Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/95/2024 1522200879 04. 11. 2024 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:KSBA:2024:1522200879.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: K.. X. R., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XX, XXX XX F., zastúpená advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie zániku záložného práva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-39C/10/2022 - 235 zo dňa 14.06.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-39C/10/2022 235 zo dňa 14.06.2024, p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV uznesením sp. zn. B5-39C/10/2022-235 zo dňa 14.06.2024 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v katastri nehnuteľností pod U.-XXXXX/XX zo dňa 20.01.2014, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnou zmluvou zo dňa 16.12.2013, uzatvorenou medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v k. ú. T., obec BAm. č. T., okres Bratislava U., a to: byt č. XX na poschodí 5. so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 112/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. č. XXX, byt sa nachádza v bytovom dome Y. XX, so súp. č. XXXX, na ulici Y., postavenom na pozemku par. č. XXX, o výmere 346 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „Z.“ evidovaná v katastrálnej mape, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. B5-39C/10/2022. 2. Žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2022 sa žalobkyňa domáha, aby súd rozsudkom určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. T., obec BA-m. č. T., okres Bratislava V, a to byt nachádzajúci sa v bytovom dome Y. XX, súp. č. XXXX, na ulici Y., postavenom na parcele registra „Z.“, par. č. XXX, poschodie X., číslo bytu XX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor a pozemok parcela registra „Z.“, par. č. XXX o výmere 346 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „Nehnuteľnosti“), zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnou zmluvou zo dňa 16.12.2013, zaniklo.
3. Žalobkyňa dňa 17.05.2024 podala na súd prvej inštancie návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného v katastri nehnuteľností pod U.-XXXXX/XX zo dňa 20.01.2014, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnou zmluvou zo dňa 16.12.2013 (č.l. 14-16), uzatvorenou medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom k Nehnuteľnostiam. Svoj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila skutkovým stavom, keď dňa 16.12.2013 uzatvorila ako záložný veriteľ so žalovanou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnu zmluvu zo dňa 16.12.2013 (ďalej len „Záložná zmluva“), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k Nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou. Predmetným záložným právom bola zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2013 (č.l. 17-19), ktorú uzatvoril T. S., C.. Č.. XXXXXXXXXX, E. R. S., C.. Č.. XXXXXXXXXX so žalovanou, na základe ktorej žalovaná poskytla T. S. E. R. S. úver vo výške 70.000,- EUR (ďalej len „Zmluva o splátkovom úvere“). R. S. bola v roku 2015 so súhlasom žalovanej vypustená zo Zmluvy o splátkovom úvere a ako jediný dlžník bol vedený T. S.. Uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 38OdK/75/2018-18 zo dňa 19.03.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T. S. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 26.03.2018) a následne dňa 03.04.2018 si žalovaná prihlásila pohľadávku vo výške 63.161,98,- EUR do konkurzu, a ako právny dôvod uviedla Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnou zmluvou zo dňa 16.12.2013. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že žalovaná svoju pohľadávku prihlásila ako nezabezpečenú. Žalobkyňa má zato, že vyhlásením konkurzu na majetok T. S., všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz musia byť uspokojené len v rámci konkurzu. Tento právny názor evidentne zastáva aj žalovaná, nakoľko si pohľadávku, ktorá vznikla na základe Zmluvy o splátkovom úvere prihlásila do konkurzu. Z dôvodu kedy si žalovaná prihlásila do konkurzu celú pohľadávku vo výške 63.161,98,- EUR, došlo k zosplatneniu úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere. Žalobkyňa poukázala na § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), v zmysle ktorého, všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu bez ohľadu na to či boli alebo neboli prihlásené do konkurzu sú nevymáhateľné. To znamená, že nevymáhateľná pohľadávka nepožíva právnu ochranu a jej úhrada je postavená len na dobrovoľnosti dlžníka (T. S.). Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa dňa 29.09.2021 zaslala žalovanej výzvu na odstránenie protiprávneho stavu a vydanie kvitancie, na čo žalovaná reagovala tým, že nemá za to, že pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere je premlčaná a preto nemôže byť premlčané ani záložné právo na Nehnuteľnosti žalobkyne. Na základe uvedeného názoru žalovanej, následne dňa 16.02.2022 podala žalobkyňa žalobu vo veci samej o určenie, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej. Žalovaná výzvou zo dňa 03.05.2022 žalobkyňu vyzvala na úhradu dlžnej sumy s tým, že inak vyhlási mimoriadnu splatnosť pohľadávky a bude realizovať výkon záložného práva. Následne tým, že žalovaná doručila žalobkyni oznámenie zo dňa 13.05.2024, ktorým začína výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“) k Nehnuteľnostiam, žalobkyňa poukázala na existenciu naliehavého právneho záujmu na nariadenie neodkladného opatrenia najmä z dôvodu, aby žalobkyni konaním žalovanej nevznikla nenapraviteľná škoda. Podľa žalobkyne sa neodkladné opatrenie javí ako jediný efektívny prostriedok jej ochrany do času, kým súd nerozhodne vo veci samej, t.j., že Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom žalovanej. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 151a, § 151j ods. 1, § 151l ods. 1, ods. 4, § 151m, § 151md ods. 1 písm. i) OZ a vecne tým, že z obsahu spisu mal osvedčené, že dňa 16.12.2013 uzatvorila žalovaná ako veriteľ a T. S. spolu s R. S. ako dlžníci, Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla dlžníkom úver v sume 70.000,- Eur, s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 25.11.2041. Z článku V. Zmluvy o splátkovom úvere mal súd osvedčené, že pohľadávka žalovanej bola zabezpečená záložným právom k Nehnuteľnosti, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa. Zo Záložnej zmluvy mal súd osvedčené, že žalobkyňa ako záložca zriadila k Nehnuteľnosti záložné právo v prospech žalovanej ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky T. S. E. R. S. ako dlžníkov zo Zmluvy o splátkovom úvere. Z článku VI. Záložnej zmluvy mal súd osvedčené, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná,
záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku. Z časti III. bod 1. Záložnej zmluvy mal súd osvedčené, že záložca ako mandant poveril záložného veriteľa ako mandatára, aby na jeho účet za odplatu 0,03 eura, uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa Záložnej zmluvy a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony (uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyhlásenie súťaže a iné), potrebné na prevod vlastníctva zálohu na tretiu osobu. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38Odk/75/2018-18 zo dňa 19.03.2018 (č.l. 9-13) súd zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T. S., W.. XX.XX.XXXX a výrokom III. vyzval súd veriteľov dlžníka, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu, výrokom IV. oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2018. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.05.2024 (č.l. 229) mal súd osvedčené, že žalovaná má záložné právo k Nehnuteľnosti na základe U.-XXXXX/XX zo dňa 20.01.2014 v súvislosti so svojou pohľadávkou zo Zmluvy o splátkovom úvere a začína výkon záložného práva predajom Nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Za účelom preverenia tvrdení žalobkyne, týkajúcich sa existencie záložného práva k Nehnuteľnosti, nahliadol súd prvej inštancie do verejne dostupnej databázy katastrálneho úradu a z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. T. zistil, že ku dňu 14.06.2024 je na Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne zriadené záložné právo v prospech žalovanej, v časti B výpisu je zapísané potvrdenie Okresného súdu v Bratislave o prijatí návrhu na začatie konania v právnej veci žalobkyne proti žalovanej, o určenie zániku záložného práva k Nehnuteľnosti T.-XXX/XXXX a údaj o oznámení o začatí výkonu záložného práva veriteľom žalovanou, formou dobrovoľnej dražby, T.-XXX-XXXX. V odsekoch 11. až 14. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol právnu teóriu nariadenia neodkladného opatrenia a v odsekoch 22. až 24. napadnutého rozhodnutia skutkovo a vecne odôvodnil, prečo návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V odseku 25. napadnutého rozhodnutia rozhodol o trovách neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia zániku záložného práva k Nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené v prospech žalovanej na základe Záložnej zmluvy, ide o procesne prípustný prostriedok ochrany jej práv, a tak sa podaná žaloba nejaví byť celkom zjavne neopodstatnenou. Žalobkyňa preto osvedčila existenciu subjektívneho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, že žalovaná sa rozhodla začať výkon záložného práva predajom Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na dobrovoľnej dražbe, čo bude mať pre žalobkyňu, s ohľadom na príslušné ustanovenia OZ, celkom zjavne nezvratné právne následky. Žalovaná v zmysle § 151l ods. 1 OZ začala výkon záložného práva zriadeného k Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a túto skutočnosť aj oznámila Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru, čo vyplýva z aktuálneho výpisu LV č. XXXX. Súd mal za nepochybné, že v dôsledku dobrovoľnej dražby, ktorou žalovaná zamýšľa uskutočniť výkon záložného práva, dôjde k uspokojeniu pohľadávky žalovanej (je nerozhodné v akom rozsahu), ktorá vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere, pričom žalobkyňa už nebude vlastníčkou Nehnuteľnosti a súčasne, podľa § 151md ods. 1 písm. i) OZ, dôjde aj k zániku záložného práva zriadeného k Nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa. Navyše, súdne konanie vo veci samej (určenie že záložné právo k Nehnuteľnosti, zriadené v prospech žalovanej na základe Záložnej zmluvy), sa tak stane celkom zjavne bezpredmetným. Žalobkyňa tak osvedčila, že nariadením neodkladného opatrenia, by objektívne bolo možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti). Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia, nedôjde k zhoršeniu právneho postavenia žalovanej, pretože záložné právo k Nehnuteľnosti v prospech žalovanej zostane naďalej v katastri nehnuteľností zapísané. Keďže nedôjde k trvalej úprave pomerov sporových strán (len do právoplatného skončenia konania vo veci samej) ide len o dočasné obmedzenie žalovanej na uspokojenie pohľadávky zabezpečenou Záložnou zmluvou, čím nedôjde k obmedzeniu žalovanej neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zapísaná poznámka v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej nezabezpečí, aby prípadný kladný výrok súdu vo veci samej, bol záväzný aj voči nadobúdateľovi Nehnuteľnosti po výkone záložného práva žalovanou. Z § 228 ods. 2 CSP totiž vyplýva, že takéto účinky má výrok rozsudku len v prípade konania o určení vecného práva alebo určení neplatnosti verejnej dražby. Po výkone záložného práva žalovanou, dôjde v zmysle § 151md ods. 1 písm. i) OZ k zániku záložného práva, a tiež k výmazu príslušnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná, ktorá sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnila, rozhodnutie napadla zo všetkých dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh zamietol, prípadne aby podanie odmietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaná uviedla, že podstatou konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytváranie nejakého "časového priestoru" žalobkyni, bez akéhokoľvek skúmania opodstatnenosti nároku a len na základe jej alebo neexistujúcich alebo zjavne účelových tvrdení, keď aplikácia takejto premisy by znamenala, že by ktokoľvek zmaril akýkoľvek výkon práva podaním akéhokoľvek návrhu (bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu). Takýto výklad a aplikácia práva je protiústavná a zasahuje do viacerých Ústavou deklarovaných základných práv žalovanej (čl. 20, čl. 46 Ústavy), uvedený postup je i porušením čl. 1, čl. 2 a čl. 152 Ústavy. 7. Žalovaná poukázala na ust. § 326 ods. 1, ods. 2 CSP ktoré ustanovuje, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, rovnako sa k návrhu musia v zmysle ustanovenia § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Z listiny, ktorá bola žalovanej doručená je zrejmé, že všetky vyššie uvedené požadované náležitosti v podaní určite uvedené nie sú, nie sú uvedené náležitosti žaloby - napr. uvedenie všetkých podstatných skutočností a uvedenie riadneho žalobného návrhu. Uvedené je tak dôvodom na odmietnutie podania (návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia). 8. Žalovaná uviedla, že podstatou konania o nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosť žalobkyne s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdiť a osvedčiť existenciu všetkých podstatných právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná pre to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Súd musí vykonať právne posúdenie nároku, čo je činnosť v zásade úplne zhodná s právnym posúdením opodstatnenosti nároku v konaní vo veci samej, rozdiel je len v relevantnom osvedčovaní (resp. dokazovaní vo veci samej). Preto ak súd predbežne právne posúdi, že žalobkyňa nárok neosvedčila s vysokou mierou pravdepodobnosti, inými slovami, že sa mu dôvodne javí, že za súčasného (procesného) stavu nemôže prijať záver o tom, že by bola žalobkyňa v konaní úspešná, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť. Súd prvej inštancie však žiadne takéto posúdenie nevykonal, nárok nijako neskúmal a tak postupoval v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil beztoho, aby boli s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčené všetky nevyhnutné predpoklady, ktoré musia s vysokou mierou pravdepodobnosti existovať, ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. V konečnom dôsledku za situácie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neúplný/neobsahujúci všetky povinné náležitosti, logicky ani skúmať nemohol. Miera osvedčenia všetkých podstatných skutočností/náležitostí sa podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR i právnej teórie vyžaduje s vysokou mierou pravdepodobnosti. 9. Žalovaná uviedla, že predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež skutočnosť, že je tu potrebná dočasná úprava pomerov, čo o.i. znamená povinnosť s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčiť nárok (čo splnené nebolo), a tiež preukázať, že neexistuje osobitný prostriedok právnej ochrany (čo tiež splnené nebolo, napr. námietky proti procesu výkonu dražby môže navrhovateľ uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby a ak bude navrhovateľ úspešný, obnoví sa stav ex tunc - § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.). 10. Žalovaná poukázala, že nariadenie neodkladného opatrenia má byť podmienené absolútne výnimočnými a nepredpokladateľnými (náhlymi) okolnosťami a hrozbou okamžitej, bezprostrednej a len veľmi ťažko napraviteľnej ujmy. A keďže žalobkyňa sa odvoláva na skutočnosti, ktoré sú mnohoročné, uviedla ich i v návrhu vo veci samej, a to počnúc so začiatkom v roku 2022, je zrejmé, že nejde o okolnosti náhle, nepredvídané, neočakávané, pričom súd prvej inštancie ich nevyhodnotil ako šikanózne, ale dokonca návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Predmetný výkon záložného práva je vyvolaný potrebou nápravy následkov protiprávneho konania obligačného dlžníka, ktorý neplnil svoje povinnosti, preto neodkladné opatrenie nemôže zakazovať zásah, ktorý nie je dôsledkom protiprávneho úkonu. Výkon práva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a mať za následok vznik ujmy, pretože ide o dôsledok konania v súlade so zákonom (§151a, §151j OZ). Možnosť vykonať záložné právo (vždy i formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 OZ) a záložca je povinný tento výkon strpieť (§151m ods. 4 veta prvá OZ).
11. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že ak chcela žalobkyňa osvedčiť, že je záložcom a že sa jej môže výkon záložného práva nejako dotknúť, mala povinnosť predložiť výpis z verejného operátu/katastra nehnuteľností, ktorým by osvedčila, že je záložcom. Žalobkyňa však žiaden výpis listu vlastníctva nepredložila, čo vylučuje možnosť, aby osvedčila s vysokou mierou pravdepodobnosti svoju aktívnu vecnú legitimáciu, čo vylučuje možnosť, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Ak súd prvej inštancie neosvedčenie aktívnej legitimácie žalobkyňou nahradil vlastnou činnosťou (preverenie tvrdení žalobkyne týkajúcich sa existencie záložného práva k nehnuteľnosti, nahliadol do verejne dostupnej databázy katastrálneho úradu), ide zjavne o konanie v prospech jednej zo strán, čo je neakceptovateľné, a takéto konanie súdu nie je nestranným konaním vo vzťahu k všetkým stranám. To, že súd prvej inštancie vykonal dôkazný prostriedok osvedčenia, bol povinný ho doručiť stranám, aby sa k nemu a zákonnosti jeho vykonania mohli vyjadriť. Porušením uvedeného procesného postupu, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, znemožneniu možnosti realizovať procesné práva a odňatia možnosti konať pred súdom. 12. Žalovaná poukázala na predpoklad potreby nariadenia neodkladného opatrenia v tom, že ujma hrozí bezprostredne, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ani rozhodnutie súdu prvej inštancie takéto odôvodnenie vo vzťahu k vzniku ujmy neobsahuje. V konečnom dôsledku výkon práva t.j. oprávnenie záložného veriteľa vykonať svoje právo speňažením na verejnej dražbe, nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok konania v súlade so zákonom (§151a, §151j OZ). Vo vzťahu k bezprostrednosti žalovaná uviedla, že žalobkyňa predložila Oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 13.05.2024, v ktorom sa uvádza, že „Pohľadávka banky sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 26.08.2022“, takže podľa názoru žalovanej je zásadné to, že pohľadávka sa stala splatnou k 26.08.2022, a ak je jej splanenie zabezpečené záložným právom a nebolo tvrdené a ani osvedčené jej splnenie, neexistuje dôvod aby bol zakázaný výkon tohto práva, ktorý vyplýva z ius cogens (§151a, § 151l OZ). 13. Vo vzťahu k skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa19.03.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T. S., W.. XX.XX.XXXX (ďalej len „uznesenie o vyhlásení konkurzu“), zverejnené v Obchodnom vestníku č.XX/XXXX dňa 26.03.2018 a tvrdením žalobkyne, že vyhlásením konkurzu na majetok T. S., všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz musia byť uspokojené len v rámci konkurzu, sa žalovaná nestotožňuje a uviedla, že uvedené je v priamom rozpore s 166c ods. 1 písm. c) ZKR, podľa ktorého, oddlžením je nedotknutá zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté. V zmysle uvedeného, na rozdiel od "bežného" konkurzu sa v osobnom bankrote povinne neprihlasuje záložné právo, toto sa vykonáva mimo rámca osobného bankrotu (štandardne dobrovoľnou dražbou). Vzhľadom na uvedené, si žalovaná prihlásila iba nezabezpečenú pohľadávku, a to pre prípad, že by uspokojenie formou výkonu záložného práva neviedlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky. Záložné právo zaniká bez ohľadu na rozsah uspokojenia (§ 151md ods. 1 písm. i) OZ, záložné právo zaniká ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa) a vtedy by prípadný zostatok mohol byť, ak by konkurz stále trval, uspokojené aj zo všeobecnej podstaty a práve preto bola prihlásená pohľadávka ako nezabezpečená. Uvedené vyplýva aj z § 166c ods.1 písm. c) ZKR (oddlžením je nedotknutá zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva), § 166c ods. 2 ZKR (ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka) a § 166c ods. 3 ZKR (oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou). 14. Žalovaná namieta nesprávne úvahy o tom, že by žalobkyni konaním žalovanej vznikla nenapraviteľná škoda, pričom žalobkyňa vôbec neuviedla, ako by jej mohla nenapraviteľná škoda vzniknúť, keď podľa názoru žalovanej, výkonom záložného práva ani (prípadným) konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádza. Kroky smerujúce k vykonaniu dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu nezasahuje (v prípade úspešnej dražby ak záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, a ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc; ak záložca úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu vyprataniu nehnuteľnosti).
15. Žalovaná namieta, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v celom rozsahu arbitrárne a nespĺňa základné ústavnoprávne požiadavky naň kladené. Už samotný nedostatok odôvodnenia predstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá je sama osebe dostatočná na to, aby odvolací súd rozhodnutie pre nezákonnosť zrušil (resp. v tomto prípade s ohľadom na ďalšie skutočnosti zmenil). Takéto rozhodnutie predstavuje zásah do práva chráneného čl. 46 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. 16. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovanej s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej uvedenými v odvolaní v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň žiadala aby odvolací súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. 17. K námietke žalovanej, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje vady, na základe ktorých ho mal konajúci súd odmietnuť, sa žalobkyňa vyjadrila s tým, že s uvedeným tvrdením sa nestotožňuje. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.05.2024 obsahuje všetky všeobecné náležitosti podania a to označenie súdu, označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň obsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Návrh je zrozumiteľný aj určitý. 18. K námietke žalovanej, že žalobkyňa neosvedčila svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keď spolu s návrhom nepredložila výpis z katastra nehnuteľností, sa žalobkyňa s uvedeným tvrdením sa nestotožňuje. V návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia v časti, kde žalobkyňa opisuje právne vzťahy medzi účastníkmi konania uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá Záložná zmluva, ktorá bola prílohou žaloby zo dňa 16.02.2022. Predložením predmetnej listiny má za dostatočne preukázanú existenciu záložného vzťahu medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovanou ako záložným veriteľom. Zároveň spolu s návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila Oznámenie žalovanej zo dňa 13.05.2024, ktorým oznámila žalobkyni, že začína výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ. Uvedený dokument je adresovaný žalobkyni, ktorý obsahuje konštatovanie o tom, že „...žalovaný má záložné právo vklad povolený pod číslom: XX.XX.XXXX U. XXXXX/XX k nehnuteľnostiam ... Pohľadávka Banky zabezpečená uvedeným záložným právom sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 26.08.2022 a nebola zaplatená v celom rozsahu. Banka Vám oznamuje, že začína výkon záložného práva predajom Nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v platnom znení.“ Uvedený dokument bez akýchkoľvek pochybností preukazuje existenciu záložného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou a tak žalobkyňa bez ďalších pochybností týmito dvoma dokumentami preukázala vecnú legitimáciu strán konania. Žalovanou vytýkané nahliadnutie súdom prvej inštancie do verejne dostupnej databázy katastrálneho úradu, v žiadnom prípade nepredstavuje nahrádzanie nečinnosti strany, ale ide o preskúmanie tvrdení žalobkyne. 19. K námietke žalovanej, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, žalobkyňa s takýmto názorom žalovanej nesúhlasí. Žalobkyňa existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami osvedčila skutočnosťami uvedenými v žalobe zo dňa 16.02.2022 prílohou ktorej je Záložná zmluva, a spolu s návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia bola doručená súdu Výzva žalovanej zo dňa 13.05.2024, ktorou ako záložný veriteľ oznámila žalobkyni ako záložcovi, začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ predajom Nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že zo žaloby vo veci samej vyplýva, že žalobkyňa sa domáha určenia, že záložné právo k Nehnuteľnosti zaniklo, a preto kroky žalovanej smerujúce k výkonu záložného práva k Nehnuteľnosti žalobkyne, je situáciou odôvodňujúcou potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Predajom Nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe dôjde k vykonaniu záložného práva žalovanej a tak k jeho zániku, a výsledkom dražby bude prechod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti na vydražiteľa. Stratu vlastníckeho práva žalobkyne k Nehnuteľnosti považuje za závažnú ujmu, ktorá žalobkyni hrozí. Uvedené vyústi do situácie, kedy konanie vo veci samej sa tak stane bezpredmetným. Uložením povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej možno účelne dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva, ktorého sa žalobkyňa domáha. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter, nezhorší právne postavenie žalovanej, nakoľko záložné právo žalovanej ostane zachované, a jeho výkon je obmedzený len na určitý čas. Nedôjde tak k obmedzeniu
žalovanej neprimeraným spôsobom a ani nad nevyhnutný rozsah. Účel sledovaný týmto neodkladných opatrením, ktorým je ochrana vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti žalobkyne pred výkonom záložného práva, nebolo možné z povahy veci dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa má zo to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia a jeho nariadenia, postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, právnou teóriou aj judikatúrou. 20. Žalobkyňa s námietkou tvrdenej možnosti využitia iných prostriedkov obrany nesúhlasí a uviedla, že pristúpila k podaniu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia bezprostredne po doručení Oznámenia žalovanou zo dňa 13.05.2024 o začatí výkonu záložného práva. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa podala návrh o nariadenie neodkladného opatrenia na základe skutočností, ktoré sú jej známe už najneskôr od roku 2022. Žalobkyňa zdôraznila, že začatie výkonu záložného práva, ku ktorému žalovaná pristúpila dňa 13.05.2024 je novou skutočnosťou a ako taká vyvoláva potrebu neodkladnej reakcie. Rovnako pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie; a práve v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyňa nedisponuje žiadnymi inými prostriedkami obrany svojho žalobou uplatneného práva, nakoľko námietky žalovanej proti procesu výkonu dražby, žalobkyňa v tomto čase nemôže uplatniť. 21. Žalobkyňa nesúhlasí s námietkou, že nariadením neodkladného opatrenia došlo k porušeniu práv žalovanej. V tejto súvislosti žalobkyňa odkázala na ustálenú judikatúru, ktorá rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, a ako také nemôže v žiadnom prípade predstavovať porušenie princípov, zásad a postulátov právneho poriadku Slovenskej republiky. (napr. nález Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2000, nález Ústavného súdu SR II. ÚS 46/2000) 22. Žalobkyňa nesúhlasí s námietkou nedostatočného odôvodnenia nariadeného neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti uviedla, že pri zákonných požiadavkách na odôvodnenie uznesenia sa uvádza, že uznesenie obsahuje stručné odôvodnenie. Z uvedeného je tak zrejmé, že na rozdiel od odôvodnenia rozsudku, na odôvodnenie uznesenia nie sú kladené také prísne zákonné požiadavky. Napriek tomu podľa názoru žalobkyne, súd prvej inštancie sa pri odôvodnení vydaného uznesenia neobmedzil len na stručné odôvodnenie, ale postupoval v súlade s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozsudku. Súd prvej inštancie starostlivo rozobral obsah doručenej žaloby vo veci samej, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aké skutočnosti má z obsahu spisu za osvedčené, akým spôsobom preveril tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, podrobne rozobral podmienky, za akých možno návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a uvedené aplikoval na prejednávaný prípad, kde splnenie uvedených podmienok konštatoval. V odôvodnení súd uviedol aj ustanovenia právnych predpisov z ktorých pri právnom posúdení danej veci vychádzal. 23. K námietke žalovanej spočívajúcej v protiprávnom konaní súdu prvej inštancie, ktorý nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie žalovanej, s poukazom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 1847/16 zo dňa 01.09.2016, žalobkyňa uviedla, že žalovaná vytrhla svoju námietku z kontextu celého nálezu, ktorý sa týkal postupu odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní proti zamietnutiu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, keď v odvolaní rozhodol o neodkladnom opatrení bez vyžiadania vyjadrenia účastníka v odvolacom konaní, voči ktorému návrh smeroval. S poukazom na upresnenie predmetného nálezu, žalobkyňa má zato, že predmetným judikátom nedošlo k odklonu od judikatúry spočívajúcej v tom, že konanie súdov prvej inštancie spočívajúce v doručovaní návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia strane proti ktorej smeruje, sa vykoná až spolu s nariadením neodkladného opatrenia. (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/31/2012, sp. zn. 4 Cdo/11/2013) Rovnako žalobkyňa nesúhlasí ani s námietkou žalovanej spočívajúcou v tom, že súd prvej inštancie žalovanej nedoručil spolu s rozhodnutím o neodkladnom opatrení na vyjadrenie prílohy k návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že návrh o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.05.2024 podala v prebiehajúcom konaní vo veci samej, v rámci ktorého okrem jednej výnimky priložila všetky listinné dôkazy na ktoré odkázala v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že všetky listinné dôkazy boli žalovanej doručené so žalobou vo veci samej ešte v roku 2022, preto má za to, že listinné dôkazy tvoriace súčasť súdneho spisu v konaní vo veci samej, nie je potrebné opätovne dokladať s každým podaním, ktoré sa na ne odvoláva a rovnako nie je potrebné ich opätovne doručovať žalovanej. Čo sa týka listinného dôkazu, ktorý nebol prílohou
žaloby vo veci samej, t.j. Oznámenie žalovanej zo dňa 13.05.2024, tento bol prílohou návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia a bol doručený súdom prvej inštancie žalovanej. 24. V ďalšom sa žalobkyňa vyjadrila k námietke žalovanej o nemožnosti premlčania záložného práva; a neprípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 26. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 28. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 29. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 30. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 31. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 32. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 33. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 34. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 35. Inštitút neodkladného opatrenia má výnimočný charakter a pri jeho rozhodovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, preto súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených stranou sporu o vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádza z názoru, že zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Súd tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia je povinný zvážiť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených stranou sporu. Opísaním rozhodujúcich skutočností musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia účelu ochrany, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia principiálny. Miera osvedčenia potreby ochrany sa riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah súdu pre riešenie danej situácie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
36. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu) a napokon posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo znamená, že obmedzenie môže byť v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa. 37. Žalobkyňa sa návrhom vo veci samej zo dňa 16.02.2022 domáha určenia, že záložné právo k Nehnuteľnosti zriadené Záložnou zmluvou zo dňa 16.12.2013, zaniklo. Z obsahu žaloby ako aj z návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia a ich príloh nepochybne vyplýva, že Záložnou zmluvou bola zabezpečená pohľadávka žalovanej, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere, účastníkmi ktorej boli T. S., R. S. a žalovaná. Záložnou zmluvou žalobkyňa zabezpečila pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere a to Nehnuteľnosťou ktorej je výlučnou vlastníčkou, vo vzťahu ktorej žalovaná Oznámením zo dňa 13.05.2024, začala výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ. 38. Námietku žalovanej uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, ktorá poukázala na ust. § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, že zákonom požadované náležitosti v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia určite uvedené nie sú čo je dôvodom na odmietnutie návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd odmietne návrh o nariadenie neodkladného opatrenia len v prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Osobitný charakter tohto procesného inštitútu vylučuje aplikáciu ustanovení o odstraňovaní vád podania (§ 129 CSP). Predmetný návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v konaní vo veci samej, podľa názoru odvolacieho súdu obsahuje všeobecné náležitostí žaloby (§ 132 CSP) ako aj osobitné náležitosti návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia (§ 326 CSP), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a osvedčenie tvrdení, ktoré boli o.i. súčasťou žaloby vo veci samej. Opakované doručovanie listinných dôkazov v prípade návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia po podaní žaloby vo veci samej, zákon explicitne nevyžaduje, čo vyplýva z premisy flexibilnosti a rýchlosti súdneho konania o neodkladnom opatrení, a z obsahu spisu je zrejmé, že všetky listiny predložené žalobkyňou boli doručené žalovanej či už v rámci konania o návrhu vo veci samej alebo spolu s rozhodnutím o neodkladnom opatrení. 39. Iná je otázka posúdenia úspešnosti osvedčenia tvrdení, ktoré podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, keďže bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku (nárok vo veci samej), je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a tak nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Na tomto mieste je však treba zdôrazniť, že osvedčovanie návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní (vo veci samej). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odseku 22. napadnutého rozhodnutia o.i. konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia zániku záložného práva k Nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené v prospech žalovanej na základe Záložnej zmluvy, ide teda o procesne prípustný prostriedok ochrany jej práv, a súdu sa podaná žaloba nejaví byť celkom zjavne neopodstatnenou, žalobkyňa preto osvedčila existenciu subjektívneho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tiež osvedčila, že žalovaná sa rozhodla začať výkon záložného práva predajom Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na dobrovoľnej dražbe, čo bude mať za
následok, že žalobkyňa už nebude vlastníčkou Nehnuteľnosti a zároveň dôjde k zániku záložného práva k Nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie súdom prvej inštancie, námietky žalovanej uvedené v odsekoch 8. a 9. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie a na doplnenie len konštatuje, že výkon záložného práva, v štádiu oznámenia jeho výkonu, má bezpochyby charakter bezprostredne priamej hrozby do vlastníckeho práva žalobkyne k Nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom výkonu záložného práva. Táto situácia má i priamy dopad na konanie vo veci samej (premlčanie záložného práva a jeho zánik) tým, že ak by bolo záložné právo dokonané, konanie vo veci samej by sa stalo bezpredmetným. K vyhodnoteniu miery pravdepodobnosti osvedčenia žalobou uplatneného nároku, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil s tým, že sa podaná žaloba nejaví byť celkom zjavne neopodstatnenou, odvolací súd dodáva, že až v konaní vo veci samej dôjde k výkonu dokazovania a k právnemu posúdeniu uplatneného nároku, čo konanie o neodkladnom opatrení nepredikuje, a preto stačí osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. 40. Námietku žalovanej uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že okrem preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je tiež preukázanie skutočnosti, že neexistuje osobitný prostriedok právnej ochrany (napr. námietky proti procesu výkonu dražby ktoré možno uplatniť v konaní o určenie neplatnosti dražby a v prípade úspechu obnoví sa stav ex tunc - § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.), vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Pravdou je, že po realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou existuje zákonná možnosť domáhať sa jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a v rámci tohto konania možno ako prejudiciálnu otázku riešiť neplatnosť/zánik záložnej zmluvy. Na tomto mieste však odvolací súd apeluje na ekonómiu práva a hospodárnosť súdnych konaní s cieľom vyhnúť sa zdĺhavej forme riešenia právnych problémov/situácií. Odvolací súd je názoru, že vyriešenie právnej otázky konania vo veci samej (o určenie zániku záložného práva) a zabezpečenie ochrany vlastníckeho práva žalobkyne k Nehnuteľnosti ktorá má byť predmetom výkonu záložného práva, v štádiu jeho oznámenia, je bezpochyby logické a racionálne, pričom práva žalovanej vyplývajúce zo Záložnej zmluvy, takýmto postupom nebudú ohrozené. V kontexte uvedeného právneho názoru, odvolací súd námietku žalovanej, že kroky smerujúce k vykonaniu dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu nezasahuje, uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, vyhodnotil ako nedôvodnú. 41. Námietku žalovanej, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že ujma musí hroziť bezprostredne, čo žalobkyňa nepreukázala/neosvedčila, uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov preukazujúcich neodkladnosť takejto úpravy, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Podmienka naliehavej potreby dočasnej úpravy musí byť preukázaná reálnym nakladaním s Nehnuteľnosťou, a tú podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila doručením Oznámenia zo dňa 13.5.2024 o začiatku výkonu záložného práva žalovanou. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje aj na odôvodnenie predchádzajúceho odseku 39. tohto rozhodnutia. Aj pri použití gramatického výkladu inštitútu „neodkladné opatrenie“, ide o synonymické výrazy ako: naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah, súrny, akútny, urgentný, bezodkladný, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú tak splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, práve z dôvodu doručenia žalobkyni Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.5.2024 žalovanou. Nenariadením neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu, by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo buď nezvratný stav, respektíve by viedlo k ťažko predvídateľným následkom. 42. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky/námietky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Uvedené analogicky platí aj pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Vzhľadom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal, pretože boli pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne irelevantné. 43. Krajský súd v Bratislave po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci, vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie, a v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila zákonné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasledujúce CSP, a keďže nezistil zákonné podmienky na zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil. 44. O nároku na náhradu trov konania, vrátane konania o neodkladnom opatrení, rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže návrh na neodkladné opatrenie je súčasťou konania o návrhu vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP), a to s ohľadom na procesný úspech strany sporu v konaní. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)