Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 26T/27/2023 3823010772 23. 09. 2024 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2024:3823010772.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom do 05.08.2024, na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2024 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, bytom C., D. XXX/XX je
vinný, že:
ako zodpovedná osoba konajúca v mene podnikateľského subjektu s obchodným menom Martin Otto DUFI, so sídlom 958 01 Partizánske, Nádražná 898/40, IČO: 33562857, vo väčšom rozsahu nezaplatil určenému príjemcovi Daňovému úradu Trenčín: splatné dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov - december 2019 v sume 1678,43-€ so splatnosťou dňa 27.01.2020, - január 2020 v sume 1.167,17-€ so splatnosťou dňa 25.02.2020, - marec 2020 v sume 1507,43-€ so splatnosťou dňa 30.06.2020, - september 2020 v sume 4.167,52-€ so splatnosťou dňa 26.10.2020, - október 2020 v sume 4.642,15-€ so splatnosťou dňa 25.11.2020, - november 2020 v sume 6223,49-€ so splatnosťou dňa 28.12.2020, - december 2020 v sume 1.881,64-€ so splatnosťou dňa 25.01.2021, - jún 2021 v sume 3.061,21-€ so splatnosťou dňa 26.07.2021, napriek tomu, že vedel, že v jednotlivých dňoch splatnosti môže nemať dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu a to v celkovej sume 24 329,04-€, a pre ten prípad s tým bol uzrozumený, a taktiež splatné dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobia rokov - 2019 v sume 604,69 € so splatnosťou dňa 31.01.2020, - 2020 v sume 300 € so splatnosťou dňa 31.03.2021, napriek tomu, že vedel, že v jednotlivých dňoch splatnosti môže nemať dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu a to v celkovej sume 904,69 €, a pre ten prípad s tým bol uzrozumený, čím svojím konaním ukrátil na nezaplatených daniach štátny rozpočet Slovenskej republiky o celkovú sumu 25 233,73- € teda:
vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň čím
s p á c h a l:
prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. k peňažnému trestu 3000,-€ (tritisíc) eur. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora zo dňa 11.10.2023 pod Pv 258/22/3305-46, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom do 05.08.2024, po jej preskúmaní samosudca nariadil hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je nevinný. Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice o výsluchu zástupcu poškodeného Daňového úradu Partizánske A. A. E., výsluchom svedkyne A. F., odborne spôsobilej osoby vypočutej k obsahu odborného vyjadrenia Ing. Evy Oravcovej, znalkyne Ing. Evy Jobovej, nižšie uvedených listinných dôkazov, súd zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že jemu vznikala povinnosť zaplatiť DPH, keď vyskladnil tovar (prevádzkoval a prevádzkuje veľkoobchod s obuvou), bez ohľadu na to, či mu odberateľ zaplatil. Platili mu však aj po splátkach, mal aj odberateľov čo nezaplatili vôbec, alebo len z časti, dostával sa do situácie, keď nemal na zaplatenie DPH, snažil sa to riešiť aspoň čiastočnou úhradou. Cez pandémiu mal rok zatvorené v roku 2020. Mal kontokorentné úvery v bankách, no tie mu banky zrušili, lebo mal dlh na DPH. Snažil sa komunikovať s daňovým úradom, aj doplatil dlh vo výške cca 20 tisíc eur. Musel prepustiť pôvodnú účtovníčku, lebo podávala chybné daňové priznania, dostával pokuty, potom si našiel účtovnícku kanceláriu, (p. F.) no tá tiež viedla zle účtovníctvo, čo viedlo aj k tomuto trestnému stíhaniu. On podniká 32 rokov, nakupoval tovar v zahraničí, Taliansku, Poľsku, dodávatelia chceli hotovosť. Má pohľadávky cca 137 tisíc eur. Peniaze chodil neraz zbierať po predajniach. On sa účtovníctvu nerozumie, no považuje odborné vyjadrenie Ing. Oravcovej za chybné. Do roku 2015 mal niekoľko daňových kontrol potom mal problémy s účtovníckou firmou p. F.. Je rozvedený, stále podniká, má dve vyživovacie povinnosti. Jemu pomáhal jeden čas s peniazmi na nákup napríklad svokor, musel mu ich vrátiť. On mal príjem v podnikaní taký, aby udržal chod firmy a splatil dlhy. Istý čas ho podržali banky, kým mal možnosť kontokorentu. On považoval účtovné stavy na pokladni, ktoré uviedla Ing. Oravcová za fikciu, lebo isto tam neboli také stavy ako boli účtované, napríklad výber 100 000,-€, ktorý je účtovaný je výmysel. On sa to dozvedel až cez znalkyňu. On kupoval tovar v hotovosti, preto boli peniaze na pokladni. Účtovníčka sa nikdy nepýtala odkiaľ má on peniaze. Tvrdil, že firemný účet sa na súkromné účely nepoužíval. Podľa §263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu zástupcu poškodeného Daňového úradu Partizánske, A. A. E. zo dňa 30.05.2023 na č.l. 116-120, podľa ktorého daňový úrad podal na obžalovaného oznámenie, pretože včas neplatil v termínoch splatnú daň z pridanej hodnoty a daň z motorových vozidiel. Odvtedy nenastala zmena v zaplatenej DPH za obdobie 04/2018, 01/2020,
09/2020, 10/2020, 11/2020, 12/2021, 06/2021, 03/2020, čiastočné, alebo úplné úhrady boli za obdobia 11/2019, 12/2019, 12/2020, 03/2018. Za daň z motorových vozidiel bola čiastočná úhrada za rok 2020. Obžalovaný komunikuje, spolupracuje, je ochotný dlh splácať, podniká, postupne dlh spláca. Ako exekútori chodia aj v pravidelných intervaloch vyberať hotovosť z pokladne, je vykonávaná aj exekúcia na majetok, ktorý nepotrebuje na výkon podnikania. Na hlavnom pojednávaní bola najskôr podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne A. F. zo dňa 07.03.2023 na č.l. 125-127. Uviedla, že jej firma ECONOM stav s.r.o. spracúvala pre obžalovaného účtovníctvo myslí v rokoch 2017-2020. Obžalovaný nosil doklady, podľa ktorých oni ďalej vykonávali operácie ako vystavovanie faktúr, ktoré dával svojím zákazníkom, okrem toho spracúvali mzdy. Účtovníctvo viedla so svojím manželom v účtovnom programe. Pri prevzatí agendy dávali dokopy nejaké nezrovnalosti, potom bola spolupráca dobrá , problémy prišli s COVIDOM. Obžalovaný si vtedy účtovníctvo predstavoval inak ako ho viedli oni, bolo to "cez ich hranicu", potom ukončili spoluprácu. Úhrady vykonávala len so súhlasom a pokynu obžalovaného, keď zavolal koľko a kam zaplatiť. Dotácia pokladne - vklad, bolo s vedomím obžalovaného, po telefóne. Fyzicky žiadne peniaze nevidela. Po výsluchu k odbornému vyjadreniu a znaleckému posudku vyplynula potreba výsluchu svedkyne osobne. Svedkyňa A. F. na hlavnom pojednávaní uviedla že robila pre obžalovaného externe účtovníctvo, evidovala faktúry, robila mzdy. Obžalovaný doniesol podklady, na základe jeho pokynov sa spracúvali prevodné príkazy, bola disponentom na účte obžalovaného. Pripravovala daňové priznania pre DPH aj daň z príjmu. Obžalovaný nosil každý týždeň podklady pre DPH, ona posielala daňové priznanie raz mesačne. Občas mal obžalovaný problém s platením a počas COVIDU, preto sa aj dohodli na ukončení spolupráce. Aj začiatok spolupráce bol ťažký, vzhľadom k stavu účtovníctva po predchádzajúcej účtovníčke. Ona však svojvoľne nikdy nezasielala peniaze, vždy to bolo na pokyn obžalovaného. Nepamätá si prečo nebol peňažný denník vedený vždy v časovom slede, uviedla však, že doklady nie vždy priniesol tak ako vznikli, nie vždy chronologicky. Nepamätala si načo mal obžalovaný 6 pokladní, vedela, že boli už založené skôr a boli vedené v účtovníctve, ktoré prevzala. Obžalovaný mal pokladňu, mal aj predajňu a obchodného zástupcu, preto ich bolo viac. Ku konečným stavom na konci roku sa nevedela vyjadriť, rovnako ani k hospodárskemu výsledku. Na prevodoch do poklade po predložení listín potvrdila podpis jej manžela. Manžel totiž robil administratívnu časť ona účtovnú. K dotáciám účtu či pokladne uviedla, že tovar obžalovaný platil v hotovosti, čo sa účtovne eviduje cez pokladňu. Ona hotovosť nevidela, nevie sa teda vyjadriť k skutočnému stavu pokladne. Pokladňa sa dotovala, aby nebola účtovne v mínuse. O0na všetko konzultovala s klientom, teda aj dotácie pokladne. Komunikovali telefonicky, preto na prevodoch nie je podpis obžalovaného. Išlo o bežnú prax. Stávalo sa, že obžalovaný platil zahraničné faktúry v hotovosti, ale nedoniesol doklad o úhrade. Keď vedela, že zaplatil, ale nedoniesol doklad ku faktúre tak, tak ostal vysoký stav na pokladni. K účtovaniu položky osobná spotreba sa nevedela vyjadriť, čoho sa konkrétne týkala. Ona vedela, že mal veľa nevymožiteľných pohľadávok od jeho odberateľov, aj vysoké sumy aj staršie roky. Podľa výsluchu odborne spôsobilej osoby, Ing. Evy Oravcovej, ktorá bola podľa § 268 ods. 4,5, § 141 ods. 3 Tr. por. vypočutá k podanému odbornému vyjadreniu č. 13/2022 z 28.11.2022 a jeho doplnku č. 1 zo 07.07.2023, na č.l. 131-205 a 209-234, obžalovaný bol schopný uhradiť DPH za obdobie marec 2018, apríl 2018, december 2019, január 2020, marec 2020, september 2020, október 2020, november 2020, december 2020, jún 2021 v plnom rozsahu (z účtovníctva obžalovaného boli zistené v rozhodnom období finančné prostriedky dostačujúca na zaplatenie dane), ako aj pre daň z motorových vozidiel pre rok 2019 a 2020. Pokladničnú knihu nemala k dispozícii, mala len peňažný denník. V peňažnom denníku sú uvedené zostatky v odbornom vyjadrení uvedených sumách, pokiaľ ide o hotovosť, v peňažnom ústave je evidovaný dlh. Schopnosť úhrady daní je zahrnutá v tabuľke na č.l. 13.75, resp. 20.31 dodatku č. 1. Pokiaľ ide o Peňažný denník, ktorý je prílohou tak odborného vyjadrenia ako aj znaleckého posudku, poukazované je najmä na položky špecifikované ako dotácia účtu (č.l. 374, 346 spisu), dotácia pokladne (napr. č.l. 436 spisu), osobný vklad 75 000,-€, osobná spotreba 100000,-€ (č.l. 462 spisu), nechronologicky zaúčtované položky (napr. č.l. 447 spisu, č.l. 454 spisu). Obhajoba predložila znalecký posudok Ing. Ivety Jobovej, znalkyne pre odbor Ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č. 1/2024 z 10.01.2024 na č.l. 303-562, podľa ktorého záverov
účtovné doklady obžalovaného za obdobie rokov 2018-2021 neboli riadne zaúčtované a neobsahovali všetky náležitosti podľa zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Znalkyňa nevie zistiť, koľko a či predmetný subjekt mal v jednotlivých dňoch splatnosti vyrubených daní za príslušné obdobia finančné prostriedky - hotovosť či na účte - potrebné k úhrade povinností, ani v akom rozsahu bol vyrubenú daň schopný zaplatiť. Zo znaleckého posudku vyplýva aj nasledovné. Obžalovaný mal bankový účet vedený v debete, ako kontokorent, pri posudzovaní disponibilnej finančnej hotovosti posudzovala len hotovostné operácie, vedené v evidencii v peňažnom denníku alebo zaúčtované v peňažnom denníku s porovnaním pohybov príjmov a výdavkov v pokladničných knihách. Poukazuje okrem iného na položky osobný vklad 75000,-€ 1.1.2020, osobná spotreba 31.12.2020 -100 000,-€. podnikateľský subjekt Martin Otto - DUFI porušil v postavení účtovnej jednotky všetky svoje povinnosti, a tým účtovníctvo za rok 2020 je nesprávne, nepreukázateľné a nezrozumiteľné. Peňažný denník nie je vedený v časovom slede, denné pohyby hotovosti sú evidované chaoticky, nezrozumiteľne, tým denník hotovosti nemá vypovedaciu hodnotu. Sú porušené povinnosti daňovej evidencie. Vzhľadom na rozdielne prenesené počiatočné stavy z roku 2019, nemôžu mať ani denné zostatky v peňažnom denníku alebo v pokladni v roku 2020 vypovedaciu hodnotu. Preto je daňová evidencia za rok 2021 nesprávna a nepreukázateľná. Doklady nie sú riadne zaúčtované. Peňažný denník nie je v časovom slede. Aj osobne počas výsluchu zopakovala závery znaleckého posudku, s tým, že nevie z účtovníctva zistiť, či mal obžalovaný dosť finančných prostriedkov v jednotlivých dňoch. Na účtoch bol v debete. Nevedela určiť v akom rozsahu bol schopný zaplatiť dane. Poukázala na zaúčtovaný rozdielny stav hotovosti k 31.12. a 01.01., prenos rozdielov v rokoch 2019-2021. Pre rok 2022 chýba daňová evidencia a peňažný denník. Uviedla, že pred rokom 2020 obžalovaný nebol účtovnou jednotkou, nemusel dodržiavať zákon o účtovníctve, ani zhotovovať výkazy o príjmoch a výdavkoch, majetku, záväzkoch. Pokiaľ však vedie daňovú evidenciu, musí účtovať a evidovať doklady v časovom slede. Podľa trestného oznámenia s prílohami na č.l. 3-87, podal Daňový úrad Trenčín dňa 27.06.2022 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podľa § 278 Tr. zák. V oznámení je výpočet a špecifikácia dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia pre DPH počnúc mesiacom marec 2018 až február 2022 - nejde však o všetky mesiace, a za daň z motorových vozidiel za roky 2019-2020. Uvádza sa tam, že voči daňovému subjektu sú vedené daňové exekučné konania - prikázaním pohľadávky (24.11.2017), dvakrát odobratím hotovosti a iných vecí (výzva prevzatá 14.11.2018 a 22.01.2020, predajom hnuteľných vecí (výzva doručená 09.10.2020), dvakrát prikázaním inej peňažnej pohľadávky (výzva 24.03.2021), zadržaním vodičského preukazu (výzva 09.08.2021). Súčasťou je výkaz daňových nedoplatkov a priložené daňové priznania pre DPH. Obžalovaný podniká pod obchodným menom Martin Otto - DUFI - č.l. 87 ako SZČO. Podľa listín na č.l. 248-270 k 28.02.2023 mal obžalovaný voči ČSOB a.s. dlh vrátane príslušenstva vo výške 4298,89-€. Na návrh obhajoby súd zabezpečil správu daňového úradu o stave nedoplatkov na DPH a dani z motorových vozidiel, ktorá bola doručená súdu dňa 16.04.2024 a nachádza sa na č.l. 604-607, podľa ktorej okrem iného: Obžalovaný v čase splatnosti nezaplatil (pokiaľ ide o obdobia žalované prokurátorom) DPH za: - marec 2018 v sume 6416,45-€ so splatnosťou dňa 25.04.2018, do lehoty splatnosti zaplatil len 4,82-€. - apríl 2018 v sume 8582,06 -€ so splatnosťou dňa 25.05.2018, - december 2019 v sume 1678,43-€ so splatnosťou dňa 27.01.2020, - január 2020 v sume 1.167,17-€ so splatnosťou dňa 25.02.2020, - marec 2020 v sume 1507,43-€ so splatnosťou dňa 30.06.2020, - september 2020 v sume 4.167,52-€ so splatnosťou dňa 26.10.2020, - október 2020 v sume 4.642,15-€ so splatnosťou dňa 25.11.2020, - november 2020 v sume 6223,49-€ so splatnosťou dňa 28.12.2020, - december 2020 v sume 1.881,64-€ so splatnosťou dňa 25.01.2021, - jún 2021 v sume 3.061,21-€ so splatnosťou dňa 26.07.2021, Pokiaľ ide o daň z motorových vozidiel obžalovaný v čase splatnosti nezaplatil (pokiaľ ide o obdobia žalované prokurátorom) daň za rok:
- 2019 v sume 604,69 € so splatnosťou dňa 31.01.2020, - 2020 v sume 300 € so splatnosťou dňa 31.03.2021, Ku dňu podania správy, hoci po lehote splatnosti, uhradil celý dlh na DPH za mesiac marec 2018, apríl 2018, december 2019, január 2020, marec 2020, december 2020, jún 2021, a celú daň z motorových vozidiel, čiastočne je uhradený mesiac november 2020. Hoci súd žiadal o evidenciu DPH za dlhšie obdobie ako je žalované, dôležité je aj vyčíslenie stále evidovaného dlhu na DPH za obdobie marec 2018 až jún 2021 vo výške 46 629,55-€. Za obdobie uvedené vo výrokovej časti rozsudku však je ku dňu podania správy dlh už len 10 239,19-€. Podľa registra trestov na č.l. 279, obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 272-274, obžalovaný bol od 07.01.2019 do 10.01.2020 postihnutý za 8 priestupkov proti pravidlám cestnej premávky. Podľa registra obyvateľov na č.l. 275 je obžalovaný rozvedený. Prokurátor podal obžalobu na obžalovaného nie len pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom do 05.08.2024 páchaný v obdobiach uvedených v obžalobe počnúc decembrom 2019, ale aj za obdobie mesiacov marec 2018 so splatnosťou dňa 25.04.2018 a apríl 2018 so splatnosťou dňa 25.05.2018. Prečin nezaplatenia dane nie je trvácim trestným činom, na jednotlivé obdobia je potrebné nahliadať ako na čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu. Prokurátor obžalovanému nekládol za vinu nezaplatenie dane za obdobie medzi 26.05.2018 a 26.01.2020, v tomto období obžalovaný podnikal, ako je uvedené v správe daňového úradu zo 16.04.2024, tam uvedeným spôsobom platil DPH. Obvinenie bolo obžalovanému vznesené dňa 12.12.2022 a bolo mu doručené dňa 16.12.2022. Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch, teda prečinoch, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby tri a menej rokov (v tejto veci je horná hranica trestnej sadzby za prečin podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. až na 2 roky odňatia slobody). Súd preskúmal podmienky uvedené v § 87 Tr. zák. a dospel k záveru, že trestné stíhanie je pre daný prečin pre v lehote splatnosti nezaplatené splatné dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov marec 2018 v sume 6.000-€ so splatnosťou dňa 25.04.2018, apríl 2018 v sume 7.983,72-€ so splatnosťou dňa 25.05.2018, premlčané, a tak podľa § 281 ods. 1 Tr. por. s použitím § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie obžalovaného pre tento skutok, ktorý prokurátor považoval za čiastkové útoky spolu s neskorším obdobím. Tieto obdobia spájať podľa názoru súdu nemožno, pretože ich delí dlhá doba, obžalovaný nemohol mať vedomosť, že v budúcnosti bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, nemajúc vedomosť ani o svojom hospodárskom výsledku v budúcnosti. O zastavení trestného stíhania súd rozhodol samostatným uznesením. Úvodom k výroku o vine je potrebné uviesť, že skutok tak ako je popísaný v obžalobe je z dôvodu účinnosti novelizácie Trestného zákona od 06.08.2024 možné právne posúdiť len ako prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.), pretože rozsah trestného činu nedosahuje mieru značnú no prevyšuje mieru väčšiu, čo je podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozsah prevyšujúci 20 000,-€. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k právnemu záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku pri totožnosti skutku pre ktorý bolo vznesené obvinenie má zákonné znaky prečinu nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v účinnom znení v čase vyhlásenia rozsudku. Súd poukazuje na zákonné znenie skutkovej podstaty daného prečinu v spojení s ustanovením § 86 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Daňový dlh nebol správne určený už v prípravnom konaní, pretože zohľadňoval stav v čase oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu Daňovým úradom Trenčín z 27.06.2022 (č.l. 3 a nasl.), čo bolo s časovým odstupom po splatnosti dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia, kedy už obžalovaný hoc po splatnosti sčasti daň uhradil. Tu súd uvádza, že obžalovaný by splnil podmienky účinnej ľútosti len v prípade úhrady celej splatnej dane a jej príslušenstva najneskôr v nasledujúci deň po dni, kedy sa po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Pre rozsah trestného
činu je tak podstatný dlh v prvý deň po splatnosti dane za v obžalobe uvedené zdaňovacie obdobia, pre ktoré prokurátor podal obžalobu. Tu je za potrebné uviesť, že súd by už prekračoval rozsah obžaloby, pokiaľ skutok rozšíril o ďalšie zdaňovacie obdobia, čo by aj zistil, že aj v nich daň obžalovaný nezaplatil či ju zaplatil až po splatnosti. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že v dôsledku kolísavých hospodárskych výsledkov, ktoré sa zhoršili najmä v období pandémie COVID-19, tiež neodborne vedeného účtovníctva externým účtovníkom (firma p. F.), pokiaľ ide o subjektívnu stránku obžalovaného nezavinene došlo k tomu, že nezaplatil v obžalobe uvedenú daň z pridanej hodnoty a daň z motorových vozidiel, pričom však tieto v nemalej sume uhradil po lehote splatnosti a stále spláca dlhy na daniach ako aj aktuálne splatné dane, keďže naďalej podniká. Obhajoba sa snažila poukazujúc na závery znalkyne Ing. Evy Jobovej poukázať na to, že účtovníctvo v tak vedenom stave a rozsahu, ako bolo predložené Ing. Oravcovou nemohlo byť podkladom najmä pre záver, že v dobe splatnosti za jednotlivé zdaňovacie obdobia mal obžalovaný k dispozícii peniaze na zaplatenie dane. Tiež poukázala na určité chyby daného posudku. Súd sa zhoduje so znalkyňou Ing. Jobovou a obhajobou v tom, že vskutku tak, ako bolo účtovníctvo vedené, nemôže byť podkladom na konštatovanie, že obžalovaný mal v čase splatnosti peniaze na úhradu dane z pridanej hodnoty a dane z motorových vodidiel za predmetné zdaňovacie obdobia. Súd ale dospel k záveru, že toto bolo výsledkom zanedbávania povinností obžalovaného riadne a preukázateľne viesť účtovníctvo, kde nedostatky v predkladaní dokladov o nadobúdaní a nakladaní s peniazmi a tovarom boli sčasti v účtovníctve riešené "profesijnou kreativitou" účtovníckej firmy, pričom najmä to, akým spôsobom boli účtované platby za tovar, príjmy, tvorená pokladňa aký podiel z príjmov išiel na osobnú spotrebu obžalovaného je vskutku neoveriteľné a v účtovníctve uvádzané operácie sú nezriedka čírou fikciou. Je potrebné uviesť, že obžalovaný podnikal ako SZČO a to dlhodobo, roky pred pandémiou a podniká až doposiaľ. Je logické, že pokiaľ ako tvrdí nemal prostriedky na zaplatenie dane, o to menej by mohol mať prostriedky na nákup ďalšieho tovaru, na ustavičné roztáčanie kolobehu kúpy a predaja tovaru, na režijné náklady, mzdy zamestnancov, nemal by ani prostriedky na vlastnú spotrebu, na živobytie. Ako vyplýva z dokazovania nemožno sa vyhovárať ani na obdobie pandémie, pretože neplatil splatné dane v určitých obdobiach ani v roku 2018 či januára 2020. Pokiaľ ide o spôsob, akým zohnal peniaze na nákup ďalšieho tovaru, uvádzal, že si dokázal aj požičať, najprv cez kontokorentné úvery potom od známych, v účtovníctve o takýchto pôžičkách ich splácaní nie je uvedené nič. Výsluchom účtovníčky bolo zistené, ako v skutočnosti prebieha "účtovanie po telefóne". Často bolo zaúčtované to, čo bolo oznámené len telefonicky, stávalo sa, že obžalovaný nepredložil doklad o úhrade faktúry za tovar, no účtovníčka, aby matematika "má dať - dal" sedela, dorovnávala to položkou "dotácia pokladne" a pod. Výdavkové doklady nezriedka podpisoval účtovník. Ak je výdavkom aj "osobná spotreba" obžalovaného, je stav pokladne (šiestich pokladní) len akýmsi súčtom sčasti reálnych a sčasti fiktívnych účtovných operácií, keďže jej stav nebol fyzicky účtovníkom kontrolovaný, je záver Ing. Oravcovej o zostatku čistou fikciou. Obžalovaný však ako vyplynulo z dokazovania a priložených listín podával daňové priznania k DPH, kde bola DPH vypočítaná (položky základu dane), podklady pre vyčíslenie DPH aj dani z motorových vozidiel neboli ani rozporované v tom zmysle, že by tom malo vplyv na trestnosť činu. Obžalovaný včas nezaplatil DPH ani daň z motorových vozidiel vo rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Tu súd uvádza, že pokiaľ by prijal argumentáciu obhajoby, postačovalo by na vyvinenie každého daňovníka - podnikateľa, že nebude viesť, alebo bude zanedbávať účtovníctvo a následne tvrdiť, že nemal prostriedky na úhradu daňových povinností. Obžalovaný viedol v rokoch 2018 a 2019 daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmu č. 595/2003 Z.z. Za rok 2020 bol už účtovnou jednotkou a podľa záverov znalkyne Ing. Jobovej porušil zákon o účtovníctve. Znalkyňa konštatuje na č.l. 13, že podnikateľský subjekt Martin Otto - DUFI porušil v postavení účtovnej jednotky všetky svoje povinnosti, a tým účtovníctvo za rok 2020 je nesprávne, nepreukázateľné a nezrozumiteľné. Peňažný denník nie je vedený v časovom slede, denné pohyby hotovosti sú evidované chaoticky, nezrozumiteľne, tým denník hotovosti nemá vypovedaciu hodnotu. Sú porušené povinnosti daňovej evidencie. Znalkyňa uvádza na č.l. 8 v odpovedi pod písm. d/, že vzhľadom na to, že podnikateľský subjekt Martin Otto - DUFI mal bankový účet vedený v debete, ako kontokorent, pri posudzovaní disponibilnej hotovosti posudzovala len finančné operácie vedené v evidencii v peňažnom denníku alebo zaúčtované v peňažnom denníku.
Vyššie uvedený odsek, teda závery znalkyne zo znaleckého posudku predloženého obhajobou, dokazuje presne tú skutočnosť, že účtovníctvo nebolo vedené riadne, pričom najväčší problém sú práve operácie vykonávané v hotovosti, majúce vplyv na stav pokladne. Povinnosť účtovať tak aby účtovaná závierka poskytovala verný a pravdivý obrat o spoločnosti, ktorá je predmetom účtovníctva, účtovať správne, úplne a preukázateľne, zrozumiteľne má povinnosť účtovaná jednotka - teda obžalovaný ako podnikateľ fyzická osoba od roku 2020. Živnostník sa môže rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre neho výhodný, a to: tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t. j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur, skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11), skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva (zdroj https:// www.financnasprava.sk). Pri zodpovedaní otázky, či páchateľ naplnil znaky skutkovej podstaty daného trestného činu nie je určujúcim faktorom, že páchateľ musí mať v čase splatnosti zdaniteľného plnenia prostriedky na uhradenie daňovej povinnosti, ale či si nesplnil daňovú povinnosť úmyselne aspoň v rovine nepriameho úmyslu, pokiaľ aj v rozhodnom čase peňažné prostriedky nemal. Teda ak aj nemal prostriedky na úhradu, z akých dôvodov sa tak stalo. Je celkom zrejmé, že podnikateľ - fyzická osoba môže byť bez prostriedkov na pokladni či na účte, ak nemyslí vopred na výdavky a prostriedky skôr minie na osobnú spotrebu, na platenie hocijakých iných výdavkov, ako na zaplatenie dane. Pre fyzickú osobu - podnikateľa, je rozdiel medzi príjmom a výdavkami vrátane daňových a iných odvodov príjmom - ako je pre zamestnanca príjmom mzda. V tomto prípade bolo skutočne preukázané, že obžalovaný nemal priamy úmysel nezaplatiť splatné dane v rozsahu uvedom vo výrokovej časti rozsudku. Vskutku možno sa prikloniť k záverom znalkyne Ing. Jobovej, že účtovníctvo v stave akom ho viedol obžalovaný neposkytuje základ pre nepochybný záver, že mal na pokladniach v čase splatnosti dostatok finančných prostriedkov. Ako už však bolo uvedené vyššie - znalkyňa sa venuje len stavu účtovníctva, nezodpovedala otázku aký bol skutočný hospodársky výsledok obžalovaného, z čoho teda žil ani ako je možné, že v nejakom rozsahu dane skutočne platil. Z dokazovania však vyplynulo, že musel byť uzrozumený s tým, že v týchto obdobiach podniká a má záujem ďalej podnikať, hoci bude produkovať daňový dlh. Vedomosť o hospodárení, stave záväzkov pohľadávok, skutočnom stave pokladní či účtov v peňažných inštitúciách, je súhrnom informácií, ktoré podnikateľ nemôže preniesť na externú účtovnícku firmu - tá je prostým vykonávateľom príkazov, jej úlohou nie je kreovať hospodársky výsledok obžalovaného, len formálne ho evidovať. Nemôže byť pre podnikateľa prekvapením skutočnosť, že mu vznikne daňová povinnosť - keďže to on podniká, nakupuje a ďalej predáva tovar, nemôže byť pre neho prekvapením, že nemá z čoho zaplatiť daň, pretože musí mať vedomosť o skutočnom stave aktív, o zostatku na účte, možnosti ho prečerpať, či stave pokladní. Ak je schopný podnikať, opakovane generuje dlh na dani, za nové a nové zdaňovacie obdobia, používa predovšetkým peniaze v hotovosti, ktoré sú potom účtované všelijakým, len nie skutočnosti zodpovedajúcim spôsobom, ak je schopný vytvárať zdroje na osobnú spotrebu, pretože evidentne roky podniká a jediný jeho príjem by teda mal byť pozitívny výsledok hospodárenia - čo je v príkrom rozpore s vytváraním daňového dlhu, tak nemožno hovoriť o subjektívnej stránke trestného činu ako o nedbanlivosti, ale ako o úmysle - hoc nepriamom. Teda o uzrozumení s takým spôsobom podnikania, kde formálne podnikanie fyzickej osoby roky nedosahuje zisk, napriek tomu táto osoba podniká, vie získať prostriedky na podnikanie - na nákup tovaru určeného ďalej na predaj, no už nie na včasné plnenie zodpovedajúcej daňovej povinnosti. Teda podniká napriek tomu, že vie, že v jednotlivých dňoch splatnosti môže nemať (alebo nemusí mať) dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatnej dane, je uzrozumený, že s porušením záujmu spoločnosti pre ten prípad. Uzrozumenie spočíva aj v tom, že nerobí žiadne opatrenia smerujúce k ukončeniu podnikania, ktoré neprodukuje zisk, ale ďalej vytvára daňový dlh, a takto podniká. Neobstojí ani argument spočívajúci v druhotnej platobnej neschopnosti, v tom, že obžalovaný má nedobytné pohľadávky, či to, že akceptuje platby odberateľov v splátkach, hoci jemu prv vznikne daňová povinnosť. Uzrozumenie spočíva v tom, že obžalovaný bez pochýb vedel, že mu vznikne daňová povinnosť, pričom zároveň vedel, že svoje pohľadávky do toho času vymôže je mizivá.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal u obžalovaného zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj a spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pre daný zločin je 0-2 roky odňatia slobody. Zákonodarca sa rozhodol s účinnosťou novelizácie Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z.z. novelizovať jednak všeobecnú časť Trestného zákona medzi iným zásady ukladania trestov, ako aj osobitnú časť, kde došlo k zníženiu trestných sadzieb aj pri daňovej trestnej činnosti. Súd uložil obžalovanému trest peňažný, čo sa na prvý pohľad môže zdať byť trestom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 56 ods. 6 Tr. zák., teda že môže zmariť možnosť náhrady škody, či § 57 ods. 1 Tr. zák., teda, že ho obžalovaný nebude môcť zaplatiť. V skutočnosti však tak, ako bolo preukázané, obžalovaný dlhodobo platí dane v sumách presahujúcich násobkami uložený peňažný trest, hoc po lehote splatnosti, tak splatil nemalú časť dlhu na dani z pridanej hodnoty, evidentne tak dokáže podnikať aj popri plnení si daňových povinností. Ako už bolo uvedené vyššie, nebolo preukázané, že obžalovaný páchal trestnú činnosť vo forme priameho úmyslu, prokurátor nepreukázal, že by obžalovaný v rozhodnej dobe, mal peniaze na účte či v pokladni (je preukázané, že bol schopný podnikať ako živnostník - teda aj z podnikania hradiť náklady na živobytie), že by nadobúdal nejaký majetok na úkor neplnenia si daňovej povinnosti, nie je teda ani v záujme spoločnosti, aby ďalej nepodnikal, len aby podnikal zodpovednejšie - s vedomím, že za výsledky podnikania a plnenie daňovej povinnosti nie je zodpovedný účtovník, ale osoba, ktorá podniká a je zodpovedná za podklady pre vedenie účtovníctva. Výšku peňažného trestu 3000,-€ súd považuje za primeranú, najmä obratu obžalovaného, ktorý by reálne mal produkovať zisk. Je potrebné si uvedomiť, že podnikanie bez generovaného zisku, je to isté ako práca zamestnanca, ktorý by nedostával výplatu. To, že na Slovensku je možné dlhodobo podnikať takýmto spôsobom je výsledkom práve toho, že formálne vykazované výsledky podnikania a účtovníctvo nekorešponduje s realitou. Súd obžalovanému uložil pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest vo výmere 4 mesiace, teda v dolnej polovici inak príslušnej trestnej sadzby pre daný prečin. Ako vyplynulo z dokazovania daňový úrad dlh na dani už exekučne vymáha, má na tento účel zákonný rámec v podobe daňového exekučného konania. Obžalovaný tiež po lehote splatnosti časť dlhu splatil, preto súd rozhodol podľa § 256 ods. 3 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.