Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/11/2024 3824200504 03. 06. 2024 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2024:3824200504.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29P/11/2024 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, bývajúceho u matky, dieťa rodičov C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/X a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto D., o zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na návrh matky, takto rozhodol: 29P/11/2024 I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.01.2022 č.k. 1P/41/2021-96 v odseku I. tak, že otcovi sa s účinnosťou od 26.01.2024 zvyšuje vyživovacia povinnosť na maloletého A. zo sumy 55 € mesačne na sumu 180 € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. II. Zročné zvýšené výživné, ktorého zročnosť nastala v čase od 26.01.2024 do 03.06.2024 vo výške 584,53 € je otec povinný zaplatiť maloletému v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 20 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného zvýšeného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného zvýšeného výživného. III. Vo zvyšnej časti nedotknutej týmto rozsudkom ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.01.2022 č.k. 1P/41/2021-96 nezmenený. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29P/11/2024 (1) Matka maloletého sa podaným návrhom domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na neho z doterajších 55 € mesačne na 250 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že určené výživné je nepostačujúce a náklady na výživu i celkové zaopatrenie sa zvýšili. (2) K návrhu pripojila rozsudok bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.01.2022 č.k. 1P/41/2021-96. (3) Súd ustanovil maloletému na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 08.04.2024. Súd zároveň otcovi maloletého a kolíznemu opatrovníkovi doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. Otca zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. (4) Otec maloletého si písomnosti v úložnej dobe na pošte neprevzal, miesto jeho skutočného pobytu sa súdu zistiť nepodarilo, preto v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zverejnil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke oznámenie o návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania sa považuje za doručený otcovi maloletého po uplynutí 15 dní od jeho zverejnenia, a to aj vtedy, ak sa o tom nedozvedel. Oznámenie bolo zverejnené 14.03.2024. (5) Otec svoje právo nevyužil a k návrhu na začatie konania sa v určenej lehote nevyjadril. (6) Dňa 05.04.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené e-mailové podanie od osoby označenej „G. B.“, ktoré je adresované ku konaniu PE-1T/40/2021, ktoré však oznamuje skutočnosti, ktoré by sa mohli týkať tohto konania. Text je podpísaný „F. B.“, avšak e-mail nie je odoslaný z e-mailového konta na meno otca maloletého a správa nie je opatrená zaručeným elektronickým podpisom. Obsahom správy sú okolnosti týkajúce sa stretávania otca s maloletým, predmetu tohto konania sa týka len okrajovo – uvádza sa v ňom, že matka nepoužíva výživné na syna a nezaujíma sa o neho (čo však nie je podložené inými dôkazmi, najmä správou kolízneho opatrovníka – pozn. súdu). K okolnostiam sa mala vyjadriť G. B. na pojednávaní dňa 08.04.2024, na uvedené pojednávanie sa však taká osoba neustanovila. Súd má závažné pochybnosti o tom, že by bol skutočným pisateľom správy otec maloletého, podanie nie je opatrené zaručeným elektronickým podpisom, ani neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, preto súd na jeho obsah neprihliadal. (7) Na pojednávaní dňa 08.04.2024, ktoré sa uskutočnilo s poukazom na § 180 CSP bez prítomnosti otca (bol naň riadne predvolaný, predvolanie mu bolo doručené fikciou doručenia, na pojednávanie sa neustanovil, nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie) súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP listinnými dôkazmi a vypočul matku maloletého. Následne pojednávanie odročil z dôvodu potreby doplnenia dokazovania na 03.06.2024. (8) Matka a kolízny opatrovník vzali termín ďalšieho pojednávania na vedomie, otcovi súd doručil predvolanie na adresu vyplývajúcu z Registra obyvateľov. Otec si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol, preto sa považuje za doručenú dňom 06.05.2024. (9) Na pojednávaní dňa 03.06.2024 súd doplnil dokazovanie listinným dôkazom, umožnil účastníkom urobiť záverečné vyjadrenia a vo veci samej rozhodol. Pojednávanie sa uskutočnilo opäť podľa § 180 CSP bez prítomnosti otca, ktorý bol riadne predvolaný, na pojednávanie sa neustanovil ani nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Boli teda splnené všetky zákonné predpoklady pre vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti. (10) Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: (11) Z lustrácií na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 8 vyplýva, že matka ani otec maloletého nie sú evidovaní v evidencii Sociálnej poisťovne. Maloletý má zhodné trvalé bydlisko ako jeho matka. Otec má trvalé bydlisko len mesto D., bez uvedenia adresy. Matka je slobodná, má 5 detí, všetky maloleté. Otec je ženatý, má tri deti, z toho dve maloleté. (12) Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 21 a na č.l. 30 vyplýva, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 345,20 € mesačne a prídavku na dve deti o 60 € mesačne. Otec nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. (13) Podľa odpovede Sociálnej poisťovne na č.l. 25 a 26 matka ani otec nie sú poberateľmi žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, matka je evidovaná ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov. (14) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 34 vyplýva, že maloletý je informovaný o podanom návrhu. Je žiakom 6. ročníka Základnej školy Radovana Kaufmana, učí sa dobre. Nachádza sa v dispenzári MUDr. Murčekovej v Partizánskom. Navštevuje ambulanciu MUDr. Nadzamovej v Topoľčanoch, lieči sa na obezitu a ochorenie pečene. Matka je na materskej dovolenke. Spoločne s ďalším maloletým dieťaťom a priateľom býva v prenajatom 3 - izbovom rodinnom dome, kde za prenájom platí sumu 250 € mesačne. Výživné na maloletého je od otca dieťaťa sporadické, poberá náhradné výživné, nakoľko si otec pravidelne neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Matka má informáciu, že otec sa údajne nachádza v Holandsku. Otec sa s maloletým synom nestretáva, nie je s ním v kontakte. Otec maloletého nemá telefonický kontakt, bolo mu zaslané predvolanie na adresu jeho matky, avšak predvolanie sa vrátilo. S otcom sa nepodarilo skontaktovať, na predvolanie sa nedostavil, nie je známe jeho stanovisko k podanému návrhu, ako i ostatné súvisiace okolnosti. Na základe preverenia výchovných pomerov dieťaťa a podaného návrhu vo veci zvýšenia výživného na dieťa navrhujú, aby súd návrhu vyhovel. Pri stanovení výšky výživného navrhujú zohľadniť objektívne potreby dieťaťa ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. (15) Z úradného záznamu na č.l. 38 vyplýva, že manželka otca maloletého pracuje v Holandsku prostredníctvom pracovnej agentúry.
(16) Z oznámenia sprostredkovateľa zamestnania otca maloletého na č.l. 44 vyplýva, že otcovi bolo sprostredkované zamestnanie v Holandsku vo firme Hilton – balenie mäsa. Pracovný čas má 40 hodín týždenne, nástup k zamestnávateľovi 12.12.2023. Plat má dohodnutý na 12,12 € na hodinu. (17) Z obsahu pripojeného spisu tuanjšieho súdu sp. zn. PE-1P/41/2021 vyplýva, že v uvedenom konaní súd rozhodoval naposledy o vyživovacej povinnnosti otca k maloletému, ako aj k vtedy maloletej H. B. (návrh na č.l. 1). V tom čase boli obe deti maloleté, H. navštevovala strednú školu, maloletý A. 4. ročník základnej školy. Učil sa dobre, navštevoval alergologickú ambulanciu, inak bol zdravý. Matka pracovala ako asistent predaja v Tescu, bývala s deťmi a partnerom v 3-izbovom dome, kde platila nájomné 150 € mesačne. Na deti poberala náhradné výživné. Otec maloletých detí sa mal v tom čase zdržiavať v Českej republike. (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 42). Dňa 03.01.2022 na pojednávaní matka uviedla, že v Tescu už pre zdravotné problémy nepracovala, poberala náhradné výživné na dve deti a prídavky na deti. Žiadne dávky a príspevky nepoberala (zápisnica o pojednávaní na č.l. 92). Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 03.01.2022 tak, že bolo otcovi zvýšené výživné na H. zo sumy 60 € mesačne na sumu 75 € mesačne a na A. zo sumy 40 € mesačne na sumu 55 € mesačne. Výživné bolo splatné do 15. dňa mesiaca vopred s účinnosťou od 04.08.2021 k rukám matky maloletých detí. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že matka dosahovala príjem 533,57 €, aktuálne bola PN a poberala len prídavky na deti. Súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý určil na 646 € mesačne, vo výške minimálnej mzdy za rok 2022 (rozsudok na č.l. 96). (18) Matka k veci uviedla, že sa zmenili jej pomery, už nie je na rodičovskom, od marca je evidovaná na úrade práce. Otec jej dieťaťa išiel na pol roka na materskú. Na prácu sa zatiaľ bola pýtať v reštaurácii, ale (práca) nebola. V súčasnosti má príjem len z prídavkov na deti. Zdedila so sestrou dom v I. po starkej v hodnote 62 000 €, chceli by ho predať. Ich bývanie sa nezmenilo. V spoločnej domácnosti býva s priateľom J. K., synom J., A. a H. B.. H. študuje externe 2-ročnú nadstavbu, popri tom má brigádu v secondhande. Motorové vozidlo nevlastní, nefajčí. Otec doplatil zameškané výživné, od januára riadne platí súdom určené výživné. V kontakte s ním nie je, údajne by mal byť v Holandsku. (19) Súd aplikoval v konaní nasledujúce právne predpisy: (20) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (21) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (22) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (23) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (24) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (25) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (26) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (27) Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(28) Predmetom konania je zmena rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. V súlade s § 78 ods. 1 ZR teda súd musí v tomto konaní skúmať, či sa podstatným spôsobom zmenili pomery maloletého alebo rodičov a či táto zmena má vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. Súd neskúma predchádzajúce konanie o vyživovacej povinnosti, skúma len, či a k akej zmene od ostatného rozhodnutia došlo. (29) Súd vykonaným dokazovaním zistil zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Ide pritom o podstatnú zmenu, majúcu vplyv na výšku vyživovacej povinnosti, ktorá bola otcovi určená rozsudkom bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.01.2022 č.k. 1P/41/2021-96. (30) V čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti: · Matka bola nezamestnaná, príjem mala len z prídavku na deti. Potenciálne mohla mať príjem 533,57 € mesačne. Bývala v rovnakom dome s rovnakými osobami, ako v súčasnosti. Za bývanie platila 150 € mesačne. · Otec bol nezamestnaný, súd u neho vychádzal z potenciálnej mzdy vo výške 646 € mesačne. · Maloletý bola v zásade zdravý, žiadne mimoriadne alebo osobitné výdavky nezodpovedajúce dieťaťu v jeho veku z pripojeného spisu nevpylývajú. (31) V súčasnosti matka naďalej zabezpečuje stálu starostlivosť o maloletého. Je opäť nezamestnaná, potenciálne mohla mať príjem z rodičovského príspevku 345,20 € mesačne. Zvýšili sa jej náklady na bývanie na 250 € mesačne. (32) Obom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, ktorú si otec mal plniť vo výške 75 € mesačne. (33) Maloletý je starší, s vyšším vekom sú nepochybne spojené aj vyššie náklady na zaopatrenie dieťaťa, táto skutočnosť je všeobecne známa a nie je potrebné ju preukazovať. (34) Otec je v súčasnosti zamestnaný s dohodnutou mzdou vo výške 12,12 € za hodinu pri 40 hodinovom pracovnom týždni, čo je v prepočte 1 939,20 € mesačne. Jeho pomery sa prešetriť nepodarilo, zdržiava sa v zahraničí, povinnosť ohlásiť miesto svojho pobytu si nesplnil. Tieto skutočnosti však nemôžu ísť na ťarchu maloletého a nie sú prekážkou rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že otcovi sa pomery na strane príjmov zlepšili z pôvodného potenciálneho príjmu 646 € mesačne, z ktorého súd vychádzal pri ostatnom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na nový potenciálny príjem 1 939,20 € mesačne pri 160 hodinovom pracovnom mesiaci. Došlo teda u neho k zlepšeniu príjmov o 1 293,20 € mesačne. Zároveň došlo u neho k zániku jednej vyživovacej povinnosti, ktorú doteraz mal platiť vo výške 75 € mesačne (dcéra je plnoletá, externe študuje, je teda schopná sama sa živiť). Iná podstatná zmena pomerov v konaní zistená nebola. (35) Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Výživné má pritom prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Ak sa pomery otca zlepšili oproti pôvodnému rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti o 1 293,20 € mesačne, má jeho syn právo podieľať sa na tomto zlepšení, a to práve zvýšením vyživovacej povinnosti otca k nemu. (36) Matka navrhla zvýšiť výživné na sumu 250 € mesačne, čo však súd nepovažoval za primerané a zodpovedajúce súčasným možnostiam otca maloletého. Otec maloletého má totiž aj ďalšie maloleté dieťa. Súd považuje za primerané a spravodlivé, aby sa na zlepšených pomeroch otca mali právo podieľať sa všetky výživným na neho odkázané deti v rozsahu približne 20%. To je v tomto prípade suma približne 250 € mesačne (pätina zo zlepšenia vo výške 1293,20 €). Pri súčasnom príjme otca, i s prihliadnutím k tomu, že býva v zahraničí, kde, ako je všeobecne známe, sú náklady na živobytie vyššie ako na Slovensku, je v jeho možnostiach prispievať na výživné maloletého sumou zvýšenou z pôvodných 55 € mesačne o polovicu zo sumy 250 € mesačne, teda o 125 € mesačne, čiže v sume 180 € mesačne. Takto určené výživné bude zodpovedať súčasným možnostiam otca s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale aj bude dostatočné pre uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého, ktorého potreby sa síce vyšším vekom zvýšili, ale ktorý zároveň nemá žiadne zvýšené nároky na zabezpečovanie svojich potrieb v porovnaní s inými deťmi jeho veku. Súd výživné nezvýšil vo väčšom rozsahu aj s prihliadnutím k tomu, že hoci matka plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v prevažnom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou o neho, má maloletý právo podieľať sa aj na jej zlepšenej životnej úrovne, ktorá spočíva v nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti (speňažením ktorej môže potenciálne nadobudnúť príjem, ktorý môže sčasti použiť aj pre potreby maloletého). Preto teda súd výživné nezvýšili o sumu vyššiu ako 125 € mesačne. Keďže konanie o vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu, nie je potrebné rozhodnúť o zamietnutí návrhu matky v rozsahu, v ktorom súd výživné nezvýšil. (37) Účinnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil k 26.01.2024, kedy sa toto konanie začalo. Už v tom čase totiž boli zmenené pomery účastníkov (otec už pracoval, maloletý už bol starší). Na skoršie určenie zvýšenia vyživovacej povinnosti súd žiadny dôležitý dôvod nezistil, ani sa ho žiaden z účastníkov
nedomáhal. Deň splatnosti i platobné miesto súd ponechal nezmenené, pretože na zverení maloletého matke sa nič nezmenilo. (38) Keďže zvýšenie výživného bolo určené už od 26.01.2024, do vyhlásenia rozsudku nadobudla časť zvýšeného výživného splatnosť. O tejto časti je potrebné rozhodnúť. Ide o sumu 584,53 € a súd ju vypočítal zo zvýšeného výživného o 125 € mesačne s prepočítaním na dni a s prihliadnutím k tomu, že výživné je splatné podľa Zákona o rodine na mesiac vopred. Ide o výživné za 6 dní mesiaca január, 14 dní mesiaca február a výživné splatné 15.02., 15.03., 15.04. a 15.05., teda za 4 mesiace a 20 dní. Za 4 mesiace ide o sumu 4 x 125 € = 500 €, za 6 dní mesiaca január ide o sumu 6 x 125 € / 31 = 24,19 € a za 14 dní mesiaca február ide o sumu 14 x 125 € / 29 = 60,34 €. Spolu ide o sumu 584,53 €. Vzhľadom k výške tejto sumy, potenciálnym príjmom otca i ďalšej vyživovacej povinnosti súd určil, že otec môže zročné zvýšené výživné zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku určil najmenej na 20 € mesačne. To znamená, že až do splatenia zročného zvýšeného výživného 584,53 € bude otec povinný platiť výživné po 200 € mesačne. Na ochranu maloletého súd určil, že v prípade, ak by čo i len jednu splátku zročného výživného nezaplatil riadne a včas, príde o výhodu splátok. (39) Keďže žiaden z účastníkov nenavrhoval upraviť iné rodičovské práva a povinnosti k maloletému ako výšku výživného a súd ani z vlastnej iniciatívy potrebu iného rozhodnutia nezistil, konštatoval, že pôvodné rozhodnutie bývalého Okresného súdu Partizánske vo veci rodičovských práv a povinností k maloletému ostáva v ostatných častiach nedotknutých týmto rozsudkom nezmenené. (40) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (41) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (42) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (43) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, na iné rozhodnutie ako na znášaní trov oboma účastníkmi súd žiaden spravodlivý dôvod nezistil, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nepožadoval. Poučenie: 29P/11/2024 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.