Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14Csp/42/2023 6123293885 19. 07. 2024 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2024:6123293885.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovaným: 1./ A. B., nar. X.X.XXXX, 2./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. D. XXXX/XX, E., obaja právne zastúpení JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47 445 092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 2.794,62 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaní majú proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou pôvodne podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 4.4.2023 sa pôvodný žalobca (právny predchodca žalobcu), spoločnosť 365.bank, a.s. domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým zaviaže žalovaných aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 2.794,62 EUR spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.11.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanými zmluvu o úvere č. 3630122985. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 20.000 EUR. Žalovaní načerpali úver dňa 7.11.2014. Žalovaní poskytnutý úver riadne nesplácali aj napriek tomu že žalobca upozornil žalovaných na ich omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaní úver nesplácali, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.3.2020 a požiadal žalovaných o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaní do zosplatnenia uhradili na úver sumu 14.186,26 EUR, z čoho pripadlo na istinu 1.960,82 EUR, na úroky 12.144,44 EUR a na poplatky 81 EUR. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní svoj záväzok čiastočne plnili a to v splátkach v rôznej výške v čase od 5.5.2020 do 28.2.2023. Uvedené plnenia boli započítané prednostne na nesplatenú istinu úveru. Istina pohľadávky tak predstavuje 2.794,62 EUR [20.000,- EUR (výška poskytnutého úveru) – 14.186,26 EUR (platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru) – 3.019,12 EUR (platby žalovanej strany započítané na istinu po zosplatnení úveru)]. Právny predchodca žalobcu uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru. Právny predchodca žalobcu doplnil žalobu a uviedol, že dopĺňa informácie k skúmaniu bonity žalovaných. Uviedol, že deklarovaný príjem a starobný dôchodok žalovanej v 1. rade banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem žalovanej v 1. rade vo výške 418 EUR a dôchodok žalovanej v 1. rade vo výške 367 EUR. Banka akceptovala starobný dôchodok žalovaného v 2. rade vo výške 129,10 EUR a výšku výsluhového dôchodku žalovaného v 2. rade 761,04 EUR. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žalovaných zo Spoločného registra bankových informácií. Žalovaná v 1. rade si uvádzala rodinný stav
vydatá a žiadne vyživované dieťa, žalovaný v 2. rad si uvádzal rodinný stav ženatý a žiadne vyživované dieťa. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 20.000 EUR na 10 rokov s mesačnou splátkou 312 EUR. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 23.6.2023, ktorým zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili právnemu predchodcovi žalobcu žalovanú sumu a nahradili mu trovy konania. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu odpor. V odpore uviedli, že neuznávajú žalobu v celom rozsahu. Namietli, že žalo právny predchodca žalobcu v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita žalovaných. Podľa žalovaných je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 37.305,31 EUR. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 312 x 120 = 37. 440 Eur. Keďže zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý bol zohľadnený pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), má to za následok, že zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o RPMN. V predmetnej úverovej zmluve, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalovaných všetky predpoklady použité na výpočet RPMN mohol právny predchodca žalobcu preukázať tak, že do zmluvy uvedie výpočet RPMN, teda uvedie vzorec výpočtu RPMN s dosadenými a vysvetlenými veličinami. Žalovaní ďalej uviedli, že Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá má byť nevyhnutne odôvodnená. Listiny: „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ ako aj „Výzva na úhradu dlžnej sumy“, treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Okrem toho, keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov ku dňu 28.10.2019, teda ku dňu vystavenia listiny: „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, žalovaní neboli v omeškaní zo žiadnou splátkou, keďže boli povinní uhrádzať iba splátky istiny poskytnutého úveru a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Preto právny predchodca žalobcu nemá nárok na splátky istiny, ktorých zročnosť nastane po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. 3. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že neuviedol, akým spôsobom bola zisťovaná ich bonita. Platná a účinná právna úprava v čase žiadania o úver a podpisovania spotrebiteľskej zmluvy neobsahovala podmienky (štandardy) pre obozretné poskytovanie spotrebiteľských úverov (najmä konkrétne podrobnosti skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver zo strany banky ako žalobcu). Pred nadobudnutím účinnosti opatrenia NBS č. 10/2017 bol postup banky (právneho predchodcu žalobcu) pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa (žalovaných) splácať spotrebiteľský úver regulovaný len § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. záväzný postup výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver neexistoval. V tom čase bola banka (právny predchodca žalobcu) povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom kritéria konania s odbornou starostlivosťou neboli v tom čase platnou a účinnou právnou úpravou explicitne stanovené. Napriek vyššie uvedenému právny predchodca žalobcu konal pri poskytovaní úveru žalovaným s odbornou starostlivosťou. Právny predchodca žalobcu overoval existenciu a výšku príjmu žalovaných. Rovnako overoval existujúce záväzky žalovaných zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a taktiež skúmal rodinné pomery žalovaných. Právny predchodca žalobcu nebol v čase žiadania o úver a podpisu spotrebiteľskej zmluvy povinný počítať limit ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle opatrenia NBS č. 10/2017. Právny predchodca žalobcu poprel, že by sa v zmluve nenachádzali predpoklady pre výpočet RPMN ako aj existenciu povinnosti vyjadriť RPMN matematickým vzorcom. Zmluva obsahuje podľa neho všetky podstatné náležitosti a parametre úveru, ktoré predstavujú zároveň aj predpoklady výpočtu RPMN. Nestotožnil sa ani s názorom žalovaných, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Celková výška úveru 3.7305,31 EUR je podľa neho v zmluve uvedená korektne. Číselná nezrovnalosť na ktorú poukazujú žalovaní vznikla z dôvodu, že pôvodný žalobca v zmluve neuviedol, že posledná splátka úveru je nižšia ako ostatné čo však nezakladá automaticky bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Právny predchodca žalobcu následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. 4. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 21.6.2023 navrhol zmenu subjektu konania na strane žalobcu. Vo svojom návrhu uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávky č. I/2023 zo dňa 18.5.2023 postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu s všetkými právami s ňou spojenými na postupníka R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava. Súd
uznesením zo dňa 7.9.2023 pripustil aby právny predchodca žalobcu z konania vystúpil a aby na jeho miesto do konania vstúpila ako žalobca spoločnosť R Collectors s.r.o.. 5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.11.2023, ktorým žalobe vyhovel. Žalovaní podali proti rozsudku odvolanie. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odvodní svojho rozhodnutia uviedol, že v zmluve o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanými je uvedená nesprávne vypočítaná celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ na úver zaplatiť. V článku 2.1 zmluvy o úvere zo dňa 7.11.2014 je uvedená celková čiastka úveru ako suma 37.305,31 EUR. Už len púhym vynásobením v zmluve dojednaných 120 mesačných splátok, každá v dojednanej výške 312,- EUR, je ale zrejmé, že spotrebiteľ mal na úver titulom danej zmluvy zaplatiť až 37.440,- EUR. Hoci žalobca argumentuje, že k uvedenému došlo v dôsledku toho, že posledná splátka úveru mala byť nižšia než ostatné, nižšia dojednaná výška poslednej splátky z textu zmluvy v rozhodovanej veci (a ani z Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery účinné od 28.06.2014 a Všeobecných obchodných podmienok ako súčastí zmluvy) nevyplýva. Účelom povinného uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, je poskytnúť spotrebiteľovi možnosť zvážiť tento údaj, prípadne ho jednoducho porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne a bez ťažkostí sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. Postupom veriteľa, ktorý do textu zmluvy uvedie nepravdivú celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť, sa veriteľ podľa názoru odvolacieho súdu snažil obísť citované zákonné ustanovenia tak, aby sa ním poskytovaný úver javil spotrebiteľovi ako výhodný a danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel. Uvedenie nesprávne vypočítanej celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ na úver zaplatiť, tak podľa názoru odvolacieho súdu má jednoznačne vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Irelevantnou potom v tomto smere zostáva argumentácia žalobcu, že pri zníženej poslednej splátke úveru (ktorá ale zo zmluvy nevyplýva), žalovaní ako spotrebitelia v konečnom dôsledku zaplatia menej, ako bolo dojednané. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že v zmluve absentuje správne vypočítaná celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ na úver zaplatiť, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov 7. Odvolací súd nariadil v ďalšom konaní súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie popísané závery aby prehodnotil dôvodnosť a oprávnenosť nároku žalobcu a zaoberať sa i ďalšími námietkami žalovaných ohľadne ich povinnosti plniť dojednanú výšku splátky či počet splátok a existencie ich omeškania ku dňu predčasného zosplatnenia úveru, resp. jemu predchádzajúcej výzvy na plnenie vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru; otázkou riadneho doručenia listín žalovaným a v tejto súvislosti i s oprávnenosťou veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru poskytnutého žalovaným a možnosťou jeho postúpenia na žalobcu, ktorý nie je bankou. 8. Tunajší súd po vrátení veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnili. Bol prítomný právny zástupca žalovaných. 9. Právny zástupca žalovaných uviedol, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. V čase zaslania listu o vyhlásení úveru za predčasne splatný neboli žalovaní v omeškaní so splácaním úveru, keďže boli povinní splácať len splátky istiny úveru. Právny predchodca žalobcu pri poskytovaní úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver, preto ani nebol oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Má za to, že došlo k postúpeniu tzv. živého úveru. Takéto postúpenie je v rozpore s § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň je takéto postúpenie v rozpore so zákonom v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobu žiadal zamietnuť. 10. Odvolací súd nenariadil súdu prvej inštancie zopakovať dokazovanie. Súd preto vykonal len tie listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené po zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom: doručenka č.l. 223, nedoručená zásielka č.l. 224 a výpisy z informačného systému Slovenskej pošty na č.l. 225 a 226. 11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 13. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 14. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 15. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v znení účinnom do 30.6.2024 s bchodného zákonníkaaní len e osť.u času v trvaní ť110kmovy potrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase ustanovenia zmluvy o úvere (ku dňu 7.11.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 18. Podľa § 52 ods. 3 OZ), v znení účinnom do 30.6.2024 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 52 ods. 4 OZ), v znení účinnom do 30.6.2024 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 53 ods. 9 OZ), v znení účinnom do 30.6.2024 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 7.11.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 23. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. 24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 7.11.2014 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 7.11.2014 spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 7.11.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 7.11.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 29. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu v postavení banky (ešte pod pôvodným obchodným menom: Poštová banka, a.s.) uzatvoril so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom dňa 7.11.2014 Zmluvu o úvere – lepšia splátka, na základe ktorej sa zviazal poskytnúť žalovaným úver a žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť z neho úroky. Výška úveru bola 20.000 EUR, výška úrokovej sadzby bola 13,90% ročne. Úver mali žalovaní splatiť v mesačných splátkach 312 EUR mesačne, pri počte splátok 120. Výška poslednej splátky bola 177,31 EUR. Splátky boli splatné k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 25.12.2014, splatnosť poslednej splátky bola určená na 25.11.2024. Ročná percentuálne miera nákladov bola podľa zmluvy 14,82% a celková čiastka úveru bola 27.305,31 EUR. 31. Keďže právny predchodca žalobcu bol postavení banky a žalovaní v postavení dlžníkov, ktorí nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. vystupovali ako spotrebitelia, zmluva ktorú uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené je možné konštatovať teda nielen s prihliadnutím na povahu účastníkov, ale aj s ohľadom na obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári. Na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkmi (žalovaní) je preto potrebné aplikovať aj ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. 32. Súd prvej inštancie bol po vrátení veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd dospel k záveru, že úver, ktorý poskytol právny
predchodca žalobcu žalovaným bol bezúročný a bez poplatkov a to podľa § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 7.11.2014. V článku 2.1. zmluvy o úvere totiž nie je správne uvedená celková čiastka spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovaným. Súčet všetkých splátok, ktoré boli žalovaní povinní uhradiť je 37.440 EUR (312 EUR x 120 mesačných splátok), pričom v celková čiastka úveru uvedená v zmluve je len 37.305,31 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia má byť celková čiastka úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo v uvedenom prípade splnené nebolo. 33. Žalobca tvrdil, že žalovaní nesplnili riadne a včas svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a právny predchodca žalobcu mal preto pristúpiť k zosplatneniu uvedeného úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu ku dňu 16.3.2020, po predchádzajúcej výzve adresovanej žalovaným zo dňa 17.2.2020. 34. Súd k tomu uvádza, že úver bol bezúročný a bez poplatkov, žalovaní boli preto povinní vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu len sumu úveru, ktorú si skutočne požičali (istinu), t.j. 20.000 EUR. Úver boli v zmysle zmluvy povinní splácať v 120 mesačných splátkach. Výšku splátky bezúročného a bezpoplatkového úveru je v takomto prípade možné vyrátať tak, že sumu úveru 20.000 EUR vydelíme počtom splátok, (20.000 EUR / 120), výška jednej mesačnej splátky vypočítanej týmto spôsobom je 166,67 EUR. Prvá splátka úveru bola v zmysle zmluvy splatná dňa 25.12.2014 a splatnosť ďalších splátok bola k 25. dňu v mesiaci. Ku dňu 16.3.2020, keď bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená predčasná splatnosť úveru bolo splatných 63 mesačných splátok. Žalovaní mali preto k tomuto dňu uhradiť sumu 10.500,21 EUR. Zo skutkového tvrdenia pôvodného žalobcu v žalobe vyplýva, že k uvedenému dňu žalovaní uhradili sumu 14.186,26 EUR. Možno teda konštatovať že žalovaní k uvedenému dňu neboli v omeškaní so splácaním spotrebiteľského úveru, ktorý im bol poskytnutý, dokonca zaplatili viac ako mali k uvedenému dňu uhradiť. 35. Pokiaľ teda žalovaní neboli v omeškaní so splácaním úveru, nemohol právny predchodca žalobcu vyhlásiť úver za predčasne splatný v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže na to neboli splnené podmienky. 36. Následne neboli podľa názoru súdu splnené podmienky ani na postúpenie pohľadávky voči žalovaným z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.: V zmysle citovaného ustanovenia je možné postúpiť len takú pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo takú, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd konštatuje, že ani jedna z týchto podmienok na platné postúpenie pohľadávky nebola splnená. Konečná splatnosť úveru poskytnutého žalovaným je v zmysle zmluvy 25.11.2024 a tento dátum ešte nenastal. Zároveň ako súd vyššie konštatoval, úver nebolo možné vyhlásiť za predčasne splatný ani ku dňu 16.3.2020 ako to urobil právyn predchodca žalobcu. Postúpenie pohľadávky na žalobcu je preto v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné. 37. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania (stranám sporu) vyjadruje stav vyplývajúcu z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v (hmotno)právnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 38. Súd vzhľadom na uvedené závery dospel k tomu, že na žalobcu neprešla pohľadávka pôvodného žalobcu (veriteľa) a nestal sa tak veriteľom pohľadávky voči žalovaným uplatňovanej v prejednávanom spore, preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. 39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Keďže súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, možno konštatovať, že žalovaní boli v konaní plne úspešní. Súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Trovy žalovaných zahŕňajú aj trovy, ktoré vynaložili v odvolacom konaní, v ktorom boli úspešní. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.