Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 26T/24/2024 3824010355 18. 09. 2024 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2024:3824010355.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2024 takto rozhodol: Súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, č.k. Pv 154/23/3301-46 zo dňa 16.04.2024 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že dňa 23.05.2023 v čase približne o 17:30 hod. v obci Dežerice v neoplotenom areáli spoločnosti ORAVEX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Dežerice č. 189 fyzicky napadol poškodeného E. B. tým spôsobom, že ho rukou zovretou v päsť udrel do oblasti tváre na ľavej strane, počas čoho sa poškodenému opakovane vyhrážal so slovami, že ho zabije a následne pokračoval vo fyzickom napádaní poškodeného tým spôsobom, že ho opakovane udieral do zadnej časti hlavy rôznymi údermi a to rukou zovretou v päsť alebo lakťom rúk v dôsledku čoho poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temenno-záhlavovej oblasti a v oblasti tváre vľavo s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete stavcov a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavej kľúčnej kosti, bez úrazových zmien na kostnom skelete stavcov, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť od 24.05.2023 do 25.06.2023 a liečenie s obmedzením na obvyklom spôsobe života po dobu 2 až 3 týždňov, najmä v oblasti fyzickej aktivity, v manuálnej práci a činnosti, pohybu v krčnej chrbtici a vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený E. B., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom F. XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.04.2024 pod Pv 154/23/3301-46, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, po jej preskúmaní, samosudca vydal trestný rozkaz dňa 14.05.2024 pod č.k. 26T/24/2024-192, pričom po podanom odpore obvineným nariadil hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe na výzvu podľa § 257 ods. 1 Tr. por. neurobil žiadne z vyhlásení.
Súd na hlavnom pojednávaní, na základe nižšie uvedených dôkazov, zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu. Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný výsluch obžalovaného, poškodeného, svedkov B. G., A. B. H., I. H., J. F., znalcov MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA a MUDr. Mariána Pamulu, prečítané nižšie uvedené relevantné listinné dôkazy. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol asi dva kilometre od miesta skutku v mieste bydliska, keď mu volal otec, že má konflikt s poškodeným, že ten je nepríčetný, že ich uráža a útočí nakladačom. On sadol do auta a za tri či päť minút bol tam. Nadal poškodenému s tým, že ako sa to správa k jeho otcovi. Všimol si, že poškodený je pod vplyvom nejakej látky, bol rozčúlený a na ústach mal penu. Nadávali si škaredo, poškodený to nezniesol a zahnal sa na neho lopatou, aj by ho trafil, no on sa uhol a poškodený ako sa zahnal spadol dopredu na ľavú stranu. On sa mu vysmial, že sa váľa ako prasa. Tak to skončilo, poškodený mu povedal, že to oľutuje a zavolal políciu. Policajti ani nevedeli, kto volal, lebo boli najprv za nimi, oni chceli aby dali poškodenému a jeho svokrovi fúkať. On neprišiel na miesto, aby sa niekomu vyhrážal či niekoho bil, mal štvrtú operáciu kolena, isto nemôže niekoho kopať. V tom čase lialo, zem bola tvrdá no bolo aj blato, poškodený tam behal v žabkách. Celý konflikt bol kvôli vode, čo poškodený odrážal na ich stranu. Poškodený E. B., na hlavnom pojednávaní uviedol, že spor mal s otcom obžalovaného ohľadom cesty a odrážaniu vody po nej stekajúcej. Párkrát sa mu B. H. hrozil, že zavolá syna. Všetci traja, teda otec obžalovaného aj jeho pracovníci mali vypité. Otec obžalovaného telefonoval synovi, ten prišiel do 5 minút. Poškodený stál na svojom pozemku. Obžalovaný k nemu prišiel so slovami, že nebudeš môjmu otcovi nadávať, tu ťa zabijem, a začal ho ako nepríčetný biť päsťami. On vedel, že obžalovaný boxuje a robí MMA, bil ho päsťami, lakťami a aj udrel kolenom. Poškodený tiež v minulosti boxoval, no vedel, že obžalovaný má prevahu, hoci on má 130 kg, tak je starší, a preto sa pritiahol k obžalovanému, aby mu sťažil možnosť, aby ho udieral. Obžalovaný mu takto nemohol udrieť na bradu , no bil ho na nekrytú časť hlavy a krku, či pod rebrá. Trvalo to do troch minút. On vedel, že obžalovaný nemá dobrú povesť, hrá sa na mafiána, počul niečo o drogách či steroidoch. On potom vybral telefón a volal políciu. Jemu potom prišlo nevoľno, ani si nepamätal dátum narodenia. On obžalovaného ani raz neudrel, držal sa. Ani nespadol na zem. Na ceste bola voda, povrch bol tvrdý, on mal rifle a tenisky. Nedržal lopatu. Po ošetrení sa vypýtal domov, no v noci mu bolo zle, bolela ho hlava a zvracal, tak išiel na chirurgiu na druhý deň. Tam dostal nejaké lieky aj golier na fixáciu krku, ktorý niekoľko dní aj keď prerušovanie nosil. Nevie už, kedy začal s PN. Ako sa držal obžalovaného zazrel, ako vystúpil svokor z traktora, no začul ako niekto povedal, aby ho udreli lopatou. On podal trestné oznámenie na druhý deň, lebo najskôr musel byť ošetrený. On myslí, že utŕžil 6až 8 úderov päsťou a asi dva kolenom. Išlo o intenzívny box, dostal aj do ucha. On mal nezhody s B. starším už viackrát. Svedok B. G., svokor obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že si navzájom odrážali vodu na pozemky, keď to obžalovaného otec spravil tretí krát, a oni to chceli rozhrnúť, tak sa jemu a poškodenému vyhrážal, že zavolá syna (obžalovaného) a ten im ukáže. Ten potom prišiel niečo povedal poškodenému a hneď ho napadol, udieral ho päsťami, kolenami, poškodený si bránil len tvár, lietali päste kolená, udieral ako zmyslov zbavený. Poškodený nepadol na zem, vycúval a zavolal políciu. On sedel na nakladači, ako chcel vystúpiť, tak sa mu ešte otec obžalovaného hrozil, že či chce dostať a blížil sa k nemu, jeden zo svedkov ho huckal, aby ho odrel lopatou, aj musel uskočiť, netrafili ho no rozbili sa mu okuliare, mal aj potrhané tričko. Dosť vtedy pršalo. Poškodený mal vtedy dlhé oblečenie, bol po skutku rozrušený, nevedel ani čo sa deje, zobrala ho sanitka, aj jeho zobrali, lebo tiež jednu dostal a to päsťou od B. H.. On vyslovene počul, ako obžalovaný hrubo nadáva poškodenému a viackrát povedal, že ho zabije. Poškodený bol triezvy, nepije ani pivo. Svedok A. B. st. na hlavnom pojednávaní uviedol, už deň pretým mal hádku s poškodeným kvôli žľabu a odvodneniu cesty. V čase skutku im poškodený nadával do cigáňov, bol vulgárny, povedal, že dohodu z minulého dňa nebude rešpektovať, bol ako nepríčetný. Pobehoval tam v rozopnutej košeli a sľapkách, mal lopatu, aj sa na nich zahnal, no nohy sa mu šmykli a padol na zadok, ho ešte viac nahnevalo. G. tam bol na nakladači a poškodený ho vyzval, aby išiel na nich, museli uskočiť. On si povedal, že zavolá synovi, s ktorým si poškodený rozumel, no ako prišiel syn, poškodený neprestal s nadávkami, on počul len vzájomné nadávky, obžalovaný vyčítal poškodenému prečo nadáva svedkovi a potom sa poškodený zahnal lopatou a šmykol, na čo padol na ľavú stranu na zem. Potom chytil telefón a volal policajtov. Oni potom čakali, aj policajti prišili, že kto ich volal, oni ešte chceli, aby dali fúkať G., prišla aj sanitka.
On všetko počul bol na tri až 5 metrov, počul len nadávky. Nakladač bol naštartovaný, na zemi bola sutina a blato. Svedok I. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pršalo, bránili vode, aby nezatekala pod palety, prišiel poškodený s lopatou v rukách a začal ich vyháňať, nadával mu do rumunských cigáňov, tiež ostatným aj B. staršiemu. Potom sa šmykol a padol dozadu. Medzitým zavolal B. H., synovi, nech ho príde upokojiť. Keď prišiel začali sa hádať, zahnal sa na obžalovaného lopatou, no padol pritom na ľavú stranu. Poškodený ešte aj ukazoval svojmu svokrovi nech ide na nich nakladačom, oni museli uskočiť. Potom čakali na policajtov, lebo poškodený ich volal, no neprišli na nimi, prišla aj sanitka. Medzi nimi a poškodeným nedošlo ku fyzickému konfliktu. On žiadne vyhrážky nepočul, stál opodiaľ dva, tri metre, len si hrubo nadávali poškodený s obžalovaným. Na druhý či tretí deň potom videl poškodeného, ako šoféroval auto. On je zamestnaný u B., nebol navádzaný na výpoveď. Na otázky zopakoval, že poškodený padol dvakrát, najprv dozadu, vyleteli mu nohy, padol na hlavu, na zemi bolo blato, bordel, kamene a piesok, druhý raz padol na ľavú stranu ako sa zahnal. Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spor nastal kvôli vode čo tiekla po ceste, ktorú odrážali, oni na stranu kde to prekážalo poškodenému, on zas na ich. Na mieste bol on, B. H. a H., prišiel poškodený a jeho svokor bol na nakladači. Poškodený sa rozkrikoval, nadával mu do bezdomovcov breznainskych, H. tiež hrubo. Mal lopatu, šmykol sa mu a padol dozadu na chrbát, postavil sa nemotorne, vyzýval svokra, aby na nich išiel nakladačom, ten prešiel od nich asi na 30 cm, že museli odskočiť. Potom volal vedúci, aby prišiel jeho syn a dohovoril poškodenému. Obžalovaný prišiel asi za tri minúty na aute. Vytkol poškodenému, že nadáva jeho otcovi, ten sa zahnal na neho lopatou no padol na ľavú stranu, obžalovaný sa mu začal smiať, že je nemotorné prasa. Poškodený hovoril, že zavolá policajtov. On nevidel konflikt B. H. so svokrom poškodeného, motor na nakladači bol zapnutý. Obžalovaný s poškodeným si len nadávali, nepočul vyhrážky. Lialo vtedy, na zemi bola stavebná suť. Oni mali čižmy, no poškodený tam pobehoval v šľapkách, asi šedej farby. Poškodeného v dedine nik nemá rád, on ho aj potom vídaval ako šiel na aute, nevšimol si, že by bol nejako obmedzený, šoféroval 12 tonové auto. Poškodený spadol dvakrát, mal v ruke lopatu. Najprv chcel volať policajtov obžalovaný, potom volal poškodený. Obžalovaný uviedol, že najskôr chcel volať on, lebo poškodený útočil nakladačom. Znalec MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia, traumatológia zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 18/2024 z 26.01.2024 vypracovaného na návrh obhajoby. Uviedol, že objektivizované pri vyšetrení poškodeného bolo len pripuchnutie v temenno záhlavnej oblasti, bez traumy krytu, citlivosť na lícnej kosti vľavo, palpačne bez deformity, citlivosť krčného segmentu viac vľavo, hybnosť limitovaná, citlivosť v oblasti kľúčnej kosti vľavo, kožný kryt intaktný. Objektivizovateľne je miesto zmliaždenia hodnotené len v záhlavovej časti. Toto zmliaždenie mohlo vzniknúť pádom na zem, smerom naznak, ale aj udieraním. Poranenia možno hodnotiť ako ľahké. Znalec nezistil, že by bol poškodenému ordinovaný Schantzov golier, tento mohol byť odporučený, je mäkký, nebráni pohybu, len ho obmedzuje. Znalec uviedol, že na druhý deň by malo byť viditeľné, pokiaľ by bol poškodený bitý ako uvádzal, popisoval najmä na možné miesta ako jarmová kosť a pod. Nevidí v dôsledku zranenia, ktoré bolo objektivizovateľné potrebu obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného. V prípade otrasu mozgu ho sprevádza vegetatívna symptomatológia, táto by však musela byť prítomná pri vyšetrení, popisované zvracanie či zabudnutie dátumu narodenia tak nespadajú pod lekárom pozorované či zistené symptómy. Poruchu pamäte môže spôsobiť aj samotný stres. Poškodený nebol neurologicky vyšetrený, nebol liečený z otrasu mozgu. Znalec MUDr. Marián Pamula, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia, traumatológia sa vyjadril k záverom svojho odborného vyjadrenia č. 068/23, zotrval na záveroch, ktoré súd prečítal. Uviedol, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temenno-záhlavovej oblasti a v oblasti tváre vľavo s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete stavcov a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavej kľúčnej kosti, bez úrazových zmien na kostnom skelete stavcov. Intenzita pôsobiacej sily bola a stupnici 1-5 v rozmedzí 2-3. Mechanizmus vzniku bol priamy - ale aj nepriamy, mohlo ísť o údery, ktoré boli potrebné aspoň dva, no nevylučuje, že ich bolo viac. Za adekvátnu liečbu považuje cca 3 týždne, a liečenie s obmedzením na obvyklom spôsobe života po dobu 2 až 3 týždňov, najmä v oblasti fyzickej aktivity, v manuálnej práci a činnosti, pohybu v krčnej chrbtici. Lekár pri vyšetrení zisťoval zranenia objektívne pohľadom, pohmatom, subjektívne z popisu poškodeného. Znalec sa vyjadril, že ak by bol poškodený znečistený od blata malo by to byť v správe. Na otázku, či zistil zranenia, ktoré
mali byť spôsobené intenzívnym boxom, kopaním, údermi lakťov, päsťami, že on zistil intenzitu slabú až stredne silnú. Tie zranenia sú typické pre údery rukou v päsť až na krčnú chrbticu, ktoré zranenie vzniká nepriamo. Na otázku, či poškodený mohol padnúť, nevylučuje, že mohol padnúť po údere, nie je možné, aby vznikli jedným pádom. Ak by padol do blata muselo by byť v lekárskej správe, že bol od blata. Pri páde by skôr padol na oblasť ramena. Najpravdepodobnejší je spôsob, ako uviedol v odbornom posudku - doplnku, teda o prejav fyzického násilia vedeného inou osobou. Znalec uviedol, že osoba znalá symptómov by vedela nasimulovať otras mozgu tým, že by ich subjektívne popisoval lekárovi, no u laika to nepredpokladá. Podľa zvukového záznamu na linku 158 zo dňa 23.05.2023, ktorý súd prehral podľa § 270 ods. 2 Tr. por. z CD nosiča, poškodený oznámil fyzický útok na jeho osobu v Dežericiach, kde ho napadol B., dobil ho a kope do neho. Popisuje kopanie a bitie. Nepopisuje, že by krvácal, len že sa mu ťažko dýcha, bolí ho pod kľúčnou kosťou a točí sa mu hlava. Podľa odpisu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti na č.l. 88 vystavenej J. J. B., praktickým lekárom pre dospelých, bol poškodený práceneschopný od 24.05.2023 do 25.06.2023. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Najskôr je potrebné uviesť, že si súd v podaní svedkov či obžalovaného vypočul dve protichodné verzie toho, ako sa skutok mal stať. Jednu verziu, podľa ktorej došlo len k verbálnej potýčke, kde si mal ujmu na zdraví spôsobiť sám poškodený dvoma pádmi na zem prezentoval obžalovaný a svedkovia B. H., F. a H.. Druhá verzia, tá ktorej popis obsahuje obžaloba, vyplývala z výpovede poškodeného a svedka G.. Je celkom zrejmé, že takéto verzie vylučujú to, že by všetci vypočutí o skutku hovorili vedome pravdu, inými slovami je celkom isté, že niektoré osoby vedome o priebehu skutku pred súdom klamali. Z hľadiska hodnotenia dôkazov a rozhodovania o otázke viny nevylučuje ani takáto dôkazná situácia rozhodnutie o vine obžalovaného, avšak je potrebné, aby vyviňujúce svedectvá boli buďto vyvrátené inými dôkazmi, alebo spochybnená dôveryhodnosť svedkov natoľko, že by na ne nebolo možné vôbec prihliadať, pritom takéto nedostatky by nesmeli mať usvedčujúce výpovede. Za takýchto okolností, je súd povinný rozhodnutie o merite veci oprieť aj o iné dôkazy, ktoré by vyvrátili pravdivosť niektorých svedectiev. Súd sa úfal, že takýmto dôkazom môžu byť závery znaleckého posudku či odborného vyjadrenia z odvetvia chirurgia, traumatológia, najmä výsluch znalcov, no ani tieto dôkazy neumožnili záver o vine obvineného založený na preukázaní viny bez dôvodných pochybností. Súd skúmal aj vierohodnosť, či skôr schopnosti svedkov a samotného poškodeného popísať skutok pravdivo, či celkovo motív tak obžalovaného, ale aj poškodeného správať sa či konať v tejto veci. Zistil, že motív spáchať skutok síce svedčí obžalovanému, avšak poškodený javil znaky prispôsobovať popis skutku a svoje následné konanie tomu, aby išlo o práve také trestné činy, aké sa obžalovanému kládli za vinu. Vo veci nevypovedal žiaden svedok, ktorý by nemohol byť spochybňovaný z hľadiska možnej zaujatosti a sklonom klamať či zamlčiavať dôležité skutočnosti. Svedok G. je svokor poškodeného, svedkovia H. a F. zamestnanci svedka B. st. a ten je otec obžalovaného. Navzájom sa usvedčovali v istom podiele na skutku - ohrozovanie vozidlom, či napadnutie svedka G., podnecovanie k napádaniu. Vskutku sa verzia obžalovaného môže javiť štatisticky nepravdepodobná a len akýmsi chabým pokusom o vysvetlenie zranení poškodeného. Zranenia si mal podľa nej poškodený spôsobiť svojou nemotornosťou, tým že sa mu v pomerne krátkom čase podarilo pošmyknúť na mokom podklade v daždi a dvakrát spadnúť na zem zaháňajúc sa lopatou na obžalovaného či svedkov. Výpovede svedkov obhajoby svedčiace tejto verzii však boli pomerne konzistentné, obžalobe sa nepodarilo nalomiť zhodu v podstatnej časti, všetci sa zhodovali v tom, že poškodený mal obuté šľapky, že mal lopatu a v podstate aj ako padol na zem. Nedá sa nepoukázať na to, že polícia nespravila test na prítomnosť alkoholu v dychu nikomu prítomnému okrem obžalovaného, pričom na hlavnom pojednávaní sa navzájom poškodený a svedkovia označovali za osoby pod vplyvom návykovej látky. Z pohľadu vykonaného dokazovania je však verzia obhajoby z hľadiska pravdepodobnosti nie ďaleko od verzie obžaloby, naviac verzia obžaloby má také nedostatky, ktoré z nej robia hoc pravdepodobný, avšak len dohad o skutočnom priebehu skutku, ktorý nemožno preukázať už žiadnymi ďalšími dôkazmi. Obžalovaný mal motív napadnúť poškodeného. Bolo preukázané a v podstate nebolo ani rozporované, že prišiel na urgentnú výzvu svojho otca, ktorý bol verbálne napádaný po spore ohľadom vody stekajúcej
na pozemky. Hneď oslovil, a to vulgárne, poškodeného. Poškodený bol evidentne rozčúlený, svedkovia hovoria o obojstranných vulgarizmoch. V tomto prípade je celkom logické, že obžalovaný mohol napadnúť poškodeného aj fyzicky, alebo reagovať údermi na zaháňanie sa lopatou. Traja svedkovia obhajoby však taký priebeh skutku neuvádzajú. Poškodený sa mohol rovnako v rozčúlení uchýliť k fyzickému násiliu, zahnať sa lopatou, opäť to či ju mal a či to spravil je skutočnosť, o ktorej svedkovia vypovedajú rôzne. Obžalovaný má dôvod sa vyviňovať klamstvami, no aj poškodený má dôvod skutok zveličovať, pretože sa mohol cítiť frustrovaný, urazený, či skutočne mohol byť napadnutý, no bez zveličenia by skutok nedosiahol váhu trestného činu. Tu súd uvádza, že nedáva logiku správanie otca obžalovaného, ak by konflikt už pred príchodom obžalovaného neeskaloval. Na mieste museli padať nadávky, poškodený mal k dispozícii nakladač, tu súd prisvedčil tomu, že otec obžalovaného so svedkami obhajoby boli v tom čase v defenzíve a mohli sa cítiť byť ohrození jednak rozčúleným poškodeným, ktorý im nadával, aj svedkom G. v nakladači, ktorý zrejme bol vyzývaný pokračovať v práci a je celkom možné, že išiel nakladačom proti nim a ohrozil ich. Poškodeného výpoveď nedáva odpoveď na otázku prečo by prišiel obžalovaný situáciu riešiť, keby nebola vypätá a poškodený sa správal slušne. Súd má za to, že poškodený zamlčiava vlastné správanie voči svedkom obhajoby v tom čase. Z hlásenia na linku 158 nevyplýva, že by poškodený uvádzal, že sa mu niekto hrozil smrťou. Nebezpečné vyhrážanie sa "objavilo" až neskôr v rámci procesných úkonov. Poškodený nemal okrem jedného žiadne objektívne zistiteľné viditeľné zranenia - okrem opuchu na temene. Je potrebné uviesť, že skutočnosť, že bol skutok kvalifikovaný ako ublíženie na zdraví vyplynula v podstate zo subjektívne podaných informácií samotným poškodeným. Ten sa však paradoxne správal v rozpore s formálne vedenou práceneschopnosťou. Nebolo preukázané, že by bol jeden mesiac v domácej liečbe, svedkovia vypovedali, že bol zakrátko videný a viedol aj nákladné auto. Samotný znalec MUDr. Pamula určil primeranú dobu liečenia podstatne kratšiu ako trvala PN, znalec MUDr. Ridoško PhD., MBA dokonca uviedol, že podľa objektívne zisteného zranenia by nemalo byť sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného žiadne. Schantzov golier nebol nikým ordinovaný, samotný je len podporou a úľavou pre krk, poškodený si ho dával a sňal podľa vlastnej úvahy. Podľa znalca MUDr. Pamulu bola intenzita úderov slabá až stredne silná. Poškodený však vypovedal o intenzívnom až 3 minútovom boxe osoby, ktorá sa zaoberá bojovým umením, a sám ju považoval za zdatnejšiu ako on sám pri svojej váhe 130kg. Svedok G. o bití päsťami kopaní kolenami obžalovaným ako zmyslov zbaveným. Z vyššie uvedeného vyplýva, že popis skutku svedkom obžaloby a poškodeným nekorešponduje s objektívne zistenými zraneniami a následky ani so závermi znalcov. Ak má súd odpovedať na otázku či sa možno spoľahnúť na popis skutku a skutočných následkov poškodeným či svedkom G., tak odpoveď je že nie bez dôvodných pochybností a pokiaľ ide o skutočné následky, tak pravdepodobne nie. Znalci nedali jednoznačnú zhodnú odpoveď na otázku, či si poškodený mohol spôsobiť zranenia, ktoré utrpel aj pádmi - teda dvoma pádmi na rôzne časti tela. Znalec MUDr. Ridoško PhD., MBA odpovedá, že je to možné, znalec MUDr. Pamula sa zdráhal dať jednoznačnú odpoveď, uchyľujúc sa viac k nemedicínskym hodnoteniam v tom zmysle, či má alebo nemá byť zašpinenie odevu súčasťou lekárskej správy a teóriou pravdepodobnosti dvoch pádov poškodeného. Obaja sa však zhodli v tom, že až na opuch záhlavia a hybnosť krku bola diagnóza stanovená na základe subjektívneho popisu symptómov poškodeným. Súd je toho názoru, že na preukázanie skutočnosti, či je naplnená definícia ublíženia na zdraví, nemožno vychádzať zo subjektívnej anamnézy teda rozhovoru lekára s pacientom, kde mu pacient popisuje, ako sa cíti, či dobu liečby a sťaženia obvyklého spôsobu života stanoviť podľa takejto anamnézy a skutočnosti, kedy poškodený ukončí PN. Pokiaľ ide o verbálne nebezpečné vyhrážanie, tu súd uvádza, že platia tie isté princípy hodnotenia dôkazov, ako súd uviedol vyššie. Preukázaná je hádka obžalovaného s poškodeným, kde sú obaja rozčúlení a častujú sa vulgárnosťami, či obžalovaný použil verbálnu hrozbu smrťou alebo nie je nepreukázanou skutočnosťou, motív pridať k vulgarizmom ako bonus vyhrážku mali v tom čase obaja, že sa tak nestalo svedčia vrátane obžalovaného štyri osoby, preukázané je, že hrozby poškodený pri volaní na linku 158 nespomenul. Logický záver je, že hrozby obžalovaného sú možné no nie bez dôvodných pochybností preukázané. Podstatou dokazovania je ozrejmiť priebeh skutku, pričom znaky skutkovej podstaty trestného činu musia byť bez dôvodných pochybností preukázané. Súd záverom uvádza, že skutočnosť, že sa skutok podľa obžaloby javí byť logicky pravdepodobnejší, ako obhajobná verzia o pošmyknutí, neznamená, že je možné ignorovať dôkazy tejto menej pravdepodobnej verzii svedčiace, pri tak vzájomne narušených
vzťahoch, kde motív "prispôsobovať realitu" svojim záujmom má tak obžalovaný, svedkovia ako aj poškodený. Súd nezistil ani to, že by preukázaný skutok - teda že nepochybne došlo k hádke, kde padali vulgarizmy, napĺňa znaky iného trestného činu či priestupku, pretože sa nedá bez dôvodných pochybností preukázať samotný priebeh skutku, ako trestného činu, či priestupku a odlíšiť v tej časti osoba, ktorá by sa ho mala dopustiť od tej, na ktorej mala byť spáchaná. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného, avšak až v konaní pred súdom. Pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodeného len obligatórne, bez skúmania dôvodnosti nároku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces § 288 ods. 3 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.