Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 26T/18/2024 3824010235 13. 05. 2024 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2024:3824010235.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3/, ods. 4/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2024 takto rozhodol: Súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o dz u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom C. D. C., E. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, sp. zn. Pv 314/23/3305-74 z 11.03.2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3/, ods. 4/ Tr. zákona, na skutkovom základe, že dňa 13.11.2023, v presne nezistenom čase od 10.30 hod. do 11.00 hod. v Partizánskom, na ulici Februárová, na parkovisku vedľa bytového domu č. 638, asi 100 m od budovy sídla Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, počas toho ako sedel so svojou matkou poškodenou F. B., nar. XX.XX.XXXX v tu zaparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. FORD FOCUS C-MAX, EČV: C., ktoré je vo vlastníctve jeho otca A. B. sa poškodenej F. B. vyhrážal so slovami, že nebude spokojný, kým niekoho asi nezabije, čím uvedeným konaním obžalovaný A. B. u poškodenej, svojej matky F. B., nar. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 11.03.2024 pod Pv 314/23/3305-74, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3/, ods. 4/ Tr. zákona, po jej preskúmaní, samosudca nariadil hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., sa obžalovaný k obžalobe na výzvu podľa § 257 ods. 1 vyjadril tak, že je nevinný. Súd na hlavnom pojednávaní, na základe nižšie uvedených dôkazov, zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať. Na návrh prokurátorky bola podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná výpoveď obvineného z výsluchu po vznesení obvinenia pred sudcom pre prípravné konanie v konaní o väzbe zo dňa 16.11.2023 (č.l. 40-44), kde v tom čase ku skutku obvinený uviedol, že on sa nikdy v živote osobne nevyhrážal rodičom smrťou alebo nejakým slovom o zabití. Veta, ktorá je uvedená v jeho skutku, vznikla z toho dôvodu, ako bol otec na polícii z dôvodu inej výpovede, zamkol auto, v ktorom on zostal, mama fajčila von cigaretu a nevedela sa dostať dovnútra.
Vtedy povedal, že "nebudem spokojný, kým niekoho asi nezabijem". Bolo to však myslené sarkasticky a to z toho dôvodu, že sa musel natiahnuť dopredu, aby matke otvoril dvere. Matka uviedla, vo svojej výpovedi, že tá veta čo povedal, bola myslená asi na ňu, alebo na jej manžela. Tiež uviedol, že pokiaľ mal pravidelný príjem, tak bolo všetko OK a keď sa stal nezamestnaný, tak bolo raz slnečno, raz oblačno. Sporadicky medzi nimi bývajú konflikty, ide o bežné rodinné hádky. Alkohol požíva asi raz za mesiac, vypije si fľašu vodky. Omamné látky požíva, našli mu to aj v moči, metamfetamín a amfetamín, fajčí marihuanu, požíva ich príležitostne, asi raz do mesiaca. Pred skutkom omamné látky požil asi štyri dni, nemajú na neho žiadny vplyv. Poškodená, matka obžalovaného F. B., využila právo nevypovedať podľa § 130 ods. 1 Tr. por. z dôvodu príbuzenského pomeru k obžalovanému. Svedok A. B., otec obžalovaného, využil právo nevypovedať podľa § 130 ods. 1 Tr. por. z dôvodu príbuzenského pomeru k obžalovanému. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď svedka vykonaná po vznesení obvinenia podľa § 263 ods. 4 Tr. por., zo dňa 22.01.2024 (č.l. 90-91), kde svedok uvádza, že od rána dňa 13.11.2023 bola jeho manželka rozrušená, on mal ísť vypovedať na políciu do Partizánskeho, skrz auto čo mu vzal syn a svojvoľne používal. Syn išiel s nimi, mali naplánované ísť na chalupu do G. H. po výsluchu. Ako šiel na výsluch vyšiel z auta a manželka so synom tam ostali sedieť. Keď prišiel z výsluchu sadol k nim do auta a išli na chalupu, boli ticho. Na chalupe robili každý svoje a potom išli do Bánoviec. Manžela sa kvôli niečomu chytila so synom a potom ho prišli zobrať policajti. Syn sa mal sťahovať k nejakej kamarátke, no nechcel odísť z bytu. Až keď ho vzali policajti, tak mu manželka povedala, že sa jej vyhrážal v aute, počas toho ako on bol na výsluchu, vyhrážal, v tom zmysle, že niekoho zabije, presne si to on nepamätá. Manželka bola rozrušená a triasla sa. Potom išla vypovedať na políciu a syna zobrali do Partizánskeho a vzali do väzby. Svedok prišiel rozrušený z výsluchu a sadol do auta, nepotvrdil, že by sa mu poškodená zverila už v aute. Nepotvrdil, že by sa syn v ten deň správal agresívne. Až na otázku odpovedal, že ho syn odstrčil od dverí bytu a vnikol dnu. Cestou z G. H. zastavil, aby syn nešiel domov, no ten nevystúpil a išiel s nimi. Na chalupe boli asi dve hodiny, syn im pomáhal upratovať dvor. Manželku označil za náladovú. Syn by im nebol schopný fyzicky ublížiť, keď bol chorý, syn mu pomáhal. Svedok E. I., policajt OOPZ Bánovce nad Bebravou uviedol, že keď prišli na miesto, spísali úradný záznam, on bol neskôr ku skutku vypočutý. On o obžalovanom vie, že by mal užívať drogy. Políciu asi volala poškodená, že majú problém so synom. Tam im povala na mieste čo sa dialo, od poškodenej sa dozvedeli, že sa mal obžalovaný vyhrážať. Otec obžalovaného hovoril, že sa mal natlačiť obžalovaný do bytu. Obžalovaný nevedel obstáť na jednom mieste ani napriek upozorneniu. Svedok priamo skutku nebol. Na mieste obžalovaný a svedkovia nekomunikovali. Svedok J. E., policajt OOPZ Bánovce nad Bebravou uviedol, že z osobnej a miestnej znalosti pozná obžalovaného, ktorý sa pohybuje medzi užívateľmi omamných a psychotropných látok a sám by mal byť ich užívateľom. Svedok bol členom hliadky, ktorá mala preveriť oznámenie o o fyzickom napadnutí a vyhrážaní. On vedel, že v tej rodine bývajú problémy medzi synom a rodičmi. Na mieste prítomných vypočuli. Dozvedeli sa, že napadnutý mal byť pán B., pričom až neskôr na oddelení po výsluchoch sa zistilo, že obžalovaný sa mal vyhrážať poškodenej, a to už skôr v Partizánskom. Na mieste bolo badať, že sú rodičia obžalovaného utrápení, matka plakala, že sú starší a chceli byť žiť dôstojný život, bola tam dosť veľká emócia. Podľa prečítaného čestného prehlásenia poškodenej na č.l. 132 z 18.12.2023, adresovaného polícii, táto uvádza, že syn sa voči nej nedopustil takého konania, aby musel byť teraz vo väzení v Leopoldove. Ona sa po psychickej stránke dňa 13.11.2023 necítila celkovo dobre, od rána bola rozrušená. Ako sa jej to časom rozležalo v hlave, uvedomila si, že na syna reagovala neadekvátne s afektom, čo ju mrzí. Nemala v úmysle spôsobiť synovi trestné stíhanie, chcela aby, aby sa syn vrátil domov, nemá z neho strach. Vyjadruje vôľu vypovedať. Podľa zápisnice na č.l. 3, podala dňa 13.11.2023 o 16:00 hod. v tejto veci trestné oznámenie matka obžalovaného. Podľa znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Viktora Segedu č. 5/2024 na č.l. 98-112, ktorý bol prečítaný podľa § 268 ods. 2 Tr. por., znalec u obžalovaného zistil
rizikový abúzus metamfetamínov so závislosťou a stavmi verbálnej agresivity počas stavov opojenosti metamfetamínmi, zistený aj abúzus kanabinoidov a alkoholu aktuálne bez jednoznačnej psychosomatickej závislosti. Navrhol uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Podľa záznamu o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného na č.l. 113 zo dňa 13.11.2023 o 15:44 hod. bola táto negatívna. Podľa výsledku analýzy moču obžalovaného odobratého dňa 13.11.2023 o 19:45 na č.l. 116 bol výsledok pozitívny na prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu. Podľa EKV na č.l. 119 je vlastníkom a držiteľom vozidla uvedeného v skutkovej vete otec obžalovaného. Obžalovaný nie je držiteľ zbrane (č.l. 121). Obžalovaný nebol v minulosti odsúdený pre obdobnú trestnú činnosť (č.l. 128), bol riešený trikrát bez sankcie za priestupok majúci súvis so spolužitím s rodičmi, a to dňa 22.07.2020, 26.03.2020, 12.12.2021. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pri trestných činoch spáchaných verbálne, teda kde neexistuje nijaký fyzický následok, fyzický dôkaz skutku, je na preukázanie spáchania skutku, bez dôvodných pochybností o jeho priebehu, nutné mať preukázané čo najpresnejšie nie len priebeh skutku, obsah vyslovených hrozieb, ale aj okolnosti, ktoré k nim viedli, tiež aj následok najmä v ponímaní poškodeného a celkovo "váhu" slov. Ak nie je preukázané, čo v skutočnosti páchateľ vyslovil, nemožno ani skúmať závažnosť hrozby. Ak aj je zrejmé čo vyslovil, bez okolnosti predchádzajúcich či nasledujúcich po skutku rovnako nemožno skúmať závažnosť hrozby. Inú váhu má hrozba počas hádky u osoby, ktorá sa dopúšťa fyzického násilia, inú vyslovená zo žartu počas zábavy počas nejakej spoločenskej hry, či herca počas divadelného predstavenia, kde je súčasťou textu diela. V tomto prípade je skutok popísaný v obžalobe takým spôsobom, že nekorešponduje s vykonanými dôkazmi. Hoci aj obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie priznal, že vyslovil dané slová, tak sa nemal vyhrážať priamo matke, tá ani nemala byť v aute, pričom následok v podobe dôvodnej obavy o život a zdravie táto ani nemala pociťovať. Matka využila právo nevypovedať, takže jej vnímanie skutku je známe len z listu, aj to je úplne nekonkrétne, neopisuje podrobne priebeh skutku. Otec obžalovaného nebol svedkom skutku, bol však svedkom nasledovného deja. Po skutku podľa jeho výpovede mali odísť na chatu, kde im syn pomáhal, až následne malo dôjsť ku konfliktu, ktorý však nie je predmetom obžaloby, kde sa mal obžalovaný dožadovať vecí, vniknúť do bytu, otca odstrčiť, zrejme sa pohádať s matkou, čoho dôsledkom bolo privolanie polície matkou. Nedá sa neuviesť, že synove hrozby boli spojené s iným miestom a časom až ex post, najprv boli zrejme tlmočené tak, že k nim malo dôjsť v byte, čo popisoval policajt Starych. Na účel právneho posúdenia skutku nie je vôbec jedno, či obžalovaný zašomre neurčité vyhrážky že "asi" "niekoho" zabije, keď sa musí unúvať naťahovať ku kľučke predných dverí vozidla zo zadného sedadla, alebo či priamo zoči-voči v hneve poškodenému adresuje konkrétnu hrozbu smrťou. Vôbec nie je jedno, či následne poškodený v strachu kontaktuje políciu, alebo zájde s páchateľom na chalupu, dve hodiny tam pracujú, páchateľ na záhrade pomáha a až neskôr v súvislosti s inou vecou poškodený kontaktuje políciu. Skutok, ktorý je popísaný v obžalobe je z tohto pohľadu iným skutkom, ako sa zrejme odohral. Okolo vyslovenej vety je postavená iná situácia obžalovaným iná obžalobou, iné je vnímanie skutku dotknutými osobami a iný následok v podobe ich správania. Tu však súd musí uviesť, že toto je len dôsledok skutočnosti, aké obmedzené možnosti majú OČTK z hľadiska preukazovania trestnej činnosti páchateľovi, pokiaľ sa z oznamovateľa trestnej činnosti a poškodeného stane v priebehu trestného konania ochraňovateľ záujmov obvinenej osoby a poškodený či iný svedok využije právo nevypovedať podľa § 130 Tr. por. Priebeh skutku totiž na hlavnom pojednávaní už nebolo možné riadne objasniť tak, aby boli rozptýlené dôvodné pochybnosti o jeho priebehu. Pochybnosť o priebehu skutku svedčí v prospech obvineného, a hoc tá by mohla vzniknúť aj po tom, čo by rodičia obžalovaného pred súdom vypovedali, ich výpoveď mohla aj nakloniť misku váh v prospech obžaloby. Súd tak nemajúc preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Súd zvažoval oslobodzujúci dôvod podľa § 285 písm. b/ Tr. por., avšak nebolo bez dôvodných pochybností ustálené, kde sa konkrétne poškodená nachádzala, či a v akej intenzite mohla vnímať slová obžalovaného, čo pri ich vyslovení obžalovaný robil. Tak i tak je zrejmé, že slová obžalovaného vzhľadom k samotnému zneniu vety a tomu, ako sa správal obžalovaný a rodičia obžalovaného po skutku až do momentu, kým sa vracali z
chalupy domov, nemohli dosahovať určitosť a závažnosť vedúcu k nejakým dôvodným obavám o život či zdravie poškodenej. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že je neblahým spoločenským javom, keď na jednej strane sa poškodené osoby domáhajú ochrany či nejakého zásahu zo strany štátu, avšak keď neskôr zistia, že zásah neprebieha podľa kýženého cieľa, tak využívajú síce zákonné možnosti, avšak presne z opačného dôvodu, teda aby štát prestal zasahovať do záležitostí, ktoré sú pre ne prioritné. V tomto prípade je celkom zrejmé, vychádzajúc z dokazovania, že rodičia obžalovaného majú starosti so správaním obžalovaného, spôsobom jeho života, najmä s tým, že je užívateľom drog. Keďže nie je samostatný a ich život je spojený každodenným spolužitím, obžalovaný významne zasahuje do ich predstáv o pokojnom živote. Tu je potrebné uviesť, že prostriedky práva trestného sa vzťahujú na konanie, ktoré má znaky trestnej činnosti, pričom akákoľvek sankcia, či už v prípade trestu alebo ochranného opatrenia - ochrannej liečby (tu s výnimkou zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť v čase spáchania skutku), je viazaná na právoplatný výrok o vine. Nie je zriedkavosťou, že dôvodom, prečo sa poškodený rozhodne oznámiť trestnú činnosť, je aj snaha "prinútiť" páchateľa, aby sa liečil z nejakej závislosti. Ak je však prvotným následkom väzobné stíhanie obvineného a druhotným hrozba trestu, badať snahu využiť práve § 130 Tr. por. Výsledkom je právne posúdenie skutkového stavu bez svedectiev osôb, ktoré iniciovali trestné stíhanie. Hoci súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, jeden z dôkazov má vypovedaciu hodnotu, ktorá by mala byť pre obžalovaného smerodajná. Znalec z odvetvia psychiatria konštatuje u obžalovaného zistený abúzus metamfetamínov so závislosťou a stavmi verbálnej agresivity počas stavov opojenosti metamfetamínmi, zistil aj abúzus kanabinoidov a alkoholu. Navrhol jeho ambulantné protitoxikomanické liečenie. Obžalovaný teda má znalecké odporúčanie, ktoré by mohlo prospieť nie len jeho osobe, ale aj spolužitiu s jeho blízkymi. Je len na ňom ako s ním naloží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.