Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/23/2024 3824010383 19. 06. 2024 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2024:3824010383.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 19.06.2024, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Hrádku, Česká republika, trvale bytom C. D. C., E. XXXX/X, dôchodca, ženatý, t. č. v ÚVV Ilava, je
v i n n ý, ž e :
dňa 05.12.2023 v čase približne o 06:26 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ulici E. XXXX/X v kuchyni bytu č. X sa po predchádzajúcom požití alkoholu a počas slovnej hádky vyhrážal opakovane svojmu synovi - poškodenému A. B. ml. so slovami, že si zoženie pištoľ aby ho mohol zabiť, počas čoho poškodenému tiež vulgárne nadával, čím vzbudil u poškodeného obavu o svoj život a zdravie, teda: inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe, čím spáchal: prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 24.04.2024 na tunajšom súde obžalobu na A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 05.12.2023 v čase približne o 06:26 hod. v C. D. C. D. F. E. XXXX/X v kuchyni bytu č. X sa po predchádzajúcom požití alkoholu a počas slovnej hádky vyhrážal opakovane svojmu synovi poškodenému A. B. ml. so slovami, že si zoženie pištoľ aby ho mohol zabiť, počas čoho poškodenému tiež vulgárne nadával, čím vzbudil u poškodeného obavu o svoj život a zdravie. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 19.06.2024, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu, svoje konanie oľutoval. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný: - rozumie z čoho je obžalovaný, - bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, - bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, - sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutok, ktorý je v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal, nakoľko nezistil, že by takémuto postupu bránila prekážka predpokladaná v § 257 ods. 7 Trestného poriadku druhá veta (obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní) a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 32/2024 Centra duševného zdravia, s.r.o. zo dňa 28.02.2024 (č.l. 66-76) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to zápis o dychovej skúške obžalovaného z č.l. 23, opatrenie z č.l. 41, rozsudok OS Trenčín sp. zn. 3Tk/2/2016 zo dňa 20.06.2017 z č.l. 80-86, uznesenie KS v Trenčíne č.k. 2To/54/2017-424 zo dňa 15.08.2017 z č.l. 87-93, správa o povesti obžalovaného od mesta Bánovce nad Bebravou z č.l. 94, lustrácia zbraní z č.l. 96, rozsudok OS Bánovce nad Bebravou č.k. 3Ps/2/2014-69 zo dňa 11.12.2014 z č.l. 114-115, uznesenie OS Prievidza č.k. 30Tp/11/2024-3 zo dňa 08.04.2024 z č.l. 119, výpis z LV z č.l. 170-171, správa z ÚVV Ilava + skrátený výpis klienta z č.l. 193-194, ospravedlnenie z č.l. 197, lustrácia ZVJS z č.l. 199, odpis z registra trestov z č.l. 200, lustrácia GP SR z č.l. 201, lustrácia CDB z č.l. 202, lustrácia CESDaP z č.l. 203. Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol k svojim osobným pomerom, že je dôchodca, má XX rokov, je ženatý, má troch synov. Žije v Bánovciach nad Bebravou a v Pečeňanoch, kde má rodinný dom. V prípade prepustenia na slobodu sa chce zdržiavať v Pečeňanoch. Má problémy s nohami (členky, kolená). Je príležitostný konzument alkoholu, iné návykové látky neužíva. Nepamätá si, či mu bolo zo strany súdu uložené liečenie. V minulosti bol raz súdom trestaný tiež kvôli poškodenému. Priestupkovo postihnutý nebol. On sa považuje za zdravého človeka, nemá žiadny psychický problém.
Zo záverov znaleckého posudku č. 32/2024 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 28.02.2024 (č.l. 66-75) vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Išlo u neho o organické poškodenie centrálnej nervovej činnosti a osobnosti, už s mentálnym deficitom, ale nie demenciou; tzv. organický psychosyndróm. Obžalovaný v čase spáchania skutku mohol svoje konanie ovládať v podstatne, forenzne významne zmenšenej miere. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli podstatne, forenzne významne zmenšené, nie vymiznuté. U obžalovaného sa jedná o škodlivé užívanie alkoholu s poruchovosťou až stratou kontroly, podstatne zmenšenou schopnosťou vyhýbať sa konzumu; dezinhibíciou afektového, hostilného, agresívneho konania pod vplyvom alkoholu. Pobyt obžalovaného na slobode je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, preto znalec odporučil uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 05.12.2023 (č.l. 23) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 05.12.2023 o 07:35 hod. s výsledkom 0,78 mg/L alkoholu v dychu. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 04.06.2024 (č.l. 193) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 07.12.2023 a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni. Porušil zákaz predávať, darovať, vymeniť alebo požičať inému obvinenému alebo odsúdenému veci osobnej potreby a od iného obvineného alebo odsúdeného veci osobnej potreby prijať do užívania s výnimkou vecí určených v ústavnom poriadku, za čo mu bol uložený disciplinárny trest, a to pokarhanie. Disciplinárna odmena mu nebola uložená. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Hygienické návyky má osvojené. Vo svojom osobnom voľne sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas a zúčastnil sa aktivity podľa ponukového listu záujmovej, športovej a inej činnosti. Neprejavil záujem o zaradenie do práce. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie a telefonovaním. Záverom sa v správe konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si napriek uvedenému nedostatku ostatné povinnosti vyplývajúce zo zákona plní. Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, starobný dôchodca, má tri dospelé deti. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol doteraz trikrát postihnutý v priestupkovom konaní (v dvoch prípadoch za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu – voči svojmu synovi a v jednom prípade za priestupok na úseku dopravy). Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol do súčasnosti jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/2/2016 zo dňa 20.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/54/2017-424 zo dňa 15.08.2017 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia trestu prepadnutia veci a tiež ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Pp/17/2019 zo dňa 26.06.2019 bol z výkonu vyššie uvedeného trestu podmienečne prepustení so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na 3 roky za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení; osvedčil sa dňa 27.06.2023. Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a tiež poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol
už za trestný čin odsúdený). Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi dochádza v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3, teda súd vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 26 mesiacov. Na základe toho súd obžalovanému uložil trest podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, nakoľko má za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto konštatovanie súd opiera o okolnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený pre násilný trestný čin, ktorého sa dopustil práve voči svojmu synovi, ktorý je poškodeným aj v danej veci, nepodmienečným trestom odňatia slobody a tiež vzhľadom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, kde sa konštatovalo, že pobyt obžalovaného na slobode je zo psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím stratil možnosť rozsudok v tejto časti napadnúť riadnym opravným prostriedkom a ktorá okolnosť sa významne premietla do výšky uloženého trestu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, keď tento bol do súčasnosti jedenkrát súdne trestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, ktorého sa dopustil proti tomu istému poškodenému, ako aj v prejednávanej veci. Prihliadol tiež na jeho priestupkovú minulosť, keď doposiaľ bol trikrát postihnutý v priestupkovom konaní, z toho v dvoch prípadoch za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, voči svojmu synovi - poškodenému v aktuálne prejednávanej trestnej veci. Súd pri ukladaní trestu vychádzal i zo záverov znaleckého posudku č. 32/2024 Centra duševného zdravia, s.r.o., v ktorom sa konštatovalo, že u obžalovaný v čase spáchania skutku išlo o organické poškodenie centrálnej nervovej činnosti a osobnosti, už s mentálnym deficitom, ale nie demenciou; tzv. organický psychosyndróm. Súd prihliadol i na hodnotenie obžalovaného z výkonu väzby, ktorý si až na pár nedostatkov plní ostatné povinnosti vyplývajúce zo zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje obžalovanému uložený trest vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne za taký, ktorý v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú a je trestom primeraným k spáchanému skutku a postoju obžalovaného k nemu. Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalec konštatoval, že u obžalovaného išlo v čase spáchania skutku o organické poškodenie centrálnej nervovej činnosti a osobnosti, už s mentálnym deficitom, ale nie demenciou; tzv. organický psychosyndróm. Zároveň sa u obžalovaného jedná o škodlivé užívanie alkoholu s poruchovosťou až stratou kontroly, podstatne zmenšenou schopnosťou vyhýbať sa konzumu; dezinhibíciou afektového, hostilného, agresívneho konania pod vplyvom alkoholu. Podľa záverov predmetného posudku je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, preto znalec odporučil uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. S týmto odporúčaním uvedeným v predmetnom znaleckom posudku sa stotožnil aj súd, kde v prípade absolvovania ústavnej psychiatrickej liečby zo strany obžalovaného možno očakávať vytvorenie vhodných podmienok pre to, aby sa už do budúcna takéto konanie obžalovaného nezopakovalo. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.