Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Nitra 35P/112/2024 4124205802 09. 07. 2024 JUDr. Lukáš Poperník ECLI:SK:OSNR:2024:4124205802.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Lukášom Poperníkom vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. XXX/XXX, o návrhu matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto rozhodol: I. Súd udeľuje súhlas matke maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti namiesto otca maloletého dieťaťa, na zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko "C.". II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 24.05.2024 domáhala, aby jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska B. na C.. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma a žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výživu, preto bola matka nútená domáhať sa súdnou cestou úpravy práv a povinností k maloletému A.. Otec so synom nemajú vytvorené žiadne puto, posledný kontakt s maloletým dieťaťom bol v roku 2021. Celú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka. Maloletý A. navštevuje Materskú škôlku G. H.. Zrazu začal mať otázky, prečo má iné priezvisko ako jeho matka a brat. Maloletý A. sa sám začal predstavovať ako A. C., a preto sa matka po rozhovore s ním rozhodla zmeniť mu priezvisko. Keďže otec maloletého dieťaťa s ním neudržiava žiadne vzťahy, nejaví o neho žiadny záujem, sú podľa jej názoru splnené zákonné podmienky, aby priezvisko maloletého dieťaťa bola zmenené. 2. Na stanovený termín pojednávania sa otec nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie mal doručené fikciou. Súd pokračoval v konaní bez prítomnosti otca podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). 3. Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch, ktoré sú v návrhu uvedené. Maloletý A. má iné priezvisko ako ona a jej druhý syn. Maloletý svoje pôvodné priezvisko nepoužíva, používa jej priezvisko, tzn. všade sa predstavuje priezviskom C.. Otec sa o maloletého nijakým spôsobom nezaujíma, výživné neplatí. Maloletý svojho otca nevidel tri roky, už sa na neho ani nepýta. O zmene priezviska maloletého dieťaťa s otcom nekomunikovala, pretože on ako keby neexistoval. Nemá na neho žiadny kontakt. 4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že bol uskutočnený pohovor s maloletým, ktorý sa predstavil ako A. C.. Je evidentné, že maloletý sa identifikuje s rodinou matky. S otcom maloletého sa
nepodarilo skontaktovať. Maloletý otca nevidel viac ako tri roky. Kolízny opatrovník má za to, že je v záujme maloletého, aby došlo k zmene priezviska na priezvisko C.. 5. Zo správy z vykonaného pohovoru dňa 26.06.2024 s maloletým A. súd zistil, že maloletý sa chce volať tak, ako sa volá aj jeho brat I. C.. Všetci už vedia, že on je C. a nie B.. Na otázky ohľadom otca odpovedal odmietavo a to vyjadreniami: "Ja nemám tatina, mám len brata, maminu, babku a starého tatina. Voľakedy som mal tatina, ale už ho nemám, už som ho dlho nevidel, dakedy som ho videl, ale teraz nie." Na otázku prečo sa s tatinom dlho nevidel uviedol, že robí ďaleko, ale nevie kde je to ďaleko, ale ani mu nezavolá. V závere sa ho opýtali, keby si mohol vybrať, ako by sa volal a dodal, že meno A. by si nechal, ale chce byť C. ako I. a mamina. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámil sa s nasledovnými písomnosťami: návrh, správa mesta Nové Zámky, správa obce Komjatice, správa ÚPSVR Nitra, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 26P/226/2023, z neho najmä rozsudok zo dňa 25.04.2024 a zistil tento skutočný stav: 7. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského vzťahu A. C., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 26P/226/2023-46 zo dňa 25.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2024, bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný povinnosťou platiť výživné v sume 120 eur mesačne k rukám matky. Maloleté dieťa navštevuje Materskú školu G. H. v J.. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému I. C., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti je nezamestnaná a poberá rodinné prídavky na dve deti v sume 120 eur mesačne. Matka býva spolu s maloletými deťmi v dvojizbovom byte v C.. 8. Zo správy obce Komjatice vyplýva, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému F. B., nar. XX.XX.XXXX. Trvalý pobyt má uvedený v rodinnom dome na adrese E., F. XXX/XXX. Sprostredkovane je známe, že otec pracuje v zahraničí. Zo strany spoluobčanov neboli na otca podané sťažnosti cestou obecného úradu. V I. K. Nové Zámky je uvedené, že otec sa odhlásil dňa 11.01.2007 z trvalého pobytu z J. L. do obce E.. Prechodný pobyt na území mesta Nové Zámky nemá hlásený. V meste Nové Zámky nebol riešený pre správny delikt. 9. Podľa § 35 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 10. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, a preto mu vyhovel. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok, pričom súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu. Nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Uvedené dôvody považoval súd za preukázané, nakoľko otec maloleté dieťa dlhodobo nekontaktuje, nestretáva sa s ním, neinformuje sa o jeho zdravotnom stave a ani žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na jeho výchove. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, v konaní bol neaktívny a nezúčastnil sa pojednávania. Z pripojeného spisu sp. zn 26P/226/2023 vyplýva, že ani v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu neprejavil otec žiadny záujem na podieľaní sa na jeho výchove, pričom ani žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výživu. Z rozhovoru maloletého dieťaťa u kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý nemá s otcom vytvorený žiadny citový vzťah a sám sa identifikuje priezviskom matky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nie
je v záujme maloletého dieťaťa nosiť naďalej priezvisko svojho otca, pričom naopak zmena priezviska maloletého dieťaťa prispeje k bližšiemu spojeniu dieťaťa so svojou matkou a súrodencom, ktorá mu zabezpečuje okrem každodennej osobnej starostlivosti aj pocit lásky a bezpečia. Preto súd návrhu matky vyhovel a súhlas namiesto otca dieťaťa na podanie žiadosti na zmenu priezviska na priezvisko C., matke udelil. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.