v duševnej poruche a navyše pod akútnym vplyvom alkoholu a silných opiátov. Žalovaná v 1. rade si musela jednak uvedomovať žalostný fyzický a duševný stav M. E., ku ktorému podľa vedomostí žalobcov i sčasti vedome prispela, ale tento zúbožený stav M. E. podľa názoru žalobcov i zneužila na vyvolanie touto žalobou napadnutých právnych úkonov, a to v tom zmysle, aby sa M. E. v podstate zbavil podstatnej časti vlastného majetku za symbolickú cenu, ktorú mu podľa indícií žalobcov beztak ani žalovaná v 2. rade reálne neuhradila len tzv. „vybločkovala“ príjmovými dokladmi. Majetok, ktorý nadobudla spoločnosť B0, s.r.o. žalovaná v 1. rade z pozície konateľky B0, s.r.o. „šikovne previedla“, resp. ,,schovala“ pred touto žalobou u svojho, v tej dobe pravdepodobne milenca - žalovaného v 3. rade, u ktorého vtedy bývala, terajšieho manžela - žalovaného v 3. rade. Takto ,,umne“ pripravila žalovaná v 1. rade žalobcov o dedičstvo po vlastnom otcovi, kedy zneužila jeho zbedačený fyzický a psychický stav, duševnú poruchu, ktorou trpel, ku ktorej podľa vedomostí žalobcov i sama aktívne prispela donáškou alkoholu a opioidov. Dňa 09.10.2020 bol M. E. hospitalizovaný proti svojej vôli pre duševnú poruchu v G. Q. V. B. A., pričom bol v tomto zariadení i internovaný proti svojej vôli. Žalobcovia dali vypracovať i znalecký posudok z odboru psychiatrie, ktorý bez akýchkoľvek pochybností deklaroval nedostatok vôľovej zložky M. E. pre činenie právnych úkonov a degradovanú vôľovú zložku už od roku 2017, nieto v čase činenia napádaných právnych úkonov touto žalobou, a teda 05.02.2020. Znalecký posudok výslovne konštatuje, že M. E. v čase vykonania napadnutých právnych úkonov nemohol rozpoznať ich zmysel a význam a ovládať svoje konanie. Je preto nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že u M. E. nebola daná adekvátna vôľová zložka pre možné platné učinenie napadnutých právnych úkonov, vzhľadom na jeho doslovne zbedačený fyzický a psychický stav v čase činenia napadnutých právnych úkonov, a preto sú všetky napádané právne úkony bez akýchkoľvek pochybností absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pre nedostatok skutočnej vôle učiniť tieto úkony konajúcou osobou. M. E. učinil počas obdobia, kedy trpel alkoholizmom, a teda nedisponoval skutočnou, vážnou a určitou vôľou a zároveň nevedel rozpoznať dôsledky činenia napadnutých právnych úkonov a ovládať svoje konanie vo vzťahu ku prevodu nehnuteľného majetku a činil tak v duševnej poruche. Pri právnych úkonoch napadnutých touto žalobou absentovala skutočná, určitá a vážna vôľa M. E. a zároveň bola osoba M. E. v čase činenia napadnutých úkonov nepríčetná pre nemožnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať následky svojho konania, čo napokon je zhrnuté i v odpovediach ku položeným otázkam znalkyni M. N. O.- E.. Preto v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú napadnuté právne úkony bezpochyby absolútne neplatnými právnymi úkonmi a taktiež pre nedostatok skutočnej vôle činiť tieto právny úkony. Platnosť zmluvy nespísanej formou notárskej zápisnice je potrebné v konaní dokazovať, a to včítane existencie skutočnej, určitej a vážnej vôle prevodcu učiniť právny úkon, a to v zmysle judikátu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 120/2020 zverejnenom v zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2020. Žalobcovia tvrdia, že M. E. bol v čase činenia touto žalobou napadnutých právnych úkonov nepríčetný a nejestvovala u neho skutočná, určitá a vážna vôľa učiniť touto žalobou napadnuté právne úkony, a preto sú tieto právne úkony absolútne neplatné. Toto svoje tvrdenie žalobcovia podopierajú navrhovanými dôkazmi a znaleckým

posudkom M. O. - E.. V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon. ak ho konajúca osoba učinila v duševnej poruche, čo je i prípad učinených prevodov nehnuteľností zo strany nebohého M. E.. Predložený znalecký posudok znalkyne z odvetvia psychiatrie M. O. – E. túto skutočnosť plne preukazuje. Výpoveď U. R. E., ktorý v deň podpisu hovoril s M. E. preukazuje, že M. E. bol v zbedačenom psychickom a fyzickom stave i tesne pred realizáciou napadnutých právnych úkonov, ktorými nebohý M. E. previedol svoj podstatný majetok na žalovanú v 1. rade a 2. rade. Žalobcovia sú si istí, že v zbedačenom psychickom a fyzickom stave, aký prežíval M. E. v čase činenia prevodov nehnuteľného majetku, nie je možné hovoriť o skutočnej, určitej a vážnej vôli, ktorá by bola zameraná vedome a určite na učinenie určitého právneho úkonu s nejakou racionálnou kauzou. V takomto stave, aký mal M. E., nemožno uvažovať o nejakej skutočnej, určitej a vážnej vôli, ktorá predstavuje esenciu, resp. základ platne čineného právneho úkonu v zmysle právnej úpravy. Uzavretie darovacích a kúpnych zmlúv na prevody napadnuté touto žalobou preto svedčí len o jedinom, a to, že bola dodržaná forma právneho úkonu. Určite však nesvedčí o tom, že bol tento právny úkon pokrytý i zameranou vôľou prevádzajúceho subjektu, ktorý i na základe znaleckého posudku konal v duševnej poruche a nemal možnosť plne rozpoznať svoje konanie, jeho dôsledky a ani ho ovládať. V trestnom konaní by takáto osoba bola súdom bezpochyby posúdená ako nepríčetná a nezodpovedala by za svoje právne úkony (dokonca ani pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu by jej trestná zodpovednosť bola v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona celkom vylúčená). Právny poriadok SR napriek svojmu členeniu na viaceré odvetvia (napr. na trestné právo a občianske právo) tvorí harmonizovaný jeden celok a je potrebné ho tak podľa názoru žalobcov i ponímať. Je preto zrejmé, že osoba, ktorá by bola považovaná za nesvojprávnu v trestnom konaní by nemohla byť považovaná za svojprávnu v civilnom procese. Žalobcovia sa preto domnievajú, že napadnuté právne úkony učinené zo strany M. E. sú oba absolútne neplatné. Rovnako tak nasledovné právne úkony, ktorými boli ďalej prevedené nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, a to v zmysle právneho princípu ,.nemo plus iuris“, pričom v tomto zmysle žalobcovia poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1VObdo/2/2020, z výrokovej časti je podstatné pertraktovať: I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výkladu, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. 3/ Žalovaní 1/ až 3/, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú. V celom rozsahu popreli nárok žalobcov uplatnený žalobou, považujú ho za neoprávnený a rovnako popreli aj skutkové tvrdenia uvedené žalobcami v žalobe. Medzi stranami sporu je nesporným iba to, že dňa 05.02.2020 došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv medzi M. E. a žalovanými 1/ až 3/ na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. K. tak, ako to uvádzajú žalobcovia v žalobe. Ďalšie tvrdenia žalobcov sú ale nepravdivé a skresľujúce skutočnosť. Žalovaní popierajú tvrdenia žalobcov o tom, že predmetné zmluvy boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi, a že v čase ich činenia, dňa 05.02.2020, bol M. E. nepríčetný. M. E. bol v čase podpisu týchto zmlúv plne spôsobilým k ich podpisu, a teda bol spôsobilým k prevodu jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaných. Uzatvorenie týchto zmlúv prebehlo v súlade s vôľou zmluvných strán, zmluvné strany v článku VII, bode 3. darovacej zmluvy a v článku IV, bode 4.6 kúpnej zmluvy zhodne vyhlásili, že zmluvu uzatvorili slobodne, určite a vážne, obsahu zmluvy porozumeli a súhlasia s ňou, ich zmluvná voľnosť nie je nijako obmedzená, nekonajú v tiesni ani v omyle, ani za inak nevýhodných podmienok. Na zmluvách bol podpis M. E. ako prevodcu úradne osvedčený na Mestskom úrade N. H.. Na základe uzatvorených zmlúv následne Okresný úrad N. H., katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva žalovaných 1/ až 3/ k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia v žalobe opakovane uvádzajú, že M. E. trpel alkoholizmom a že dňa 05.02.2020 nebola u neho daná adekvátna vôľová zložka pre učinenie týchto právnych úkonov. Žalovaní toto tvrdenie žalobcov popierajú

a na podporu svojho tvrdenia o tom, že dňa 05.02.2020 bol M. E. plne spôsobilým k uzatvoreniu zmlúv poukazujú na žalobcami predloženú prepúšťaciu správu zo dňa 15.01.2020 vystavenú ÚVN D., B. J.. Dňa 15.01.2020 bol M. E. prepustený z hospitalizácie s nasledovným vyjadrením: „Pacienta napokon prepúšťame v stabilizovanom stave do ambulantnej starostlivosti v doprovode príbuzných, pri prepustení eutýmny, nepsychotický, nesuicidálny.“ Z uvedeného je zrejmé, že cca 3 týždne pred podpisom predmetných zmlúv bol M. E. prepustený z hospitalizácie do ambulantnej starostlivosti, bol prepustený v stabilizovanom stave, teda v stave spôsobilom vykonávať všetky právne úkony, vrátane prevodu nehnuteľností, ktoré mal toho času vo svojom vlastníctve. Tvrdenia žalobcov o jeho údajnom zúboženom stave teda nemajú žiadnu oporu v predložených dôkazoch. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov o tom, že M. E. bol prepustený na vlastnú žiadosť, žalovaní tieto tvrdenia popierajú, nakoľko sú v priamom rozpore s predloženou prepúšťacou správou, M. E. bol riadne prepustený v stabilizovanom stave po vykonaní nutných lekárskych úkonov. Žalovaní rovnako popierajú v celom rozsahu aj tvrdenia o tom, že bol M. E. po prepustení z liečby dňa 18.01.2020 opitý a tiež aj tvrdenia, ktoré dopodrobna opisujú údajný stav M. E. v deň podpisu predmetných zmlúv. Je priam až fascinujúca podrobná pamäť otca M. E., p. U. R. E., ktorý si na hodinu presne pamätá čo robil 5 rokov spätne o 5:30 hod. ráno, že si pamätá nedopitú fľašu alkoholu pri nohách svojho syna, že si pamätá, že pred ním vypil liek A. a zapil ho borovičkou, že bol v stave, kedy doslovne upadal do bludov. Je pochopiteľné, že tieto tvrdenia žalobcovia uvádzajú výlučne z dôvodu, aby podporili svoju teóriu o údajnej nepríčetnosti M. E., no tieto tvrdenia sú v celom rozsahu nepravdivé, klamlivé a vykonštruované len za účelom úspechu tejto žaloby. M. E. bol ten deň plne spôsobilým k vykonávaniu všetkých právnych úkonov, neupadal do bludov ani nebol inak nespôsobilým. Žalovaní rovnako popierajú tvrdenia žalobcov o tom, že by žalovaná 1/ nosila M. E. liek A. a aj alkohol. Tieto tvrdenia sú v celom rozsahu vymyslené a sú klamstvom. Na preukázanie spôsobilosti M. E. v čase podpisu zmlúv dňa 05.02.2020 predkladáme aj emailovú komunikáciu, z ktorej M. E. komunikoval v rámci vypomáhania v spoločnosti B0, s.r.o. V rámci tejto činnosti komunikoval ohľadom účtovníctva, objednávok s obchodnými partnermi a zabezpečovania ďalších činností v tejto spoločnosti. Komunikoval jasne, zreteľne, bez akýchkoľvek pochybností o jeho spôsobilosti na tieto úkony. Hovoril o svojich problémoch s chrbtom, ktoré mu spôsobovali bolesti, na potlačenie ktorých potreboval lieky. Platil členské príspevky za členstvo v E. V. N.. Na preukázanie spôsobilosti M. E. žalovaní navrhli, aby súd vyžiadal od jeho všeobecnej lekárky p. M. C. správu o jeho zdravotnom stave podľa jej dostupných informácií. Žalobcovia v žalobe predložili aj znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 12.02.2025 vypracovaný znalcom M. N. O.. V odpovediach znalkyne na otázky žalobcov je avšak nesúlad. Znalkyňa v odpovedi na otázku 2, písm. a) uvádza, že „možnosti racionálneho uvažovania, funkcií a úsudku nebohého M. E. v ostatných mesiacoch roku 2020 a roku 2021...“ a následne v odpovedi na otázku č. 5 uvádza, že: „Nebohý M. E. v čase od 01.01.2020 do svojej smrti dňa 13.03.2021...“. Znalkyňa teda na jednej strane posudzuje spôsobilosť M. E. v posledných mesiacoch roku 2020 a následne v ďalšej odpovedi už v čase od začiatku roku 2020. Nakoľko boli zmluvy uzatvorené dňa 05.02.2020, teda na začiatku roku 2020, navrhujeme tento nesúlad v odpovediach odstrániť výsluchom znalkyne M. N. O.. Navrhovaný výsluch svedka M. H., spolužiaka z vysokej školy považujú žalovaní za nepotrebný a nedôvodný, nakoľko M. H. v žiadnom prípade nemôže osvedčiť stav M. E. v deň podpisu predmetných zmlúv. Žalovaní súdu predložili kúpnu zmluvu zo dňa 26.05.2020 a dodatok k tejto zmluve zo dňa 26.06.2020, obe uzatvorené medzi M. E. a spoločnosťou V. V. V., v mene ktorej koná otec M. E. U. R. E. na nehnuteľnosti v k. ú. K. zapísané na LV č. XX (parcely registra „E“ s parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 641 m2 a parc. č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 199 m2), na základe ktorých previedol M. E. nehnuteľnosti v celkovej výmere 840 m2 na spoločnosť svojho otca U. R. E.. U. R. E. teda tri mesiace po tom, čo došlo k uzatvoreniu zmlúv medzi M. E. a žalovanými rovnako od M. E. nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Pozerajúc sa na to optikou žalobcov, otec M. E. rovnako „zneužil“ stav M. E. a takto sa obohatil o jeho majetok. Vyzerá to tak, že v tom čase mu jeho údajne zlý stav a nepríčetnosť nevadili. Samozrejme, žalovaní tieto tvrdenia uvádzajú obrazne, na preukázanie toho, že tvrdenia žalobcov v tejto žalobe sú vymyslenými a skreslenými. Na jednej strane totiž uvádzajú, že vo februári 2020 bol M. E. nepríčetným, že ho jeho otec nachádzal v zúboženom stave, kedy upadal do bludov, no v máji 2020 už avšak od neho otec pokojne kupuje pozemky bez toho, aby mu jeho údajná nepríčetnosť vadila. Tento paradox jasne poukazuje na to, že táto žaloba je účelovou žalobou bez toho, aby reflektovala na reálnu skutočnosť tak, ako skutočne prebehla. Nakoľko žalovaní nedisponujú úplnou dokumentáciou k tomuto vkladovému konaniu, navrhujú, aby súd vyžiadal z Okresného úradu N. H., katastrálny odbor listiny vzťahujúce sa k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. K. z M. E. na spoločnosť V. V. V.. Žalobcovia nemajú a ani neosvedčili naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Podanie žaloby je špekulatívne z dôvodov uvedených vyššie v tomto vyjadrení. Tvrdenia žalobcov sú skreslené, uvádzané nepravdivo a v rozpore so skutočnosťou.

Podanie tejto žaloby je len ďalším krokom otca M. E. realizovaným voči žalovanej 1/ ako jeho bývalej neveste, voči ktorej má silnú antipatiu. Podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nárok žalobcov na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po M. E. je vykonštruovaný a neexistuje. Žalovaný nadobudli nehnuteľnosti riadne a v súlade s právnymi predpismi. Ich vlastníctvo je skutočným a nemôže byť touto žalobou spochybnené. 4/ Žalobcovia 1/ až 3/, prostredníctvom právneho zástupcu, v replike uviedli, že žalovaní popreli všetky skutkové tvrdenia žaloby, okrem podpisu darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2020, a to včítane toho, že by M. E. v čase podpisu predmetných zmlúv trpel duševnou poruchou, čo predstavuje pod prizmou žalobných dôkazov pre žalobcov až zarážajúce tvrdenie, keďže o duševnej poruche M. E. vedeli všetci žalovaní a blízke osoby M. E. veľmi dobre, včítane žalovaných 1/, 3/. Žalovaní popierajú, že by M. E. v čase podpisu (dňa 05.02.2020) trpel duševnou poruchou, ktorá ho na tieto dispozičné právne úkony činila celkom neschopným, čo zapríčinilo v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 05.02.2020 podpísanej medzi M. E. a žalovanou 1/ a kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2020 podpísanej medzi M. E. a žalovaným 2/ na nehnuteľnosti uvedené v žalobnom petite (ďalej aj „napadnuté zmluvy“). Kľúčovým dôkazom v konaní je skutočne prepúšťacia správa M. E. od ÚVN D., B. J. zo dňa 15.01.2020 (ďalej len „prepúšťacia správa“), kde odborníci z psychiatrického oddelenia ÚVN D. potvrdzujú existenciu duševnej poruchy M. E. a zároveň i trvalé následky v podobe abnorme štrukturovanej osobnosti, konkrétne degradačné (zníženie intelektu) a deprivačné zmeny (citovo a sociálne plochý) osobnosti M. E., ktoré z neho spôsobili celkom „otupelého“ jedinca (výslovne uvedené v prepúšťacej správe), ktorý nebol schopný rozoznať a ovládať dôsledky svojho právneho konania, a to ani vo vzťahu ku svojej osobnosti a nieto ešte vo vzťahu k právnym úkonom (posledný výrok znaleckého posudku M. N. O. E. zo dňa 12.02.2025 zanesený do súdneho spisu), ktoré ho fakticky zbavili majetku v státisícových finančných hodnotách. Vetu, ktorú právny zástupca žalovaných vytrhol z kontextu prepúšťacej správy: „Pacienta napokon prepúšťame v stabilizovanom stave do ambulantnej starostlivosti v doprovode príbuzných, pri prepustení eutýmny, nepsychotický, nesuicidiálny“, vôbec nemožno tak interpretovať, že by v tom čase nebohý M. E. netrpel duševnou poruchou predvídanou § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a degradáciou a depriváciou osobnosti. Naopak, duševná choroba M. E. je riadne diagnostikovaná v Prepúšťacej správe ako „Sy závislosti od alkoholu F 10.2“. Prepúšťacia správa zároveň potvrdila podstatné skutočnosti ohľadom závažných zmien osobnosti M. E. v dôsledku závislosti od alkoholu (duševnej poruchy predvídanej § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to depriváciu a degradáciu jeho osobnosti. Zároveň samotná prepúšťacia správa konštatuje, že bol M. E. „otupelý“, čo rovnako potvrdzuje degradáciu jeho osobnosti a výrazné zníženie intelektuálnych schopností M. E. v dôsledku jeho duševnej poruchy (chronickému a dlhodobému alkoholizmu, ktorý degradoval jeho intelektuálne a celkovo rozumovo-vôľové vlastnosti). Takáto abnormálne štrukturovaná osobnosť, degradácia a deprivácia osobnosti v terminálnom štádiu duševnej poruchy (alkoholizmu) v spojení s celkovými výpadkami pamäte (palimsesty) znižuje zásadným spôsobom intelektuálne schopnosti jedinca a znemožňuje mu činiť skutočnou vôľou pokryté dispozičné právne úkony a vôbec dostatočne posúdiť, rozpoznať a ovládať svoje konanie vôbec k sebe samému a nieto ešte k intelektuálne náročným prevodom nehnuteľností vo vysokej majetkovej hodnote, a teda i vo vzťahu ku žalobou napadnutým zmluvám, čo je podľa názoru žalobcov už na prvý pohľad zo vzhliadnutia a preskúmania prepúšťacej správy a znaleckého posudku M. N. O. celkom zrejmé a evidentné. To, že po 8 dňoch nemožnosti piť alkohol z dôvodu internácie bol M. E. eutýmny po ukľudňujúcich farmakologických liekoch (ako vyplýva z prepúšťacej správy) je predsa prirodzené, že nemal M. E. sklony ku samovražde, tak tie nemal ani pred liečbou. Stabilizovaný stav neznamená, že nebohý M. E. netrpel duševnou chorobou spolu s degeneratívnymi a deprivačnými poruchami osobnosti, ktoré dovedna bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú práve z prepúšťacej správy. Netreba zabúdať, že M. E. bol prepustený pre svoju duševnú chorobu len do ambulantnej starostlivosti, čo priamo vyplýva z prepúšťacej správy a jasne evokuje ďalšiu prítomnosť potreby liečby duševnej poruchy a nadväzných zdravotných problémov s tým súvisiacich. Žalovaní v plnej miere teda dezinterpretovali obsah prepúšťacej správy, kedy sa tvária akoby prepúšťacia správa deklarovala vyliečenie M. E. z duševnej poruchy, alebo degeneratívnych a deprivačných zmien jeho osobnosti za 8 dní hospitalizácie, čo v plnej miere nekorešponduje s obsahom prepúšťacej správy a prieči sa i logickému uvažovaniu. Žalovaní sa pokúšajú z M. E. trpiaceho ťažkou duševnou poruchou s degeneratívnymi a deprivačnými zmenami osobnosti vytvoriť prototyp osoby spôsobilej na činenie právnych úkonov, čo už samo o sebe predstavuje v očiach žalobcov poruchu v logickom uvažovaní a pokus zavádzať súd. Vo všeobecnosti totiž osoby trpiace duševnými poruchami v nadväznosti na abnormálne štruktúrovanú osobnosť a degeneratívne, deprivačné poruchy osobnosti za prítomnosti palimsiest (celkových výpadkov pamäte) nie sú považované za prototyp spôsobilej osoby

na činenie právnych úkonov, a to už na prvý pohľad. M. E. navyše začal opäť požívať alkoholické nápoje takmer ihneď po prepustení z ÚVN D., čo bude potvrdené i dokazovaním v tejto súdnej veci viacerými svedkami, mimo iné presne podľa prognózy prepúšťacej správy, ktorá uvádza: „ ...kritičnosť k ethylu insuficientná, sklon bagatelizovať a racionalizovať pitie a jeho dôsledky, predikcia k abstinencii slabá.“ Pre odborníčku z odvetvia, pani znalkyňu z odboru psychiatrie však tento dôkaz a podklad pre znalecký posudok (prepúšťacia správa) znamenal niečo celkom diferentné oproti tomu ako sa ho snažia bagatelizovať žalovaní vytrhávaním z kontextu jednej vety, ktorú dokonca vo význame i dezinterpretujú, čo sa odzrkadlilo najmä v záveroch znaleckého posudku M. N. O. E.: „Nebohý M. E. bol chronickým alkoholikom. Bol od alkoholu závislým psychicky aj fyzicky. Alkoholizmus sa vyvíjal postupne, avšak v roku pred smrťou akceleroval, pil nemierne, pil denne, pil veľké množstvá tvrdého alkoholu, podľa lekárskych záznamov z hospitalizácií v roku 2017 a 2020 pozorovali lekári celkové psychické aj fyzické schátranie. Degradácia psychických funkcií, emotivity, racionality, úsudku, pamäti, vnímania. Organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy na základe dlhodobého užívania alkoholu viedlo k zníženiu intelektu, k nesebakritickosti, uvoľneniu morálnych zásad, strate záujmov, emotívnej labilite až inkontinencii, k adaptačným poruchám v záťažových situáciám a k poruchám správania.“ „Q. M. E. v čase od 01.01.2020 do svojej smrti dňa 13.03.2021 v dôsledku následkov chronického alkoholizmu na jeho telesné a psychické zdravie nemohol dostatočne posúdiť, rozpoznať a ovládať svoje konanie ani vo vzťahu ku svojej osobe /nedobrovoľná, súdom odobrená internácia na psychiatrii pre psychiatrické ochorenie ohrozujúce jeho a okolie/ ani vo vzťahu k právnym úkonom“. Priam kľúčovým pre toto súdne konanie sú práve v predošlom odseku citované výroky znaleckého posudku znalkyne M. N. O. E. vychádzajúce práve z prepúšťacej správy, keďže jasne definujú jednak duševnú poruchu M. E. v čase podpisu napadnutých zmlúv a potom i skutočnosť, že nebol schopný dostatočne posúdiť, rozpoznať a ovládať svoje konanie vo vzťahu ku týmto právnym úkonom práve v inkriminovanom čase podpisu napadnutých zmlúv, a teda ku dňu 05.02.2020. Vyššie uvedené dôkazy predstavujú pevnú a logickú dôkaznú reťaz, ktorá potvrdzuje tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe. Táto dôkazná reťaz sa pravdepodobne ešte väčšmi verifikuje po vypočutí navrhovaných svedkov v súdnom konaní. Žalovaní sa opierajú o dikciu napadnutých zmlúv, ktorú nevedia žiadnym spôsobom preukázať a ani potvrdiť. Žalovaní vo vyjadrení uviedli: „Uzatvorenie týchto zmlúv prebehlo v súlade s vôľou zmluvných strán, zmluvné strany v článku VII, bode 3. Darovacej zmluvy a v článku IV, bode 4.6 Kúpnej zmluvy zhodne vyhlásili, že zmluvu uzatvorili slobodne, určite a vážne, obsahu zmluvy porozumeli a súhlasia s ňou, ich zmluvná voľnosť nie je nijako obmedzená, nekonajú v tiesni ani v omyle, ani za inak nevýhodných podmienok.“ Žalobcovia už v žalobe uviedli nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zverejnený v zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2020 (III.ÚS 120/2020), kde je jasne uvedené vo výrokovej časti: „II. Zmluva spísaná inak ako vo forme notárskej zápisnice nie je verejnou listinou, u ktorej by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je potrebné dokazovať. Dôkazné bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.“ Napadnuté zmluvy neboli spísané formou notárskej zápisnice, a preto je potrebné v nich uvádzané skutočnosti preukázať, ak z tam uvedených ustanovení vyvodzujú žalovaní pre seba priaznivé dôsledky, čo sa im za žiadnych okolností nepodarilo. V prípade, ak sa žalovaní opierajú o dikciu napadnutých zmlúv, tak ako to činia v bode 6 svojho vyjadrenia k žalobe, tak sú povinní preukázať, že tvrdenia o existencii vôľovej zložky u prevodcu a ostatné tvrdené sú skutočne pravdivé a pravé. Táto „obhajoba“ napadnutých zmlúv žalovanými je však pod prizmou dôkazného portfólia, ktoré navrhli súdu vykonať žalobcovia v tomto súdnom konaní, a to najmä tak prepúšťacej správe a znaleckého posudku M. N. O. E. nezvládnuteľným bremenom. Nie je totiž pravdivým tvrdenie, že by mohol prevodca M. E. pri napadnutých zmluvách disponovať skutočnou vôľou, ak ani rozumovo pre svoju intelektuálnu indispozíciu nedokázal rozpoznať o aké úkony sa vlastne jednalo a už vôbec nie pochopiť ich možné ďalekosiahle právne následky a pritom ovládať svoje konanie. Pod prizmou judikatúry najvyššej súdnej autority v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP nemôže obstáť formalistická obrana žalovaných textom napadnutých zmlúv a ich signáciou nebohým M. E.. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, že M. E. bol plne spôsobilým na činenie právnych úkonov v státisícovej hodnote pri preukázanej existencii duševnej poruchy, tak toto tvrdenie je možné považovať už v skutočnosti za plne bizarné a absurdné, popierajúce konvenčnú logiku. Vo všeobecnosti i vo verejnosti preferujúcej logické uvažovanie totiž duševne choré osoby nie sú považované za prototyp spôsobilých osôb na činenie právnych úkonov, tak ako z M. E. nelogicky vytvárajú dojem žalovaní. Na to postačí i jednoduchá logická úvaha. Pre svoju stále sa umocňujúcu chorobu a neustále opojenie alkoholom prestal M. E. osobne pracovať pre žalovaného 2/ už v roku 2019, a to na podnet žalovanej 1/, ktorá ho práve kvôli alkoholizmu nechcela vo firme, konkrétne sa M. E. zúčastnil stretnutia s firmou M., kde bol celkom opitý, a to vyvolalo u žalovanej 1/ averziu ku M. E., čo by osobe pracujúcej pre žalovaného 2/. Žalovaná

1/ mala teda veľmi dobrú vedomosť o tom, že M. E. trpí ťažkou duševnou poruchou, ktorá ho činí neschopným na možnosť racionálneho uvažovania pri potrebe zložitého uvažovania konzekvencii pri právnych úkonoch. Vyššie uvedené bude preukázané svedeckými výpoveďami svedkov. Žalobcovia považujú listinný dôkaz, ktorý navrhujú žalovaní v podobe údajnej e-mailovej komunikácie M. E. nie za dôkaz silnej intelektuálnej schopnosti M. E. v čase tesne pred podpisom napadnutých úkonov, ale práve za dôkaz, ktorý poukazuje na „otupelosť“ M. E. a celkovú degradáciu jeho intelektuálnych schopností, keďže nebohý M. E. komunikoval s okolím už len jedno vetovými e-mailami, čo práve nasvedčuje jeho diagnóze uvedenej v prepúšťacej správe a znaleckom posudku M. N. O. o celkom zníženej intelektuálnej a kognitívnej funkcii, abnormálne štrukturovanej, degradovanej a deprivovanej osobnosti. Žalobcovia v tomto súdnom konaní (v žalobe) netvrdili, že M. E. nebol vôbec schopný komunikovať s okolím, tvrdili a na tom i zotrvávajú, že nebol schopný uvážiť a rozpoznať právne dôsledky svojho konania ani k svojej osobe, nieto ešte k čineniu státisíc eurových právnych úkonov (prevodov rozsiahleho nehnuteľného majetku), na ktoré sa vyžaduje triezve a seriózne nedegradované uvažovanie bez deformácií osobnosti a psychickej poruchy. M. E. dokázal komunikovať s okolím, síce už len na úrovni rudimentárneho uvažovania s nízkymi intelektuálnymi schopnosťami, ale bol toho schopný, keď práve nebol úplne opitý, to žalobcovia nespochybňujú. Jeho duševná porucha ho však činila neschopným na uskutočňovanie právnych úkonov so státisíc eurovým nehnuteľným majetkom, keďže na takýto právny úkon nebol schopný kvôli jeho nemožnosti rozpoznať a ovládať následky svojho konania a ani pochopiť význam a následky týchto právnych úkonov. Žalobcovia popierajú, že by žalovaná 1/ a žalovaný 3/ boli vôbec spôsobilý preukazovať existenciu, či neexistenciu dušenej poruchy u M. E. v deň 05.02.2020, keďže nie sú na takéto posúdenie vôbec vzdelaní a nie sú ani odborníci z predmetného vedného odvetvia psychických porúch a vôbec psychiatrie. Tieto osoby majú len jediný silný záujem, a to aby im boli zachované protiprávne nadobudnuté majetkové hodnoty, ktoré získali za zneužitia práva na osobe, ktorá nebola schopná kvôli závažnej duševnej poruche rozpoznať a ovládať svoje konanie a už vôbec nie jeho následky. Žalobcovia potvrdia cez svedecké výpovede učinené v tomto súdnom konaní, že je pravdou, že žalovaná v 1/ rade zabezpečovala alkoholické nápoje nebohému M. E., i keď to nepovažujú za kľúčové skutkové zistenie pre meritórne posúdenie tejto žaloby konajúcim súdom. Žalobcovia uvádzajú, že je príkrou nepravdou tvrdenie žalovaných, že by U. R. E. stál za podaním tejto žaloby žalobcov na žalovaných, čím sa pokúšajú cez svojho právneho zástupcu démonizovať a očierňovať vlastnými chimérami jedného z kľúčových svedkov v konaní. Žalobcovia majú právo na to, aby majetok nezákonne odčerpaný z majetkovej podstaty M. E. tesne pred jeho smrťou v prospech žalovaných podliehal riadnemu dedičskému konaniu a aby mali upotrebené v plnej miere svoje dedičské právo. Prevody pozemkov z osoby M. E. na právnickú osobu V. V. V. nie sú predmetom tohto súdneho konania, a preto ich žalobcovia nebudú komentovať. Žalovaní budú mať možnosť sa na tieto skutočnosti opýtať svedka U. R. E. osobne, alebo cez právneho zástupcu pri jeho svedeckej výpovedi pred súdom. Nie je pravdou tvrdenie žalovaných produkované skrz právneho zástupcu, že by pán M. H. ako kľúčový svedok žaloby nemohol vyprodukovať kľúčové skutkové zistenia o stave M. E. v deň podpisu napadnutých zmlúv, opak je pravdou, jednalo sa o najlepšieho priateľa nebohého M. E., s ktorým bol M. E. v úzkom kontakte od vysokej školy až po jeho smrť. To napokon vyplýva i z elektronickej komunikácie predloženej samotnými žalovanými z inkriminovaného obdobia tesne pred podpisom napadnutých zmlúv (e-mail zo dňa 16.12.2019 15:15 hod). Právny zástupca žalovaných vytvoril domnelý dojem nesúladu odpovedí na položené otázky znalkyni, a to iba z dôvodu jeho nedostatočného porozumenia otázkam a odpovediam uvádzaným v znaleckom posudku M. N. O. E.. Žalobcovia žiadajú, aby znalkyňa M. N. O. E. bola vypočutá pred súdom. Žalovaní bez nejakej relevantnej a preskúmateľnej právnej argumentácie popierajú naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe, čo vylučuje sa nejako právne relevantne k tejto arbitrárnej argumentácii sa reálne vyjadriť. 5/ Žalovaní 1/ až 3/, prostredníctvom právneho zástupcu, v duplike uviedli, že zotrvávajú na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Žalobcovia vo svojom vyjadrení neuvádzajú v nadväznosti na vyjadrenie žalovaných v podstate žiadne nové relevantné skutočnosti, opakujú len tvrdenia uvedené v žalobe. M. E. bol v deň podpisu zmlúv 05.02.2020 plne spôsobilým k vykonávaniu právnych úkonov. Jeho nespôsobilosť nebola doposiaľ preukázaná žiadnym relevantným dôkazom zo strany žalobcov. Samotné stanovenie diagnózy F 10.2 – syndróm závislosti od alkoholu u M. E. totiž nemôže samo osebe viesť k záveru, že pri uzatvorení predmetných zmlúv nebol spôsobilý na právne úkony. Rozhodujúce je, či bol v čase uzatvárania zmlúv v takom stave, ktorý mu znemožňoval pochopiť význam svojho konania alebo ho ovládať. Závislosť od alkoholu môže mať rôznu intenzitu a nemusí vždy znamenať, že osoba nebola schopná urobiť konkrétny právny úkon s porozumením jeho dôsledkov. Bez preukázania, že v danom čase bol jeho psychický stav natoľko ovplyvnený, že nebol schopný

právne relevantne konať, nemožno uzavrieť, že zmluvy boli uzavreté v stave vylučujúcom spôsobilosť na právne úkony. M. E. bol z nemocnice riadne prepustený v stabilizovanom stave po vykonaní nutných lekárskych úkonov. Žalobcovia vo svojich podaniach nepreukázali, že M. E. nebol v čase uzatvárania zmlúv spôsobilý na právne úkony, svoju argumentáciu opierajú výhradne o prepúšťaciu správu, ktorá bola vypracovaná cca 3 týždne pred podpisom zmlúv a nemôže preukázať nespôsobilosť M. E.. Znalecký posudok M. O. rovnako vykazuje nezrovnalosti v tom v akom období bol M. E. posudzovaný, a teda aj tento dôkaz nemožno brať v úvahu. Naproti tomu, žalovaní vo svojom vyjadrení predložili relevantné dôkazy – e-mailovú komunikáciu z inkriminovaného obdobia pred aj po podpise zmlúv – ktorá preukazuje plnú spôsobilosť M. E. k právnym úkonom, navrhli vyžiadanie správy o zdravotnom stave od M. C. a navrhli vypočuť žalovanú 1/ a žalovaného 3/. Žalobcovia vo svojom vyjadrení tiež uviedli, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že M. E. bol „otupelý“ a komunikoval s okolím už len jedno vetovými e-mailami. Tieto tvrdenia žalovaní popierajú, nezakladajú sa na pravde a sú len predmetom bujarej fantázie žalobcov. M. E. komunikoval štandardne tak, ako to je v rámci pracovných vecí bežným. Vykonával vyúčtovania, komunikoval s obchodnými partermi, účtovníkom, zabezpečoval bežný chod spoločnosti. Na preukázanie spôsobilosti na právne úkony predsa nemožno žiadať, aby osoba komunikovala výlučne rozsiahlymi e-mailami, či inak „dôslednejšie“ preukazovala svoju schopnosť konať právne úkony a rozumieť ich významu. Tvrdenia žalovaných sú v tomto ohľade špekulatívnymi a nezakladajú sa na pravde – preukazujú skôr dôkaznú núdzu žalobcov a snahu až absurdne zmeniť význam akéhokoľvek dôkazu, ktorý predložia žalovaní. Kľúčovým dôkazom, ktorý predložili žalovaní a na ktorý chcú týmto opätovne poukázať je kúpna zmluva spolu s jej dodatkom, ktorou M. E. predal spoločnosti jeho otca V. V. V. nehnuteľnosti v k. ú. K.. Tento dôkaz žalobcovia vo svojom vyjadrení nekomentovali s tým, že ide o nesúvisiacu vec. Žalovaní dôrazne nesúhlasia s tým, že by malo ísť o vec nesúvisiacu s týmto konaním – práve naopak, tento dôkaz jednoznačne preukazuje účelovosť podanej žaloby a konania žalobcov. Tento dôkaz zreteľne poukazuje na rozporuplnosť a účelovosť tvrdení žalobcov. Ak totiž žalobcovia tvrdia, že žalovaní „zneužili“ údajný nepriaznivý stav M. E. pri uzatváraní predmetnej zmluvy, potom nemožno prehliadnuť, že v tom istom období jeho otec – U. R. E. – konal presne rovnakým spôsobom, keď od svojho syna bez akýchkoľvek pochybností nadobudol nehnuteľnosti do vlastníctva spoločnosti, ktorú vlastní. Pokiaľ by bolo tvrdenie žalobcov o nepríčetnosti M. E. pravdivé, muselo by sa rovnako vzťahovať aj na právne úkony, ktoré tento v rovnakom období uzatváral so svojím otcom. Skutočnosť, že otec M. E. vtedy jeho údajný nepriaznivý stav nevidel ako prekážku pri nadobúdaní jeho majetku, avšak dnes sa naň prostredníctvom žaloby žalobcovia účelovo odvolávajú, jasne poukazuje na nekonzistentnosť a účelovosť konania žalobcov. Žalovaní tiež opakovane upriamujú pozornosť na to, že žalobcovia vo svojej žalobe kvetnato opisujú, ako mal U. R. E. v deň uzatvorenia predmetných zmlúv dňa 05.02.2020 nájsť M. E. v stave opitosti a v stave, že upadal do bludov, ktorý mal podľa ich tvrdení vylučovať jeho schopnosť rozumne konať. Žalovaní tieto tvrdenia považujú za nepravdivé a účelové, pričom poukazujú na ich vnútornú nelogickosť. Ak by skutočne v uvedený deň bol M. E. v takomto stave, aký žalobcovia opisujú, je nepochopiteľné, že len o niekoľko týždňov neskôr ten istý U. R. E. od neho bez akýchkoľvek výhrad nadobúdal nehnuteľnosti do spoločnosti, ktorú sám vlastní. Takéto konanie jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcov a potvrdzuje, že ich opis údajného stavu M. E. pri uzatváraní zmluvy so žalovanými bol vykonštruovaný výlučne so zámerom navodiť dojem jeho nespôsobilosti a podporiť účelovosť podanej žaloby. Žalovaní navrhujú, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6/ Po ukončení postupu v zmysle § 167 ods. 1, 2 CSP súd vo veci určil termín predbežného prejednania sporu na deň 18.12.2025. 7/ Dňa 11.12.2025, žalobcovia 1/ až 3/, prostredníctvom právneho zástupcu, doručili tunajšiemu súdu vyjadrenie k duplike žalovaných, kde nad rámec doterajších tvrdení uviedli, že o duševnej chorobe M. E., ktorá ho diskvalifikovala od možného činenia platných dispozičných právnych úkonov s majetkom vedela celá jeho rodina, ale i žalovaná I. H.. Podľa názoru žalobcov práve žalovaná 1/ zneužila túto duševnú indispozíciu M. E. na to, aby sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, čo nepredstavuje len naplnenie skutkovej podstaty podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (absolútnu neplatnosť napádaných právnych úkonov), ale i závažný rozpor konania s dobrými mravmi na strane žalovanej 1/. Žalobcovia navrhujú vypočuť M. C. v procesnej pozícii svedka v súdnom konaní, keďže žalobcovia získali informáciu, že M. C. je blízkou osobnou priateľkou žalovanej 1/, a preto sa môže snažiť svojim vyjadrením o zdravotnom stave M. E. „pomáhať“ žalovaným v súdnom konaní, a to možno i skresleným vyjadrením pre súd, aby zvýhodnila žalovaných pred žalobcami. Žalobcovia preto navrhujú M. C. vypočuť ako

svedka v súdnom konaní, kedy nebude môcť uvádzať skreslené, resp. nepravdivé tvrdenia o skutočnom zdravotnom stave M. E. súdu z dôvodu jej prípadnej trestnoprávnej sankcie. 8/ Na predbežnom prejednaní sporu, potom čo sa nepodarilo spor vyriešiť zmierom, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal výsluch žalovaných 1/ a 3/ a výsluch svedkov U. R. E., U. G. E., H. E. (ktorí vo veci podali aj písomné čestné vyhlásenia – č. l. 148, 156, 157 spisu) a M. C., keď od výsluchu svedka M. H. žalobcovia upustili (aj tento vo veci podal písomné čestné vyhlásenie – č. l. 149 spisu). Na ostatnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom M. N. O., ktorá vypracovala znalecký posudok priložený k žalobe. 9/ Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že jej zosnulý manžel M. E. bol po hospitalizácii v období od 15.01.2020 do 05.02.2020 počas dňa schopný bežne fungovať, komunikovať so zákazníkmi, pripravovať cenové ponuky, vybavovať pracovné záležitosti a samostatne vykonávať bežné úkony. Potvrdila, že požíval alkohol, avšak podľa jej tvrdenia sa to prejavovalo najmä vo večerných hodinách. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla z dôvodu konfliktného vzťahu M. E. s jeho otcom, nie z dôvodu, že požíval alkohol. Uvedené žalovaná 1/ potvrdila aj potom, čo jej právny zástupca žalobcov prečítal vyjadrenie jej právneho zástupcu vo veci 15C/9/2025 zo dňa 22.12.2025, v ktorom bolo uvedené, že vzhľadom k tomu, že zomr. M. E. mal problémy s alkoholom sa neskôr I. H. (v tom čase E.) od neho odsťahovala a prevzala vedenie žalovaného 1/. Ďalej uviedla, že M. E. mal záujem, aby firma aj nehnuteľnosti boli prevedené na žalovanú 1/, pričom dôvodom mala byť aj snaha zabezpečiť jej deti. Zmluvy podpísané dňa 05.02.2020 pripravil L. H., ktorého oslovila žalovaná 1/ na žiadosť M. E., pričom žalovaná 1/ uviedla, že pri podpise zmlúv bol M. E. triezvy, orientovaný a zmluvy nikdy nespochybnil. Súčasne uviedla, že M. E. neužíval pravidelne lieky A., nevidela ho zapíjať lieky alkoholom a nemala obavu, že by jeho zdravotný stav negatívne ovplyvňoval chod firmy. Vo vzťahu k osobným pomerom M. E. žalovaná 1/ uviedla, že vzťah s jeho otcom bol dlhodobo konfliktný a zhoršil sa aj po tom, čo sa M. E. dozvedel o prepise firmy V. na jeho bratranca. 10/ Žalovaný 3/ vo svojej výpovedi uviedol, že pre M. E. a žalovanú 1/ dlhodobo vykonával rôzne práce vo firme, pričom prácu mu zadávali obaja. Uviedol, že aj po návrate M. E. z liečenia v D. tento bežne fungoval, zadával pracovné úlohy, telefonicky komunikoval a riešil pracovné záležitosti. Podľa žalovaného 3/ M. E. počas dňa nebýval pod vplyvom alkoholu a pri ranných stretnutiach ho nikdy nevidel s alkoholom. Zároveň uviedol, že bol dlhoročným kamarátom M. E., pričom žalovaná 1/ v určitom období bývala u neho doma po dohode s jeho matkou, s čím M. E. nemal problém. 11/ Svedkyňa H. E., matka žalobkýň 2/ a 3/, vo svojej výpovedi uviedla, že počas manželstva M. E. postupne čoraz viac požíval alkohol, pričom podľa jej tvrdenia sa jeho správanie postupne zhoršovalo, trávil menej času s rodinou a domov sa vracal aj pod vplyvom alkoholu. Uviedla, že manželstvo bolo rozvedené v roku 2011, pričom po rozvode sa M. E. spočiatku zaujímal o dcéry a prispieval na ich výživu, avšak tento kontakt sa postupne obmedzil. Svedkyňa ďalej uviedla, že mala vedomosť o protialkoholických liečeniach M. E. a zotrvala na obsahu svojho čestného vyhlásenia založeného v spise. Podľa jej tvrdenia sa jej M. E. po návrate z liečenia v januári 2020 telefonicky ozýval v stave, keď mu nerozumela. Zároveň uviedla, že predmetom sporu je podľa nej otázka alkoholizmu M. E. a jeho stavu v období, keď prevádzal majetok a pozemky na tretie osoby. 12/ Svedok U. R. E., otec M. E. a starý otec žalobcov, vo svojej výpovedi uviedol, že jeho syn M. mal dlhodobé problémy s alkoholom, pričom tieto problémy spájal aj s traumou z detstva, keď pri nehode zastrelil svojho mladšieho brata. Uviedol, že M. E. navštevoval psychológov, mal vzťah k hudbe, avšak postupne začal nadmerne požívať alkohol, zdržiaval sa v krčmách a obklopoval sa kamarátmi. Po uzavretí manželstva so žalovanou 1/ sa M. určitý čas snažil nepiť, avšak približne v roku 2017 absolvoval prvé protialkoholické liečenie, po ktorom sa opätovne vrátil k alkoholu. Žalovaná 1/ približne v polovici roku 2019 odišla zo spoločnej domácnosti, pričom v tomto období M. prišiel aj o vodičský a neskôr aj zbrojný preukaz a jeho záujem o podnikanie postupne upadal. Vo vzťahu k fungovaniu firmy svedok uviedol, že v roku 2019 firma B0 nadviazala spoluprácu so spoločnosťou M., pričom M. mal absolvovať obchodné stretnutia. Na jednom z nich bol prítomný aj svedok, pričom podľa jeho tvrdenia M. prišiel pod vplyvom alkoholu a pôsobil rušivo. Z uvedeného dôvodu sa mu snažil zabezpečiť ďalšie liečenie v sanatóriu pri Q. M. Q. I., avšak k tomuto liečeniu nedošlo a M. následne absolvoval liečenie v D., z ktorého sa približne 15.01.2020 vrátil. Svedok uviedol, že po návrate z liečenia začal M. v krátkom čase opäť požívať alkohol, pričom podľa jeho názoru vo väčšom rozsahu ako predtým. Svedok

opísal aj konkrétne situácie z roku 2020, keď syna M. navštevoval. Uviedol, že ho viackrát videl pod vplyvom alkoholu už v ranných hodinách, pričom pôsobil dezorientovane, rozprával nezmysly, blúznil a nebolo možné sa s ním riadne dorozumieť. Opísal situáciu zo dňa 05.02.2020, keď našiel M. nadránom sedieť v garáži pod vplyvom alkoholu, pričom pod stolom sa nachádzala fľaša alkoholu a M. hovoril o údajnej krádeži. Ďalej uviedol, že v októbri 2020 našiel M. vo výrazne zanedbanom fyzickom stave, vychudnutého, neschopného hýbať rukou, pričom v dome sa nachádzalo väčšie množstvo prázdnych fliaš od alkoholu a plesnivé jedlo. Následne mu privolal rýchlu zdravotnú pomoc. Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedok uviedol, že M. užíval aj lieky proti bolesti, najmä A., R., N. a ďalšie lieky, pričom sa u neho v roku 2020 prejavovali depresie, psychické problémy, finančné problémy, problémy vo firme aj v osobnom živote. Uviedol, že M. bol podľa jeho názoru prakticky neustále pod vplyvom alkoholu, pričom navonok vedel v určitých situáciách pôsobiť normálne a vedel odpovedať na základné otázky, avšak následne odpovedal nezmyselne alebo nesúvislo. Vo vzťahu k prevodom nehnuteľností svedok uviedol, že sa o nich dozvedel z katastra nehnuteľností, pričom M. sa o tejto téme odmietal rozprávať a vyhýbal sa odpovediam. Ďalej uviedol, že H. E. navonok pôsobil, že jej rozumie, avšak podľa názoru svedka nebolo zrejmé, či jej skutočne porozumel. Svedok zároveň uviedol, že M. podľa jeho názoru v relevantnom období nebol schopný riadne fyzicky ani psychicky fungovať, potreboval dlhodobé liečenie a úplnú abstinenciu a nebol schopný vykonávať riadnu pracovnú činnosť. 13/ Svedkyňa U. G. E., matka M. E. a stará matka žalobcov 1/ až 3/, vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava obsahu svojho čestného vyhlásenia založeného v spise. K samotnému podpisu zmlúv, ktoré sú predmetom konania, sa bližšie vyjadriť nevedela, nakoľko sa so synom v tom období stretávala iba sporadicky. Uviedla však, že pri príležitostných návštevách vnímala, že M. sa firme nevenoval v takom rozsahu ako predtým, veľmi málo vychádzal z domu a pracovné záležitosti vybavoval prevažne telefonicky alebo prostredníctvom počítača z domu. Keď za ním prišla, spravidla sedel pri počítači a tvrdil, že vybavuje faktúry a pracovné záležitosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že v poslednom období ho len málokedy videla triezveho a podľa jej tvrdenia bolo na ňom vo väčšine prípadov viditeľné, že je pod vplyvom alkoholu. Opísala aj stavy, pri ktorých podľa nej pôsobil zvláštne, rozprával sa sám so sebou alebo sa správal spôsobom, ktorý jej pripomínal schizofréniu. Uviedla, že v takýchto stavoch nebol schopný vykonávať pracovné činnosti, pričom obdobia zmäteného a nezmyselného rozprávania zaznamenala približne rok až dva roky pred jeho smrťou. Potvrdila tiež, že M. navštevovala počas jeho liečenia v D. v roku 2020, avšak vzhľadom na jeho požívanie alkoholu spolu nevychádzali dobre. 14/ Svedkyňa U. H., bývalá matrikárka Mestského úradu N. H., vo svojej výpovedi uviedla, že po nahliadnutí do záverečných strán kúpnej a darovacej zmluvy založených v spise rozpoznala podpisy na osvedčovacích doložkách ako svoje. Na samotné okolnosti podpisu predmetných zmlúv si však nepamätala. Uviedla, že pri osvedčovaní podpisov štandardne kontrolovala totožnosť osoby podľa občianskeho preukazu a overovala, či osoba nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Zároveň uviedla, že sa pri osvedčovaní podpisov nikdy nestretla s tým, aby podpisovala osoba evidentne pod vplyvom alkoholu alebo v stave, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o jej schopnosti podpísať listinu. Ak by taká situácia nastala, podpis by podľa jej tvrdenia neosvedčila. Nepamätala si však, že by v súvislosti s predmetnými zmluvami zaznamenala akékoľvek nezvyčajné okolnosti. 15/ Svedkyňa M. K. C., všeobecná lekárka M. E., uviedla, že M. E. bol jej pacientom a počas návštev ambulancie podľa jej tvrdenia nikdy neprišiel v stave zjavnej opitosti alebo v stave, že by nevedel, prečo prišiel. Uviedla, že ho vnímala ako orientovaného a príčetného pacienta. Vo vzťahu k obdobiu približne posledného roka a pol pred jeho smrťou uviedla, že od októbra 2019 bol práceneschopný a lieky mu boli často predpisované telefonicky, pričom počas telefonických kontaktov nepôsobil opito. Potvrdila, že M. E. navštevoval neurológa aj psychiatričku M. N.. Svedkyňa zároveň uviedla, že počas obdobia, v ktorom bol jej pacientom, nezistila žiadne okolnosti, ktoré by podľa jej názoru odôvodňovali obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Zdravotnú dokumentáciu M. E., ktorá mala byť archivovaná v ambulancii, nenašla, a preto vychádzala len z údajov dostupných v počítačovom systéme. Ďalej uviedla, že žalovaných pozná ako svojich pacientov, pričom so žalovanou 1/ a M. E. sa poznala dlhšie obdobie a M. E. bol kamarátom jej manžela. Súčasne však uviedla, že bližší vzťah so žalovanou 1/ ani so žalovaným 3/ nemá. 16/ Právny zástupca žalovaných na pojednávaní navrhol, aby bola v konaní vypočutá psychiatrička M. N. a v prípade, ak disponuje zdravotnou dokumentáciou týkajúcou sa M. E., nech túto predloží. Zároveň navrhol vyžiadanie správy od neurologického oddelenia nemocnice v N. H., či teda na tomto oddelení

bol M. E. liečený a ak áno nech predložia príslušnú dokumentáciu. V prípade, že sa podarí zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu od niektorých z uvedených lekárov navrhol, aby táto bola zaslaná znalkyni M. O. pred vykonaním jej výsluchu, aby sa vedela vyjadriť aj k tejto dokumentácii. 17/ Vzhľadom k tomu, že prvého pojednávania vo veci sa znalkyňa M. N. O., napriek riadnemu predvolaniu, nezúčastnila, súd pojednávanie odročil a v nadväznosti na to tak vyhovel dôkazným návrhom žalovaných a vyžiadal správy z Psychiatrickej ambulancie M. K. N., ako aj z neurologickej ambulancie DONsP v N. H.. Vzhľadom na to, že zo správ doručených M. K. N. súd zistil, že M. E. bol touto lekárkou ošetrený len 1x, a to ešte v roku 2015, pričom pre rozhodnutie o veci bol rozhodujúci stav M. E. na začiatku roka 2020, resp. aj dlhší čas predtým (určite však nie obdobie roka 2015), súd vyhodnotil jej výsluch za nadbytočný a nevykonal ho (ktorú skutočnosť oznámil stranám sporu dňa 16.03.2026, resp. 18.03.2026 – č. l. 240 spisu). 18/ Znalkyňa M. N. O. vo svojom výsluchu na ostatnom pojednávaní uviedla, že znalecký posudok vypracovala retrospektívne, keďže M. E. bol už po smrti. Vychádzala pritom z rozsiahlej zdravotnej dokumentácie a lekárskych správ zachytávajúcich dlhodobý vývoj jeho zdravotného a psychického stavu. Uviedla, že M. E. podľa jej názoru trpel chronickým alkoholizmom v terminálnom štádiu, pričom alkoholizmus označila za závažné ochorenie ovplyvňujúce fyzické, psychické, sociálne, aj kognitívne funkcie človeka. Poukázala na to, že u chronických alkoholikov dochádza k poruchám úsudku, ovládacích a rozpoznávacích schopností, znižovaniu kritickosti voči vlastnému pitiu, psychickým poruchám, halucináciám, výpadkom pamäte, paranoji a postupnej degradácii osobnosti. Znalkyňa uviedla, že M. E. bol, podľa dostupných lekárskych správ, k svojmu alkoholizmu úplne nekritický, opakovane absolvoval liečenia, avšak neudržal abstinenciu a po návratoch z liečenia opätovne požíval alkohol. Podľa jej tvrdenia sa u neho prejavovali depresie, apatia, beznádej, epilepsia, poruchy psychiky a poškodenie vyššej nervovej činnosti, vrátane úsudku, rozhodovania a schopnosti posúdiť dôsledky svojho konania. Uviedla tiež, že M. E. trpel viacerými telesnými následkami dlhodobého požívania alkoholu, vrátane cirhózy pečene a hepatocerebrálneho syndrómu, ktoré mali podľa nej negatívny vplyv aj na jeho psychický stav a rozumové schopnosti. Vo vzťahu k hospitalizácii v októbri 2020 uviedla, že M. E. bol hospitalizovaný v delirantnom stave vyvolanom nadmerným užívaním alkoholu, pričom išlo o závažný psychický stav sprevádzaný halucináciami a poruchami vedomia. Podľa znalkyne však poškodenie jeho psychických a kognitívnych funkcií vznikalo postupne dlhodobo a nešlo len o stav bezprostredne pred smrťou. Uviedla, že podľa jej názoru boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti podstatne oslabené už od roku 2017 a tento stav sa ďalej zhoršoval. 19/ Znalkyňa sa vyjadrila aj k prepúšťacej správe z UVN D. zo dňa 15.01.2020, pričom uviedla, že prepustenie pacienta z hospitalizácie ešte neznamená plnú stabilizáciu psychického stavu z dlhodobého hľadiska. Podľa jej názoru mohol byť M. E. v deň prepustenia stabilizovaný vo vzťahu k akútnemu stavu, avšak jeho chronické poškodenie psychiky a úsudku tým odstránené nebolo. Uviedla, že človek trpiaci chronickým alkoholizmom môže navonok pôsobiť orientovane, komunikovať alebo vykonávať jednoduché rutinné úkony, avšak to samo osebe nevylučuje podstatné oslabenie jeho schopnosti rozpoznať dôsledky zložitejších právnych úkonov a ovládať svoje konanie. Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalkyňa uviedla, že u M. E. podľa jej názoru neexistovali tzv. „svetlé chvíľky“, počas ktorých by boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti plne obnovené. Zdôraznila, že aj keď sa človek netacká, komunikuje alebo vykonáva pracovné úlohy, neznamená to automaticky zachovanie schopnosti posúdiť následky právnych úkonov. K otázke podpisu zmlúv dňa 05.02.2020 uviedla, že M. E. podľa jej názoru nebol schopný dostatočne posúdiť, rozpoznať a ovládnuť svoje konanie pri nakladaní s majetkom, pričom jeho schopnosť uzatvoriť kúpnu alebo darovaciu zmluvu a uvedomiť si všetky jej právne následky považovala za veľmi výrazne obmedzenú. Znalkyňa zároveň uviedla, že pri hodnotení psychického stavu M. E. vychádzala z komplexu zdravotnej dokumentácie, psychiatrických správ, neurologických nálezov a ďalších lekárskych záznamov, ktoré podľa nej jednotne poukazovali na dlhodobé devastovanie psychických funkcií v dôsledku chronického alkoholizmu. Uviedla, že podľa jej názoru alkoholizmus M. E. poškodil jeho mozog, vyššiu nervovú činnosť, úsudok a schopnosť robiť zložité rozhodnutia, pričom tento stav bol dlhodobý a bez adekvátnej liečby a abstinencie sa nemohol zlepšiť. Na otázky právneho zástupcu žalovaných znalkyňa pripustila, že človek trpiaci alkoholizmom môže byť schopný vykonávať jednoduché rutinné pracovné úkony, komunikovať alebo pripravovať cenové ponuky, avšak podľa nej je potrebné odlišovať tieto činnosti od schopnosti uvedomiť si právne dôsledky významných majetkových dispozícií, akými sú zmluvy o prevode nehnuteľností. Zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedla, že podľa jej odborného názoru M. E. dňa 05.02.2020

nemal dostatočne zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti potrebné na riadne posúdenie následkov predmetných právnych úkonov. 20/ Okrem výsluchov žalovaných 1/ a 3/ a výsluchov svedkov a znalkyne, súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie listinami, ktoré strany sporu doložili do spisu (spolu so svojimi písomnými podaniami) a listinami, ktoré zabezpečil súd na návrh strán sporu. Z navrhovaných dôkazov nevykonal výsluch svedka M. H. a M. K. N. z dôvodov, ktoré už súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia (odsek 8 a 17). Súd na návrh žalobcov žiadal od Národného centra zdravotníckych informácií poskytnutie informácií, konkrétne zaslanie kópie liekovej karty (predpísaných liekov v rokoch 2020 a 2021) M. E.. NCZI požadované údaje neposkytlo z dôvodu, že ide o údaje spracúvané v elektronickej zdravotnej knižke predstavujúce osobitnú kategóriu osobných údajov, ku ktorým NCZI v zmysle zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme nie je oprávnené poskytnúť prístup súdu v civilnom konaní. Napokon súd nevykonal žalovanými navrhovaný dôkaz – kontrolný znalecký posudok, a to z dôvodu, že tento dôkaz bol navrhnutý až na ostatnom (v poradí druhom) pojednávaní, a teda oneskorene. 21/ Vychádzajúc zo skutkových tvrdení, ktoré medzi stranami neboli sporné a zároveň z výsledkov dokazovania, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. 22/ M. E. už v mladosti nadužíval alkohol, čo vyplýva zo svedeckej výpovede jeho otca, ktorú súd v tomto smere nevyhodnotil ako tendečnú, pretože plne korešpondovala s obsahom čestného vyhlásenia M. H., ktoré žalobcovia doručili do spisu. M. H. vo svojom čestnom vyhlásení uviedol, že nebohého M. E. poznal od roku 1999, boli dlhoročnými a blízkymi priateľmi (svedčili si navzájom aj pri svojich svadbách) a pravidelne sa stretávali aj po skončení vysokoškolského štúdia. Uviedol, že pri návštevách v J. B. bola opakovane prítomná konzumácia alkoholu zo strany M. E., ktorú však spočiatku nepovažoval za mimoriadnu alebo problematickú. (M. H. vo vyhlásení tiež uviedol, že neskôr sa dozvedel, že M. E. bol v dôsledku požívania alkoholu odobratý vodičský preukaz a od začiatku roku 2019 podľa informácií od jeho blízkych trpel výraznými problémami s alkoholom, zanedbával administratívne povinnosti vo firme a jeho fungovanie bolo dlhodobo nestabilné. M. E. sa mu opakovane sťažoval na bolesti chrbtice a následne sa dozvedel, že užíva silné lieky proti bolesti, konkrétne A., ktoré kombinoval s alkoholom. Po odchode manželky ho M. E. (aj jeho manželku) často telefonicky kontaktoval, pričom podľa jeho vnímania bol pri týchto kontaktoch pod vplyvom alkoholu a niekedy si následne nepamätal predchádzajúce rozhovory. V posledných mesiacoch pred smrťou sa podľa informácií, ktoré sa k svedkovi dostali, nachádzal vo vážnych existenčných problémoch vrátane odpojenia elektriny v rodinnom dome z dôvodu neuhradených platieb. Na základe jeho dlhoročnej známosti s M. E., vlastných skúseností a informácií od osôb z jeho blízkeho okolia konštatoval, že pred smrťou čelil vážnym osobným, zdravotným a sociálnym problémom, pričom požívanie alkoholu bolo jedným z faktorov, ktoré jeho situáciu výrazne zhoršovali). 23/ M. E. bol 2 krát ženatý. S prvou manželkou mal dve dcéry – žalobkyne 2/ a 3/, pričom s touto manželkou sa rozviedli v roku 2011. Počas uvedeného manželstva M. E. postupne čoraz viac požíval alkohol, jeho správanie sa postupne zhoršovalo, trávil menej času s rodinou a domov sa vracal aj pod vplyvom alkoholu (výpoveď svedkyne H. E.). Druhýkrát sa oženil so žalovanou 1/, pričom spočiatku sa snažil nepiť. 24/ Zo správy Neurologickej ambulancie DONsP N. H. zo dňa 15.05.2013 vyplýva, že u M. E. bol zistený predelirantný stav (pozn. sudkyne: podľa výkladového slovníka ide o stav bezprostredne predchádzajúci delíriu). V diagnostickom závere bola uvedená diagnóza „Iná generalizovaná epilepsia a epileptické syndrómy“. Následne bol M. E. hospitalizovaný od 15.05.2013 do 17.05.2013 na neurologickom oddelení DONsP v N. H. a z prepúšťacej správy vyplýva, že išlo o jeho prvý epileptický záchvat, preto nebola indikovaná antiepileptická liečba, ale bolo mu odporúčané dodržiavať abstinenciu alkoholu a bol mu predpísaný N. (č. l. 228-229 spisu). 25/ Dňa 09.11.2015 bol M. E. vyšetrený v Psychiatrickej ambulancii M. K. N. v N. H., pričom vyšetrenie bolo zamerané na preskúmanie zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, keď dňa 13.05.2015 o 8,58 hod. počas jazdy motorovým vozidlom bol zastavený hliadkou polície a pri dychovej skúške mu bola nameraná hodnota 0,37mg/l alkoholu v dychu (pozn. sudkyne t. j. 0,77 promile). Uvedenej B. M. E. uviedol, že prerábali dom, s chlapmi vypili cca 6 poldeci a pivo, neuvedomil si to, skočil do auta a nafúkal. Alkohol nikdy nepije toľko, aby sa opil do nemoty, mával aj okná,

vypije si každý deň, ale len pivo a štamprlík a aj inak sa snaží nevypiť si viac ako 4 jednotky naraz. Psychiatrička v správe konštatovala známky depedencie od alkoholu s tým, že je potrebná abstinencia. Ako diagnostický záver bol uvedený syndróm závislosti –porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu (č. l. 233 spisu) 26/ V správe Q. J. N. N. H. zo dňa 17.04.2017 je u M. E. v diagnostickom závere uvedený aj syndróm závislosti od alkoholu a bol mu predpísaný N., W., W. (č. l. 227 spisu). 27/ V správe Q. X. N. N. H. zo dňa 28.06.2017 sa uvádza, že v apríli mal M. E. opakované epi. záchvaty. M. E. uviedol, že sa cíti dobre a nepije. Bola mu odporučená liečba W. (č. l. 224 spisu). 28/ Počas manželstva so žalovanou 1/, a to v období od 30.10.2017 do 10.11.2017 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení P. I. Q. D., a to za účelom prerušenia dlhodobého alkoholového ťahu a detoxikačnej liečby. V zdravotnej dokumentácii bolo uvedené, že išlo o pacienta s približne polročným kontinuálnym požívaním alkoholu, pričom pri prijatí bol v stave ťažkej ebriety s hladinou alkoholu v krvi 3,39 promile. V správe sa uvádza, že M. E. nebol schopný samostatne prestať piť, preferoval tvrdý alkohol a dlhodobo udržiaval hladinu alkoholu počas celého dňa. Zo správy ďalej vyplynulo, že M. E. trpel zdravotnými komplikáciami súvisiacimi s požívaním alkoholu, vrátane epileptických záchvatov, poškodenia pečene, zvýšených pečeňových parametrov a abstinenčných príznakov. V rámci psychiatrického vyšetrenia bolo zaznamenané, že bol emočne labilný, so sklonom k bagatelizovaniu svojho stavu a s nízkou kritickosťou vo vzťahu k alkoholovej závislosti. V priebehu hospitalizácie bol diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu – aktívna závislosť podľa diagnózy F10.2 a abstinenčný syndróm. Zo záverov prepúšťacej správy zároveň vyplýva, že napriek absolvovanej liečbe M. E. nebol dostatočne motivovaný k abstinencii, problémy s alkoholom racionalizoval a prognóza abstinencie bola označená ako neistá. Pri prepustení mu bola odporučená prísna abstinencia, pravidelné psychiatrické kontroly a ďalšia protialkoholická liečba (prepúšťacia správa zo dňa 10.11.2017 na č. l. 237-238 spisu). 29/ V správe z kontroly na Q. X. N. N. H. dňa 08.01.2018 sa uvádza záver „Stav po cerebr. kŕčoch v apríli 2017 po alkohol excese (provokované), abstinuje, lieky môže vynechať, kontrola v apríli s úvahou o vrátení VP (č. l. 223 spisu). 30/ Dňa 06.05.2019 bol M. E. hospitalizovaný pre bolesti v LS, vyrážajúce do ľavej dolnej končatiny a aj pravej. Hospitalizovaný bol do 09.05.2019 (č. l. 225-226 spisu). 31/ Dňa 03.12.2019 M. E. vrátil zbrojný preukaz, pričom správne konanie vo veci odňatia zbrojného preukazu voči nemu evidované nebolo (správa OR PZ v N. H. na č. l. 132 spisu). 32/ M. E. bol v období od 07.01.2020 do 15.01.2020 znovu hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení P. I. Q. D. za účelom zastavenia alkoholového ťahu a liečby syndrómu závislosti od alkoholu. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pri prijatí bol v stave ťažkej ebriety s hladinou alkoholu presahujúcou 3,63 promile alkoholu v krvi, pričom v dokumentácii bola zaznamenaná dlhodobá závislosť od alkoholu, epileptické záchvaty, problémy s pečeňou a znížená kritickosť vo vzťahu k vlastnému pitiu. Zo správy ďalej vyplynulo, že M. E. bagatelizoval svoje problémy s alkoholom, racionalizoval požívanie alkoholu a nebol dostatočne motivovaný k abstinencii. V psychiatrickom náleze bolo zaznamenané, že prejavoval známky degradácie osobnosti v dôsledku chronického alkoholizmu, emočné otupenie, poruchy nálady a zníženú schopnosť kriticky hodnotiť svoj stav. Lekárska dokumentácia zároveň uvádza intenzívny craving po alkohole, stratu kontroly nad pitím, abstinenčné príznaky a pokračujúce zdravotné komplikácie súvisiace s dlhodobým požívaním alkoholu. V prepúšťacej správe bolo konštatované, že pacient bol pri prepustení stabilizovaný, bez psychotických prejavov a suicidality, avšak prognóza abstinencie bola označená za neistú, pričom M. E. bola odporučená prísna abstinencia od alkoholu, pravidelné psychiatrické kontroly, účasť na protialkoholickej liečbe a ďalšie doliečovanie závislosti. Zo záveru prepúšťacej správy zároveň vyplýva diagnóza syndrómu závislosti od alkoholu – aktívna závislosť podľa diagnózy F10.2, pričom zdravotnícke zariadenie poukazovalo na dlhodobý charakter ochorenia a potrebu pokračovania psychiatrickej a protialkoholickej liečby (prepúšťacia správa P. I. Q. D. zo dňa 15.01.2020 na č. l. 26-27 spisu). 33/ Z priloženej e-mailovej komunikácie z č. l. 80 – 94 mal súd preukázané, že M. E. v období decembra 2019 a marca 2020 komunikoval pracovné záležitosti prostredníctvom e-mailu.

34/ Dňa 08.10.2020 bol M. E. prevzatý do ústavnej psychiatrickej starostlivosti G. Q. V. B. A. bez jeho súhlasu pre duševnú poruchu vyžadujúcu neodkladnú psychiatrickú liečbu, pričom podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky bol privezený rýchlou zdravotnou pomocou pre poruchy správania v domácom prostredí spojené s verbálnou a brachiálnou agresivitou. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 3Pu/19/2020 – 11 zo dňa 12.10.2020 bolo vyslovené, že toto prevzatie bolo prípustné (č. l. 28 -29 spisu). 35/ M. E., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z úmrtného listu vydaného obcou I. dňa 15.03.2021. Z pitevnej správy zo dňa 15.03.2021 (č. l. 23 p. v. spisu) mal súd preukázané, že príčinou smrti M. E. bolo kardiorespiračné zlyhanie, ktorému predchádzala cirhóza pečene. 36/ Uznesením tunajšieho súdu č. k. 7D/43/2021 – 108 zo dňa 12.10.2021, bolo prostredníctvom notára L. M. B. M., ako súdneho komisára, rozhodnuté o dedičstve po M. E.. Z predmetného uznesenia mal súd preukázané, že dedičmi po M. E. boli jeho deti - žalobcovia 1/ až 3/ a manželka - žalovaná 1/, pričom predmet dedičstva netvoril žiadny z pozemkov, ktorých sa týka žaloba. 37/ Dňa 05.02.2020 bola medzi M. E., ako darcom a žalovanou 1/ ako obdarovanou uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec J. B. a to parcely registra „C“ parc. č. XXX/ XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2. 38/ Dňa 05.02.2020 bola medzi M. E. ako predávajúcim a žalovaným 2/ (zastúpeným žalovanou 1/) ako kupujúcim, uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre katastrálne územie K., obec J. B., a to k parcelám registra „C“ parc. č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 389 m2 a parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 939 m2. Predmetom kúpnej zmluvy bol tiež prevod nehnuteľností evidovaných na LV č. XX pre katastrálne územie K., obec J. B., konkrétne parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 646 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 42 m2, parc. č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2, parc. č. XXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1025 m2, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2 a parcely registra „E“ parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 55 m2 a parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 20 m2, a to v podiele 1/1 k celku. Kúpna cena za predmet prevodu bola v zmluve dohodnutá vo výške 5.000,eur, pričom podľa obsahu zmluvy mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy. V súčasnosti sú vyššie uvedené nehnuteľnosti z LV č. XXX X. Y. XX evidované na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec J. B.. 39/ Nehnuteľnosti uvedené v predchádzajúcom odseku následne dňa 08.04.2020 a dňa 14.04.2020 žalovaný 2/ (zastúpený žalovanou 1/), ako predávajúci predal žalovanému 3/ ako kupujúcemu za kúpnu cenu spolu 7.000,- eur (kúpne zmluvy na č. l. 168 až 171 spisu). 40/ Dňa 26.05.2020 bola medzi M. E., ako predávajúcim, a spoločnosťou V. V. V., zastúpenou konateľom U. R. E., ako kupujúcim, uzatvorená kúpnopredajná zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec J. B., zapísaným na LV č. XX, a to parcela KN - E parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 641 m2 a parcela KN - E parc. č. XXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 199 m2, pričom celková prevádzaná výmera pozemkov predstavovala 840 m2. Zo zmluvy vyplýva, že predávajúci previedol uvedené nehnuteľnosti na kupujúceho do jeho bezpodielového vlastníctva v podiele 1/1 k celku za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve. Z obsahu predmetnej zmluvy ďalej vyplýva, že kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 8.400,- eur, pričom táto mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 26.06.2020 zmluvné strany opravili označenie predmetnej zmluvy, pričom bolo výslovne uvedené, že predávajúci predáva kupujúcemu a kupujúci od predávajúceho kupuje nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu a kupujúci sa zaväzuje túto cenu zaplatiť v súlade s kúpnou zmluvou (č.l. 172-174 spisu). 41/ Z výpisu z Obchodného registra (č.l. 14 spisu) mal súd preukázané, že spoločníkmi žalovaného 2/ spoločnosti B0 s.r.o., IČO: 47 972 491 sú žalovaná 1/ a žalovaný 3/, pričom M. E. vykonával v tejto spoločnosti funkciu konateľa v období od 25.11.2014 do 06.02.2015 a od 28.02.2015 do 22.11.2019 pôsobil v spoločnosti ako prokurista.

42/ V konaní bol sporný duševný stav M. E. v období podpisovania zmlúv uvedených v predchádzajúcich odsekoch. 43/ Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 12.02.2025 vyhotoveného M. N. O. – E., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia mal súd preukázané, že nebohý M. E. bol chronickým alkoholikom, pričom bol od alkoholu závislý psychicky aj fyzicky. Alkoholizmus sa u neho vyvíjal postupne, avšak v roku pred smrťou akceleroval, keď pil denne veľké množstvá tvrdého alkoholu. Podľa znaleckého posudku, lekári počas hospitalizácií v rokoch 2017 a 2020 dokumentovali u M. E. celkové psychické aj fyzické chátranie, pričom organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy spôsobené dlhodobým užívaním alkoholu viedlo k degradácii psychických funkcií, najmä emotivity, racionality, úsudku, pamäti a vnímania. Znalkyňa uviedla, že alkoholizmus viedol k zníženiu intelektu, strate sebakritickosti, uvoľneniu morálnych zábran, strate záujmov, emočnej labilite, adaptačným poruchám v záťažových situáciách a k poruchám správania. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že možnosti racionálneho uvažovania, kognitívnych funkcií a úsudku nebohého boli v posledných mesiacoch roku 2020 a v roku 2021 až do jeho smrti postihnuté, pričom toto postihnutie bolo následkom terminálneho štádia alkoholizmu, dlhodobého nadmerného konzumu alkoholu bez kritického náhľadu na pitie a neschopnosti abstinovať. Znalkyňa konštatovala, že alkohol negatívne ovplyvnil jeho vôľu a úsudok, pričom pôvodné vôľové a rozhodovacie mechanizmy boli alkoholizmom degradované. V terminálnom štádiu alkoholizmu boli jeho vôľové, kognitívne a svojprávne rozhodovania podľa znaleckého posudku rudimentárne a nebohý nevedel posúdiť dôsledky svojich skutkov. Znalkyňa zároveň dospela k záveru, že M. E. v období od 01.01.2020 do svojej smrti dňa 13.03.2021 v dôsledku následkov alkoholizmu na jeho telesné aj psychické zdravie nemohol dostatočne posudzovať ani ovládať svoje konanie vo vzťahu k svojej osobe, ani vo vzťahu k čineniu dispozičných právnych úkonov. 44/ Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť (R 4/1971). Pre konštatovanie neplatnosti právneho úkonu tak musí byť bezpečne preukázané, že účastník právneho úkonu konal v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami v príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a podobne) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Záver o tom nemení nič na normatívnom dôsledku uvedenom v § 38 ods. 2, so zreteľom na to postačuje aj prechodná duševná choroba. 45/ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že M. E. mal problémy s nadužívaním alkoholu už od svojej mladosti a počas celého obdobia až do svojej smrti nikdy neabsolvoval protialkoholické liečenie a ak abstinoval, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by malo ísť o nejaké dlhšie obdobie. Žalovaní 1/ a 3/ požívanie alkoholu M. E. bagatelizovali. Pritom práve alkohol, respektíve jeho pravidelné požívanie M. E. bol, podľa názoru súdu, dôvod prečo žalovaná 1/ opustila ich spoločnú domácnosť ešte v roku 2019. Súd totiž neuveril jej tvrdeniu, ktoré uviedla vo svojej výpovedi, a to že dôvodom opustenia spoločnej domácnosti bol konfliktný vzťah medzi M. E. a jeho otcom. Vo vyjadrení vo veci t. s. 15C/9/2025 zo dňa 22.12.2025 bolo totiž uvedené, že „vzhľadom k tomu, že zomr. M. E. mal problémy s alkoholom sa neskôr I. H. (v tom čase E.) od neho odsťahovala.“ 46/ Opustenie spoločnej domácnosti a presťahovanie sa do domácnosti iného muža, (ktorý sa stal neskôr manželom žalovanej 1/) nemožno bez toho, aby manželia pristúpili k rozluke, či rozvodu považovať za štandardnú situáciu, resp. takú, ktorý by manžel (tu M. E.) v pohode akceptoval. Inak by tomu bolo v prípade, ak by sa žalovaná 1/ odsťahovala so svojim deťmi niekde, kde by bývala so svojim deťmi sama, alebo ku svojim príbuzným, či kamarátke. Takto vzniknutá situácia by nenechala žiadneho muža, v normálnej psychickej kondícii, ľahostajným. Minimálne by bolo normálne, či logické, aby pristúpil k ukončeniu nefunkčného manželstva. To, že akceptoval takto vzniknutú situáciu, a to, že jeho manželka žila v domácnosti iného muža, svedčí (aj podľa v oblasti závislosti laického názoru súdu) o tom, že M. E. bol natoľko závislý na alkohole, že bol voči vzniknutej situácii úplne ľahostajný, resp. mu dokonca mohla vyhovovať, pretože takto mohol požívať alkohol celý deň a bez skrývania. Už samotná

táto skutočnosť podľa názoru súdu svedčí o duševnom, emočnom, resp. celkovom psychickom úpadku M. E., a to už v roku 2019. 47/ O duševnom úpadku M. E. pred uzavretím predmetných scudzovacích zmlúv so žalovanými 1/ a 2/ svedčí aj to, že zosnulý previedol svoj hodnotný majetok na svoju manželku v čase keď už s ním nebývala v spoločnej domácnosti a v spoločnej domácnosti bývala s iným mužom - žalovaným 3/ a na ktorého previedla pozemky, ktoré nadobudla od svojho predošlého manžela M. E.. Súd z tohto dôvodu neuveril tvrdeniu žalovanej 1/, že M. E. na ňu previedol pozemky z dôvodu, aby zabezpečil jej deti z predchádzajúceho manželstva, ktoré mal rád. Ak by dôvodom prevodu malo byť zabezpečenie týchto detí, tak súd nevidí rozumný dôvod na to, aby sa žalovaná 1/ nadobudnutých pozemkov (okrem jedného v podiele 1-ica z celku) následne zbavila v prospech svojho terajšieho manžela, ktorého dedičkou bude len ona a nie jej deti. Iné argumenty respektíve dôvody na prevod majetku z M. E. v prospech žalovaných 1/ a 2/ títo neuvádzali a súdu sa tak javí ako veľmi pravdepodobné, že dôvodom uzavretia predmetných scudzovací zmlúv bolo práve to, aby pozemky, ktorých sa tejto zmluvy týkali, neboli prejednané v dedičstve po M. E., pretože žalovaná 1/ (ako jeho vtedajšia manželka) nebola jeho jedinou dedičkou keď, popri nej dedili po M. E. aj jeho deti z predchádzajúcich manželských (aj nemanželských) vzťahov, a to žalobcovia 1/ až 3/. Tým, že pozemky boli pred smrťou M. E. prevedené na žalovanú 1/ a žalovanú 2/, predmetom dedičstva po ňom sa nestali a dostali sa do majetku súčasného manžela žalovanej 1/. Táto okolnosť, a to, aby mohli byť nehnuteľnosti tvoriace predmet zmlúv uvedených v odsekoch 37 a 38 odôvodnenia zahrnuté do dedičstva po M. E., predstavovala pre súd dôvod na konštatovanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý pre tento typ žaloby vyžaduje § 137 písm. c) CSP. 48/ Ako už bolo uvedené v odseku 44 odôvodnenia, zásadné pre posúdenie existencie duševnej poruchy M. E. v podobe jeho závislosti na alkohole boli pre súd odborné zistenia, ktoré v spore podala znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria M. N. O. – E.. Tá na základe spojenia informácií a údajov vyplývajúcich z lekárskych a prepúšťacích správ nemocníc a svojich dlhoročných poznatkov a skúseností z odvetvia psychiatria dospela k záveru že, nebohý M. E. v čase od 01.01.2020 do svojej smrti 13.03.2021 dôsledku následkov chronického alkoholizmu na jeho telesné, aj psychické zdravie nemohol dostatočne posúdiť, rozpoznať a ovládať svoje konanie ani vo vzťahu k svojej osobe a, ani vo vzťahu k právnym úkonom. 49/ Žalovaní poukazovali na to, že nebohý pred urobením napadnutých právnych úkonov pracovne normálne fungoval a samotné zmluvy nepodpísal pod vplyvom alkoholu. K tejto obrane produkovali aj dôkazy v podobe výtlačkov mailových správ odoslaných z mailovej adresy nebohého a na ich návrh bola vypočutá matrikárka, ktorá overovala podpisy nebohého na daných zmluvách. Z týchto dôkazov vyplynulo, že z mailovej adresy nebohého boli odosielané firme M. Z. dňa 10. a 17. 12. 2019 PDF súbory, 17.01.2020 odoslal nebohý žalovanej 1/ protokol, a to všetky bez akéhokoľvek textu. Text poslal žalovanej 1/ v mailovej správe zo dňa 17.01.2020, ktorou reagoval na ňou zaslanú správu obsahujúcu požiadavku na striekanie autodielov. Žalovaný napísal „zober to a hlavne mi vrat tlaciaren!“ Emailová správa zo dňa 16.01.2020 z mailovej adresy nebohého na emailovú adresu jeho otca s predmetom vyúčtovanie uvádzala v texte len číslo účtu a 815,-. Na mailovú adresu dňa 17.01.2020 nebohý poslal R. E. správu s názvom diagnóza, v, ktorom sú okopírované závery správy z neurologického vyšetrenia a doplnená je veta "dufam ze toto ti uz staci na to aby si si zo mna prestal robit srandu.“ Ďalšie emailové správy zo dňa 18.01.2020 a 19.01.2020 adresované žalovanej 1/ sú len o preposlaní príloh a sú bez textu. 18.01.2020 nebohý píše na Z. správu „ahoj, potrebujem potvrdenie príjmu za 2019-moj.dik“ 19.01.2020 nebohý píše svojmu otcovi, že „uz to nikdy nebude dobre, ale ked sa budem trošku setrit, bude to ok“. Emailová správa od nebohého pre jeho otca zo dňa 22.01.2020 obsahuje výpis ôsmych položiek s uvedením ceny za každú z nich, tiež číslo účtu a otázku či ftl dohodol na tých 10%. V mailovej správe ktorú nebohý poslal spoločnosti Z. nie je uvedený žiadny text ani predmet správy v prílohe je len PDF súbor. správe zo dňa 18.03.2020 nebohý píše "ahoj, prosim, posli mi aj zostavy. dik“ V emailových správach zo dňa 12.04.2020 nebohý píše „nemam, asi zabudla poslat, pojdem zajtra pytat, blocky za marec mas? ak ako ako vychadza dph? , "kedysi ju tam davala ? nic som nenasiel“ (č. l. 80 až 4 94 spisu). 50/ Na základe obsahu vyššie uvedených aj mailových správ súd konštatuje, že nebohý pred urobením dotknutých právnych úkonov, pracovne istým (aj keď minimálnym spôsobom), fungoval. Ak teda jeden, prípadne dva emaily za deň, možno vôbec považovať za pracovnú činnosť, ktorá za obvyklých okolnosti vyžaduje niekoľkohodinový nepretržitý fyzický, či psychický výkon počas každého pracovného dňa. To, či

tieto preukázané minimálne duševné činnosti bolo možné považovať za prejav dobrého duševného stavu nebohého, ktorý by vylučoval existenciu jeho duševnej poruchy spočívajúcej v chronickom alkoholizme, opäť ani v tomto prípade nemohol samostatne, to je bez odborných poznatkov, posúdiť súd. Súd totiž nemá odborné poznatky z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Vzhľadom na uvedené, ohľadne posúdenia týchto skutočností súd vychádzal zo stanoviska vo veci vypočutej znalkyne M. N. O. – E.. Tá uviedla, že vykonávanie rutinných administratívnych činnosti, vypracovávanie cenových ponúk, či výpočtov nepredstavuje psychicky náročnú činnosť, na rozdiel od vážnych situácii a rozhodnutí na, ktoré sa človek musí pripraviť, premýšľať o nich zvažovať ich dôsledky a následky a ide tak o dlhodobý proces. Nebohý nebol schopný logických a zložitých úsudkov a podľa znalkyne tak tomu bolo už v roku 2017, pričom vzhľadom na jeho celkový fyzický a psychický stav sa to k lepšiemu vyvinúť nemohlo. 51/ Pokiaľ žalovaní poukazovali na to že podľa prepúšťacej správy P. I. Q. D. bol nebohý M. E. dňa 15.01.2020 pri prepustení z psychiatrického liečenia v stabilizovanom stave, tak tento stav znalkyňa vysvetlila tak, že išlo o stav, kedy nebohý nemal prejavy duševnej choroby (napríklad psychózy), teda bol správne liečený. Tento stav platil ku dňu spísania správy to je k 15.01.2020. Ak sa však nebohý do dvadsiatich štyroch hodín znova opil, tak tento stav mohol byť úplne iný. Ani 15.01.2020 by skôr nebol schopný uzavrieť kúpnu zmluvu uvedomujúc si dôsledky tohto konania. Bol totiž hospitalizovaný pre ťažkú duševnú poruchu – delírium (č. l. 251- 252 spisu). 52/ Napokon žalovaní na svoju obranu uvádzali, že v čase podpisu dotknutých scudzovacích zmlúv nebohý M. E. nebol opitý a bol tak spôsobilý na uskutočnenie týchto právnych úkonov. Svedkyňa U. H., matrikárka, ktorá overovala podpisy nebohého na oboch dotknutých zmluvách vylúčila, že by kedykoľvek overila podpisy osoby, ktorá by javila známky opitosti. 53/ K tomu súd uvádza, že skutočnosť, či bol M. E. v čase podpisu zmlúv dňa 05.02.2020 triezvy alebo opitý, nebola pre rozhodnutie podstatná. Ako uviedla znalkyňa opitý konzument vie rozpoznať medzi dobrom a zlom (môže pritom bľabotať, tackať sa), avšak alkoholik to rozpoznať nevie (č. l. 251 p.v. spisu). Opitý človek tak môže dostatočne posúdiť následky svojho konania, respektíve dôsledky svojich rozhodnutí. Právny úkon opitého človeka tak nemusí byť nevyhnutne neplatným právnym úkonom, pretože opitosť vo všeobecnosti duševnou poruchou nie je. Duševnou poruchou, a to chronickou je ale alkoholizmus, ktorý pri dlhodobom a neliečenom trvaní má za následok, že alkoholik nie je schopný robiť plnohodnotné právne úkony, pretože nevie rozpoznať a dostatočne posúdiť svoje konanie. 54/ Nakoľko v danej veci bolo na podklade odborných poznatkov zistené, že nebohý M. E. v čase podpisu (uzavretia) zmlúv uvedených v odsekoch 37 a 38 odôvodnenia trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tieto úkony neschopným, obe tieto zmluvy sú s poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V dôsledku toho, žalovaná 1/, ani žalovaná 2/ na ich základe, nemohla platne nadobudnúť vlastnícke a spoluvlastnícke právo a ďalej ho potom previesť na žalovaného 3/. Z tohto dôvodu sú, vychádzajúc aj zo záveru rozhodnutia Veľkého senátu NS SR 1VObdo/2/2020, absolútne neplatné aj kúpne zmluvy uzavreté dňa 08.04.2020 medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/ (k tomu viď odsek 39 odôvodnenia). 55/ Na závere o neplatnosti predmetných scudzovacích zmlúv nič nemení ani to že M. E. po uzavretí týchto zmlúv uzavrel kúpnu zmluvu aj so svojím otcom, pretože táto skutočnosť nepredstavuje okolnosť na základe ktorej by bolo možné urobiť záver, že predmetné scudzovacie zmluvy sú platné. 56/ Neplatnosť všetkých uvádzaných zmlúv tak má za následok, že nehnuteľnosti, prevod, ktorých bol ich predmetom, de iure neprestali byť vlastníctvom nebohého M. E. a patria do dedičstva po ňom. 57/ Vzhľadom na uvedené bolo vyhovené žalobe, a to vo vzťahu ku žalovaným 1/ a 3/, ktorí sú v súčasnosti zapísaní ako vlastníci (spoluvlastníci) nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku (LV č. XXXX X. Y. XXXX obe pre obec J. B., k. ú. K. na č. l. 15-16 spisu). 58/ Žalovanej 2/ žiadne vlastnícke, či spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedené v žalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku nesvedčí. Z tohto dôvodu žalovaná 2/ nie je v spore (a ani nebola) pasívne vecne legitimovaná. Súd preto žalobu voči nej zamietol a s poukazom na § 255 ods. 1 CSP žalobcov 1/ až 3/ zaviazal, aby jej nahradili trovy konania v rozsahu 100%. V celom rozsahu súd, taktiež s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalovaných 1/ a 3/, aby nahradili trovy konania žalobcom 1/ až 3/.

59/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60/ Súd v tomto rozsudku rozhodol aj o povinnosti strán sporu zaplatiť znalečné spojené s výsluchom znalkyne M. N. O. - E., ktorá bola v spore vypočutá na návrh žalovaných. Strany zaviazal, aby sa na zaplatení týchto nákladov podieľali v rozsahu, v akom boli úspešní, resp. neúspešní v spore. Žalobcovia boli úspešní voči dvom z troch žalovaných, t. j. v cca 66% zo 100%, na základe čoho boli žalovaní 1/ až 3/ úspešní v 34% z 100%.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, 1jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).