Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Nitra 57Cb/114/2023 4123241908 30. 04. 2025 Mgr. Dagmar Snopeková ECLI:SK:OSNR:2025:4123241908.8
Uznesenie Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, so sídlom 813 60 Bratislava, Karadžičova 10 proti žalovnej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., D. E. XXXX/XX, zaplatenie sumy 323,38 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie zastavuje. II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 323,38 eur s prísl. z titulu dlžného poistného do zániku poistenia s tým, že žalobca (poistiteľ) uzavrel so žalovanou (poistenou) v čase vykonávania jej podnikateľskej činnosti pod obchodným menom B. C. - B. s miestom podnikania E. F. XXX, XXX XX G., IČO: 34 523 561, dňa 11.01.2007 Poistnú zmluvu č. 1242036 o poistení majetku s účinnosťou od 12.01.2007 na dobu neurčitú, s povinnosťou platiť ročné poistné vo výške 10.227,- Sk, splatné v dvoch splátkach, a to dňa 12.01. príslušného kalendárneho roka vo výške 5.113,- Sk a dňa 12.07. príslušného kalendárneho roka vo výške 5.114,- Sk. K Poistnej zmluve bolo uzatvorených 7 dodatkov, predmetom ktorých bola zmena výšky poistnej sumy a zmena miesta poistenia. V zmysle Dodatku č. 6 bola výška ročného poistného 408,56 eur, ktorá sa od 12.01.2019 navýšila o daň z poistenia v sume 32,68 eur. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku pre podnikateľské subjekty VPPPM/0406. Žalovaná uhradila poistné za poistné obdobie od 12.01.2007 do 11.01.2022, ďalšie poistné nebolo uhradené. Listom zo dňa 03.02.2022 Žalovaná požiadala Žalobcu o ukončenia Poistnej zmluvy z dôvodu zániku jej živnostenského oprávnenia. Listom zo dňa 18.10.2022 Žalobca oznámil žalovanej, že jej poistenie na základe žiadosti zaniká dňa 04.10.2022, tzn. predchádzajúci deň zániku jej živnostenského oprávnenia a zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžného poistného vo výške 323,38 Eur. 2. Okresný súd Nitra rozsudkom pre zmeškanie č.k. XXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.04.2024 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 323,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 323,38 eur od 05.10.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením (II. výrok). 3. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.04.2025 rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. XXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 22. apríla 2024 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené kumulatívne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej. 4. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. XXXXX/ XX/XXXX zo dňa 23.04.2024 bol okrem iného na majetok dlžníka (žalovanej) vyhlásený konkurz, bol
ustanovený správca Mgr. Ladislav Barát, sídlo kancelárie H. X, XXX XX I. a bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka (žalovanej). Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 83/2024 dňa 29.04.2024. Správca zverejnil dňa 02.01.2025 v Obchodnom vestníku pod č. 1/2025 oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 5. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v uznesení aj len ZKR) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 6. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. 7. Podľa § 166b ods. 1 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. 8. Podľa § 166b ods. 2 ZKR, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. 9. Podľa § 166c ods. 1 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka. 10. Podľa § 167e ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). 11. Z Obchodného vestníka č. 83/2024 mal súd za dostatočne preukázané, že na majetok žalovanej bol uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 23.04.2024 vyhlásený konkurz,
a to po vydaní rozhodnutia súdu 1. inštancie. Vzhľadom na uvedené, preto súd postupujúc v súlade s § 167e ods. 1 ZKR predmetné súdne konanie voči žalovanej zastavil, nakoľko sa v ňom uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR), a to aj s poukazom na § 161 ods. 1 CSP. Z právnej úpravy inštitútu oddlženia platobne neschopných dlžníkov, ktorí sú fyzickými osobami, obsiahnutej v štvrtej časti ZKR, účinnej od 01.03.2017 vyplýva, že ak súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik povinnosti súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení konania, ak sa v konaní vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Pohľadávka žalobcu, uplatnená v tomto súdnom konaní žalobou podanou na súde dňa 01.12.2023, vznikla v roku 2022. Je teda nesporné, že vznikla pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred kalendárnym mesiacom (apríl 2024), v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, a preto v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 Zákona o konkurze predmetná pohľadávka žalobcu proti žalovanej môže byť uspokojená len v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Z obsahu súdneho spisu mal súd za preukázané, že konkurzné konanie voči žalovanej bolo skončené. Keďže však pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom sporu, je aj naďalej nevymáhateľná, súd nemôže o nej ďalej konať a musí podľa § 161 CSP zastaviť konanie. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 187-1191). 12. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie sa interpretuje vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010). 15. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. 16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade mal súd za to, že z procesného hľadiska nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania ani jednej zo strán sporu. Zavinenie zastavenia konania nie je teda možné pričítať žalobcovi, keďže k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej došlo až po začatí konania, a teda nešlo o skutočnosť, ktorú sa mohol žalobca pred podaním žaloby dozvedieť lustráciou z voľne dostupného Obchodného vestníka. Zároveň má súd z obsahu spisu za preukázané, že stranám sporu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. Jedinými trovami v tomto konaní sú trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, ktorý však bude podľa § 11 odsek 8 Zákona o súdnych poplatkoch žalobcovi vrátený v plnej výške, pričom o vrátení bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 14 odsek 4 Zákona č. 71/1992 Zb.). Súd za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu), nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.