Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/35/2024 3824201571 16. 12. 2024 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2024:3824201571.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29P/35/2024 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, bývajúceho u matky, dieťa rodičov B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XX a A. A., bytom mesto G., o udelenie súhlasu za otca so zmenou priezviska maloletého, na návrh matky, takto rozhodol: 29P/35/2024 I. Súd udeľuje za otca A. A., nar. XX.XX.XXXX súhlas s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX z A. na C.. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29P/35/2024 (1) Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáha (po špecifikácii návrhu) udelenia súhlasu za otca maloletého s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého z pôvodného A. na nové priezvisko C.. (2) Návrh odôvodnila tým, že otec nejaví o syna záujem, od mája 2023 nedostala matka výživné. (3) Súd maloletému ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 31.07.2024. Otcovi maloletého doručil návrh na začatie konania a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Návrh na začatie konania doručil aj kolíznemu opatrovníkovi maloletého. (4) Otec maloletého prevzal návrh na začatie konania do vlastných rúk dňa 07.08.2024. Svoje právo nevyužil a k návrhu sa nevyjadril. Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že odporúčajú udeliť súhlas na zmenu priezviska maloletého, nakoľko to považujú za súladné s jeho záujmom. (5) Na pojednávaní dňa 31.07.2024 súd vec prejednal s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti otca, ktorý bol naň riadne predvolaný, na pojednávanie sa neustanovil a nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočul matku maloletého. Následne pojednávanie odročil na 07.10.2024 za účelom výsluchu otca maloletého. (6) Vzhľadom k tomu, že otcovi sa nepodarilo doručiť predvolanie, pojednávanie bolo odročené na 16.12.2024. Súd otcovi maloletého doručil spolu s predvolaním na pojednávanie aj zápisnicu obsahujúcu výpoveď matky maloletého s tým, aby mu umožnil vyjadriť sa k jej skutkovým tvrdeniam. Predvolanie spolu so zápisnicou mu bolo doručené fikciou doručenia dňa 11.11.2024. Otec sa na pojednávanie dňa 16.12.2024 neustanovil, ani sa nevyjadril k skutkovým tvrdeniam matky. O odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nežiadal.
(7) Na pojednávaní dňa 16.12.2024 súd vec prejednal opäť s poukazom na § 180 CSP bez prítomnosti otca, umožnil matke vyjadriť sa, dal matke a kolíznemu opatrovníkovi priestor na záverečné vyjadrenia a vo veci rozhodol. (8) Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav: (9) Z lustrácií na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4 vyplýva, že obaja rodičia maloletého sú slobodní. Majú jediné spoločné dieťa – maloletého A.. Nemajú spoločný pobyt. Otec maloletého bol od 14.03.2024 vo väzbe. (10) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 24 vyplýva, že matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Býva s dvomi maloletými deťmi, priateľom, svojou matkou a starými rodičmi v 6-izbovom rodinnom dome, kde obýva samostatný byt na poschodí. Maloletý je zdravý, v starostlivosti matky o neho neboli zistené nedostatky. Otec za maloletým nechodí, vyživovaciu povinnosti si neplní, maloletý ho riadne nepozná. Od marca 2024 bol vo väzbe za nebezpečné vyhrážanie. Do marca 2024 mal neuhradené výživné 1 550 €. Počas väzby výživné neplatil. Maloletý vníma ako otca súčasného partnera matky. Otec v minulosti chcel stretnutie s maloletým mimo súdom určeného času, matka mu to neumožnila, pretože sa jej javilo, že je pod vplyvom návykovej látky. Otec uviedol, že nesúhlasí s návrhom, uviedol, že keď sa chcel stretnúť so synom, tak mu to matka nedovolila. Zároveň ale nevedel uviesť, či to bolo v čase súdom upraveného styku alebo nie. Vyživovaciu povinnosť si neplnil. Už v minulosti bol súdne stíhaný za krádeže v Rakúsku, bol tam aj vo výkone trestu. (11) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu PE-6P/57/2022 vyplýva, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 06.02.2023 č.k. 6P/57/2022-46 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým vždy v sobotu párneho kalendárneho týždňa od 15:00 do 19:30 bez prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.05.2023. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že otec sa zo začiatku maloletému venoval, neskôr prestal aj písať. Maloletý s ním nechcel byť. Rodičia komunikovali spolu písomne. Otec mal dlh na výživnom 300 €. Otec v tom čase uviedol, že si vie zariadiť pracovné turnusy tak, aby sa mohol s maloletým stretávať. Jeho vzťah s maloletým bol podľa neho slabý, chcel za ním chodiť viac. Potvrdil dlh na výživnom. (12) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu PE-1P/43/2024 vyplýva, že maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.10.2021 č.k. 1P/43/2021-51 zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť sumou 150 € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2021. (13) Matka k veci uviedla, že s otcom sa už dávnejšie bavili o zmene priezviska maloletého a on súhlasil, ale žiadosť nepodpísal. Otec nemal o maloletého záujem, sám povedal, že sa ho chce vzdať, že chce zmenu priezviska. Po rozhodnutí z 06.02.2023 prišiel na stretnutie s maloletým asi 4-krát, ale maloletého si nevzal, boli len pri dome v jej prítomnosti. Naposledy ho videl 31.12.2023. Vyžadoval stretnutia s maloletým mimo súdom určeného času. V roku 2024 vôbec neprejavil záujem o stretnutie s maloletým, vôbec si neplnil vyživovaciu povinnosť, dlh na výživnom neuhradil, napísal, že pošle alebo poslal, ale nič nezaplatil. Z jeho rodiny matku kontaktujú, že má dať žiadosť na súd, že otec sa chce maloletého vzdať. Otec sa nechcel domáhať styku s maloletým prostredníctvom výkonu rozhodnutia. Matka mu v styku podľa rozhodnutia súdu nebránila. Posledný kontakt otca s matkou maloletého bol ešte v roku 2023, potom matke písala otcova sestra. Matka sa chce vydať a nechať si svoje priezvisko. Otec až do ostatného pojednávania nevyužil právo na stretnutie s maloletým, hoci matke napísal, že príde. Počas celého konania neprejavil skutočný záujem o stretnutie s maloletým. (14) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (15) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
(16) Podľa § 35 ZR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. (17) Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (18) Podľa § 9 citovaného zákona na povolenie zmeny mena a lebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva. (19) Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať, b) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané. (20) Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný. (21) Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa dlhodobej judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom. (z rozhodnutia KS Žilina 9CoP/23/2008) (22) Ak sa rodičia nedohodnú na priezvisku mal. dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa, len ak sú pre také opatrenie vážne dôvody. Napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska mal. dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom (R 11/1973). (23) Nezáujem rodiča o životné osudy dieťaťa, najmä o to, v akom výchovnom prostredí sa dieťa nachádza ako prosperuje, môže byť považovaný za okolnosť významnú pre rozhodnutie súdu o žiadosti druhého rodiča o zmenu priezviska maloletého dieťaťa (R 12/1965). (24) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec neprejavuje skutočný záujem o maloletého. Jeho záujem je len formálny. Svoje právo na styk s maloletým nevyužíva a maloletému tak z vlastnej vôle neumožňuje vytvoriť si s ním riadny vzťah. Robí tak napriek tomu, že maloletý je vo veku, kedy je pre neho kľúčové vytvárať si s ním ako otcom citové väzby. Riadne si neplní ani vyživovaciu povinnosť. Svoj postoj prejavil aj v tomto konaní, kde vôbec nereagoval na podaný návrh, skutkové tvrdenia v ňom uvedené nepoprel a nielen, že sa neustanovil na pojednávanie, ale ani nevyužil možnosť písomne sa k veci vyjadriť. Súd teda nemal pochybnosti o tvrdeniach matky, že otec svoje právo na stretávanie s maloletým dané mu rozsudkom zo dňa 06.02.2023 vôbec nevyužíva, v roku 2024 sa s maloletým nestretol ani raz, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní. Postoj otca k maloletému, ktorý sám rezignoval na plnenie si svojich rodičovských povinností, maloletému sa osobne nijako nevenuje, nijako sa nepodieľa na jeho výchove a na starostlivosti o neho, hoci mu to je vykonateľným rozsudkom umožnené, je dôvodom, pre ktorý bude v záujme maloletého, ak u neho dôjde k zmene priezviska tak, že bude zhodné s priezviskom jeho matky, ktorá o neho zabezpečuje stálu starostlivosť a v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Otec svojim postojom sám znemožňuje maloletému vytvoriť a udržiavať si s ním pocit spolunáležitosti, preto bude pre maloletého lepšie, ak bude niesť priezvisko svojej matky. (25) Súd len pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá automaticky zmenu priezviska maloletého, len umožňuje matke, aby po jeho právoplatnosti podala žiadosť na príslušný okresný úrad. Nemení ani
rodičovské práva a povinnosti rodičov. Otec maloletého tak naďalej bude mať právo na stretávanie sa s maloletým a vyživovaciu povinnosť k nemu. (26) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (27) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (28) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 29P/35/2024 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.