KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Prievidza11. 2. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-1C/28/2021 z 11. 2. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Prievidza z 11. februára 2025, sp. zn. BN-1C/28/2021, ECLI:SK:OSPD:2025:3221200563.6

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza BN-1C/28/2021 3221200563 11. 02. 2025 JUDr. Michaela Bebjaková ECLI:SK:OSPD:2025:3221200563.6

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, B. XX - C., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 228 956, proti žalovaným: 1/ PD Uhrovec, a.s., so sídlom Uhrovec 754, IČO: 00 205 788 a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, B. G. B., obaja právne zastúpení: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, o nahradenie prejavu vôle/určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto rozhodol: I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a. II. Žalobu z a m i e t a. III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou, dňa 18.05.2021, na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou (aktuálne po reforme súdnej mapy Okresný súd Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou) domáhala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného 1/ a vyslovil povinnosť žalovaného 1/ spočívajúcu v tom, že žalovaný 1/ je povinný uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný 1/ ako predávajúci prevedie na žalobkyňu ako kupujúcu vlastnícke právo k pozemkom, bližšie špecifikovaných v žalobe, nachádzajúcim sa v katastrálnom území H. I. J. C., obec K., okres B. G. B., a to za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol žalovaný 1/. Alternatívne, pre prípad, ak súd nevyhovie už uvedenému žalobnému návrhu žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá žalovaným 1/ ako kupujúcim zo dňa 18.05.2018 a žalovaným 2/ ako predávajúcim, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k, v žalobe bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H. I. J. C., je neplatná. Zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že ak sa spoluvlastník rozhodne predať alebo inak previesť svoj podiel, je povinný ho najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Prevodu sporných spoluvlastníckych podielov na dotknutých pozemkom na žalovaného 1/ však nepredchádzala zo strany žalovaného 2/ ponuka ohlásením všetkých podmienok zamýšľaného predaja žalobkyni v súlade so zákonnou úpravou z titulu jej predkupného práva ako spoluvlastníčky na dotknutých pozemkoch. Teda pri tomto prevode sporných spoluvlastníckych podielov na dotknutých pozemkoch na žalovaného 1/ došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. Keďže pri prevode sporných spoluvlastníckych podielov na dotknutých pozemkoch na žalovaného 1/ na základe kúpnej zmluvy došlo k porušeniu predkupného práva, žalobkyňa zároveň, v bode III. žaloby, vyzvala žalovaného 1/ ako nadobúdateľa

sporných spoluvlastníckych podielov na dotknutých pozemkoch, aby v lehote 10 dní od doručenia žaloby, ponúkol žalobkyni na kúpu sporné spoluvlastnícke podiely na dotknutých pozemkoch za rovnakých podmienok, za akých kúpil sporné spoluvlastnícke podiely na dotknutých pozemkoch sám žalovaný 1/ od predchádzajúceho vlastníka, žalovaného 2/. 2. Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.04.2023. Uviedol, že kúpna zmluva predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod C. XXX/XXXX dňa 18.05.2018 bola medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovanou 2/ ako predávajúcou uzatvorená už dňa 19.03.2018 a nie dňa 18.05.2018 ako uvádza žalobkyňa. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania voči všetkým žalobou uplatneným nárokom. K vznesenej námietke premlčania žalovaný 1/ uviedol, že právo podľa § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka je majetkovým právom a premlčuje sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá plynie už odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva a nie až od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/27/2005, alebo sp. zn. 4Cdo/37/2007 a právne závery uvedené v judikáte L. XX/XX. Už uzavretím zmluvy teda dochádza k porušeniu práva, vtedy vzniká právny dôvod, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Všeobecná trojročná premlčania doba plynie teda odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, začína plynúť objektívne. Všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolenia sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Kúpna zmluva C. XXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený 18.05.2018 bola uzavretá 19.03.2018, a preto všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 19.03.2021. Žaloba bola podaná až 18.05.2021, teda po uplynutí premlčacej doby. Súčasťou žaloby je aj výzva žalobkyne v zmysle § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka smerovaná žalovanému 1/, aby jej ponúkol spoluvlastnícke podiely vo vzťahu ku ktorým došlo k porušeniu jej predkupného práva, za rovnakých podmienok. Avšak vzhľadom k tomu, že táto výzva bola žalovanému 1/ doručená až spolu so žalobou dňa 03.04.2023, pričom právo podľa § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka je majetkovým právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, je toto právo žalobkyne premlčané aj pokiaľ by súd posúdil, že premlčacia doba začala plynúť až dňom 18.05.2018. 3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného 1/ vyjadrila písomným podaním zo dňa 18.05.2023. Zotrvala na skutkových tvrdenia uvádzaných v podanej žalobe a dodala, že žalovaný 1/ sa vo svojom vyjadrení priznáva k porušeniu zákona a k porušeniu práva žalobkyne. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu teda nie sú sporné - žalovaný 1/ je porušiteľ zákona a porušil práva žalobkyne. Ďalej konštatovala, že z tzv. zavkladovacej doložky konajúceho katastra nehnuteľností vyplýva, že vklad vlastníckeho práva z tejto kúpnej zmluvy v prospech žalovaného 1/ ako nadobúdateľa nastal dňom 23.05.2018. Oprávnený z titulu porušenia jeho predkupného práva sa môže domáhať nápravy formou, aby mu vec bola ponúknutá na predaj len od nadobúdateľa. Nadobúdateľom je žalovaný 1/ a stal sa ním najskôr 24.05.2018, a teda najskôr od tohto momentu možno začať počítať plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie predmetného práva žalobkyne v zmysle § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si svoje právo voči žalovaným uplatnila podanou žalobou zo dňa 18.05.2021, t.j. v lehote kratšej ako 3 roky od kedy bolo možné dané právo uplatniť prvýkrát. Právo žalobkyne voči žalovanému v zmysle § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka sa teda nepremlčalo, lebo bolo uplatnené v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa mala jednoznačne za to, že žalované nároky nie sú premlčané. 4. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril písomne podaním zo dňa 21.06.2023. Uviedol, že namieta, že by bol porušiteľom zákona porušiteľom práva žalobkyne. Žalovaný 1/ ako kupujúci nemohol porušiť predkupné právo žalobkyne, nakoľko nemal povinnosť jej spoluvlastnícky podiel pri predaji ponúknuť. Nemohol tak ani urobiť, pretože v čase predaja nebol predávajúcim, ale kupujúcim. Žalovaný 1/ len vo svojom vyjadrení skonštatoval, že pokiaľ by došlo k porušeniu predkupného práva, základom pre porušenie práva je uzatvorenie zmluvy a nie moment vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a teda aj premlčaciu dobu je potrebné počítať od momentu uzatvorenia zmluvy. K posúdeniu plynutia premlčacej doby poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť slovenských súdov na druhostupňovej úrovni ako aj judikatúru Najvyššieho súdu SR. Záverom namietol, že petit podanej žaloby nie je jasný, určitý a zrozumiteľný. V prípade žalobného petitu nejde o alternatívny petit, pretože na úvahu ktorému návrhu sa vyhovie nedáva žalovanému, ale súdu. Vzhľadom k tomu nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha.

5. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 04.02.2025, doručeného súdu dňa 07.02.2025 vyplýva, že vznesená námietka premlčania nemá oporu v zákone, nakoľko žalobkyňa doručila žalobu súdu dňa 18.05.2021 a od tohto momentu lehota v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka spočívala. Dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/3371/2008 z 25.11.2010. S poukazom na vedomie o rozhodovacej praxi slovenských súdnych autorít, žalobkyňa dala konajúcemu súdu do pozornosti možnosť potencionálneho odklonu od nej. Ohľadom premlčania poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažnosti č. 22086/93, 22095/93 Stubbings a ostatní vs. Veľká Británia. Uzavrela, že námietka premlčania vznesená žalovaným, preto v tomto prípade nie je vonkoncom právne opodstatnená a súd na ňu nemôže prihliadať. Žalovaného nároku sa nedomáha žalobkyňa súbežne, ale eventuálne, a preto navrhla, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému 1/ ponúknuť sporné pozemky žalobkyni na predaj za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol žalovaný 1/, t.j. ako boli uvedené v kúpnej zmluve z 18.05.2018. Eventuálne navrhla, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorou boli sporné nehnuteľnosti prevedené zo žalovanej 2/ ako predávajúcej na žalovaného 1/ ako kupujúceho je neplatná. 6. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne, právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ a žalovaný 1/, ktorí všetci prítomní, ale aj predvolávaní účastníci konania mali lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Nedostavila sa žalovaná 2/ (v čase predvolania právne nezastúpená), ktorá však svoju neprítomnosť ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, s tým, že súhlasila s konaním v jej neprítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") súd vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán, listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba č.l. 1-4, kúpna zmluva č.l. 86-94, vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 14.04.2023 č.l. 124-125, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 18.05.2023 č.l. 139-140, vyjadrenie žalovanej 1/ zo dňa 21.06.2023 č.l. 149-152, poskytnutie informácií z OÚ Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.07.2024 č.l. 173, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 04.02.2025, doručené súdu dňa 07.02.2025 č.l. 182-184, výpisy z LV č. XXX, J. XXX, J. XXX, J. XXX, J. XXX, J. XXX, J. XXX, J. XXX, J. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. a ďalší obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 3.300 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 335/13896 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 755/74112 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX). 8. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 3.506 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 335/13896 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 755/74112 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX). 9. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 51.935 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 163/4410 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 131/8820 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX). 10. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 15.825 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 16/2205 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 131/8820 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX). 11. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 2.518 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 1/30 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 1/60 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/ XXXX). 12. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 51.949 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 163/4410 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 131/8820 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX).

13. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 4.690 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 163/4410 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 131/8820 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX). 14. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 29.679 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 16/2205 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 131/8820 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX). 15. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. I. J. C. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX/X - orná pôda vo výmere 42.830 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo veľkosti 8/2205 k celku a v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ vo veľkosti 8/4410 (titul nadobudnutia kúpna zmluva C. XXX/XXXX). 16. Z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností uzavretej medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a aj žalovanou 2/ (bod 1.1.5 zmluvy) ako predávajúcou vyplýva, že predávajúca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. I. J. C., vo výške spoluvlastníckych podielov bližšie špecifikovaných v bode 2.5 zmluvy, spolu v podielovej výmere 20.159 m2. Touto zmluvou žalovaná 2/ ako predávajúca predáva žalovanému 1/ ako kupujúcemu do výlučného vlastníctva podiely na pozemkoch tak ako sú špecifikované v zmluve za kúpnu cenu určenú dohodou, t.j. pri výmere pozemkom 2,02 ha za kúpnu cenu vo výške 403 eur (článok III. zmluvy). Z článku III., bodu 3.2 zmluvy vyplýva, že žalovaná 2/ ako predávajúca podpisom tejto zmluvy vyhlásila, že si neuplatňuje svoje predkupné právo na ostatné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach a že ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností bolo zaslané oznámenie o vzniku predkupného práva v súlade s § 140 v spojení s §605 a 606 Občianskeho zákonníka, pričom títo si predkupné právo na spoluvlastnícke podiely predávajúcej riadne a včas neuplatnili a/alebo sa ho vzdali. 17. Z článku III. žaloby doručenej súdu dňa 18.05.2021 vyplýva výzva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky voči žalovanému 1/ ako nadobúdateľovi sporných pozemkov na predloženie ponuky na predaj. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanému 1/ doručená dňa 03.04.2023. 18. Zo správy Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor vyplýva, že dátum povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre spis C. XXX/XXXX je 18.05.2018. Čo sa týka kúpnej zmluvy predloženej do spisu C. XXX/XXXX je na nej uvedený dátum podpisu 19.03.2018. 19. Podľa § 162 odsek 1 písmeno c) C.s.p., súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 20. Podľa § 162 odsek 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 21. Právny zástupca žalobkyne, na pojednávaní konanom dňa 11.02.2025 navrhol prerušiť konanie a žiadal, aby súd inicioval podanie návrhu na Európsky súd pre ľudské práva na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, a to či je v súlade s medzinárodnými dohodami výklad slovenskej právnej úpravy o začatí plynutia premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu, že súd takýto návrh nepovažoval za dôvodný, návrh na prerušenie konania zamietol. Právna otázka plynutia premlčania lehôt na uplatnenie ochrany predkupného práva je jednoznačne riešená judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá je pre konajúci súd záväzná. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, súd dáva do pozornosti, že inštitút premlčania je veľmi tradičným nástrojom súkromného práva. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt). Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje

práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine). Ani v práve Rady Európy sa uplatňovaním premlčacích lehôt v zásade neporušuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Premlčacie lehoty určujú časové lehoty, v ktorých musí účastník uplatniť svoj nárok alebo informovať druhú stranu o nároku. Uloženie primeraných lehôt a procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti zaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči ktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času (rozsudok ESĽP vo veci MPP Golub proti Ukrajine č. 6778/05 z 18. októbra 2005). V prejednávanej veci súd nedospel k záveru, že by procesné podmienky a premlčacie lehoty v zmysle slovenského právneho poriadku, navyše judikované rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, mali byť v rozpore s právom Európskej únie, či v rozpore s dobrými mravmi. 22. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 23. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 24. Podľa § 603 odsek 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 25. Podľa § 124 odsek 2 C.s.p., hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. 26. Podľa § 100 odsek 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 28. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 29. Podľa § 132 odsek 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 30. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ k spoluvlastníckym podielom na sporných nehnuteľnostiach vyplývajúce z predmetných listov vlastníctva. Taktiež nebolo sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovanou 2/ ako predávajúcou, ktorá bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná pod C. XXX/XXXX, a ktorej predmetom boli sporné spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach. Sporný medzi účastníkmi konania bol dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov a dátum vkladu pod C. XXX/XXXX do katastra nehnuteľností a najmä premlčanie oboch uplatnených nárokov a v tejto súvislosti aj prípustnosť uplatnenia oboch nárokov súbežne.

31. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Zmluva o prevode predmetných nehnuteľností bola medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim uzatvorená dňa 19.03.2018 a vklad vlastníckeho práva bol katastrom nehnuteľností povolený pod C. XXX/XXXX dňa 18.05.2018. 32. Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho práva na tretiu osobu vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu v zmysle § 40a OZ. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ustanovenie § 140 OZ neobsahuje osobitnú úpravu, na tieto vzťahy sa uplatní všeobecná právna úprava o predkupnom práve v zmysle § 602 a nasl. OZ. V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa práva vyplývajúceho mu z § 603 odsek 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi tohto spoluvlastníckeho podielu domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ neurobí môže sa domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. 33. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 zo dňa 30.06.2010 súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 odsek 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Tento právny názor vyjadrený v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR nie je možné obchádzať uplatnením si oboch nárokov formou alternatívneho petitu (v pôvodne podanej žalobe), či eventuálneho petitu (vo vyjadrení zo dňa 05.02.2025). Pri alternatívnom petite sa navrhuje viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, nie však na úvahe súdu, ktorý z nich splní. Eventuálnym petitom žalobca požaduje splnenie určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť splnenia), súčasne žalobca požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje už vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/68/2014). Vzhľadom k uvedenému petit podanej žaloby nie je možné vyhodnotiť ani ako alternatívny ani ako eventuálny petit, nakoľko žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje dva samostatné nároky, čo je z právnej povahy tejto veci vylúčené. 34. Avšak vzhľadom na štádium prebiehajúceho konania sa súd v prvom rade zaoberal žalobou žalobkyne uplatnenou právnym titulom nahradenia prejavu vôle žalovaného 1/. V tomto prípade by žaloba mala smerovať len voči žalovanému 1/ ako nadobúdateľovi sporných spoluvlastníckych podielov, a teda voči žalovanej 2/ je žaloba o nahradenie prejavu vôle, nedôvodná. Pokiaľ sa obídený spoluvlastník rozhodne, že sa bude domáhať toho, aby mu spoluvlastník, ktorý spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe porušenia jeho predkupného práva predmetný spoluvlastnícky podiel ponúkol na odkúpenie za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol, premlčacia doba začne plynúť až odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom vznikol účinok zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo. Oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (§ 140 OZ) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (L. XX/XXXX). Aj keď právo spoluvlastníka bolo porušené už uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, avšak oprávnenie domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka mu vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať. Nadobúdateľ sa uzavretím samotnej zmluvy nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a preto nemôže byť ani držiteľom práv vyplývajúcich z § 123 OZ. V prejednávanej veci žalobkyňa v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od účinku zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, mala vyzvať žalovaného 1/ na odkúpenie ním nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, tzn. keďže vklad sporného vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 18.05.2018, premlčacia doba na uplatnenie predkupného práva od nadobúdateľa (žalovaného1/) žalobkyni plynula od 19.05.2018 do 19.05.2021. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila svoje právo podanou žalobou, doručenou súdu dňa 18.05.2021, ktorá však bola žalovanému 1/ doručené až 03.04.2023 súd konštatuje, že toto jej právo je

premlčané. Výzvu žalobkyne žalovanému 1/ v bode III. podanej žaloby, potrebnej na úspešné uplatnenie si predkupného práva, súd vyhodnotil ako hmotnoprávny úkon žalobkyne, ktorý je v zmysle § 124 odsek 2 C.s.p. účinný voči žalovanému 1/ až od okamihu kedy sa o ňom dozvedel, a to bolo preukázateľne až dňa 03.04.2023. Až do okamihu kedy bola žalovanému 1/ žaloba doručená tento nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa má záujem o odkúpenie ním nadobudnutých spoluvlastníckych podielov, keď navyše v kúpnej zmluve zo dňa 19.03.2018 je v bode 3.2 uvedené prehlásenie predávajúcich, že ostatným spoluvlastníkom zaslali oznámenie o vzniku predkupného práva, pričom títo si predkupné právo neuplatnili. Pre úplnosť a vzhľadom k vyjadreniu právnych zástupcov oboch sporových strán súd dodáva, že spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 z 12.05.2009). 35. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na ochranu jej predkupného práva uplatnený právnym titulom žaloby o neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o prevode nehnuteľností, z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy tento nárok súd považuje taktiež za premlčaný. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ustanovenia § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 OZ je len jedným z nárokov spoluvlastníka, ktoré mu vznikajú porušením jeho zákonného predkupného práva. Premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 OZ. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, začína plynúť objektívne. Predmetné právo môže byť vykonané, resp. uplatnené prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo podať žalobu na súde. Predkupné právo žalobkyne bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva, nie pre právny úkon ako taký. Z tohto dôvodu je v týchto prípadoch aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/37/2007). Premlčacia doba na uplatnenia ochrany predkupného práva právnym titulom dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy tak v prejednávanom prípade začala plynúť dňa 19.03.2018 (dňom uzavretia zmluvy o kúpe nehnuteľností) a uplynula dňa 19.03.2021, a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 18.05.2021 je nárok žalobkyne uplatnený uvedeným právnym titulom, premlčaný. 36. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú, pretože mal za to, že odhliadnuc od neprípustnosti žalovať oba nároky súbežne, je v oboch prípadoch žalovaný nárok premlčaný. 37. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 39. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 odsek 1 C.s.p. a žalovaným 1/ a 2/ ako plne úspešným účastníkom konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. V prejednávanej veci súd nevzhliadol žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa na postup podľa § 257 C.s.p.. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p., po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3221200563

  1. 11. 2. 2025Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-1C/28/2021 z 11. 2. 2025 (toto rozhodnutie)
  2. 30. 6. 2025Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/59/2025 z 30. 6. 2025