Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Nové Zámky 5Csp/3/2025 4425200083 27. 05. 2025 Mgr. Božena Csibrányiová ECLI:SK:OSNZ:2025:4425200083.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zast.: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 82 108 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., t.č. sa nachádza v ÚVTOS Nitra, Cintorínska 5, 950 50 Nitra, o zaplatenie 1.379.61 eur, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 08.01.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1.379,61 eur. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca v návrhu uviedol, že mu žalovaný spôsobil škodu (ktorú vypočítal žalobca na základe stavu elektromera), nakoľko žalovaný odoberal elektrickú energiu bez uzatvorenej zmluvy, ide teda o neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nie je v pozícii spotrebiteľa. Ďalej žalobca uviedol, že súčasťou spôsobenej škody sú i náklady kontroly (v zmysle § 1 ods. 7 vyhl.č. 292/2012 Z.z. – uvedené ako Položka 160 Cenníku služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s. z 01.marca 2020, účinný od 01. apríla 2020) a náklady na vrátenie DPH (v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH – podrobne vypočítané – viď bod 3. prílohy k výzve žalobcu). Žalobca ďalej uviedol, že dňa 23.08.2022 vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese: C. XXX, XXX XX C., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. 019746 – žalovaný nebol prítomný pri kontrole – odberné miesto sprístupnila sestra, nakoľko odberateľ bol vo väzení. V Protokole v časti „4) Popis neoprávneného odberu“ je uvedené: „Odberné miesto v zapnutom stave bez zmluvy. Elektromer pripojený, spotreba registrovaná. Po kontrole odberné miesto odpojené pod krytom svorkovnice elmera.“ Odberné miesto bolo predtým odpojené v dôsledku ukončenia zmluvy dňa 04.07.2021, pre neplatenie. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol ako posledný odberateľ, s ktorým mal žalobca pred zistením neoprávneného odberu uzatvorenú zmluvu o dodávke. Ďalej žalobca uviedol, že škoda bola vyrátaná v súlade s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, vychádzajúc zo stavu elektromera a to za obdobie od 30.06.2021 do 23.08.2022. Ďalej žalobca uviedol, že listom zo dňa 30.08.2022 vyzval žalovaného na úhradu dlhu, pričom mu ponúkol pri úhrade do 29.09.2022 odpustenie vo výške 15%, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol Protokol č. 019746 a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Výška dlhu – škody bola 1.379,61 eur. Okrem priamej škody si žalobca uplatnil i náklady kontroly – v zmysle § 1 ods. 7 vyhl.č. 292/2012 Z.z. - Položka 160
Cenníku služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s. z 01.marca 2020, účinný od 01. apríla 2020 a náklady na vrátenie DPH v súlade s § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Nakoľko žalovaný škodu neuhradil, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd. Tunajší súd vo veci vydal dňa 23.01.2025 platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel a ktorý bol žalovanému doručený 30.01.2025. Dňa 14.02.2025, t.j. v 15 dňovej zákonnej lehote voči nemu podal žalovaný odpor , ktorým nárok žalobcu v celom rozsahu ako neoprávnený odmietol. Podaním odôvodneného odporu došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu a na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie. 2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.05.2025 sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaný. Strany sporu mali predvolanie na pojednávanie doručené postupom podľa C.s.p., žiadna zo strán o jeho odročenie nepožiadala. Žalovaný súhlasil s pojednaním veci v jeho neprítomnosti. 3. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti strán sporu a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p.. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody vzniknutej neoprávneným odberom elektriny, ku ktorému došlo po ukončení zmluvného vzťahu , v odbernom mieste C.. č. XXX. Žalobca totiž najskôr v mesiaci júl 2021, z dôvodu neplatenia, ukončil zmluvný vzťah s vtedajším odberateľom, ktorým bol podľa jeho tvrdení žalovaný a to z dôvodu neplatenia a uvedené odberné miesto od dodávok odpojil. Následne však bol v auguste 2022, pri kontrole tohto odberného miesta, zistil neoprávnený odber, v súvislosti s ktorým si žalobca vyčíslil škodu a uplatnil si ju voči poslednému zmluvnému odberateľovi, s ktorým mal podľa jeho tvrdení ako posledným k uvedenému odbernému miestu uzavretú zmluvu, avšak len do júla 2021. 5. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 46 ods. 1 písm. zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2.dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). 6. Vychádzajúc z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalobca sa domáha v tejto veci náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom na odbernom mieste Rúbaň. č. 266, ktorý neoprávnený odber bol zistený kontrolou na mieste, vykonanou dňa 23.08.2022, o čom bol spísaný Protokol. Z Protokolu je zrejmé, že predmetné odberné miesto bolo v zapnutom stave, elektromer pripojený, avšak odber bol realizovaný bez zmluvy. Ďalej je z Protokolu zrejmé, čo tiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný pri tejto kontrole osobne prítomný nebol, protokol nepodpísal , nachádzal sa v tom čase vo väzení. Tiež nebolo v konaní sporné to, že žalovaný mal síce so žalobcom uzavretú zmluvu na dodávku elektriny, táto však bola z dôvodu neplatenia ukončená v mesiaci júl 2021, pričom neoprávnený odber bol zistený viac ako rok od ukončenia zmluvy. Ďalej súd zistil, že žalobca si škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatňuje od žalovaného ako osoby, s ktorou mal naposledy k uvedenému odbernému miestu uzavretú zmluvu o dodávke. Žalovaný však nárok na náhradu tejto škody odmietol v celom rozsahu a považoval ho za neoprávnený. Pre vznik nároku žalobcu podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. sa vyžaduje, aby žalobca osvedčil, preukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, t.j. aby preukázal, že žalovaný je skutočne osoba, ktorá elektrinu neoprávnene odoberala. V tomto prípade žalobca síce preukázal a žalovaný to ani nerozporoval, že posledná osoba, ktorá mala k odbernému miestu uzavretú zmluvu o dodávke elektriny bol žalovaný. Bolo to však viac ako rok pred zisteným neoprávneného odberu. Preto
bolo potrebné , aby žalobca preukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý následne elektrinu odoberal bez zmluvy. Žalobca však súdu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bol realizovaný neoprávnený odber je žalovaný, prípadne že žalovaný má nejaký právne relevantný užívací titul k nehnuteľnosti v ktorej bol realizovaný neoprávnený odber. Len skutočnosť, že posledným zmluvným partnerom bol žalovaný, nie je postačujúca k vyvodeniu záveru, že žalovaný je tou osobou, ktorá neoprávnený odber realizovala. Okrem uvedeného súd jednak z Protokolu, ale aj v rámci doručovania súdnych zásielok zistil, že žalovaný bol v čase kontroly , ako to vyplýva z Protokolu, vo väzení. Z informácií od ZVJS súd zistil, že trest si vykonával od 24.05.2022 a to až do 02.02.2023. T.j. veľkú časť obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok , žalovaný nehnuteľnosť neužíval, t.j. neoprávnene elektrinu neodoberal. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti vznikli vážne pochybnosti o tom, či žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v konaní. Dôkazné bremeno spočíva v civilnom sporovom konaní na žalujúcej strane, ktorá má v spore o náhradu uplatnenej škody jednak bremeno tvrdenia, že žalovaný elektriku bez zmluvy odoberal a súčasne aj dôkazné bremeno, že to tak skutočne bolo. T.j. nestačí len tvrdiť, že nárok existuje a že existuje voči žalovanému, ale je nevyhnutné aby toto tvrdenie bolo nad všetku pochybnosť aj preukázané. V prípade, že veriteľ neunesie bremeno tvrdenia, alebo dôkazné bremeno o existencii žalovaného nároku voči konkrétnej osobe, musí potom rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný dopustil neoprávneného odberu , ktorý bol zistený v čase, kedy však bol žalovaný už niekoľko mesiacov vo väzení. Súčasne však žalobca ani nepreukázal, že by mal žalovaný k nehnuteľnosti v ktorej bol zistený odber, či už vlastnícke , alebo iné užívacie právo. Nie je teda zrejmé a žalobca to ani nepreukázal, že žalovaný je tou osobou, ktorá tento neoprávnený odber realizovala, resp. nepreukázal žiaden právny relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť žalovaný za tento neoprávnený odber zodpovedný. Vzhľadom na uvedené, kedy súd nemal v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný zodpovedá za zistený neoprávnený odber a teda že voči nemu má žalobca zákonný nárok na náhradu škody podľa zákona o energetike , súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 7. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobu žalobcu súd zamietol v celom rozsahu, preto by mal nárok na náhradu trov žalovaný. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.