Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14C/48/2022 6122437479 17. 09. 2024 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2024:6122437479.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H., právne zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX H., právne zastúpená SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 962 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 113,45 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 113,45 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 113,45 EUR od 12.12.2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť. Žalobca a žalovaná viedli konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 18P/54/2019 a vedú konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp.zn. 13P/91/2019. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 4.10.2021, č.k. 18P/54/2019-1980, zmenil uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 12P/44/2019-76 zo dňa 14.10.2019 na čas do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Prievidza, sp.zn.: 18P/54/2019 tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného prevezme pred kultúrnym domom v H., J. K. J. a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.10.2021. Žalovaná vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni žalobcovi v styku s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak žalovaná zmarila do dňa podania tejto žaloby už celkom 60 stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom a vytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie, ale podľa tvrdení žalovanej to údajné objektívne prekážky na strane dieťaťa neumožňujú. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 11.12.2021 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že rozhodnutie je zrušené, o čom žalobca nemal vedomosť, nakoľko žiadne rozhodnutie mu nebolo doručené a neskôr žalovaná uviedla, že maloletý aj tak odmieta
realizáciu styku a preto styk nie je možné uskutočniť. Nakoľko žalovaná neumožnila žalobcovi ani len vidieť maloletého a na ostatné správy nereagovala, žalobca privolal príslušníkov Policajného zboru. Podľa názoru žalobcu, zodpovednosť za zmarený styk preberá výlučne žalovaná, z dôvodu, že maloletého na styk riadne nepripravila, ako jej vyplýva z povinnosti, ktorá jej bola uložená predmetným uznesením. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu L. H. M. H. a späť. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 18.10.2022, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že komunikácia medzi žalobcom a žalovanou prebehla deň pred údajne vzniknutou škodou, a teda deň pred tým, ako sa mal údajne uskutočniť styk otca s maloletým synom. Žalobca tak bol vopred od žalovanej informovaný o tom, že styk sa nemá uskutočniť, nakoľko došlo k zrušeniu rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Trenčíne. Žalobca podľa žalovanej účelovo uvádza, že o uznesení Krajského súdu v Trenčíne nebol informovaný, a teda nevedel, že došlo k zrušeniu rozhodnutia ktorým žalobca odôvodňuje svoj nárok na náhradu škody. Žalovaná uviedla, že dňa 1.12.2021 bolo Okresným súdom Prievidza matke a otcovi maloletého (stranám tohto sporu) prostredníctvom ich právnych zástupcov doručované Uznesenie Krajského súdu. Dňa 2.12.2021 sa na Okresnom súde Bratislava IV uskutočnilo pojednávanie v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, sp.zn. 13P/91/2019. Žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu oboznámila žalobcu a jeho právneho zástupcu o uznesení krajského súdu a o odôvodnení jeho rozhodnutia priamo na pojednávaní konanom dňa 2.12.2021 v konaní o rozvod. Žalobca bol na uvádzanom pojednávaní osobne prítomný. Po pojednávaní konanom dňa 2.12.2021 začala žalovaná pripravovať maloletého syna na styk so žalobcom v rozsahu pôvodného nariadeného neodkladného opatrenia, a teda v nepárnu sobotu bez prespatia. Mala za to, že styk žalobcu s maloletým prebehne v nepárnu sobotu v rozšírených hodinách, a to od 12.00 hod. do 17.00 hod. Na tento styk začala žalovaná maloletého syna riadne pripravovať s tým, že maloletému synovi sa snažila vysvetliť, že sa so žalobcom stretne bez toho, aby musel prespať mimo svojho bydliska. Dňa 10.12.2021 o 9.55 hod. kontaktoval žalobca žalovanú prostredníctvom SMS správy s tým, že maloletého syna si príde prevziať v sobotu o 10.00 hod. Na túto SMS žalovaná reagovala s tým, že neodkladné opatrenie s prespaním bolo zrušené. Na základe informácii poskytnutých od žalovanej právny zástupca žalovanej kontaktoval právneho zástupcu žalobcu prostredníctvom emailu s prílohou uznesenia krajského súdu. Po tom, ako žalovaná maloletému synovi deň pred stykom uviedla, že sa styk má uskutočniť s prespaním, maloletý styk so žalobcom odmietol. Následne dňa 11.12.2021 o 9.56 hod. žalobca informoval žalovanú prostredníctvom SMS správy, že sa nachádza na námestí. Žalovaná na SMS žalobcu reagovala, že o zrušení neodkladného opatrenia v rozsahu s prespaním žalobca vedel od 2.12.2021. Žalobcovou reakciou na uvedenú informáciu žalovanej bolo, že o zrušení neodkladného opatrenia v rozsahu s prespatím nevedel. Žalovaná žalobcovi poskytuje pravidelnú súčinnosť, so žalobcom pravidelne komunikuje a koná tak, aby škoda nebola spôsobená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaná za to, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si voči nej nárok na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla, ak vznik škody bol spôsobený práve jeho konaním. Žalovaná navrhla aby súd žalobu zamietol. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná dlhodobo, sústavne, účelovo a bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni v styku maloletého so žalobcom. Práve vďaka niekoľkoročnému, opakovanému konaniu žalovanej možno konštatovať, že neuskutočnenie realizácie styku maloletého syna so žalobcom nie je ospravedlniteľnou náhodnou okolnosťou, ale úmyslom žalovanej. Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že rozhodnutie je zrušené, o čom žalobca nemal vedomosť, nakoľko žiadne také rozhodnutie mu nebolo doručené a neskôr žalovaná uviedla, že maloletý aj tak odmieta realizáciu styku a preto styk nie je možné uskutočniť. 4. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že k neuskutočneniu styku žalobcu s maloletým došlo vždy výlučne z objektívnych príčin na strane maloletého. Dôvody neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na jej ťarchu, nakoľko styk sa neuskutočnil výlučne z dôvodov na strane žalobcu.
6. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.3.2023, ktorým vo výroku I. zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 113,45 EUR od 12.12.2021 do 7.11.2022. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 113,45 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 113,45 EUR od 8.11.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Súd v rozsudku dospel k názoru, že pokiaľ v situácii, keď má jeden z rodičov rozhodnutím súdu upravený styk s maloletým a tento styk sa neuskutoční z dôvodov, ktoré nastali na strane druhého rodiča, pričom tento rodič včas vopred neinformoval oprávneného rodiča, že sa styk neuskutoční, má rodič, ktorý je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom právo na náhradu škody voči druhému rodičovi. Táto škoda môže spočívať aj v peňažných prostriedkoch, vynaložených na uskutočnenie cesty oprávneného rodiča do miesta, kde sa mal styk s maloletým dieťaťom uskutočniť. Strany ako rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Styk žalobcu s maloletým bol najprv upravený uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/44/2019-76 zo dňa 14.10.2019 tak, že žalobca bol oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že odovzdanie a prevzatie maloletého sa má uskutočňovať pred kultúrnym centrom v Bojniciach. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021 bolo predchádzajúce uznesenie zmenené a žalobca bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty od 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 27CoP/70/2021-2189 zo dňa 26.11.2021 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené až dňa 14.12.2021. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 11.12.2021 dostavil do Mesta Bojnice a že v ten deň sa jeho styk s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať. Žalovaná sa bránila tým, že uznesenie Okresného súdu Prievidza, podľa ktorého sa mal uskutočňovať styk žalobcu s maloletým s prespatím u žalobcu bolo už v tom čase zrušené uznesením Krajského súdu v Trenčíne a že žalobca mal o tomto zrušení vedomosť a to aj napriek tomu, že mu ešte v tom čase nebolo ešte doručené predmetné zrušujúce uznesenie. Podľa názoru žalovanej sa preto žalobca už nemohol domáhať styku s maloletým podľa uznesenia č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021. Súd však konštatoval, že dňa 11.12.2021, keď sa mal uskutočniť styk žalobcu s maloletým ešte žalobca nemal doručené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne a styk s maloletým sa mal preto uskutočniť ešte podľa uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021. Súd zároveň poukázal na to, že žalovaná neurobila nič pre to, aby maloletému umožnila sa stretnúť so svojim otcom. V tom čase neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody prečo sa maloletý so žalobcom stretnúť nemohol. Omietala s ním korektne komunikovať. Nevyšla žalobcovi v ústrety ani v tom zmysle, že by sa s ním pokúsila dohodnúť na styku aj bez prespatia, to hoc aj podľa pôvodného uznesenia č.k. 12P/44/2019-76 zo dňa 14.10.2019. Zo zápisnice OR PZ Prievidza o trestnom oznámení (ktoré na žalovanú podal v daný deň žalobca) vyplýva, že príslušník policajného zboru po tom, čo žalobca privolal políciu, navštívil dňa 11.12.2021 po 14. hodine domácnosť žalovanej. Žalovaná príslušníkovi uviedla, že má v rukách nové uznesenie, ktoré určuje styk v nepárne soboty od 14.00 hod. do 17.00 hod. a že ona s takým uznesením problém nemá, no aj tak styk nezrealizuje a neponúkla ani žiaden náhradný termín. Žalovaná teda nebola ochotná umožniť žalobcovi styk s maloletým a ani sa dohodnúť aby sa styk prípadne uskutočnil podľa staršej úpravy bez prespatia od 14.00 hod do 17.00 hod. Sobota dňa 11.12.2021 bola v 49. týždni roka 2021, t.j. išlo o nepárny týždeň, pričom aj podľa pôvodnej úpravy a aj podľa neskoršej (krajským súdom zrušenej) úpravy styku sa mal styk uskutočňovať vždy počas nepárneho týždňa. Súd dospel k záveru, že na strane žalovanej boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu a žalovaná je povinná žalobcovi škodu nahradiť. Žalobcovi vznikla ujma na jeho majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. M. B. H., kde sa mal jeho styk s maloletým uskutočniť. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca bol oprávnený užívať vozidlo VW Tiguan na dobu neurčitú. Mal teda možnosť použiť ho aj dňa 11.12.2021 a súd preto nemal pochybnosti o tom, že cesta žalobcu do B. H. v uvedený deň sa uskutočnila na tomto vozidle. Súd sa stotožnil s postupom žalobcu, ktorý si škodu vyčíslil vo výške nákladov, ktoré by zodpovedali nákladom podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. 8. Proti výroku II. podala odvolanie žalovaná a proti výroku III. podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.4.2024 zrušil rozsudok tunajšieho súdu ako súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ostáva zásadnou otázka, či je akceptovateľným dôvodom na neplnenie povinnosti podľa (ešte stále) vykonateľného rozhodnutia súdu o úprave styku žalobcu s maloletým zrušenie tohto vykonateľného rozhodnutia, ktoré je neprávoplatné len preto, že si ho žalobca ešte neprevzal, ale mal o ňom vedomosť. Ten, komu je vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, musí túto povinnosť splniť. Z tejto kategorickej požiadavky možno zľaviť v zásade iba v prípade, ak by splneniu uloženej povinnosti bránili objektívne okolnosti. V nadväznosti na uvedené je preto potrebné podľa konkrétnej situácie v tejto veci posúdiť, či realizácia styku s maloletým podľa vykonateľného rozhodnutia súdu v čase, keď bolo toto rozhodnutie neprávoplatne zrušené, nepredstavuje takú objektívnu okolnosť, ktorá by bránila splneniu povinností v ňom uložených. Relevantné pre zodpovedanie tejto otázky sú najmä dôvody zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.10.2021, č.k. 18P/54/2019-1980 zo strany odvolacieho súdu. Z hľadiska splnenia prevenčnej povinnosti žalovanej predísť vzniku škody zbytočnou cestou žalobcu pre maloletého je významná aj otázka informovania žalobcu, že k zrušeniu rozhodnutia došlo. Žalovaná už pred súdom prvej inštancie uvádzala skutkové tvrdenia o tom, že žalobca a jeho právny zástupca aj pred samotným doručením zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dňa vedeli o zrušení uznesenia o neodkladnom opatrení zo dňa 4.10.2021, č.k. 18P/54/2019-1980, a to už dňa 2.12.2021, kedy sa konalo na Okresnom súde Bratislava IV pojednávanie vo veci rozvodu manželstva žalobcu a žalovanej a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Taktiež v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaná doložila výpis z SMS komunikácie so žalobcom zo dňa 10.12.2021, ako aj mail zo dňa 10.12.2021, adresovaný jej právnym zástupcom právnemu zástupcovi žalobcu, súčasťou ktorého bolo aj zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu. 10. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie o oboznámenie obsahu zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.11.2021, č.k. 27CoP/70/2021-2189 a zistiť dôvody, pre ktoré nepovažoval odvolací súd rozhodnutie za správne. Ďalej bol súd prvej inštancie povinný doplniť dokazovanie o vyššie uvedené dôkazy navrhované žalovanou k preukázaniu, že do dispozície žalobcu bola poskytnutá informácia o zrušení rozhodnutia, podľa ktorého žalobca žiadal odovzdanie maloletého dňa 11.12.2021 v mieste bydliska matky. 11. Odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ sa jedná o vecné dôvody, spočívajúce principiálne v tom, že zrušeným rozhodnutím upravený styk nie je v súlade so záujmom dieťaťa, prichádza do úvahy existencia objektívneho dôvodu pre nesplnenie povinnosti podľa rozhodnutia, ktoré je vykonateľné už len preto, že si rozhodnutie o jeho zrušení neprevzal niektorý z účastníkov konania. 12. Súd po vrátení veci odvolacím súdom naradil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili, boli prítomní ich právne zástupkyne, ktoré ospravedlnili neprítomnosť strán na pojednávaní. 13. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie týmito listinami: elektronická mobilná komunikácia č.l. 11 – 12, mailová komunikácia medzi právnymi zástupcami strán z 10.12.2021 č.l. 50, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP 70/2021 – 2189 zo dňa 26.11.2021. 14. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 15. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2021 – 2189 zo dňa 26.11.2021 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021. Vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk žalobcu s maloletým B. tak, že bol oprávnený stretávať sa s ním každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od soboty 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. Zrušením tohto uznesenia sa obnovila pôvodná úprava styku, ešte podľa predchádzajúceho uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/44/2019 zo dňa 14.10.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré upravilo styk tak, že žalobca bol oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. Dňa 11.12.2021, keď sa mal uskutočniť styk žalobcu
s maloletým žalobca ešte nemal od súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP 70/2021 – 2189 zo dňa 26.11.2021. 17. Z elektronickej mobilnej komunikácie, ktorá prebiehala medzi žalobcom a žalovanou v dňoch 10.12. a 11.12.2021 (v spise na č.l. 11 p.v. a č.l. 12) vyplýva, že žalovaná dňa 10.12.2021 oznámila žalobcovi, že neodkladné opatrenie so stretávaním o 10.00 hod. bolo zrušené. Dňa 11.12.2021 uvedenú informáciu oznámila žalobcovi opakovane, pričom sa odvolala aj na to, že to žalobcovi malo byť známe už od 2.12.2021. Z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov strán zo dňa 10.12.2021 (v spise na č.l. 50) vyplýva, že kancelária právneho zástupcu žalovanej oznámila kancelárii právneho zástupcu žalobcu informáciu o vydaní uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2021–2189 zo dňa 26.11.2021. Uvedené uznesenie tvorí zároveň prílohu tejto e-mailovej správy, bolo teda zasielané (ako informácia právnemu zástupcovi žalobcu) v rovnaký deň. Z uvedeného vyplýva, že do dispozície žalobcu bola už dňa 10.12.2021 poskytnutá informácia o zrušení neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk žalobcu s maloletým aj s prespatím a muselo mu byť zrejmé, že sa tak obnovuje pôvodná úprava styku s maloletým, ktorá sa mala realizovať v nepárne soboty, v rozsahu troch hodín a bez prespatia. Žalobca touto informáciou preukázateľne disponoval, keďže kópiu uvedenej mobilnej komunikácie prekladal súdu ako dôkaz on sám. 18. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie konajúci vo veci po jej zrušení a vrátení v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný, je možné zľaviť z požiadavky, ktorá účastníkovi ukladá splniť povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím iba v prípade ak by splneniu tejto povinnosti bránili objektívne okolnosti. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie skúmať potenciálnu existenciu takýchto objektívnych okolností. 19. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2021–2189 zo dňa 26.11.2021 okrem iného vyplýva, že vzhľadom na zmenené skutkové okolnosti spočívajúce v dlhodobej neprítomnosti plnohodnotného kontaktu medzi maloletým dieťaťom a otcom (t.j. žalobcom) musí nadviazanie opätovného kontaktu otca s dieťaťom a jeho prehlbovanie mať formu postupného adaptačného procesu, aby sa tak prirodzeným (nenásilným) spôsobom obnovili oslabené vzájomné väzby medzi otcom a dieťaťom a zároveň sa eliminovalo akékoľvek významnejšie riziko, že maloleté dieťa by takú náhlu zmenu v podobe odrazu dvoch celých dní s prespaním strávených s otcom, s prihliadnutím aj na tvrdenia matky (t.j. žalovanej), že maloleté dieťa nezvláda prespávania mimo domu ani v jej prítomnosti a ďalšie by nemuselo bez nezvrátiteľných dôsledkov na jeho psychický a emocionálny stav zvládnuť. Odvolací súd preto považoval za nevyhnutné zrušiť nastolenú úpravu stretávania otca s maloletým dieťaťom a zastáva názor, že je potrebné nastaviť postupný adaptačný proces za primeraných podmienok tak pre maloleté dieťa, ako aj oboch rodičov, výsledkom ktorého, môžu byť obnovené, rozvíjajúce sa, stabilné a upevnené vzájomné medzi otcom a maloletým dieťaťom za primeranej spolupráce s matkou, s prihliadnutím aj na nariadené odborné poradenstvo rodičom. 20. Súd po oboznámení sa s citovaným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/70/2021– 2189 zo dňa 26.11.2021 dospel k záveru, že v záujme maloletého dieťaťa strán sporu nebolo dňa 11.12.2021 uskutočniť styk so žalobcom s prespatím do 12.12.2021. Primerané záujmom maloletého dieťaťa naopak bolo uskutočnenie styku s otcom len v pôvodnom rozsahu troch hodín. Uvedenú okolnosť súd považuje za takú objektívnu okolnosť, ktorá bránila splneniu povinnosti, ktorú mala žalovaná ako matka uloženú v tom čase ešte vykonateľným rozhodnutím, uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021. 21. Zodpovednosť za škodu rodiča, ktorý neumožní druhému rodičovi súdom upravený styk s maloletým dieťaťom bola opakovane judikovaná už staršou (ešte československou) judikatúrou. Ide napr. o rozhodnutie vydané pod R 12/1990, v zmysle ktorého: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas“. Rovnako Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp.zn. 1Cz 24/89 konštatoval: „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal bez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a späť vznikla žalobcovi škoda“. Uvedená judikatúra je akceptovaná aj aktuálnou rozhodovacou činnosťou slovenských súdov.
22. Aj konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ v situácii, keď má jeden z rodičov rozhodnutím súdu upravený styk s maloletým a tento styk sa neuskutoční z dôvodov, ktoré nastali na strane druhého rodiča, a tento rodič včas vopred neinformoval oprávneného rodiča, že sa styk neuskutoční, má rodič, ktorý je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom právo na náhradu škody voči druhému rodičovi. Táto škoda môže spočívať aj v peňažných prostriedkoch vynaložených na uskutočnenie cesty oprávneného rodiča do miesta, kde sa mal styk s maloletým dieťaťom uskutočniť. 23. Súd však dospel k záveru, že tu existovali objektívne okolnosti, na základe ktorých sa styk žalobcu s maloletým nemohol uskutočniť dňa 11.12.2021 v rozsahu s prespatím podľa v tom čase vykonateľného uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021. Žalovaná zároveň vopred, dňa 10.12.2021, t.j. deň pred plánovaným stykom, upozornila žalobcu (prostredníctvom správy zaslanej v elektronickej mobilnej komunikácii), že sa tento styk nebude môcť uskutočniť. Týmto si splnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka aby predišla škode. Nemôže tak zodpovedať žalobcovi za škodu. A keďže žalovaná za škodu nezodpovedá, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 24. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že dňa 11.12.2021 sa napokon neuskutočnil ani styk žalobcu s maloletým v rozsahu troch hodím bez prespatia podľa pôvodnej úpravy, t.j. podľa neodkladného opatrenia nariadeného uznesením č.k. 12P/44/2019-76 zo dňa 14.10.2019. Žalobca sa však nedomáhal náhrady škody za tento neuskutočnený styk ale len za styk, ktorý sa mal uskutočniť v zmysle uznesenia č.k. 18P/54/2019-1980 zo dňa 4.10.2021. Vyplýva to z obsahu žaloby, keď žalobca žiadal odovzdať maloletého za účelom realizácie styku len v čase od 14.00 hod. v sobotu do nedele 18.00 hod. (viď právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v odseku 13. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Súd sa preto nemohol zaoberať prípadnou náhradou škody za neuskutočnený styk bez prespatia, keďže to nebolo premetom žaloby. 25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 28. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaná bola v spore plne úspešná. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.