Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Nitra 16C/44/2025 4125205379 10. 06. 2025 JUDr. Boris Šiška, PhD. ECLI:SK:OSNR:2025:4125205379.1
Uznesenie 9 16C/44/2025 Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, D., zastúpený : JUDr. Patrik Pupík, advokát so sídlom Šípová 3, Nitra, IČO: 55 758 495, proti žalovanému : S T A M E T s.r.o., so sídlom Obchodná 18, Pezinok, IČO: 00 686 018, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti nie sú založené záložným právom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 2 16C/44/2025 I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.12.2021 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec E., okres E., evidované Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX – záhrada o výmere 283 m2, stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, postavená na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej - konania vedeného na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 16C/44/2025. II. Žalobca je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 25 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 8 16C/44/2025 1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného spolu so žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nie sú založené záložným právom dňa 26.05.2025 domáhal, aby žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.12.2021 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec Nitra, okres Nitra, evidované Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/ X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX – záhrada o výmere 283 m2, stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, postavená na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že reálnu hrozbu výkonu záložného práva zo strany žalovaného preukázal výzvou žalovaného zo dňa 15.01.2025, v ktorej oznámil, že pristúpi k výkonu záložného práva, ako aj skutočnosťou, že výkonom záložného práva poveril dražobníka, s tým, že dražobník už pristúpil k ohodnocovaniu zálohu za účelom vykonania dražby. Hrozí reálna obava, že žalovaný bude vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva, napriek tomu, že jeho zabezpečená pohľadávka vrátane jej príslušenstva je v celom rozsahu uhradená.
3. Súčasne podal žalobu vo veci samej, na základe ktorej sa domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v k. ú. E., obec Nitra, okres E., evidované Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX – záhrada o výmere 283 m2, stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, postavená na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného S T A M E T s.r.o., IČO: 00 686 018, sídlo: Obchodná 18, 902 01 Pezinok, na základe zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 21.12.2021, ktorej vklad bol povolený na základe rozhodnutia pod č. V 13574/2021. V žalobe poukázal na to, že medzi F. G. H. (ďalej len „dlžník 1“) a žalovaným, ako veriteľom bola dňa 21.12.2021 uzatvorená zmluva o pôžičke v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.09.2022, na základe ktorej mu žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo výške 130.000,00 eur. Dlžník 1 mal taktiež záväzok voči F. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX J. vo výške 43.500,00 eur, ktorý na základe zmluvy o postúpení zo dňa 16.12.2021 nadobudol žalovaný. Žalovaný mal pohľadávku voči spoločnosti EUREX ENERGY, s.r.o. (pôvodný názov EUREX OIL, s.r.o.; ďalej len „dlžník 2“) vo výške 30.000 eur, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2021 od pôvodného veriteľa spoločnosti FIVES a.s.. Žalovaný tak mal voči dlžníkovi 1 pohľadávku spolu vo výške 173.500,00 Eur a voči dlžníkovi 2 evidoval pohľadávku vo výške 30.000,00 eur, t. j. spolu vo výške 203.500,00 eur. Za účelom zabezpečenia tejto pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi 1 a dlžníkovi 2 v celkovej výške 203.500,00 eur, bola medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom uzavretá zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 21.12.2021 (ďalej len „Zmluva o zriadení záložného práva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, tak ako sú špecifikované vyššie. 4. Žalobca poukázal na plnenie zo strany dlžníka 1 zo dňa 22.01.2025 vo výške 30.000 eur, následne zo dňa 17.04.2025 dvoma platbami vo výške 100.000 eur a 43.500 eur, ktoré boli adresované žalovanému, čím uhradil svoj záväzok voči nemu. Dlžník 1 okrem toho vykonal ešte úhradu úrokov z omeškania v nerozporovanej výške 12.284,93 eura. Žalovaný bol dňa 25.04.2025 vyzvaný dlžníkom 1, aby bez zbytočného odkladu, avšak najneskôr v lehote siedmych (7) dní od doručenia výzvy v zmysle § 151md ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka“) podal návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti, nakoľko dlžník 1 mal za to, že celá zabezpečená pohľadávka žalovaného bola uhradená (vrátane príslušenstva). Na uvedený list reagoval žalovaný listom zo dňa 29.04.2025, oznamujúc, že zabezpečená pohľadávka nie je uhradená v celej výške, preto nie je dôvod na zrušenie záložného práva. Vzhľadom na list žalovaného zo dňa 29.04.2025 dlžník 1 spolu so žalobcom preskúmali zmluvu o zriadení záložného práva a zistili, že zmluva o zriadení záložného práva zabezpečovala ešte pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi 2 vo výške 30.000 eur. Dlžník 1 je konateľom a spoločníkom dlžníka 2 s výškou obchodného podielu 50% na základnom imaní a preto na základe internej dohody medzi dlžníkom 1 a dlžníkom 2, dlžník 1 vykonal dňa 14.05.2025 úhradu tohto záväzku dlžníka 2 v celkovej výške 30.000,00 Eur vrátane príslušenstva. Príslušenstvo tohto záväzku pozostávalo zo zmluvného úroku vo výške 2.908,56 eura a úroku z omeškania vo výške 3.896,58 eura. Po vykonaní poslednej úhrady, dlžník 1 adresoval opätovnú výzvu na výmaz záložného práva žalovanému, na ktorú nereagoval a nezabezpečil výmaz záložného práva. 5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil žalobca listinné dôkazy a to oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2021, výzvu na upustenie od dražby zo dňa 24.05.2025 s fotokópiou doručenky, výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 07.03.2025, opätovnú výzvu na výmaz záložného práva zo dňa 14.05.2025 s fotokópiou doručenky, dve zmluvy o pôžičke v znení dodatku č. 1, výpis z LV č. XXXX pre kat. územie E., zmluvu o zriadení záložného práva. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak kumulatívne: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Primárnym predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu. 12. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 13. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie). 14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi žalovaným (spoločnosťou S T A M E T s.r.o.) ako veriteľom a G. H. ako dlžníkom bola uzavretá dňa 21.12.2021 zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom pôžičky boli peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť na účet dlžníka v sume 30.000 eur v deň podpisu zmluvy a zvyšnú časť pôžičky vo výške 100.000 eur najskôr zápisom záložného práva veriteľa k nehnuteľnostiam v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1 v zmysle článku III. zmluvy. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá najneskôr do 30.09.2022, ak sa strany písomne nedohodnú inak. Zmluvné strany sa dohodli, že za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka vrátiť veriteľovi peňažnú pôžičku v deň uzavretia tejto zmluvy uzavrie veriteľ a tretia osoba – žalobca (A. B. C.) zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej bude zriadené v prospech veriteľa záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec Nitra, okres Nitra, evidované Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2, pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX – záhrada o výmere 283 m2, stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, postavená na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X. Z dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 30.09.2022 sa strany dohodli na zmene splatnosti pôžičky, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť peňažnú pôžičku najneskôr do 31.12.2023.
15. Medzi spoločnosťou FIVES s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou EUREX Oil s.r.o. ako dlžníkom bola uzavretá dňa 30.06.2021 zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bola peňažná pôžička vo výške 30.000 eur. Pôžička bola dohodnutá so zmluvným úrokom vo výške 2,5 % p. a. z dlžnej čiastky a s lehotou splatnosti do 31.12.2021. V zmysle dodatku č. 1 k tejto zmluve bola z dôvodu postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2021 bola predmetná pohľadávka postúpená na žalovaného, ktorý ako nový veriteľ uzatvoril s dlžníkom EUREX OIL, s.r.o. 16. Na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2021 žalovaný oznámil F. G. H. postúpenie pohľadávky zo strany veriteľa F. I. I. na žalovaného, preto je potrebné záväzok vo výške 43.500 eur splniť priamo jemu. Súčasne predmetná listina obsahuje podpis osoby F. G. H., s tým, že pohľadávky (vo výške 43.500 eur) uznáva čo do právneho dôvodu a výšky. 17. Z detailu platby zo dňa 17.04.2025 vyplýva plnenie zo strany G. H. vo výške 43.500 eur, ktoré bolo adresované žalovanému, s poznámkou vrátenie pôžičky 20211221. 18. Z detailu platby zo dňa 17.04.2025 vyplýva plnenie zo strany G. H. vo výške 100.000 eur, ktoré bolo adresované žalovanému, s poznámkou vrátenie pôžičky 20211221. Z detailu platby zo dňa 22.01.2025 vyplýva plnenie zo strany G. H. vo výške 30.000 eur, ktoré bolo adresované žalovanému, s poznámkou vrátenie pôžičky 20211220. 19. Z detailu platby zo dňa 22.04.2025 vyplýva plnenie zo strany G. H. vo výške 12.284,93 eura, ktoré bolo adresované žalovanému, s poznámkou vrátenie pôžičky XXXXXXXX. Z detailu platby zo dňa 14.05.2025 vyplýva plnenie zo strany G. H. vo výške 36.805,27 eur, ktoré bolo adresované žalovanému, s poznámkou vrátenie pôžičky úhrada záväzku s príslušenstvom za dlžníka EUREX Oil s.r.o. z titulu zmluvy pôžičky zo dňa 30.06.2021 (za dlžníka EUREX Oil s.r.o.) znení dodatku zo dňa 20.12.2021 20. Na základe zmluvy o zriadení záložného práva (V 13574/21; zapísanej zhodne aj na LV č. XXXX pre kat územie E.), uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom dňa 21.12.2021 sa zmluvné strany dohodli o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam opísaným v bode 13. za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného práva vyplývajúcej zo : a) zmluvy o pôžičky zo dňa 20.12.2021, na základe ktorej žalovaný ako záložný veriteľ požičal F. G. H. ako dlžníkovi sumu vo výške 130.000 eur a b) zmlúv o pôžičke uzavretých medzi F. I. I. ako veriteľom a F. G. H. ako dlžníkom, ktoré boli uzavreté : - dňa 18.12.2018 (poskytnutá pôžička vo výške 10.000 eur) - dňa 22.02.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur) - dňa 01.04.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur) - dňa 31.05.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur) - dňa 26.06.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur) - dňa 25.07.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 5.000 eur) - dňa 12.08.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 1.000 eur) - dňa 11.09.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 3.000 eur) - dňa 06.12.2019 (poskytnutá pôžička vo výške 500 eur) - dňa 01.04.2020 (poskytnutá pôžička vo výške 500 eur) - dňa 06.05.2020 (poskytnutá pôžička vo výške 500 eur) - dňa 03.06.2020 (poskytnutá pôžička vo výške 500 eur) - dňa 09.07.2020 (poskytnutá pôžička vo výške 500 eur) - dňa 10.08.2020 (poskytnutá pôžička vo výške 500 eur) - dňa 03.09.2020 (poskytnutá pôžička vo výške 1.500 eur)
t. j. v celkovej výške 43.500 eur c) Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.06.2021 uzavretej medzi spoločnosťou EUREX OIL, s.r.o. ako dlžníkom a spoločnosťou FIVES a.s. ako veriteľom, ktorej predmetom je poskytnutie pôžičky vo výške 30.000 eur, ktorá bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2021 postúpená na žalovaného ako záložného veriteľa. d) ktorejkoľvek pohľadávky záložného veriteľa voči F. G. H. alebo spoločnosti EUREX OIL, s.r.o. vyplývajúcej z ktorejkoľvek zmluvy o pôžičke uvedenej v písm a), b), alebo c) tohto článku zmluvy (...) Podľa bodu 2 hodnota zabezpečenej pohľadávky je 203.500 eur a jej príslušenstva. 21. Súd prvom rade skúmal podmienku uvedenú v § 324 ods. 3 CSP, ergo či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd dospel k záveru, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ktorému má neodkladné opatrenie subsidiárny charakter. Podľa názoru súdu žalobca správne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v konaní neznie žalobný petit na splnenie povinnosti zaplatiť určitú peňažnú sumu (ide o žalobný petit znejúci na určenie neexistencie záložného práva/ respektíve, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom). 22. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 23. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinné dôkazy predložené žalobcom, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel. Súd ďalej zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, nielen existenciu záložného práva (zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.12.2021, V XXXXX/XX) viaznuceho na nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom (LV XXXX pre kat územie E.), ale aj to, že boli zabezpečené pohľadávky v celkovej výške istiny 203.500 eur (bez príslušenstva), ako aj úhradu na tieto pohľadávky vo výške 252.590,20 eura. Podľa názoru súdu v prípade pokračovania vo výkone dražby by bolo právo žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ohrozené, pretože v prípade realizovania dražby by v konečnom dôsledku stratil vlastnícke právo, i napriek skutočnosti, že záložným právom zabezpečené pohľadávky zanikli v dôsledku plnenia zabezpečeného dlhu. 24. Súd akcentuje na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov preukazujúcich neodkladnosť takejto úpravy, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Podmienka naliehavej potreby dočasnej úpravy musí byť preukázaná reálnym nakladaním s nehnuteľnosťou, a tú podľa názoru súdu žalobca osvedčil listinnými dôkazmi, pretože z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. vyplýva poznámka o začatí výkonu záložného práva záložného veriteľa – žalovaného a to formou predaja na dražbe. Okrem toho, realizáciu týchto krokov smerujúcich k vykonaniu dražby preukazuje aj listinný dôkaz a síce výzva na sprístupnenie predmetu dražby za účelom ohodnotenia predmetu dražby, ktorý adresovala žalobcovi spoločnosť MK dražby, s.r.o. ako dražobník, ktorý bol poverený
žalovaným (záložný veriteľ). Aj pri použití gramatického výkladu inštitútu „neodkladné opatrenie“, ide o synonymické výrazy ako: naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah, súrny, akútny, urgentný, bezodkladný, preto súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú tak splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, práve z dôvodu realizácie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby, hoci je toho času zo strany žalobcu osvedčené (alebo sa javí vysoko pravdepodobné), že pohľadávky založené záložným právom už zanikli z dôvodu plnenia zo strany dlžníkov. Nenariadením neodkladného opatrenia, podľa názoru súdu, by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo buď nezvratný stav, respektíve by viedlo k ťažko predvídateľným následkom. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav, pretože záložné právo žalovaného ako záložného veriteľa ostane stále evidované na príslušnom liste vlastníctva. Súd tak uložil povinnosť, tak ako je uvedená vo výroku I. tohto uznesenia, majúc na zreteli, že žalobca splnil všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne však súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej, v súlade s požadovaným návrhom žalobcu, pretože tento preukázateľne podal aj žalobu znejúcu na určenie neexistencie záložného práva, ktorá je podľa judikatúry procesne prípustnou. Časové vymedzenie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej má svoje opodstatnenie práve z dôvodu, že až vo veci samej súd rozhodne o žalobnom nároku, pričom definitívne vyrieši po vykonaní dokazovania otázku existencie, či neexistencie záložného práva, ktoré žiada žalobca vymazať z príslušného registra. 25. Súd poukazuje i na argumentáciu Krajského súdu v Bratislave, ktorý v obdobnej veci (v konaní o zániku záložného práva) uviedol nasledovné. Námietku žalovanej uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že okrem preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež preukázanie skutočnosti, že neexistuje osobitný prostriedok právnej ochrany (napr. námietky proti procesu výkonu dražby ktoré možno uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby a v prípade úspechu obnoví sa stav ex tunc - § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.), vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Pravdou je, že po realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou existuje zákonná možnosť domáhať sa jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a v rámci tohto konania možno ako prejudiciálnu otázku riešiť neplatnosť/zánik záložnej zmluvy. Na tomto mieste však odvolací súd apeluje na ekonómiu práva a hospodárnosť súdnych konaní s cieľom vyhnúť sa zdĺhavej forme riešenia právnych problémov/situácií. Odvolací súd je názoru, že vyriešenie právnej otázky konania vo veci samej (o určenie zániku záložného práva) a zabezpečenie ochrany vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti ktorá má byť predmetom výkonu záložného práva, v štádiu jeho oznámenia, je bezpochyby logické a racionálne, pričom práva žalovanej vyplývajúce zo Záložnej zmluvy, takýmto postupom nebudú ohrozené. V kontexte uvedeného právneho názoru, odvolací súd námietku žalovanej, že kroky smerujúce k vykonaniu dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu nezasahuje, uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, vyhodnotil ako nedôvodnú (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/95/2024 zo dňa 04.11.2024). Podľa názoru súdu, takýto názor má logické opodstatnenie, z toho pohľadu, aby dlžník, ktorého nehnuteľnosť je založená záložným právom nemusel čakať až do momentu skončenia dobrovoľnej dražby a až následne brániť svoje práva prostredníctvom žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ak sú splnené podmienky na výmaz záložného práva, čo však bude predmetom dokazovania vo veci samej. Podľa názoru tak bola splnená aj podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože v tomto čase existuje reálna hrozba výkonu záložného práva zavŕšením procesu dobrovoľnej dražby. 26. V ustanovení § 151md ods. 1 OZ sú uvedené jednotlivé prípady zániku záložného práva. Zákon na prvom mieste uvádza zánik zabezpečenej pohľadávky (k zániku pohľadávky pozri § 559 a nasl. OZ a § 324 a nasl. OBZ). Tento dôvod zániku záložného práva vyplýva z toho, že záložné právo má akcesorickú povahu k záväzkovému právnemu vzťahu medzi dlžníkom (záložcom) a veriteľom (záložným veriteľom), a preto nemôže existovať samostatne, t. j. bez zabezpečenej pohľadávky. Preto zákonným dôsledkom zániku zabezpečenej pohľadávky je absolútny zánik záložného práva. Typickým dôvodom zániku záložného práva je najmä splnenie dlhu (§ 559 a nasl. OZ), nemožnosť plnenia (§ 575 OZ), započítanie pohľadávky (§ 580 OZ) a splynutie v osobe dlžníka a veriteľa (§ 584 OZ). Dôvodom zániku záložného práva nie je však novácia záväzku, keď záložné právo zabezpečuje aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok (§ 572 ods. 1 OZ). Žiadosť o výmaz z registra záložných práv môže podať aj záložca (záložný dlžník). Kým záložca je oprávnený žiadosť o výmaz záložného práva z príslušného registra len podať, záložný veriteľ je povinný tak urobiť. Záložca musí k žiadosti o výmaz záložného práva doložiť písomné potvrdenie veriteľa (záložného veriteľa) o splnení dlhu (pozri § 569 OZ) alebo
inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva (napr. započítavací prejav vôle veriteľa podľa § 580 a nasl. OZ). Takéto potvrdenie je oprávnený vystaviť len záložný veriteľ osobne alebo jeho splnomocnený zástupca, pretože len záložný veriteľ je oprávnený posúdiť, či jeho pohľadávka bola v celosti (istina a príslušenstvo) splatená. Bez takéhoto potvrdenia register nesmie vykonať výmaz záložného práva. V opačnom prípade by záložca mohol privodiť zánik záložného práva bez toho, aby uspokojil peňažnú pohľadávku záložného veriteľa. 27. Pokiaľ žalobca preukázal uhradenie dlhu (úhradami spolu vo výške 252.590,20 eura) aj s príslušenstvom (čo žalobca preukázal na základe výpisov z platieb adresovaných žalovanému) zabezpečeného záložným právom, bolo a aj je povinnosťou žalovaného ako záložného veriteľa pristúpiť k výmazu záložného práva a nie iniciovať začatie výkonu záložného práva prostredníctvom predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražby. Hoci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje len proti záložnému veriteľovi, nič to nemení na skutočnosti, že takéto rozhodnutie má zásadný vplyv aj na samotného dražobníka, pretože dražobník je povinný v zmysle § 19 ods. 1 písmeno b) zákona o dražbách č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, upustiť od dražby najneskôr do jej začatia aj v prípade vydania neodkladného opatrenia, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu nie je nevyhnutné, aby neodkladné opatrenie smerovalo súčasne aj alebo len výhradne proti dražobníkovi. S poukazom na uvedené však bolo podstatné splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase jeho vydania. Žalovaný zostal úplne pasívny po realizovaní poslednej úhrady zo dňa 14.05.2025 znejúcej na sumu 36.805,27 eura, pričom v jeho poslednej odpovedi zo dňa 29.04.2025 uviedol, že do dňa vydania listiny nebola uhradená zabezpečená pohľadávka v plnej výške, t. j. vo výške 203.500 eur, čo však nezodpovedá predloženým listinným dôkazom, ktoré dôkazne osvedčujú úhradu celej tejto sumy aj nad jej rámec. Hoci uviedol vo svojom liste, že na zabezpečenie pohľadávky boli zriadené dve samostatné zmluvy o zriadení záložného práva, na predmetnom liste vlastníctva je však len evidovaná tá, ktorú predložil žalobca, v dôsledku čoho sa súdu javí, že na zabezpečenie pohľadávky žalovaného neboli uzavreté dve samostatné zmluvy o zriadení záložného práva, ale len jedna. Súd tak vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 28. Pretože žalobca nezaplatil súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého je poplatníkom podľa § 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd mu túto povinnosť uložil týmto uznesením vo výške 25 eur podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch, zohľadňujúc § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch (sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku (50 eur) pri podaní návrhu elektronickými prostriedkami) do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. 29. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: 2 16C/44/2025 Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 rovnopisoch na Okresný súd Nitra (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. (§ 332 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 odsek 2 CSP v spojení s § 357 CSP).