KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Námestovo8. 6. 2026plný text

Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3Pc/8/2026 z 8. 6. 2026

CitáciaRozsudok Okresného súdu Námestovo z 8. júna 2026, sp. zn. 3Pc/8/2026, ECLI:SK:OSNO:2026:5826200780.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Námestovo 3Pc/8/2026 5826200780 08. 06. 2026 JUDr. Monika Kurjaková ECLI:SK:OSNO:2026:5826200780.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci navrhovateľky/manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXXX/XX, XXX XX E. E., t.č. bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Adriana Paneková, advokátka so sídlom Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, proti odporcovi/manželovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX C., t.č. E. XXX/X, XXX XX F., v konaní o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo G. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2026 navrhovateľka požiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, ktoré uzatvorila s manželom dňa XX.XX.XXXX v F.. 2. Na odôvodnenie svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámila v roku 2022, po približne roku a štvrť sa zasnúbili a už po zásnubách sa začali medzi nimi prejavovať rozdiely a vznikať nezhody. Trávili spolu málo času, odporca sa zaujímal viac menej len o svoju prácu, o zárobok. Navrhovateľka chcela nájsť kompromis aj v bývaní, keď ona pochádza z E. E., kde má svojich rodičov, kamarátov, svoje zázemie a nechcela hneď po svadbe bývať na H.. Takisto študovala v E. na vysokej škole a hoci túžila po rodine, chcela mať priestor a čas na dokončenie školy. Tiež sa jej prestávalo páčiť správanie a vystupovanie odporcu v spoločnosti resp. pred inými ľuďmi, kde často mala pocit zahanbenia. Uviedla, že odporca niekedy nevedel rozlíšiť čo sranda je a čo nie je a nemal zdravé hranice a jej jeho správanie, vadilo. Z týchto dôvodov chcela svadbu zrušiť, ale narazila na odpor a istý nátlak rodičov, ktorí ju presviedčali, že to bude v poriadku, že protiklady sa priťahujú a aj odporca jej sľúbil, že zmení svoje správanie, pretože sa o týchto problémoch rozprávali a dohodli si nejaké podmienky, ale nestalo sa tak. Hneď po svadbe sa ich problémy začali prehlbovať. Navrhovateľka nechcela bývať u rodičov odporcu v C. a odporca si nechcel prenajať žiaden byt, aby bývali sami a tiež nechcel platiť nájom, ale nakoniec sa nasťahovali do bytu v F., ktorý patril odporcovi a jeho sestre. Uviedla, že hlavným problémom bola u nich sexualita odporcu, pretože takmer denne od nej požadoval styk, nerešpektoval jej pocity, čo bolo pre ňu psychicky náročné. Hneď sa hneval alebo bol smutný alebo odmeraný, rôzne so ňou manipuloval, aby dosiahol, čo chcel. Aj pri rozhovoroch o deťoch a o tom, ako to bude ohľadom tohto po pôrode, jej povedal, že sú aj iné spôsoby, čo považuje za necitlivé, tým že vôbec nemyslí na to, ako sa žena po pôrode cíti a ako je na tom zdravotne, len myslel na svoje uspokojenie. Uviedla, že rodičia odporcu k nim často chodili na návštevy a až príliš sa angažovali do ich manželských vzťahov, odporcu zastávali a chyby hľadali v nej, dokonca s ňou rozoberali jej sexuálny život, kde jej

vysvetľovali, že to je všetko v poriadku, že odporca je chlap a tak to má byť. Nepáčilo sa jej, že odporca sa jej pred rodičmi nevedel často zastať, až keď došlo naozaj k vyhroteniu situácie, ale aj tak to bolo skôr preto, aby ju uchlácholil. S odporcom sa im začali úplne rozchádzať názory na ich budúcnosť, prehlbovali sa rozdiely v hodnotách a záujmoch, pretože svoje názory odporca začal výrazne prejavovať až po svadbe. Navrhovateľka uviedla, že sa chcela odsťahovať, pretože tu nemá rodinu ani známych, chcela mať príležitosť na spoznanie iných ľudí, ale odporca o to nemal záujem (tiež to považoval za zbytočné míňanie peňazí), len pracoval alebo bol doma, nemal záujem ísť do spoločnosti, do prírody a pod, len raz za čas jej zalepil oči nejakým výletom či prechádzkou, čo bolo väčšinou po hádke. Ona mala pred svadbou veľa záujmov, ale potom bola len zatvorená doma, nepotrebovala, aby ju odporca zahŕňal peniazmi a staral sa o ňu, chcela, aby sme spolu trávili viacej spoločného času. Uviedla, že je nábožensky založená, chodí do kostola a chcela vychovávať deti v tejto viere, ale o toto odporca tiež nejavil záujem. Zo strany odporcu dochádzalo voči nej aj k istému obmedzovaniu, odporca jej vyčítal, keď chcela ísť napríklad domov k rodičom alebo von s kamarátkami, keď mala voľný víkend. Snažila sa mu vysvetliť svoje pocity a potreby, ale odporca vždy dával na prvé miesto seba, svoje pocity, svoje potreby a keď boli jeho potreby uspokojené, potom mohla prísť na rad ona. Uviedla, že na začiatku si ju ešte vypočul, ale rýchlo sa jeho záujem vytrácal a potom už ani nemal záujem ich nezhody vyriešiť a v nej sa začala kopiť nespokojnosť, čo dospelo do štádia, že v nej ochladli city voči odporcovi, nechce ďalej zotrvávať v takomto manželstve, plánuje sa odsťahovať a začať žiť nový život. Uviedla, že nemá záujem o manželskú poradňu, pretože problémy a rozdielnosť medzi nimi cítila už pred sobášom, ale nechala sa presvedčiť rodičmi. 3. Manžel/odporca sa k podanému návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadril podaním doručenom súdu dňa 24.04.2026, v ktorom vyjadril nesúhlas s návrhom na rozvod, ktorý považuje za podaný len v aktuálnych emóciách manželky, uviedol, že manželku stále miluje a ich manželstvo nepovažuje za trvale rozvrátené, ide len o dočasnú krízu. Vyvrátil, že by mali vážne nezhody, ktoré by sa prehlbovali. Jeho manželka na začiatku ich vzťahu nastupovala do novej školy v E., pričom on pokračoval v štúdiu v C., po zásnubách sa pripravoval na štátnice a dokončoval povinnú prax, preto išlo o časovo náročné obdobie, nie o nezáujem o partnerku. Snažil sa s ňou tráviť každú voľnú chvíľu, avšak z časových dôvodov za ňou nechodil do E., z čoho bola navrhovateľka smutná, ale hľadali riešenie. Po štátniciach získal prácu ako zdravotnícky záchranár v C. na dobu určitú, a to od 01.06.2024 na šesť mesiacov. Manželka navrhla, že na druhý stupeň vysokej školy pôjde do C.. Jeho práca zahŕňa nočné služby, prácu cez víkendy a sviatky, v práci ale nikdy netrávil viac ako 170-180 hodín mesačne. Nikdy neuprednostňoval prácu pred manželkou, ale jeho cieľom bolo zabezpečiť stabilný príjem a zázemie pre manželstvo. Plán služieb mal mesiac vopred a podľa neho plánovali spoločné aktivity. Situácia, kedy sa manželka musela prispôsobovať jeho práci pre ňu bola náročná, ale vysvetlil jej, že je to dočasné, pretože bol na začiatku zamestnania, nemal ani dostatok dovolenky a tú chcel využiť na svadbu. Z dôvodu rušenia stanice RZP v C. v lete 2024 mu bol ponúknutý presun na stanicu RZP v I.. Chcel si udržať prácu, preto navrhol aj presun do E. E., ale táto možnosť neexistovala. Svadbu iniciovala manželka, on jej navrhol odklad, aby si mohol našetriť a nemali stres z financií a aby mala v deň svadby všetko zabezpečené. Uviedol, že nevedel o nátlaku zo strany manželkiných rodičov na manželku pred svadbou, bola pravda, že pred svadbou mala krízu, ale bral to ako krízu pred významným životným krokom a po jej prekonaní sa pre svadbu rozhodli, z čoho boli obaja šťastní. Potvrdil, že pôvodne sa s manželkou dohodol, že na H. bývať nechcú, ale po vzájomnej komunikácií to prehodnotili a dočasne začali bývať v F., neskôr plánovali presťahovanie sa do E. E.. Bývanie v F. zvolili ako kompromis, kým sa ich situácia stabilizuje alebo si vybavia pôžičku a tiež z dôvodu, že chceli byť nablízku jeho rodičom, ktorí ťažko znášali stratu syna- jeho brata, ktorý trpel detskou mozgovou obrnou a epilepsiou a ku ktorej došlo v októbri 2024. Aj z tohto dôvodu jeho rodičia k ním chodievali častejšie, čo považoval za prirodzenú reakciu na stratu. Manželku požiadal o trpezlivosť a keď sa stav nezlepšoval, otvorene to s rodičmi komunikoval. Potvrdil, že zo začiatku sa manželky pred rodičmi nezastal preto, že ich poznámky nie sú myslené vážne, ale keď videl, že manželku to zraňuje, s rodičmi to riešil a situácia sa zlepšila. Tiež manželku podporoval, aby si nebrala k srdcu všetko, čo hovoria iní, vrátane jeho rodičov, aby vyjadrila svoj názor. O intímnom živote sa s nimi rodičia rozprávali len pred manželstvom, počas manželstva sa toto neopakovalo. Uviedol, že manželku podporoval v štúdiu, aktuálne študuje v C. a dosahuje výborné výsledky. Priznal, že u neho bola túžba po založení rodiny intenzívnejšia, čo viedlo k menším nezhodám. Manželka pri uzavretí manželstva uviedla, že chce byť mladou matkou a prípadne si vybaví odklad alebo individuálny študijný plán. O výchove detí diskutovali len teoreticky, jeho vyjadrenia, ktoré sa zdali manželke negatívne, napr. že dieťa si môže už ako 16 ročné privyrobiť brigádou, boli myslené hypoteticky, skôr ako žart. Uviedol, že je v spoločnosti zhovorčivejší a má tendenciu zachádzať do

hlbších tém, ale robil to v dobrej viere, že pomáha. Na svojej komunikácií aktuálne pracuje s poradkyňou, uvedomuje si, že niekedy stačí len vypočuť a pochopiť situáciu bez ponúkania nevyžiadaných rád. K tvrdeniam navrhovateľky o ich intímnom živote uviedol, že na začiatku manželstva bola často v E. a neskôr na brigáde v E. E., preto si obmedzené spoločné chvíle vážili. Po prázdninách manželka otehotnela, no po dvoch mesiacoch spontánne potratila, v tom období (december) sa mylne domnieval, že jej intimitou pomôže zlepšiť náladu, ak ale odmietla, rešpektoval to, ale uzatváral sa do seba, čo dnes nepovažuje za správny prístup. Uviedol, že pri rozhovore o intímnom živote po pôrode ženy reagoval slovami uvedenými navrhovateľkou, ale bol to len vtip inšpirovaný obsahom z internetu, čo manželka zobrala vážne, ale on manželku rešpektuje z hľadiska jej psychického aj fyzického stavu. Odmietol tvrdenie navrhovateľky týkajúce sa trávenia voľného času tak, že bola len doma. Táto mala úplnú slobodu venovať sa svojim záľubám, absolvovali prechádzky, výlety, športové aktivity, návštevy reštaurácií a mali naplánovanú svadobnú cestu na Kapverdské ostrovy, kde nešli skôr z dôvodu finančnej zodpovednosti, kedy nechcel cestovať bez rezervy. Podporoval jej samostatné aktivity, hoci niektoré situácie v ňom vyvolávali obavy, napr. nesúhlasil, aby sama chodila na zábavy, keď sa ich nemohol zúčastniť aj on, pretože je presvedčený, že tieto aktivity by mali byť spoločné a tento moment vníma aj ako začiatok ich krízy. Ohľadom tvrdení navrhovateľky o náboženskej viere uviedol, že deti chce viesť ku viere, avšak bez nátlaku. Po smrti brata a potrate manželky mal v tejto otázke pochybností, ale snažil sa byť manželke oporou a keď sa ich manželstvo ocitlo v tejto prvej kríze, navrhol manželke, aby ich problémy skonzultovali s kňazom, čo ona odmietla s tým, že by ju presviedčal o zachovaní manželstva. Potvrdil, že manželka mu komunikovala svoje potreby a pocity, avšak nie do hĺbky, on si ich vypočul a snažil sa ich riešiť, ale už zistil, že je potrebné len počúvať. Uvedené považuje za komunikačný problém, ktorý sa dá riešiť. Navrhol, aby na základe uvedeného súd konanie prerušil podľa § 98 ods. 1, a 2 Civilného mimosporového poriadku, prípadne, aby návrh manželky zamietol. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.06.2026, na ktorom vypočul navrhovateľku/ manželku aj odporcu/manžela. 5. Manželka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. Doplnila, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od konca marca 2026, kedy sa ja po podaní návrhu odsťahovala z F. do C., kde navštevuje 1. ročník magisterského štúdia učiteľstva a býva v prenajatom byte, jej celá rodina pochádza z E. E. a počas víkendov, keď nie je v škole, trávi svoj voľný čas u svojich starých rodičov. K manželovi sa už nevracia a po jej odchode zo spoločnej domácnosti nie sú v žiadnom kontakte, ani písomne. Vypovedala, že nemá žiadny mimomanželský vzťah, ani si s nikým nepíše. Za príčinu rozvratu manželstva považuje jednak psychický nátlak z manželovej strany týkajúcu sa sexuálnej stránky a jeho intenzity, tiež sa nezhodli v kľúčových otázkach nášho spoločného života ako sú bývanie (ona chcela bývať na neutrálnom území, ďalej od jej a manželových rodičov), deti (ona zatiaľ ešte nechcela mať deti, manžel si ich už želal), životný štýl (ona mala predstavu o spoločenskejšom trávení života – spoločné aktivity, výlety, manžel práve naopak, tento mal predstavu o usadlejšom spôsobe života trávené v kruhu hlavne jeho rodičov). Problémom podľa nej bolo, že hneď po svadbe nemali ísť bývať na H., ona si nerozumela s jeho rodičmi, ktorí ku ním chodievali príliš často, dávali najavo ich názory, o čo ona nestála, chceli presadzovať ich spôsob života, s ktorým ona nie je stotožnená. Uviedla, že ona sa vzdala všetkého, ale manžel neurobil žiaden ústupok, čo v nej zanechávalo pocity krivdy. V ostatnom zopakovala argumentáciu uvedenú vo svojom návrhu na rozvod manželstva. 6. Manžel/odporca na pojednávaní vyjadril, že nesúhlasí s podaným návrhom na rozvod manželstva. Vypovedal, že začal online navštevovať poradkyňu, bol s ňu v kontakte 2-3 krát týždenne, teraz raz týždenne, pretože v ďalšom štádiu riešenia vzťahov, by mala byť prítomná aj manželka a táto sa tohto odmieta zúčastniť. Uviedol, že nie je pravda, že by s manželkou nebol v kontakte, píšu si cez email, aj keď pravdou je, že posledné 2-3 týždne je to len vecná komunikácia týkajúca sa napr. dnešného pojednávania. Predtým, po jej odchode zo spoločnej domácnosti si písali aj cez messenger. Inicioval som to on, manželka mu potom odpisovala, a spočiatku riešili aj ich vzťahové problémy. Tiež sa počas obdobia, kedy spolu nežijú 2 alebo 3 krát stretli. V marci 2026 riešili hypotéku zo štátneho fondu rozvoja bývania, takže si nemyslí, že problém v ich vzťahu existoval už dlhšiu dobu. Zaregistroval zmenu správania zo strany manželky v tom smere, že začala byť viacej odmeraná po tom, ako sa vrátila z jednej oslavy z E., kde bola u svojej kamarátky. Vyslovil, že nie je pravdou, že by manželku nechcel nikde púšťať, ale považoval za normálne, že keď pôjde navštíviť nejakú kamarátku, bude spať doma. Nemá pocit, že by manželku obmedzoval, snažil sa, aby bolo dobré oboch. Plánovali, že budú žiť v E. E., ale pracovné možnosti pre neho tam v tej dobe neboli a aby som získal trvalý pracovný pomer, zamestnal

sa na ponúkané pracovné miesto ako záchranár na pracovisku v I. s tým, že sa nebude jednať o úplné konečnú prácu a stále mám v pláne nájsť si pracovné miesto mimo H.. Jedným z dôvodov, pre ktorý tu možno dnes sedíme mohla byť aj tá skutočnosť, že v septembri 2025 manželka potratila a vzájomné sme si to riadne nevykomunikovali. O spoločne trávenom čase uviedol, že vždy keď mal voľno, snažil sa ho tráviť s manželkou tak, že buď boli v E. E., alebo na chate s kamarátmi alebo so starými rodičmi, alebo chodili plávať a podobne. Pracuje 180 hodín mesačne, vychádza to tak, že jeden deň robí 24 hodín a potom má 2 dni voľno Doplnil, že má v štádiu riešenia zmenu práce a zmenu bývania, ale nemožno to dosiahnuť hneď a bral do úvahy, že vo februári mala manželka skúškové obdobie a nechcel, aby si zhoršila známky. Ohľadom ich spoločenského života a návštev jeho rodičov vyjadril obdobné tvrdenia ako vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.04.2026. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, ako aj s priloženým sobášnym listom účastníkov konania (čl. 7), s písomným vyjadrením odporcu, výpoveďou navrhovateľky a odporcu, kde na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod jej manželstva s odporcom je dôvodný a preto tomuto v celom rozsahu vyhovel, a to po zistení nižšie uvedeného skutkového a právneho stavu veci: 8. Z predloženého sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka uzatvorila manželstvo s odporcom dňa XX.XX.XXXX v F., u oboch manželov išlo o prvé manželstvo. Manželstvo je zatiaľ bezdetné. Zo zhodných tvrdení manželov vyplýva, že po svadbe manželia začali žiť v spoločnej domácnosti, a to od októbra 2024. Zo spoločnej domácnosti sa manželka odsťahovala po podaní návrhu na rozvod v marci 2026. Navrhovateľka študuje na vysokej škole v 2. stupni vysokoškolského vzdelávania, aktuálne v C., no v čase uzavretia manželstva študovala v E. (1. stupeň vysokoškolského vzdelávania). Odporca pred uzavretím manželstva dokončil vysokoškolské štúdium 1. stupňa a zamestnal sa ako záchranár v zdravotníctve najskôr na stanici RZP v C., neskôr na stanici RZP v I.. V priebehu manželstva sa medzi manželmi prejavovali názorové rozdiely a nezhody, ktoré podľa vyjadrení účastníkov konania manželka považovala za zásadné problémy ovplyvňujúce ich manželstvo a naopak manžel im nepripisoval významnú rolu, resp. neuvedomoval si ich význam pre manželku a súčasnú situáciu považuje len za prekonateľnú krízu v manželstve. Z vyjadrenia manžela zo dňa 24.04.2026 tiež vyplýva, že po poradenských konzultáciách si uvedomil svoje pochybenia v komunikácií a jednaní s manželkou, ktorá je emotívnejšia ako on, tiež vo svojom vystupovaní a začal pracovať na svojej zmene v záujme zachovania manželstva. Manželka v priebehu manželstva neprekonala rozdielnosť pováh, rozdiely v životných prioritách vyplývajúcich aj z odlišných rodinných a sociokultúrnych prostredí ako i rozdielnosť potrieb intímnej blízkosti, ktoré u nej čiastočne spôsobovali pochybnosti o vhodnosti pokračovania vo vzťahu s odporcom ešte pred vstupom do manželstva a v súčasnosti už ani len nepripúšťa obnovenie ich manželského spolužitia a nemá záujem ani o poradenstvo, ktoré by k tomu smerovalo. 9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 12. Z písomných a ústnych vyjadrení manželov súdu vyplynul hlboký rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi bez perspektívnej možnosti obnovenia ich manželského spolužitia, nakoľko manželia nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária ani nijakým spôsobom nevytvárajú vzájomné rodinné prostredie, pričom zo strany manželky došlo k citovému ochladnutiu, Táto od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti s manželom nenadväzuje komunikáciu, odmieta obnovenie

manželského súžitia a túži po novom živote bez manžela. Na podklade opakovaných vyjadrení manželky o nezáujme pripustiť akékoľvek možnosti smerujúce k záchrane manželstva, kedy odmieta podstúpenie vhodného poradenstva a neprihliadla ani na ústretový prístup manžela a ním deklarovanú ochotu zmeniť ňou vytýkané nedostatky v ich vzťahu, súd dospel k názoru, že postoj manželky jednoznačne vylučuje obnovenie manželského spolužitia, na čom nič nezmení ani manželovo presvedčenie, že sa u nich jedná len o prechodnú krízu, ktorú je možné riešiť, keďže tento účel by bolo možné dosiahnuť len pri ochote oboch manželov. Za daného skutkového stavu súd považuje za preukázané, že manželstvo už neplní svoj spoločenský účel vyžadovaný zákonom v rozsahu upravenom v ustn. § 18 Zákona o rodine, čím sú naplnené zákonné dôvody na rozvod manželstva ustanovené v § 23 ods. 1 zákona o rodine. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne nazeranie manželov na bežné otázky spolužitia, rozdielne vnímanie významu a smerovania vzájomnej komunikácie, rozdielne predstavy o budúcnosti a o intimite, rozdielnosť pováh, ktoré u manželky spôsobili vytratenie sa lásky. 13. Na podklade vyššie uvedeného súd toto manželstvo výrokom I. tohoto uznesenia rozviedol i napriek nesúhlasu manžela. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Navrhovateľka/ Manželka sa po vyhlásení rozsudku a danom odôvodnení vzdala práva podať odvolanie voči všetkým výrokovým častiam rozhodnutia.