Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 12Pc/25/2024 3824203866 14. 10. 2024 JUDr. Róbert Matulák ECLI:SK:OSPD:2024:3824203866.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. E. F. XXX/XX, proti dcére navrhovateľa: G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom C., D. E. F. XXX/XX, o návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti voči dcére a o vzájomnom návrhu dcéry navrhovateľa o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Návrh navrhovateľa, A. B., nar. X.X.XXXX, o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére, G. H., nar. X.XX.XXXX, zamieta. II. Mení rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/670/2005-29, zo dňa 17.1.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17CoP/28/2006-60, zo dňa 4.7.2006, vo výroku o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére G. tak, že počnúc dňom 30.7.2024 zvyšuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dcére G. zo sumy 1.600 Sk mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám dcéry G., mesačne vždy vopred, najneskôr do 5. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa výživné poskytuje. III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 30.7.2024 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 444,35 eur, povoľuje súd navrhovateľovi zaplatiť dcére G. v pravidelných 20 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej dlžnej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, podaným na tunajší súd, dňa 17.7.2024, navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére G., z dôvodu, že táto je už dospelá a ukončila štúdium. 2. Dcéra navrhovateľa, podaním, zo dňa 30.7.2024, žiadala návrh otca o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči nej zamietnuť, s tým, že do 31.8.2024 je ešte študentkou Súkromnej školy umeleckého priemyslu G. I., pričom bola prijatá na ďalšie štúdium v školskom roku 2024/2025 na Súkromnú školu umeleckého priemyslu G. J.. Z tohto dôvodu žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči nej na sumu 200 eur mesačne, a to od podania vzájomného návrhu na súd, teda od 30.7.2024 (viď obsah zápisnice o pojednávaní 14.10.2024). 3. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľa a jeho dcéry, ako aj oboznámením s obsahom spisu, osobitne návrh č.l. 1, lustrácie v sociálnej poisťovni č.l. 4, vyjadrenie dcéry navrhovateľa č.l. 12, potvrdenie o prijatí na štúdium č.l. 13, výpis z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. K. č.l. 21, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Prievidza č.l. 23, potvrdenie ÚPSVaR Prievidza o poberaní prídavku na dieťa č.l. 24-25, správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na dcéru navrhovateľa č.l. 26, správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na navrhovateľa
č.l. 27, potvrdenie sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplácaných navrhovateľovi č.l. 28, správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza na matku dcéry navrhovateľa č.l. 29, Dohoda o rozviazaní dohody o brigádnickej práci študentov č.l. 30, potvrdenie o príjme dcéry navrhovateľa č.l. 31, doklad o vyúčtovaní mzdy za mesiac jún 2024 č.l. 32, potvrdenie o dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru č.l. 33, potvrdenie o príjme dcéry navrhovateľa č.l. 34, potvrdenie o splátke úveru č.l. 35, časť zmluvy o úvere na bývanie č.l. 36, daňové priznanie L. A. za rok 2023 č.l. 38-54, oznámenie ÚPSVaR Prievidza č.l. 55, Dohoda o skončení pracovného pomeru u matky dcéry navrhovateľa č.l. 57, rodný list maloletej G. č.l. 59, rozhodnutie o prijatí maloletej G. do školy č.l. 60-61, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza ohľadne matky dcéry navrhovateľa č.l. 62, predpis mesačných záloh č.l. 64, platobné doklady SIPO č.l. 65-68, daňové priznanie matky dcéry navrhovateľa za rok 2023 č.l. 71-76, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch matky dcéry navrhovateľa č.l. 77-80, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 81, vyúčtovanie exekučného konania, upovedomenie o vymáhaní pohľadávok č.l. 82-83, daňové priznanie navrhovateľa za rok 2023 č.l. 84-102, potvrdenie o výške príjmu manželky navrhovateľa č.l. 103, výpis z účtu navrhovateľa – nájomné byt č.l. 104, výpis z účtu navrhovateľa - inkaso č.l. 105, výpis z účtu manželky navrhovateľa č.l. 106-107, úvery Home Credit č.l. 108-109, 113, životné poistenie platené rodinou navrhovateľa č.l. 111-112, rodné listy manželky navrhovateľa č.l. 114-116, zmluva o splátkovom úvere č.l. 117, potvrdenia o návšteve škôl deťmi manželky navrhovateľa č.l. 118-120, správa Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza č.l. 125, správa Súkromnej školy D. C. I. č.l. 128, správa Súkromnej školy umeleckého priemyslu J. č.l. 129, vyúčtovanie exekučného konania č.l. 131, kúpna zmluva č.l. 132, vyjadrenie dcéry navrhovateľa č.l. 137, platobný doklad SIPO a ďalšie tri doklady založené v spise na č.l. 138, vyúčtovacia faktúra za elektriku č.l. 140, vyúčtovacia faktúra za dodávku zemného plynu č.l. 142, doklady č.l. 144-151, dohoda o zmene pracovných podmienok u priateľa dcéry navrhovateľa č.l. 152, výplatná páska priateľa dcéry navrhovateľa č.l. 153, poštový poukaz č.l. 154, a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13P/670/2005, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 4. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 13P/670/2005-29, zo dňa 17.1.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17CoP/28/2006-60, zo dňa 4.7.2006, bola dcéra navrhovateľa zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi (navrhovateľovi) bola uložená vyživovacia povinnosť na vtedy ešte maloletú dcéru vo výške 1.600 Sk mesačne, s účinnosťou od 1.8.2005, ktoré výživné bol otec povinný platiť na výživu dcéry k rukám jej matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 5. dňa v mesiaci. Týmto rozhodnutím súd takisto rozhodol o zaplatení zameškaného výživného otcom v mesačných splátkach po 1.000 Sk a súčasne súd upravil aj styk otca s vtedy ešte maloletou dcérou tak, že bol oprávnený s dcérou sa stretávať každú nedeľu v párnom týždni v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod.. 5. Z obsahu vyššie uvedeného spisu mal súd preukázané, že matka vtedy ešte maloletej dcéry navrhovateľa v tom čase poukazovala na zhoršený zdravotný stav dcéry, ktorá mala predpísanú bezlepkovú diétu. S dcérou žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom jej matka bola podnikateľkou a jej otec na dôchodku. Od narodenia dcéry bola matka poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 4.110 Sk a neskôr vo výške 4.230 Sk a poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 540 Sk mesačne. Navrhovateľ v tom čase bol zamestnaný, v predchádzajúcom období pracoval u viacerých zamestnávateľov, a od 25.11.2005 v spoločnosti M. G. J., keď za mesiac december 2005 dosiahol čistý zárobok vo výške 7.600 Sk, s tým, že jeho zárobky u vtedajšieho zamestnávateľa môžu byť vo výške 10.000 Sk (332 eur) mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou býval v prenajatom byte. Všetky poplatky za prenájom bytu boli vo výške 7.000 Sk (232 eur) mesačne. 6. Z podaných správ vo vyššie uvedenom spise mal súd preukázané, že v období od 1.4.2005 do 16.8.2005 otec dieťaťa pracoval na Bani B., kde bol s ním podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ukončený pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Za riadne odpracované mesiace u tohto zamestnávateľa dosiahol zárobky v sumách 11.527 Sk a 10.575 Sk. V období od 18.10.2005 do 24.11.2005 pracoval v spoločnosti D. C., kde s ním bol pracovný pomer rozviazaný v skúšobnej dobe na jeho podnet, pričom v mesiaci november 2005 dosiahol čistý zárobok vo výške 5.233 Sk, pričom počas tohto pracovného pomeru viackrát vyžadoval u majstra, aby bol uvoľnený z pracovného procesu po niekoľkých hodinách práce. 25.11.2005 opätovne zmenil zamestnávateľa, u ktorého mal možnosť mesačne zarobiť sumu 10.000 Sk. S poukazom na ľahkomyseľnosť otca k plneniu si svojich pracovných povinností a takisto na časté zmeny pracovných pomerov a dôvody skončenia týchto pracovných pomerov, vychádzal súd v tom čase u otca pri určovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti aj zo zásady potencionality príjmov, t.j. príjmov, ktoré mohol naďalej dosahovať, ak by na N. J. nebol s ním ukončený pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Z týchto dôvodov považoval súd za primerané uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 1.600 Sk mesačne (53,11 eur mesačne).
7. Z vyjadrení oboch účastníkov konania je zrejmé, že ich vzájomný vzťah dobrý nie je, aj keď bývajú obaja na tej istej ulici, nekontaktujú sa, nemajú o vzájomné stretnutia žiaden záujem. 8. Navrhovateľ je v súčasnej dobe ženatý, okrem dospelej dcéry G. však ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. 9. Matka dcéry navrhovateľa je slobodná, žije v domácnosti so svojím priateľom, L. A., ktorý je podnikateľom, pričom z daňového priznania k dani z príjmov menovaného za rok 2023 mal súd zistené jeho celkové ročné príjmy vo výške 28.900 eur a výdavky vo výške 19.671,55 eur. Spolu splácajú úver na bývanie vo výške 450,12 eur mesačne (č.l. 35-37). Okrem dospelej dcéry G. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére G., nar. XX.XX.XXXX (rodný list - č.l. 59), ktorá v súčasnej dobe navštevuje druhý ročník základnej školy. Náklady u matky dcéry G. na bývanie sú spolu vo výške 256 eur mesačne (č.l. 65-66). 10. Matka navrhovateľovej dcéry poberá na G. a takisto mladšiu dcéru G. prídavky na dieťa v celkovej výške 120 eur mesačne (č.l. 24-25). Nie je evidovaná ako zamestnanec a ani ako poberateľ dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou pobočka Prievidza (č.l. 29). Matka dcéry G. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie počnúc dňom 29.5.2024, s tým, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti (č.l. 62). V období od 1.3.2023 do 28.5.2024 bola zamestnaná u súkromnej podnikateľky, G. K. (č.l. 58), pracovný pomer, ktorý bol skončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce (č.l. 57). Z daňového priznania matky za rok 2023 mal súd zistený úhrn jej príjmov od všetkých zamestnávateľov v celkovej výške 1.217,69 eur, úhrn povinného poistného 386,33 eur, základ dane 831,36 eur, daň 0 eur a úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov vo výške 1.048,70 eur (č.l. 71-79). 11. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére G., jej matke nepribudol žiaden majetok väčšej hodnoty, navrhovateľ sa stal podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/7 (výpis z listu vlastníctva č. XX v k.ú. K. – č.l. 21), ktorú nehnuteľnosť v tomto podiele v júli 2024 predal za kúpnu cenu 4.730 eur (Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 16.7.2024 – č.l. 132). 12. Od 1.10.2023 je navrhovateľ vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z daňového priznania navrhovateľa za rok 2023 mal súd zistené ročné príjmy v celkovej výške 32.414,81 eur a výdavky vo výške 22.674,27 eur, základ dane 9.740,54 eur a daň 122,66 eur. Za mesiace máj a jún 2024 mu boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 382,70 eur (č.l. 28). 13. Navrhovateľova dcéra G. je nemajetná a bez akéhokoľvek príjmu. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom v nehnuteľnosti vo vlastníctve jej starých rodičov. So svojím priateľom v súčasnosti očakáva narodenie dieťaťa. V minulosti si privyrábala na základe dohôd o brigádnickej práci študentov (č.l. 30), na základe ktorých mala príjem v spoločnosti H. L. N., O., za obdobie marec 2023 až november 2023 spolu vo výške 2.161,83 eur netto (č.l. 31) a v spoločnosti KAUFLAND Slovenská republika v.o.s., za obdobie od decembra 2023 do marca 2024 spolu vo výške 1.466,90 eur netto (č.l. 34). 14. Zo správy Súkromnej školy umeleckého priemyslu G. J. (č.l. 13), mal súd zistené, že navrhovateľa dcéra G. bola prijatá v školskom roku 2024/2025 do prvého ročníka denného trojročného pomaturitného štúdia, odboru Grafika vizuálnej komunikácie. 15. Zo správy Súkromnej školy umeleckého priemyslu I. (č.l. 128), mal súd zistené, že dcéra navrhovateľa študovala na ich škole v študijnom odbore Propagačné výtvarníctvo, pričom štúdium ukončila dňa 6.6.2024 maturitnou skúškou. Absolvent odboru Propagačné výtvarníctvo nájde uplatnenie v oblasti grafického a priestorového dizajnu, v štúdiách dizajnu, v spotrebnom priemysle, v službách, v oblasti reklamy, prípadne v samostatnej podnikateľskej činnosti. Môže pokračovať v štúdiu na vysokej škole výtvarného zamerania, humanitné a spoločenské vedy alebo v pomaturitnom špecializačnom štúdiu. 16. Zo správy Súkromnej školy umeleckého priemyslu J. (č.l. 129), mal súd zistené, že dcéra navrhovateľa je ich žiačkou prvého ročníka pomaturitného štúdia, za štúdium zaplatila školné vo výške 500 eur za rok a jednorazový poplatok vo výške 200 eur ako zápisné. Školné je použité ako spoluúčasť na cestovnom a vstupnom na exkurzie a výstavy. Platí sa z neho spotrebný materiál v hodnote 300 eur za rok. Druhou zložkou je suma cca 100 eur, ktorá je potrebná na to, aby si žiak zabezpečil pomôcky na vyučovanie (zošity, umelecké náradie ako štetce, ceruzky, rydlá, lepidlá, orezávač a dosky na výkresy, ktoré má mať každý žiak svoje). Absolvent tohto štúdia je vzdelaný odborník s vyšším odborným vzdelaním, schopný samostatne výtvarne myslieť a kreatívne sa uplatniť v praxi – v náročných odborných profesiách odborov grafického dizajnu, grafiky vizuálnych komunikácií a tvorivého i realizačného procesu komunikačných technológií, teda v celej šírke prostriedkov i foriem pôsobenia súčasnej vizuálnej kultúry. Je schopný pracovať samostatne, aj v tímovom zoskupení, čo je nevyhnutým predpokladom jeho budúceho zariadenia sa do pracovného mechanizmu, reklamných agentúr, kreatívnych štúdií a tiež v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti v odbore. Oproti štúdiu na strednej škole dostane k odborným predmetom vyššiu nadstavbu, ktorá ju pripraví na reálne zaradenie sa do praxe. Oproti základnému
vykonávaniu remesla v existujúcej spoločnosti bude schopná dosahovať aktuálne trendy v tvorbe, bude schopná samostatného podnikania v študijnom odbore ako aj lepšieho uplatnenia sa v priestore celej Európskej únie. Pomaturitné štúdium bude ukončené absolventskou skúškou po troch rokoch štúdia. Škola pracovné miesta absolventom nezabezpečuje. Je ale pravidlo, že sa žiaci stretávajú so zadaniami z praxe počas štúdia a pracujú na cvičných zadaniach pre reálne firmy. Súčasťou štúdia je odborný jazyk a sebaprezentácia žiaka vďaka predmetu marketing, praktická ekonomika a podobne. 17. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením svojej dcéry a takisto ani s tým, aby ho súd zaviazal platením vyššieho výživného na dcéru G.. Poukázal na to, že jeho dcéra síce doložila list o prijatí na denné pomaturitné štúdium, čaká však narodenie dieťaťa v dohľadnom čase, nastúpi na materskú dovolenku, takže je otázne, či školu navštevovať bude denne, externe alebo či ju vôbec bude navštevovať. Poukázal tiež na to, že žije s partnerom – otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti, ktorý je zamestnaný, pričom jeho príjem je vyšší ako príjem jeho. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani majetok, pričom výživné na dcéru G. má uhradené do konca augusta 2024. Mimo toho spláca zameškané odvody voči zdravotnej a sociálnej poisťovni v sume 200 eur mesačne (viď exekúcia č.l. 82-83), lieči sa na tromboflebitídu – dlhodobé užívanie liekov na riedenie krvi. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jej tromi deťmi, pričom H. P. je študentkou vysokej školy (vreckové a bývanie G. I. 100 eur) – č.l. 118, 120, P. P. je študentom strednej školy a takisto O. P. je študentkou strednej školy (č.l. 119), navštevuje súkromné tanečné gymnázium, pričom tanečný krúžok a vreckové predstavuje sumu 70 eur (rodné listy detí manželky navrhovateľa (č.l. 114-116). Jeho čistý mesačný príjem z daňového priznania za rok 2023 predstavuje sumu 751,49 eur, manželkin čistý priemerný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 1.209,66 eur (č.l. 103), mesačne platia poplatok za byt 204 eur (č.l. 104), inkaso 65,39 eur (č.l. 105), splátku hypotekárneho úveru na byt 24,53 eur + 223,04 eur (č.l. 106-107), životné poistenie 50 eur + 30 eur (č.l. 111-112), splátku úveru Home Credit 120,51 eur a splátku úveru Home Credit 116,63 eur (č.l. 108-109). 18. Na pojednávaní, dňa 22.8.2024, navrhovateľ okrem iného uviedol, že za inej situácie, keďže jeho dcéra chodí do školy, by nemal problém na ňu výživné platiť, jeho dcéra však má vlastnú rodinu, má priateľa a teda žiada, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť. V minulosti mal exekúcie aj pokiaľ ide o jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére G., pričom všetky nedoplatky už zaplatil (č.l. 131). V súčasnej dobe už nemá z čoho dcére výživné platiť. S dcérou sa nekontaktuje od času, keď boli zavedené COVID opatrenia, kedy výživné platil dcére na ruku, pričom mu bolo povedané, že s tým problém nebude, všetko sa potvrdí, čo však nebola pravda a v rámci exekúcie prišiel aj o vodičský preukaz pre nezaplatenie výživného. 19. Na pojednávaní, dňa 22.8.2024, dcéra navrhovateľa okrem iného uviedla, že v súčasnosti nastupuje na trojročné štúdium na strednej škole G. J., ktoré je denným štúdiom, na základe ktorého získa titul za menom, táto škola jej ponúkla najlepšie možnosti jej ďalšieho vzdelania, preto si ju vybrala. Je pravda, že je tehotná, je v šiestom mesiaci tehotenstva. V pôvodnej škole študovala grafický dizajn, išlo o štvorročné štúdium, ktoré ukončila maturitnou skúškou. V septembri nastupuje na pomaturitné štúdium, ktoré sa tiež týka grafického dizajnu, aby mohla nastúpiť do nejakej práce, potrebuje 4 roky praxe ohľadne grafického dizajnu. V rámci pomaturitného štúdia bude aj praxovať. V budúcnosti chce so svojím partnerom uzavrieť manželstvo. Býva u svojich starých rodičov G. J. N., kde býva aj jej partner, ktorý pracuje G. O. a v čistom zarobí mesačne sumu 1.500 eur (viď výplatná páska na č.l. 153). Ona sama nemá žiaden príjem. Školu ju vyjde na 500 eur ročne. Na stravu minú mesačne s priateľom sumu 400 eur, z toho na ňu sumu 200 eur, spolu s partnerom uhrádzajú energie v mieste ich terajšieho bydliska mesačne v sume 140 eur. Mesačné náklady na ošatenie u nej sú vo výške 100 eur, voľnočasové aktivity nemá žiadne. 20. Z vyjadrenia dcéry navrhovateľa, zo dňa 9.9.2024, doručené súdu dňa 10.9.2024, mal súd zistené, že po pôrode nechce prerušiť štúdium a preto jej s výchovou dieťaťa bude pomáhať otec dieťaťa a rodinní príslušníci z maminej strany. Nemá nárok na materskú dovolenku, iba rodičovský príspevok. K svojmu vyjadreniu predložila do spisu viacero potvrdení o výške úhrad rôznych súm peňazí za energie, z ktorých súd zistil zálohové platby za plyn vo výške 61 eur, elektrinu 26 eur, vodu 10 eur, TV + internet 28 eur a takisto, že v súvislosti s dodávkou elektriny a takisto plynu bol v mieste bydliska dcéry navrhovateľa pri poslednom vyúčtovaní nedoplatok (pokiaľ ide o elektrinu v sume 96,84 eur a pokiaľ ide o plyn v sume 85,87 eur – č.l. 140-143). 21. Na pojednávaní dňa 14.10.2024 dcéra navrhovateľa okrem iného uviedla, že zotrváva na svojej predošlej výpovedi k meritu veci. Žiada, aby súd zvýšil jej otcovi vyživovaciu povinnosť na ňu z pôvodne určenej sumy na sumu 200 eur mesačne, pričom každý mesiac až doposiaľ jej otec na výživu platil sumu 55 eur mesačne. Nad rámec tejto sumy jej v minulosti nikdy neposlal žiadnu sumu. Býva u starých rodičov, zmluvu nemá uzatvorenú ohľadne bývania u nich žiadnu. Je to na ústnej dohode, s tým, že
spolu s priateľom uhrádzajú všetky náklady, ktoré v súvislosti s bývaním vzniknú. Pokiaľ ide o nedoplatky za elektrinu a plyn, tieto sú už zaplatené, zaplatil to jej priateľ. Pokiaľ do spisu predložila rôzne doklady o zakúpení rôznych vecí od rôznych spoločností (č.l. 144-149), ide o náklady, ktoré má od svojej mamy a týkajú sa jej mladšej sestry G., voči ktorej má jej matka ešte vyživovaciu povinnosť. Uviedla tiež, že má náklady súvisiace s drogériou a hygienou vo výške asi 100 eur mesačne. Jej matka aj s dcérou G. žije so svojím priateľom, ktorý spláca hypotéku zo svojho príjmu (viď aj doklad na č.l. 35). Jej matka nemá ukončenú ani strednú školu. 22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 24. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 26. Podľa 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 27. Podľa 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že už nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére z dôvodu, že táto žije s priateľom, ktorý má násobne vyšší príjem než on sám, súd sa s jeho názorom nestotožnil. Je potrebné uviesť, že príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Aktívnu legitimáciu má matka (zo zákona síce nevyplýva explicitne prednosť takéhoto druhu vyživovacej povinnosti pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči takejto matke, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, vyplýva to však zo skutočnosti rodičovstva), ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa, v prípade, že tehotenstvo bolo ukončené pôrodom, odhliadnuc od toho, že sa dieťa narodilo živé, alebo mŕtve. Tento príspevok bude teda užší, než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší, ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenej príjmovej
situácie matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie prostriedkov na úhradu výživy tehotnej ženy a matky, krytie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom ako aj zabezpečenie výživy dieťaťa. Súčasne právna úprava smeruje k tomu, aby žena mala zabezpečenú potrebnú sumu vopred a mohla priebežne a v určenom rozsahu uhrádzať náklady, ktoré jej vzniknú. Návrh musí byť doručený súdu v priebehu tehotenstva ženy. Pasívne legitimovaným je muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Ustanovenie § 74 neobsahuje úpravu hierarchie vyživovacích povinností. Možno len vyvodiť, že vzhľadom na to, že jeho účelom je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve, kde dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, ktorá je v systéme vyživovacích povinností prioritná, má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov, resp. ostatných príbuzných voči matke, ktoré by mohli prísť do úvahy v prípade, že tento príspevok je nedostatočný. 29. Tak, ako bolo uvedené vyššie (bod 28 tohto rozhodnutia), konanie o návrhu na určenie príspevku nevydatej matky je konaním návrhovým. Nárok na tento príspevok si navrhovateľka voči otcovi jej ešte nenarodeného dieťaťa neuplatnila logicky z dôvodu, že s budúcim otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania mal však súd preukázané, že súčasný priateľ navrhovateľky (otec jej nenarodeného dieťaťa) žije spolu s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, keďže navrhovateľka ani jej priateľ nehnuteľnosť nevlastnia. Všetky náklady na bývanie uhrádza zo svojho príjmu priateľ navrhovateľky a takisto, logicky, keďže navrhovateľka je bez akéhokoľvek príjmu, a v súčasnosti krátko pred pôrodom, z príjmu jej priateľa sa zabezpečovali, zabezpečujú a aj naďalej sa budú zabezpečovať nielen všetky náklady priateľa navrhovateľky ale aj náklady matky, vrátane zvýšených nákladov spojených s jej tehotenstvom a pôrodom a takisto aj náklady ich spoločného (zatiaľ nenarodeného) dieťaťa (vrátane zakúpenia výbavičky pre dieťa). 30. Vychádzajúc potom z vyššie zistených skutočností, teda, že navrhovateľka i jej priateľ sú nemajetní, jediným ich príjmom v súčasnosti je príjem navrhovateľkinho priateľa vo výške cca 1.500 eur mesačne, z ktorého príjmu uhrádza všetky svoje náklady a takisto aj náklady ich ešte nenarodeného dieťaťa, považoval súd za spravodlivé, aby sa z tohto príjmu podieľal aj na nákladoch navrhovateľky vo výške 250 eur mesačne. Keďže celkové mesačné náklady u navrhovateľky sú vo výške asi 550 eur, podľa právneho názoru súdu, obaja rodičia majú i naďalej voči navrhovateľke, svojej dcére, vyživovaciu povinnosť. 31. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal. dieťaťa (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine) a odôvodnené potreby ich dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 32. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine). 33. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že voči svojej dcére už nemá vyživovaciu povinnosť, pretože jeho dcéra ukončila strednú školu a hoci bola prijatá na pomaturitné štúdium, je otázne, či vôbec do školy nastúpi, resp. akou formou bude ďalej študovať, keďže očakáva narodenie dieťaťa, pričom otec jej ešte nenarodeného dieťaťa v spoločnej domácnosti, pracuje a má príjem násobne vyšší ako on. 34. Dcéra navrhovateľa na rozdiel od navrhovateľa zase tvrdila, že ďalšie štúdium na strednej škole jej pomôže uplatniť sa na trhu práce, pričom jej priateľ nemá voči nej vyživovaciu povinnosť, túto má podľa zákona voči nej jej otec.
35. Predovšetkým treba uviesť, že pri vydaní rozhodnutia vychádza súd vždy zo stavu, aký zistí ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dcéra navrhovateľa je nemajetná, nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu a očakáva narodenie dieťaťa. 37. Aby bol základ nároku navrhovateľa, resp. základ nárok uplatnený v konaní jeho dcérou daný, bolo potrebné predovšetkým riešiť otázku, či ďalšie štúdium dcéry navrhovateľa na strednej škole je dôvodné, či ním bude mať jeho dcéra lepšie možnosti uplatniť sa v budúcnosti na trhu práce. Za týmto účelom súd oslovil obe stredné školy, ktoré dcéra navrhovateľa navštevovala, resp. bude navštevovať a na základe ich vyjadrenia dospel k záveru, že ďalším pomaturitným štúdiom sa dcére navrhovateľa otvoria väčšie možnosti zamestnať sa a uplatniť na trhu práce (viď správy zo škôl na č.l. 128-130). 38. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov súdu možno uzavrieť, že navrhovateľ má stále voči svojej dcére vyživovaciu povinnosť a teda návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére je nedôvodný. 39. Následne bolo potrebné skúmať, v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine, či tu je dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére alebo naopak, dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči dcére, resp. či je dôvodné doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére ponechať v nezmenenej výške. 40. V ďalšom priebehu konania bolo teda potrebné skúmať, či od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére došlo na strane navrhovateľa, resp. jeho dcéry k tak zásadnej zmene pomerov, že je tu dôvod na zníženie, resp. na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére. 41. Naposledy súd upravil navrhovateľovi jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére ešte v roku 2015. Odvtedy uplynulo viac ako 9 rokov, od času ktorého podstatne vzrástli potreby jeho dcéry, ktorá je už dospelou ženou, v súvislosti s čím jej podstatne vzrástli náklady na oblečenie, hygienu, stravu a kultúrne vyžitie. Navrhovateľova dcéra v čase poslednej úpravy výživného nemala ani jeden rok. V súčasnosti študuje na strednej škole, kde ročné náklady na štúdium predstavujú sumu asi 500 eur (41,67 eur mesačne) okrem cestovného. 42. Ďalšie náklady u dcéry navrhovateľa, ktoré navrhovateľ v priebehu konania nijako nenamietal, predstavujú mesačne sumu 470 eur a pozostávajú z nákladov na stravu 200 eur, energie 70 eur, oblečenie 100 eur, drogériu a hygienu 100 eur. Celkové mesačné náklady u dcéry navrhovateľa tak predstavujú sumu vyše 511,67 eur (do tejto sumy nie sú zahrnuté náklady matky na cestovné a telefón). Celkové mesačné náklady u navrhovateľky tak predstavujú sumu asi 550 eur. 43. Od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére navrhovateľovi ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, naopak pribudla vyživovacia povinnosť matke dcéry navrhovateľa. Majetkové pomery u rodičov dcéry navrhovateľa sa nezmenili, aj keď otec sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu v podiele 1/7, ktorú nehnuteľnosť však v priebehu konania predal za sumu 4.730 eur. 44. Pomery na strane otca sa zmenili aj v tom, že podniká a uzavrel manželstvo (medzi ním a manželkou je vzájomná vyživovacia povinnosť), jeho manželka je zamestnaná s mesačným príjmom vo výške asi 1.209,66 eur netto, ktorá z tohto svojho príjmu má tiež povinnosť podieľať sa na úhradách jednotlivých nákladov v domácnosti navrhovateľa. 45. Pokiaľ otec tvrdil, že jeho manželka má tri deti, ktoré majú aj z dôvodu štúdia zvýšené náklady, je potrebné uviesť, že navrhovateľ voči nim vyživovaciu povinnosť nemá a pokiaľ sú tieto deti ešte neplnoleté, je v zmysle Zákona o rodine otec povinný svojej manželke pomáhať len pri výchove týchto detí. 46. Príjem u rodičov dcéry navrhovateľa ako aj náklady u nich a takisto aj u dcéry navrhovateľa sa zvýšili.
47. Pokiaľ ide o matku dcéry navrhovateľa, táto žije s priateľom, ktorý podniká a takisto sa musí podieľa na úhrade nákladov v domácnosti, v ktorej žije s matkou dcéry navrhovateľa. Matka dcéry navrhovateľa nepracuje, nie je ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z dôvodu ktorého je potrebné vychádzať z potencionality jej príjmu. Keďže má ukončenú len základnú školu, je podľa názoru súdu v jej možnostiach mať mesačný príjem minimálne vo výške 700 eur netto (viď napr. aj internetová stránka profesia.sk). 48. Vychádzajúc potom z odôvodnených potrieb dcéry navrhovateľa (asi 550 eur mesačne), na potrebách ktorých by sa jej partner mal podieľať sumou 250 eur (§ 74 Zákona o rodine), berúc do úvahy možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa a matky dcéry navrhovateľa, skutočnosť, že matka dcéry navrhovateľa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére Vanese, vychádzajúc z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má prednosť pred ich ďalšími nákladmi, považoval súd za spravodlivé, aby sa navrhovateľ od podania vzájomného návrhu dcéry (19.8.2024) podieľal na jej nákladoch mesačne sumou 200 eur a matka dcéry navrhovateľa sumou 100 eur. 49. Matka dcéry navrhovateľa si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére zrejme plní, keďže dcéra navrhovateľa žiadala výživné len od svojho otca, ktorému súd uložil od podania vzájomného návrhu dcéry (§ 77 Zákona o rodine) platiť na výživu dcéry mesačne sumu 200 eur. 50. Súd teda rozhodol tak, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal v konaní zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči dcére v celom rozsahu zamietol a vzájomnému návrhu, ktorým sa dcéra navrhovateľa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 1.600 Sk (53,11 eur) mesačne na sumu 200 eur mesačne, od podania návrhu na súd (30.7.2024), ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel. 51. Z nesporných tvrdení účastníkov v priebehu konania mal súd preukázané, že navrhovateľ na výživu svojej dcéry každý mesiac uhrádzal sumu 55 eur, pričom výživné mal ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia uhradené. Za obdobie od 30.7.2024 do vyhlásenia tohto rozhodnutia tak vznikol navrhovateľovi voči jeho dcére nedoplatok na výživnom vo výške 444,35 eur (novourčená suma výživného 200 eur – doposiaľ uhrádzaná mesačná platba 55 eur = 145 eur x 3 mesiace /august až október 2024/ = 435 eur + pomerná časť za 2 dni mesiaca júl 2024 vo výške 9,35 eur), ktorý nedoplatok, s prihliadnutím na navrhovateľove súčasné príjmové a výdavkové pomery mu súd umožnil uhradiť v primeraných, 20 eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy, v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP. Nedoplatok na výživnom začne otec splácať spolu s bežným výživným v najbližšej platbe bežného výživného po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 52. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov navrhovateľky voči navrhovateľke zo zákona (§ 71 Zákona o rodine) zanikne dňom uzavretia manželstva navrhovateľky s otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa. 53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.