Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 6C/58/2024 6124291692 19. 12. 2024 JUDr. Miriam Kohútová, PhD. ECLI:SK:OSPD:2024:6124291692.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX, zastúpená SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 133,26 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 133,26 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,86 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, voči žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 133,26 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 10.7.2022 až do zaplatenia a náhrady trov konania ako nároku na náhradu škody, spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021 sp. zn. 18P/54/2019-2309 tak, že styk žalobcu s maloletým synom bol upravený v období od doručenia rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa mal žalobca prevziať od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., J. K. J., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá, a v období od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., J. K. J., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Zároveň súd uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Žalovaná však súdne rozhodnutie nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 150 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 9.7.2022 prevziať maloletého a pricestoval z miesta svojho bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, na čo žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len neumožnila maloletého vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných
tvrdení žalovanej spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov polície a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobca uviedol, že žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Poukázal aj na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je vo výške 79,24 eur a náhrada za pohonné látky vo výške 54,03 eur. 2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznávala. Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukázala na to, že dňa 8.7.2022 ju žalobca kontaktoval SMS správou, kde ju informoval, že si syna vyzdvihne ako minule, čo v zmysle predchádzajúcej komunikácie znamenalo o 9.00 hod. na námestí a žalovanej syna vráti v nedeľu o 17.00 hod., pričom v uvedenom období bolo právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne o úprave styku zo dňa 9.2.2022. Žalovaná uviedla, že žalobca bol opakovane informovaný, že maloletý syn odmieta realizáciu styku na prespanie, čím si splnila aj prevenčnú povinnosť. Žalovaná tvrdila, že dieťa na styk s otcom vždy riadne pripravovala a snažila sa ho rovnako riadne motivovať, napriek tomu maloletý dňa 8.7.2022 opätovne odmietol styk s otcom v rozsahu prespania do 10.7.2022 a nechcel odísť z domu. Maloletý, napriek pozitívnemu prístupu a snahe žalovanej, odmietol styk s otcom a nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti bol žalobca riadne informovaný. Napriek tomu sa žalobca dostavil do miesta bydliska maloletého a požadoval odovzdanie dieťaťa. Maloletý syn však odmietol poskytnúť súčinnosť a ísť za žalobcom. Žalobca reagoval privolaním polície napriek tomu, že mu bolo známe, že polícia mu násilím maloletého neodovzdá. Žalobca tým opakovane vyvoláva u dieťaťa stresové situácie. Žalobcovi je tiež známe, že všetky trestné oznámenia, ktoré na ňu podal z dôvodu, že dieťa odmieta styk s ním, boli zamietnuté. Žalovaná uviedla, že skutočnosť, že dieťa odmieta styk so žalobcom, nie je následkom jej konania. Ona už od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný. Z toho dôvodu žalobcovi opakovane aj za účasti kolíznej opatrovníčky navrhovala styky realizovať postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek tomu žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne odmieta a trvá na styku v rozsahu na prespanie bez prítomnosti žalovanej. Žalovaná preto zastávala názor, že konanie žalobcu možno považovať za účelové, zneužívajúce právo. Uvedené správanie žalobcu spôsobilo, že maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za čo ona (žalovaná) v žiadnom prípade nezodpovedá, nakoľko uvedené spôsobuje žalobca sám svojím konaním. Podľa jej názoru je podaná žaloba nedôvodná, ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť. 3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, oboznámením obsahu uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, SMS komunikácie žalobcu so žalovanou, trestného oznámenia žalobcu zo dňa 15.5.2022, ftc. technického preukazu, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 9.7.2024, vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.9.2024, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 4. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy stretávania počas vianočných sviatkov v roku 2021 a novoročných sviatkov v roku 2022) tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk žalobcu s maloletým B. C. v období odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si dieťa prevezme
od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na K. J. v F., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá a v období od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na K. J. C. F., a dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch a na mieste týmto rozhodnutím určených dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019. 5. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že dňa 9.7.2022 žalobca oznámil žalovanej „som na námestí.“. Žalovaná na to uviedla: „B. nechce ísť, plače, že nechce ísť k tatkovi“. Žalobca odpísal, že „Takže nedokážeš nachystať syna na styk? Naďalej chceš produkovať tieto do očí bijúce bludy o tom, že B. odmieta prísť na námestie? Počkám tu do 10h, máš čas zmeniť svoje rozhodnutie mariť styk. Jediná prekážka styku si ty, Nič iné“. Potom napísal „Je po 10h, ignoruješ styk? Kde ste?“ Na to žalovaná odpísala „B. stále nechce ísť, plače, že nechce spať u tatka“. Žalobca odpovedá „Klamstva a divadlo. Svojim účelovým a zámerným konaním poškodzuješ záujmy a psychicky vývoj nášho syna. Okamžite s tým prestaň! Idem pred dom pre syna, máš možnosť mi ho odovzdať. Som pred domom, otvor dvere a odovzdaj mi syna“. Žalovaná odpísala „B. presviedčam aby išiel, ale stále nechce ísť“. 6. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne privolal hliadku polície, ale k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície. 7. Z predloženého technického preukazu č. PG XXXXXX bolo zistené, že L. D., nar. XX.X.XXXX, je evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: G.. Podľa údajov v technickom preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete (www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas 25. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,914 eur/liter. 8. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. L. D., nar. XX.X.XXXX, ako požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom, vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: G. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.6.2021 na dobu neurčitú. 9. Žalovaná v konaní uviedla, že dieťa odmietalo styk so žalobcom aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.3.2022 sp.zn. 13CoE/2/2023: ak dieťa nesúhlasí so stykom a tento odmieta, je treba zisťovať dôvody odporu maloletého. Žalovaná odpor maloletého stretávať sa so žalobcom viackrát uvádzala aj pred kolíznym opatrovníkom. Žalovaná sa vždy snažila splniť si svoju prevenčnú povinnosť, snažila sa dieťa motivovať k stretnutiu s otcom, ale maloletý napriek tomu toto stretnutie odmietal. Žalovaná opakovane informovala žalobcu o tom, že maloletý syn odmieta realizáciu styku na prespanie, čím si splnila svoju prevenčnú povinnosť. K prevenčnej povinnosti uvádza, cit. judikatúry NS SR sp.zn. 5CdO/171/2019 zo dňa 28.9.2019, že prevenčná povinnosť neznamená, že ide o povinnosť absolútnu, za každej situácie zabezpečiť, že k žiadnej škode nepríde. V zmysle ustanovenia § 415 OZ každý je povinný zachovať taký stupeň pozornosti, ktorý je možné od neho vzhľadom ku konkrétnej situácii rozumne požadovať. K prevenčnej povinnosti cit. judikatúry NS SR konštatuje, že uvedené ustanovenie ale neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Taktiež poukazuje na to, že žalobca podal opakovane viacero žalôb, čo tiež neprispieva k upokojeniu situácie. Žalovaná nemôže byť zodpovedná za škodu, ktorá žalobcovi pri neuskutočnení styku s dieťaťom vznikla. Žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody, toto vozidlo užíva na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne. K tejto otázke sa vyjadril Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 30.4.2024 sp.zn. 17Co/17/2023, kde konštatoval, že za daných okolností neobstojí záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov za užívanie vozidla, ktoré užíval na základe výpožičky. Žalobca pred podaním žaloby žalovanú na náhradu škody vôbec nevyzval a preto nemôže mu byť priznaný nárok na úrok z omeškania od 10.7.2022, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Z dokazovania vyplýva, že skutočnosť, pre ktorú sa styk žalobcu s dieťaťom neuskutočnil, je potrebné považovať za objektívnu prekážku a preto nie je možné zo strany žalobcu uplatňovať nárok na náhradu
škody za zmarený styk. Má za to, že ide o účelové konanie žalobcu, nakoľko tento voči žalovanej podal niekoľko takmer identických žalôb. Keďže z dokazovania tiež vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko výpožička je bezodplatným právnym úkonom a nepreukázal, že by žalovaná úmyselným konaním porušila prevenčnú povinnosť, a tým spôsobila škodu pozostávajúcu z cestovných náhrad. Žalovaná zároveň namieta výšku uplatňovaných úrokov z omeškania, nakoľko tieto si žalobca uplatnil v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Navrhuje, aby okresný súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 10. Žalobca v konaní uviedol, že dňa 9.7.2022 si prišiel prevziať maloletého v mieste jeho bydliska na styk. Pred príchodom žalovanú upozornil prostredníctvom SMS správy na svoj príchod. Žalovaná reagovala tým, že maloletý s ním ísť nechce. Toto tvrdenie opätovne ničím nepreukázala. Vzhľadom na podozrenie z tendenčných tvrdení žalovanej, žalobca prišiel k domu žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec privolal aj hliadku polície. Žalovaná dlhodobo bráni žalobcovi v styku s maloletým. Povinnosťou žalovanej bolo riadne a včas pripraviť maloletého na styk so žalobcom, čo sa ale nestalo. Žalovaná nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala nerealizáciu styku s dieťaťom. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody spôsobenej vynaloženými nákladmi na cestu z miesta jeho bydliska z Bratislavy, do miesta bydliska dieťaťa. Poukazuje na to, že aj na pojednávaní v rozvodovom konaní strán sporu v Bratislave dňa 10.3.2022 došlo ku konsenzu žalobcu a žalovanej, z ktorého vyplýva, že od 17. týždňa 2022 sa bude styk otca s dieťaťom realizovať od soboty od 9.00 h. do nedele do 17.00 h. každý nepárny týždeň. Pokiaľ ide o výpožičku vozidla a náhradu za jeho užívanie máme za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.4.2023 sp.zn. 17Co/77/2023 v bode 20. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukazuje na to, že na nákladoch spojených s prevádzkou motorového vozidla a poplatkoch sa podieľa výlučne žalobca. Týka sa to aj výmeny opotrebovaných pneumatík, náplne do ostrekovačov, poistenie vozidla atď. To, že žalobcovi táto náhrada patrí, vyplýva aj z rozhodnutia KS České Budějovice sp.zn. 22Co/577/2003, ktoré bolo potvrdené aj NS ČR. Poukazuje na to, že aj zamestnancovi patrí nárok na náhradu cestovných nákladov v zmysle zákona bez ohľadu na to, či mu vozidlo patrí alebo nie. Žalobca má za to, že žalovaná sa dostala do omeškania momentom nesplnenia si svojej právnej povinnosti a to dňom zmarenia styku. Uvedené konštatoval v obdobnej právnej veci právoplatne skončenej medzi oboma účastníkmi konania súdu v rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.10.2023 č.k. 11C/51/2022 v bode 32., potvrdenie rozsudku Krajským súdom v Trenčíne zo dňa 13.3.2023 č.k. 18Co/18/2024, v zmysle ktorého žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa nariadenia vlády, ktorý sa vykonáva ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ. Žalobca si uplatňuje právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca si dôvodne uplatňuje túto škodu vzniknutú konaním žalovanej už v niekoľkých súdnych konaniach, čo iným spôsobom ani nie je možné, aby žalobca žaloval žalovanú v jednom konaní o desiatky jednotlivých škôd, a preto je preukázaná dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. 11. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 12. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v časti dôvodný. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 9.7.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval na stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného neodkladného opatrenia Krajského súdu v Trenčíne z miesta svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach. 14. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne. Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 9.7.2022 bolo stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa
9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali medzi rodičmi osobné rozpory, ktoré sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. V predmetnom období nebolo súdom rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú de facto zabezpečovala matka. V tom čase sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie v konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu. Obaja rodičia boli opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si rodičovskej zodpovednosti, aby sa povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a riešili vzniknutú napätú situáciu v prospech dieťaťa. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci rozvodového konania súd apeloval na rodičov, aby sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu, t.j. od soboty do nedele nepretržite. 15. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody nezavinila. 16. V konaní bolo nesporné, že dňa 9.7.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej (matky dieťa) dieťa na stretnutie so žalobcom (otcom dieťaťa) pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca sa dňa 9.7.2022 do miesta bydliska dieťaťa, po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS správy, dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Z predloženej SMS správy zo dňa 9.7.2022 vyplýva, že otec uviedol, že si dieťa prevezme na námestí. Po oznámení žalovanej, že dieťa plače a nechce spať u tatka, žalobca žalovanej uviedol, že účelovo, zámerne a opakovane marí styk. Dňa 9.7.2022 však žalobca požadoval odovzdanie dieťaťa v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. K odovzdaniu dieťaťa otcovi napriek tomu nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa plače, nechce ísť, že sa ho bojí, že ho tatko zoberie preč, nechce spinkať u tatka. Žalobca sa následne dostavil pred rodinný dom, kde žalovaná býva, táto s ním však komunikovala len prostredníctvom SMS správ a žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť. 17. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu so synom dňa 9.7.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna s otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 18. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia umožniť dňa 9.7.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 9.7.2022 na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom toho je i podanie trestného oznámenia zo dňa 9.7.2022. Nie je pritom rozhodujúce, že otec sa predchádzajúci deň domáhal rozšíreného styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 9.7.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s dieťaťom umožniť a žalobcu upozorniť na jeho povinnosť dieťa v zmysle citovaného právoplatného rozhodnutia vrátiť o 17.00 hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom, napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, podľa ktorého je potrebné zo strany matky toto rozhodnutie bezodkladne rešpektovať, nielen verbalizovať, ale do reálneho života premietnuť dôsledné splnenie si povinnosti dieťa v stanovených časoch na stretnutie s otcom pripraviť a vytvoriť tak podmienky v záujme dieťaťa pre to, aby sa jeho vzťah s otcom mohol rozvíjať. Akékoľvek obštrukcie za daného stavu, totiž už vo svetle poskytnutej ochrany záujmom maloletého dieťaťa, nie sú udržateľné. 19. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi náročné tento styk realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že dňa 9.7.2022 nebola v konaní preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne bránila jeho stretnutiu s otcom. 20. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska žalobcu do F. dňa 9.7.2022 a späť za účelom realizácie stretnutia sa žalobcu s maloletým synom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala, že škodu nezavinila. 21. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne, a preto neobstojí záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov za užívanie vozidla. Tento názor odôvodnila i rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.4.2024 č.k. 17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vzhľadom na dlhodobý charakter výpožičky je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne žalobca sám. Nakoľko tieto skutočnosti neboli rozporované ničím konkrétnym, súd považoval tvrdenia žalobcu v konaní za preukázané, a preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť za opodstatnený. 22. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku Bojnice, Hurbanovo námestie a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24 eur (0,213 eur x 372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 117/2022 Z.z.) a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 54,11 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok v SR - podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni od 4.7.2022 do 10.7.2022 v sume 1,911 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km predstavuje výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov; 28,272 litrov x 1,911 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 54,03 eur). Spolu predstavujú cestovné náhrady sumu 133,26 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax, ktorú reprezentuje aj rozhodnutie R 12/90, ďalej rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.20Co/9/2020 zo dňa 26.11.2020. 23. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,26 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2024 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej) do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd úrok z omeškania priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ide o nárok na náhradu škody, kde čas plnenia nie je určený zákonom a ani súdnym rozhodnutím, žalovaná bola prvýkrát vyzvaná na náhradu škody až doručením žaloby, preto sa dostala do omeškania
deň nasledujúci po doručení žaloby. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania nad rámec priznanej náhrady, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná poukazovala na to, že žalobca voči nej podal viaceré takmer identické žaloby, pričom niektoré časovo súvisiace nároky si mohol uplatniť jednou žalobou. V súvislosti s tým žiadala, aby súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2023, 17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023, 17Co/66/2023 a iných. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že sa domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže byť pripočítaná na jeho škodu. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní. Žalobca sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhal zaplatenia sumy 149,57 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom 133,26 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 89,43%, úspech žalovanej v konaní predstavuje 10,57%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 78,86% (89,43% - 10,57%). V tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že neúspech v časti príslušenstva pohľadávky nemôže mať vplyv na výšku náhrady trov konania, súd uvádza, že pokiaľ bola časť nároku zamietnutá, je potrebné, aby sa táto okolnosť premietla aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko ustanovenia CSP neupravujú situáciu nepatrného neúspechu v konaní tak, ako ju v minulosti upravoval Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 ods. 3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).